Útulňa Žliabok sa nachádza na horskej lúke v nadmorskej výške 560 m n. m. pod vrchom Koreňová (639 m n. m.) v pohorí Tribeč, približne kilometer južne od sedla pod Rakytou (576 m n. m.), čo z nej robí praktické miesto na prenocovanie v blízkosti hrebeňa vedúceho z Veľkého Tribeča (829 m n. m.) – najvyššieho bodu pohoria Tribeč. V susednej dolinke sa nachádza potok Žliabok, podľa ktorého útulňa zrejme nesie meno.
Objekt útulne Žliabok vybudovaný zo suda na víno.
Najbližšími obcami sú Zlatno, Žikava a Skýcov. Priamo k útulni však nevedie žiadna turistická značka. Napriek tomu je veľmi dobre dostupný po kvalitných lesných cestách. Tento turistický prístrešok je nápaditým a pomerne komfortným miestom, kde môžete prenocovať, alebo sa skryť pred nepohodou.
Výborne poslúži počas dlhších prechodov Tribeč. Neďaleko útulne Žliabok vedie napríklad Tribečská cyklohrebeňovka. Je tiež vhodný ako miesto, kam môžete vyraziť na peší, či cykloturistický výlet, za opekaním a podobne. Čo však zaujme asi najviac, je jeho originálne architektonické prevedenie. Jedná sa totiž o obrovský sud na víno, ktorý bol upravený na turistické účely.
Ako sa dostať k útulni Žliabok a kde zaparkovať?
Útulňa Žliabok sa nachádza na západe Slovenska blízko k obci Zlatno. Z tejto obce vedie k útulni modrá turistická značka v kombinácii s neznačenou lesnou cestou. Útulňa totiž priamo na značenej turistickej trase neleží. Dostať sa k nej môžete kombináciou turistických a cykloturistických značiek a spomínanej lesnej cesty, ktorá popri nej prechádza, aj z iných obcí. Napríklad ide o Skýcov, Klátová Nová Ves, prípadne Krnča.
My sme sa tu rozhodli prenocovať počas nášho mierne dobrodružného cykloprechodu pohoria Tribeč. Prišli sme vtedy po červenej cyklotrase cez sedlo pod Rakytou. Do uvedených obcí sa dá dostať kombináciou vlakov, autobusov a samozrejme aj autom.
Parkovanie v okolitých obciach sme síce nevyškúšali, malo by sa tu však dať nájsť dostatok miesta na zaparkovanie. Oblasť nie je až tak turisticky vyťažená. My sme v tejto časti Tribeča nestretli takmer nikoho.
Čo sa týka dopravy pozitívne nás prekvapila dobrá dostupnosť viacerých tunajších miest prostredníctvom vlaku. Pohorie Tribeč je taktiež rajom pre horských cyklistov. Ako ideálna sa nám teda javí doprava vlakom v kombinácii s bicyklom. Ak budete blízko útulne a nepoznáte túto oblasť, sledujte navigáciu. Útulňa sa totiž nachádza na okraji horskej lúky, čiastočne skrytá konármi stromov a ľahko ju prehliadnete.
Nevedie k nej ani chodníček, keďže lúka môže byť poriadne zarastená vysokými trávami, v ktorej mimochodom môžu číhať kliešte. Sami sme si ich stadiaľto doniesli domov :). Ak prekročíte lúku smerom k útulni, cez menší potôčik vás k nej prevedie krátka drevená látka so zábradlím.
V sedle pod Rakytou. K útulni Žliabok je to z neho asi 1 km mierneho zjazdu touto cestou.
Popis útulne Žliabok
Útulňa Žliabok sa nachádza na väčšej horskej lúke, obkolesená vysokými prevažne listnatými lesmi. Priamo oproti nej cez uvedenú lúku rastie nádherná breza a odvšadiaľ sa ozýva spev vtáctva až kým sa nezotmie.
Krásna kulisa, no trošku ,,hrmotne“ pôsobí veľdielo v podobe štrkovej lesnej cesty, ktorá má síce dobrú kvalitu, no nie celkom zapadá to tohto prostredia. Cesta našťastie neprebieha priamo pri útulni, ale je oddelená širokým pásom lúky. Tesne pod útulňou je menšie jazierko, vytvorené stekajúcim, dosť nenápadným potokom neznámeho mena.
