Sekaniny sú andezitová skalná oblasť na západnej strane pohoria Vtáčnik neďaleko obce Lehota pod Vtáčnikom. Najvyšším bodom je tzv. Jitkina vyhliadka s nadmorskou výškou 777 m n. m. Miesto je vyhľadávane kvôli rozsiahlym skalám predovšetkým lezcami a vie o nej zrejme pomerne málo turistov. Aj im má však čo ponúknuť.
Štruktúra skál v Sekaninách je veľmi podobná tým na Kalamárke. Charakterizujú ich lišty, špáry a dokonca dierky.
Je to predovšetkým veľmi pekná príroda v podobe šírych lesov a takých skvostov, ako sú andezitové skalné veže s Jitkinou vyhliadkou. Jej zlezenie po reťazami zaistenej trase je pomerne adrenalínové. Nie je to pre každého. V oblasti však nájdete i mnoho pripomienok SNP, ako sú bunkre, či partizánska nemocnica. Pre milovníkov lezenia je k dispozícii i ferrata Volkov zub. Sekaniny sú lákavé i ako oáza pokoja.
Ako sa dostať na Sekaniny a kde zaparkovať?
Sekaniny nájdete na Hornej Nitre pri Novákoch, presnejšie na východ od dediny Lehota pod Vtáčnikom. Cesta do týchto končín je pre turistov a lezcov mimo tento región pomerne zdĺhavá. Môžete sa prísť kombináciou vlakov a autobusu a následne pešo. To je však naozaj nadlho a najlepšia voľba bude v tomto prípade zrejme auto.
Z vyššie uvedenej obce je potrebné smerovať do Baškovej doliny k chate Smrečina. Autom sa tam prepravíte rýchlo po dobrej, aj keď užšej asfaltke. Zastaviť môžete na viacerých parkoviskách. Jedno z nich je pri pamätníku SNP a veľkom amfiteátri, prípadne vyššie pri chate Smrečina. Toto parkovisko je však celkom malé. Výhodou je parkovanie v tieni. Parkovanie na bezplatných parkoviskách bolo počas našej návštevy bezplatné. Doprava autom vám týmto spôsobom ušetrí približne 5 km šliapania.
Výhodou Sekanín je, že z parkoviska je to k nim už veľmi blízko. Stačí pokračovať ďalej do Baškovej doliny okolo menšieho pamätníka SNP a pustiť sa do svahu naľavo. Dobre viditeľný chodníček návštevníka vyvedie krátkym, no strmým výstupom až ku skalám. K Sekaninám patrí i lezecký sektor s názvom ,,Nad bunkrom“. Ten sa nachádza na pravej strane Baškovej doliny, nad replikou partizánskeho bunkra.
Amfiteáter v oblasti Sekaniny. Je tu parkovisko, kde sa dá odparkovať auto.
Smerom na Sekaniny vedie z obce Lehota pod Vtáčnikom dobrá asfaltka, na konci ktorej je viacero možností na zaparkovanie.
Pamätník SNP v Baškovej doline neďaleko Sekanín a smerovník ukazujúci cestu ku skalám.
Rekonštrukcia bunkra SNP v Baškovej doline pri Sekaninách.
Výstup chodníkom ku skalám v oblasti Sekaniny je dosť strmý.
Výstraha pre motoristov!
Na Sekaninách nás postretla nemilá príhoda. A síce protihlukovú izoláciu na kapote motora nám čiastočne vytrhali kuny. Mali sme šťastie, že nedostali zálusk na káble. Odporúčame preto, ak tu parkujete, nasprejovať si motor sprejom proti kunám. Prípadne použite elektronickú plašičku. Ak si pozriete mapu nad Baškovou dolinou sa totiž vypína Kuní vrch. Tento názov rozhodne nezískal náhodou :).
V skalách na Sekaninách
Skala na Sekaninách je tvorená andezitom, vo Vtáčniku veľmi rozšírenou horninou. Tunajšie steny sú rozsiahlejšie ako by sme čakali. Podobajú sa na skaly na Kalamárke. Skala je tvorená lištičkami, špárami a všimli sme si i nejaké tie dierky. Ciest sa tu nájde neúrekom. Sú medzi nimi ľahké kúsky i cesty s vysokou obtiažnosťou až 10-. Lezci sa tu vyšantia.
