Pomník starých mládencov nad obcou Prestavlky bol postavený v roku 1962 na počesť miestnych slobodných mužov, ktorí mali to ne/šťastie (rozhodnutie necháme radšej na čitateľov) a nikdy sa neoženili. Za vybudovaním pomníka stál spolok s rovnakým názvom. V súčasnosti pomníček predstavuje veľmi roztomilú atrakciu s pekným výhľadom, ku ktorej sa dá veľmi rýchlo dostať z obce.
Pomníček je zaujímavý skôr svojou históriou, ktorá sa týkala spoločenstva, než samotnou lokalitou. Nejde teda o bombastickú atrakciu, no napriek tomu môže človeku zanechať príjemný pokoj na duši. Nás návšteva pomníka starých mládencov vcelku pobavila, navyše je na vrchu ako bonus ohnisko s posedením. Lokalita preto môže veľmi dobre slúžiť na opekačky a s tým súvisiace radovánky. Na mieste je pokojná atmosféra a pritom ste len kúsok od civilizácie.
A ak ste slobodní mládenci, tak ako sme boli v tom čase aj my, tak o to je návšteva miesta zaujímavejšia. Môžete si tu spraviť selfiečko s pomníčkom a vedomím, že bol postavený pre ľudí, ktorí trpeli rovnako ako vy. No dobre, nie každý za slobodna trpí, ale to už by bolo na siahodlhejšiu diskusiu. A keď už nič, názov pomníka je sám o sebe vcelku vtipný, takže keď o ňom budete niekomu rozprávať, určite sa na tom pobaví. Vieme si tiež predstaviť, že v dnešnej ťažkej dobe, by sa k pomníku mohli robiť rôzne pochody, pretože slobodných mužov je čoraz viac.
Pomník starých mládencov. Miesto okrem zaujímavej histórie láka i peknými výhľadmi, či možnosťou posedenia pri ohníku
K pomníku
Pomník starých mládencov nájdete na menšom kopčeku s názvom Kováčová, ktorý sa vypína tesne za obcou Prestavlky. Dostať sa k pomníku starých mládencov je veľmi jednoduché. Stačí sa dopraviť do severnejšej časti obce a nájsť autobusovú zastávku, ktorá je niekoľko sto metrov nad kostolom. Zaparkovať môžete napríklad pri krčme, vedľa ktorej je cintorín. Nachádza sa približne na pol ceste medzi kostolom a zastávkou. Že ste správne pri autobusovej zastávke, zistíte podľa smerovníka, ktorý je vedľa nej. Ten vás potom navedie správnym smerom.
Od autobusovej zastávky je už len nutné sledovať zelenú turistickú značku. V princípe pôjdete stále severozápadným smerom po okraji obce, až sa dostane do lesa. Následne sa z hlavnej trasy smerom doprava odpojuje menší chodníček, ktorý nesmiete minúť a ste priamo na mieste. My sme lokalitu našli bez väčších ťažkostí. K pomníku starých mládencov sme sa od autobusovej zastávky dostali približne za 20 minút pohodovej chôdze.
Ak by ste si chceli trasu skrátiť ešte o pár minút, tak úplne na konci obce, na severe je konečná, resp. obratisko autobusov. Môžete tu niekde vyskúšať zaparkovať. Tak či onak budete týmto miestom prechádzať, ak ste sa vybrali po zelenej z obce. Okrem iného, ak máte dobrý zrak, uvidíte odtiaľ i pomníček ku ktorému sa chystáte.
Alternatívny začiatok trasy. Pokiaľ si chcete trasu skrátiť skoro o polovicu, môžete vyraziť i z tohto miesta
V týchto miestach nezabudnite odbočiť. Pomník starých mládencov sa nachádza vpravo na menšej lúčke
Pri pomníku
Miesto kde sa nachádza pomník leží na okraji lesa. Jedná sa o odlesnený, neveľký areál, na ktorom okrem pomníka nájdete lavičky, ohnisko a smetný kôš v podobe veľkého plastového vreca. Smetné koše nás vždy potešia, ak sú súčasťou podobných atrakcií. Predsa len, ľudia si ešte stále nezvykli brať odpadky so sebou, keď sú v prírode. Takto ich môžu aspoň vyhodiť tam, kam patria a nie na zem.
Ohnisko je relatívne veľké a okolo neho sú provizórne sedenia v podobne stavebných kvádrov a spílených kmeňov stromu. Medzi dvomi borovicami je posedenie s dvoma lavičkami a stolíkom. Nenašli sme tu žiadny prístrešok (október 2016), takže v prípade nepriazne počasia sa nemáte kde schovať. Leda tak pod stolík, cez ktorý si môžete prehodiť plachtu (ak máte).