Útulňa vo výške 560 m n. m. sa je ideálne umiestnená, pretože zo sedla pod Rakytou sem nemusíte príliš schádzať. Odpadá tak dlhé stúpanie naspäť na hrebeň smerujúci z Veľkého Tribeča do Skýcova.
Ak ste tu na bicykli a smerujete na východ po červenej cyklotrase pripravte sa skôr na 6 km dlhý, veľmi svižný zjazd po spomínanej lesnej diaľnici zo sedla pod Rakytou. Podobné to asi bude i smerom do Žikavy – menšej obce pod Tribečom, Čerešňovou dolinou okolo tamojšej minipriehrady.
Ako základ konštrukcie útulne Žliabok, a to je azda to najpozoruhodnejšie, tvorí obrovitý vínny sud. Sud sa javí ako perfektná ochrana do nepohody a proti chladu. Sud je podmurovaný tehlovými nosníkmi na betónovej doske a opatrený plechovou strechou v dobrom stave. Prednú časť dopĺňa menšia, strechou prekrytá drevená terasa so zábradlím, kde by v prípade potreby mohol prespať ďalší nocľažník.
Nad útulňou bdejú obrovské listnaté stromy, zrejme buky. Vytvárajú ideálne tienidlo nielen nad útulňou, ale aj priľahlým ohniskom s drevenými lavičkami. Stromy tiež prispievajú k tunajšej tuláckej atmosfére, no problémom by mohli byť ich staršie haluze.
V prípade nečasu by mohli poškodiť strechu. Sud však pôsobí odolným dojmom, zrejme by pád haluze prežil. Asi by prežil i to, ak by ho zobrala veľká voda :). To je jeho výhoda oproti iným, bežnejším útulniam. Našťastie sme neboli nútení to testovať na vlastnej koži.
Útulňa Žliabok disponuje menšou terasou, kde by tiež dalo prespať na karimatke.
Útulňa Žliabok počas ranného svitania vo vysokom bukovom lese.
Interiér útulne
Interiér útulne Žliabok predstavujú dve jednoduché, drevené prične, z ktorých jedna je širšia. Natesno by sa na nej možno dokázali vyspať i dvaja nocľažníci. Môžete si na nich rozložiť karimatku. Ďalší nocľažník by sa v prípade potreby zmestil na podlahu medzi pričňami, pokrytú linoleom.
Viac miesta je potom i vonku v blízkosti ohniska. Prične i celý interiér suda sú vystlané kobercovitou tkaninou, veľmi podobnej tapacíru v aute. Pôvodne sme sa jej trochu štítili, no bližší pohľad nás presvedčil, že je to dobrý materiál a svrab, či niečo podobne nehrozí. Nemal žiadne známky, ktoré by odrádzali od prenocovania. Ideálne izoluje celú útulňu. Zároveň však ide o materiál, ktorý útulňu počas horúcich dní príliš neprehrieva.
V útulni sme narazili na poličku a niekoľko provizórnych vešiakov v podobe skrutiek zaskrutkovaných do zadnej steny útulne. Visela na nich napríklad taška s cibuľami, chlieb v sáčku a našla sa i nejaká paštéta. Usudzujeme z toho, že miesto je navštevované, o čom svedčili i ražne na opekanie. Môžete tu teda nájsť aj nejakú tú poživeň v prípade krajnej núdze. Našťastie zanechané potraviny neprivábili myši, hoci v okolitej tráve sme začuli nejaké to šuchotanie.
Veľkým pozitívom útulne Žliabok i okolia, a snáď i celého pohoria Tribeč, ako sme ho zažili počas cykloprechodu je čistota. Nenarazili sme tu na žiadne odpadky, čo sa zdalo doslova neuveriteľné. Asi je to vďaka opustenosti týchto končín. V útulni je k dispozícii i metla, takže ju môžete pred odchodom vyupratovať. Oceňujeme prístup tých, ktorí tu táborili pred nami. Miesto sme našli v perfektných podmienkach, bez odpadu. Takisto útulňa nebola nikde poškodená ani nevhodne počarbaná.
Interiér útulne Žliabok.
V útulni Žliabok sú k dispozícii dve jednoduché lôžka a steny sú vytapacírované izolačným materiálom.