Výška ciest je tu do 50 m a údajne sa tu nájdu i dvojdĺžky. Cesty boli poväčšine vyistené trvalým istením v podobe borhákov. Nevieme podať bližšie hlásenie z lezenia ciest, skaly sme si len obišli a prehliadli. Nestretli sme tu nikoho. Je to azda tým, že Sekaniny trochu neprávom ležia v tieni neďalekej lezeckej top lokality Hrádok.
Motanie sa pomedzi skaly v lokalite Sekaniny by mohlo byť zaujímavé i pre turistov a zvlášť tých, ktorí radi fotia. Nájde sa tu niekoľko fotogenických miest. Prvotriednym objektom je obrovitá veža, či presnejšie ihla, na ktorej je situovaná Jitkina vyhliadka.
Andezitové skaly v Sekaninách sú čiastočne skryté v tieni lesa.
Lezecký sektor Radegast na Sekaninách s výškou 736 m. n. m.
Mokrý kút na Sekaninách.
Jitkina vyhliadka – adrenalín pre turistov a ferratistov
Jitkina vyhliadka je známa aj ako Novácka skala, alebo Amerika. Je to prekrásny skalný útvar v podobe štíhlej veže, či skôr mohutnej ihly. Cestu k nej možno ľahšie objavíte pomocou navigácie, takže si ju určite s patričnou mapou aktivujte v mobile. Objekt je však neprehliadnuteľný a ak neleziete, je potrebné ho najskôr obísť strmo stúpajúcim chodníčkom. Nie je to nič moc na dni, keď je po daždi, alebo snežení.
Keď dosiahnete najvyšší bod stúpania, otvorí sa pred vami čiastočný výhľad na Baškovu dolinu. Vstupným až na samotnú Jitkinu vyhliadku je preukázanie trochy odvahy. Vedie k nej totiž veľmi exponovaný terén po skalnom ostrí v dĺžke odhadom 20-30 metrov. Niekomu sa pri pohľade na túto štreku azda zakrúti hlava.
Okrem expozície je prístupový hrebienok k vytúženej vyhliadke na skalnej veži prerušený dvoma roklinami s nepríjemnou hĺbkou. Hrebienok je istený reťazou. Rozhodne to nie je nič pre ľudí, ktorí neobľubujú výšky.
I pre tých čo im výška nevadí, odporúčame absolvovať prechod k vyhliadke len za sucha a v kvalitnej obuvi, najlepšie s poriadnymi hranami na pevnej podrážke. Nemusí byť odveci zobrať si sem ferratový set. Tak sa budete môcť na ferrate zaistiť a urobiť si i zopár fotiek, či videozáznam.
Prechod k vyhliadke sme absolvovali len s využitím reťaze, bez ferrarového setu a zaujímavé boli najmä prechody dvoch spomínaných roklín. V prvej rokline sa musí turista rozkročiť, aby dosiahol na protiľahlý okraj. Reťaz má tendenciu sa pri tomto kroku v rukách hýbal zo strany na stranu, čo moc pohody nedodáva.
Vzduchu je pod vami v tomto mieste asi tak 5 m. To nie je až taký problém, horšie sú strmé zrázy po oboch stranách. Po prekonaní tohto miesta krátko prebehnete po protiľahlej, širšej skale, aby ste sa znova spustili do rokliny, ktorá je však omnoho menej hlboká (cca. 2 m). Spustenie sa do druhej rokliny je tak trochu gymnastika, vyžadujúca dobrú techniku a aj silu v rukách. Najdôležitejší je však pokoj v hlave, takže nezabudnite zhlboka dýchať a upokojiť sa.
Nasleduje krátky, strmý úsek po skale. K dispozícii tu máte oko z reťaze, za ktoré sa môžete vytiahnuť, dve kramle a prirodzené stupienky v andezitovej skale. Nevýhodou pre nižších ľudí je, že oko z reťaze nemusia ani dočiahnuť. Musíte si potom poradiť za pomoci prirodzených stupov v skale a kramlí. Naokolo môže byť nepríjemná neustála expozícia.
Ak ste tu s partnermi, tiež im môže byť nepríjemné, že v roklinách im odrazu celkom zmiznete z dohľadu. Z tohto pohľadu je však lepšie, ak sa k vyhliadke idete pozrieť po jednom. Miesta tu je minimum. Taktiež je fajn ísť k vyhliadke čo najviac odľahčený, bez vecí, ktoré by vám prekážali, či sťažovali pohyb ako foťák v brašni, alebo batoh.