Odpadkový kôš. Hoci len provizórny, ale lepšie ako nič
Posedeníčko medzi stromami. Lavička a stolík prídu vždy vhod
Pomník
Pomník starých mládencov predstavuje približne 3 metrovú stavbu čudného tvaru s oplotením, ktorá nezasväteným asi nebude nič hovoriť. Našťastie existuje internet a tak sa nám podarilo zistiť, že pomník je inšpirovaný ženskou postavou, ktorej súčasťou je mužské srdce plné lásky. Patrí k nemu i kvetináč s ovisnutým listom (svokriným jazykom), ktorý je varovaním pre ženáčov. Okolo pomníka je akýsi kovový plot z reťaze a symbolom. Ten by mal predstavovať dve rozlomené, avšak navzájom prepojené svadobné obrúčky. Ak sa na pomník pozrieme s nadobudnutými informáciami, tak stavba naozaj dáva hlbší zmysel a skryté významy boli do pomníčka veľmi pekne zakomponované.
Do prednej časti pomníka je ešte vrytý emočne ladený text, ktorý nás po pravde aj tak trocha chytil za srdiečka. Text znie: „Nech ti je vďaka pútniku tohto miesta, ktorý si prišiel prejaviť uznanie nad krutým osudom starého mládenca, ktoré je symbolom veľkej lásky víťaziť nad sklamaním. Tu sa založil spolok starých mládencov pod vtáčnikom r. 1962“.
Pomník s plôtikom. Je zasadený na okraji lesa nad obcou Prestavlky
Zadný pohľad. Na vrchole pomníka si možno všimnúť zaujímavé symboly v podobe mužského srdca a kvetináča so svokriným jazykom (výstraha pre ženáčov).
Vyhliadka
Okrem pomníka a opekačky môžu byť lákadlom aj výhľady. Tie sú polkruhové s výhľadom najmä smerom na Žiar nad Hronom, priľahlú továreň a v podstate celú Žiarsku kotlinu. Za ňou potom vidieť kopce Kremnických a Štiavnických vrchov. Vyhliadka je orientovaná smerom na východ, takže to môže byť ideálne miesto na sledovanie východu slnka. My sme sa tu ocitli pri západe slnka, no počasie nám úplne neprialo, pretože vrchnou časťou atmosféry sa niesol čudesný opar, cez ktorý nebolo dobre vidieť. Celé to pôsobilo mierne depresívne a dobre tak dotváralo melanchóliu, vlastnú len nám - starým mládencom...
Výhľady na Žiarsku kotlinu. Z miesta ju máte ako na dlani
Spolok starých mládencov pod Vtáčnikom
Založený bol v roku 1962 slobodnými mužmi, ktorí mali viac ako 25 rokov. Členovia spolku pochádzali prevažne z obce Prestavlky a Horná Trnávka (obce sa neskôr zlúčili). Spolok starých mládencov sa tešil veľkej obľube a neskôr mal vyše 1000 členov a mnoho sympatizantov, ktorí pochádzali z viacerých kútov Slovenska. Pre nich spolok organizoval rôzne kultúrno-spoločenské akcie a snažil sa ich podporovať v znášaní ťažkostí ich osamelého života. Spolok dokonca pripravoval mužov na nadväzovanie nových známostí.
Symbolom spolku bol pomník, ktorý bol zbudovaný nad obcou Prestavlky. Pri ňom sa jeho členovia pravidelne stretávali a konali sa tu tiež rôzne prijímacie rituály. V súčasnosti je väčšina členov spolku už nebohých. Mnoho z nich však nakoniec našlo svoju polovičku. Viac informácií o Spolku starých mládencov môžete nájsť na internete. Vybrali sme pre vás niekoľko odkazov, na ktoré sme narazili pri písaní tohto článku:
- Pomník starých mládencov - pekne spracovaný článok so spomienkami pamätníkov
- Rok 1969: Spolok starých mládencov v dedinkách pod Vtáčnikom menil stanovy - o tom ako sa menili stanovy spolku
- Nech žije život bez ženy! - rozhovor s jedným z členov spolku
Detail pomníka. Pomník je inšpirovaný ženskou postavou
Starí mládenci, cigáni, zoznamka, mačky a pes
Výlet k pomníku starých mládencov sa niesol v mierne depresívnej nálade. Peťo mal asi svoje dni, čo bolo cítiť už v závere výletu na Vtáčnik, ktorý sme práve ukončovali a chystali sa na poslednú dnešnú lokalitu. Bol akýsi nevrlý a všetko ofrflal. Niežeby to bolo nezvyčajné, ale teraz to bolo aj mierne otravné.
Do Prestavĺk sme prišli asi štvrť hodinku pred západom slnka. Na našu škodu bolo akosi zamračené a sparno. Postupne sme sa zmierovali s tým, že cukríková obloha nás dnes nečaká, no boli sme aspoň zvedaví, čo je to za „haluz“ - ten Pomník starých mládencov. Auto sme odstavili pri miestnej krčme, z ktorej sa občas ozval neartikulovaný zvuk, buďto od nejakého námorníka, alebo domáceho štamgasta. Po chvíli sme objavili rázcestník pri autobusovej zástavke a vybrali sa smerom ktorý ukazoval.