Okolie útulne
Pri útulni Žliabok sa nachádza prameň v betónovom lôžku, ktorý sme však stihli spoznať iba z fotografií. Lúka v blízkosti útulne bola dosť zarastená a vo večernom šere sme prameň nenašli. Našli sme prameň položený vyššie – nad severným okrajom lúky, pod ohybom lesnej cesty. Ten bol však veľmi slabý a nevyužili sme ho.
Ak by ste nemali šťastie na vodu v týchto dvoch prameňoch, prípadne by bola útulňa obsadená, môžete vyskúšať šťastie v prameni pod Rakytou, alebo na neďalekej útulni pod Koreňovou s blízkym prameňom Holianka. Žiaľ tieto miesta tiež nemáme presondované, no pridávame ich sem ako tip v prípade núdze, ak by sa vám na Žliabku nezadarilo.
Lávka vedúca od lesnej cesty naprieč lúčkou k útulni Žliabok. V jej blízkosti by sa mal nachádzať i prameň, ktorý sme v hustom poraste za tmy neobjavili.
Táborenie a noc v útulni Žliabok
Táborenie pri útulni Žliabok je skvelé. Ocenia ho najmä tuláci. Miesto večer presiakne pokoj a dobre sa tu sedí pri ohníku. Všade naokolo len príroda bez nepotrebnej komercie. Známkou civilizácie môže byť azda len mobilný signál, ktorý sme mali dobrý hlavne na priľahlej lúke. Otázne je ako to tu vyzerá cez deň z dôvodu lesnej megadiaľnice. Tá môže celú idylku dosť narúšať. Večer je tu však nádherný.
Oplatí sa mať poruke niečo chutné na opekanie, i keď vám to zaberie viac gramov, ako klasická müsli tyčinka. My sme si opiekli asi polkilové klobásky, ktoré sme vliekli celým Tribečom a veru, bolo nám parádne. Pri ohnisku sme našli i kovovú vidlicu na opekanie, čo bolo dosť praktické.
Drevo pri útulni bolo celkom vyzbierané a po dažďoch i vlhké, no ak sa vyberiete pár desiatok metrov ďalej, paliva nájdete dostatok. Priamo pri útulni nebolo nachystané žiadne drevo, len pomerne hrubé haluze. Nenašli sme ani pílku, či sekeru, tak sa pripravte, že budete musieť lámať ručne.
Nocľah v útulni Žliabok bol perfektný. Sud je opatrený dverami s výklopným okienkom, ktoré sa dá nechať vyklopené na vetranie, cez mriežku, alebo úplne uzavreté, čím zamedzíte prenikaniu chladu. My sme tu zápasili s chladnou nocou, tak sme všetko pozatvárali.
Vo vytapacírovanej útulni bolo príjemne. Vôbec sem nefúkalo a nebolo ani príliš teplo. Ak by ste sem šli v zime je to asi najlepšie miesto, kde prespať v okolí hrebeňa. K dverám ešte poznámka, že boli opatrené visacím zámkom, ktorý bol uzamknutý, no dvere neblokoval. Len voľne visel.
Počas noci sme mali bicykle opreté o útulňu. Nezaznamenali sme žiaden pohyb, ani škrabkanie myší, či kún a ďalšej zveri. Bolo to prekvapivé, keďže útulňa Žliabok je obkolesená hektármi lesov. Možno je to tým, že útulňa je po zatvorení zvukotesná :).
Táborisko pri útulni Žliabok.
Náročnosť a vybavenie na túru
Útulňa Žliabok je dostupná po ľahkých lesných trasách pešo, či na bicykli. Z tohto pohľadu nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie. Ak by ste šli po hrebeni bicyklom, oplatí sa využiť kvalitný horský bicykel s odpruženou vidlou.
V nájdení útulne dobre poslúžia navigácia v mobile. Ak to tu nepoznáte, radšej si ju zoberte, pretože útulňa sa dá ľahko prehliadnuť. K výbave sa oplatí pridať fotoaparát, alebo kameru. Fotografiu tejto sudoútulne sa totiž určite oplatí urobiť. Ak už pôjdete na túru s elektronikou, môže vám prísť vhod i powerbanka, najmä počas dlhších prechodov pohorím Tribeča.