Keď zdarne prekonáte obe rokliny reťaz vás po exponovanom chodníčku privedie až k vrcholovej tabuľke a knižke priamo na Jitkinej vyhliadke. Dá sa vyliezť až priamo k Jitkinej vyhliadke, kde je reťaz zafixovaná borhákom, no je tam minimum priestoru a oplatilo by sa zaistiť.
Cestou posledným úsekom budete míňať i menší krížik zhotovený z reťaze. Zrejme symbolizuje nešťastie, ktoré sa tu stalo. Nepodarilo sa nám zistiť o čo presne sa jednalo. Napokon sa vám už otvoria dokonalé výhľady na oblasť Baškovej doliny, ktoré sú poriadne vzdušné. Uvidíte šíry les, ba dokonca parkovisko dole pri amfiteátri. Miesto pripomína orlie hniezdo a krajina naokolo priam vyžaruje pokoj.
Vytrhne vás z neho až nutnosť vybrať sa na spiatočný prelez ostrého hrebienka. Ten je samozrejme zložitejší, keďže je nutné zliezať úseky, ktoré ste predtým liezli smerom nahor. Nepríjemné je to najmä pri zostupe v mieste kramlí. Skala tvorí menšie brucho, cez ktoré poriadne nedovidíte na stupy.
Dá sa zvoliť cesta miernym variantom so skalnými schodíkmi, tá je však dosť exponovaná. Kvalitná obuv tu príde naozaj vhod a nie je sa kam ponáhľať. Radšej si stupy dobre popozerajte. Ak je reťaz vychladená, oceníte ferratová rukavice.
Druhý úsek s prekrokom cez roklinu znova vyžaduje dobrú prácu nôh pri hľadaní stupov, tak aby ste sa dokázali patrične rozkročiť a dosiahnuť protiľahlí okraj. Je dôležité niekde cestou nezakopnúť a vyhnúť sa tak neželaným pádom.
Toto minidobrodružstvo, ako aj krásny výhľad vám už azda navždy vpíše Sekaniny a Jitkinu vyhliadku do pamäte.
Jedna z veží v Sekaninách pri Jitkinej vyhliadke.
Pohľad na exponovanú skalnú cestu k Jitkinej vyhliadke.
Prekonanie adrenalínovej ferratky k Jitkinej vyhliadke sa odmení dokonalým výhľadom. Nie je to však cesta pre každého.
Ferrata Volkov zub
Na ferrate vedúcej na Volkov zub, čo je ďalšia skalná vyhliadka v oblasti Sekanín sme síce nešli, no radi by sme ju tu spomenuli, aby ste ju tak ako my neopomenuli, keď už tu budete. Malo by ísť o zaistenú cestu v skalách, ku ktorým sa dostanete z nižšie položeného parkoviska pri vleku v lokalite Sekaniny, chaty. Ferrata sa nachádza na rovnakej strane Baškovej doliny ako vlek
Náročnosť a vybavenie na túru
Pohyb v terénoch Sekanín je pre zdatnejších turistov. Ide o strmé, úzke chodníčky, zrejme využívanými najmä lezcami. Po dažďoch a v čase snehovej pokrývky tu môže byť pohyb nepríjemný. Hodí sa vám tu kvalitná obuv s pevnou podrážkou, s ktorou sa dá popoliezať i po ľahšom skalnom teréne. To v prípade, že by ste radi vystúpili i na Jitkinu vyhliadku.
Tá však rozhodne nie je pre turistov trpiacich závraťou. Tiež to nie je nič pre malé deti. V záujme ľahšej orientácie si vezmite mobil s navigáciou. Fotografi si tu nájdu pekné scenérie, no pri fotení z Jitkinej vyhliadky sa môže hodiť napríklad ferratový set na zaistenie. Ferratový set vám dodá na psychickej pohode i v prechode po skale na Jitkinu vyhliadku, či na ferrate Volkov zub.
Občerstvenie a pramene
V oblasti Sekanín sme nezaznamenali žiadne miesto s občerstvením. Chata Smrečina vyzerala ako čisto súkromný objekt. Pri vleku a amfiteátri by sa mali podľa mapy nachádzať i pramene. Tie sme však nehľadali. Spoľahnite sa asi radšej na vlastné zásoby.