Autobusová zastávka v obci Prestavlky. Minitúru k Pomníku starých mládencov môžete začať práve tu
V obci bol podvečerný kľud, no sporadicky nás minulo niekoľko dedinčanov, ktorí po nás čudne zazerali. Prekvapilo nás, že sme nepočuli štekať, či vrčať žiadneho psa, ale za to sme videli množstvo mačiek. Jedna sa k nám odvážne priblížila a začala s Peťom nebezpečne laškovať. Najviac jej robilo radosť obtierať si chvost o jeho stehno. Možno vycítila, že sa jedná o starého mládenca!
Po tejto epizódke sme pokračovali v ceste, naďalej sa čudujúc neobvykle vysokému množstvu tunajšieho osadenstva cíc. Na konci dediny pozeráme smerom na najbližší kopec, či tam náhodou neuvidíme siluetu pomníka. A skutočne, našli sme. Peťo zamrmlal, že je to akosi ďaleko (v skutočnosti asi 10 minút chôdze). Na jeho ponosy som si však už za tie roky a kilometre spoločných túr zvykol a väčšinou ich automaticky môj sluch filtruje ako šum, ktorému netreba venovať väčšiu pozornosť. Okrem toho poslednú hodinu hundre aj tak na úplne všetko. Nanajvýš tak tá mačka ho na krátko vytrhla z tejto ufrflanej nálady.
Kráčame si ďalej, pomaly máme dedinku za chrbtom a vstupujeme do lesa. Po pár minútach si všímame, že sa z lesnej cesty oddeľuje menší chodníček. Pravdepodobne bude viesť k pomníku a tak sa po ňom odvážne vydávame. A nemýlili sme sa. Zrazu sme sa ocitli na upravenej lúčke medzi stromami. Vidíme tu ohnisko a nejaké lavičky. Dokonca tu dobrí ľudia zanechali aj palice na opekanie. Škoda len, že nemáme špekačky.
Pri ohnisku. Skvelé miesto na opekačky s pekným výhľadom
Na okraji lúčky je samotný pomník. Nie je veľmi vysoký a ma bizarný tvar. Robím si zopár fotiek a Peťo medzitým lamentuje nad nápisom, ktorý je do pomníka vrytý. Akosi s ním nie je spokojný, asi sa mu nepáči štylizácia slov, alebo jeho myšlienková podstata. No ťažko povedať. Analýzu nápisu dokončí slovami, že text nedáva zmysel.
Pri pohľade na pomník nás napadla idea, že by sme si založili vlastný a modernejší pomníček s využitím najnovších technológií. Zároveň by slúžil aj ako naša osobná zoznamka. Bol by na ňom displej s klávesnicou a dievčatá by mohli vypísať elektronický formulár so svojimi parametrami, záujmami a priložiť k tomu niekoľko slušných fotografií. No a my by sme sa potom (možno) ozvali. Po každom odoslanom formulári by, za odmenu, zahrala pesnička. Povedzme nejaká ľudovka, alebo čosi z jemných melódií. Hm... Blbosť, čo? Nuž, aspoň vidíte aké myšlienky začnú behať slobodným mužom na tomto mieste pri bilancovaní svojho, ženou zatiaľ nepoznamenaného, života :).
Pozorná analýza nápisu na pomníku. Údajne bol text ťažko "uchopiteľný"
Poberáme sa naspäť a pri ceste na okraji dediny prechádzame okolo domu s väčšou záhradou, kde, ako sa zdá, prebieha nejaká domová slávnosť. Počuť rozjarené hlasy a smiech dospelých, spojené s nezameniteľným zvukom družného jedenia a popíjania. Boli tu však i dve deti, odhadom mohli mať tak 6-9 rokov, ktoré pobehovali po záhrade s maketami zbraní v ruke. Kráčali sme si popri plote, keď sa zrazu potichu ozval jeden z mladších chlapcov, pričom svoje slová adresoval tomu staršiemu. „Aha, idú cigáni“. Keďže boli obrátení našim smerom, nebolo pochýb, že tým myslel nás. Pre spresnenie doložím, že sa pomaly zmrákalo, boli sme strhaní z celodenného výletu pohorím Vtáčnik a navyše Peťom lomcovali depresívne sklony. Jednoducho, nevyzerali sme ako zo žurnálu a podobnosť s „cigánmi“ nemusela byť čisto náhodná.
„Aha, idú cigáni“ Chlapček ešte raz zopakoval. Namieril pritom na nás svoju fantazijnú zbraň a nabádal staršieho, že nás zastrelia virtuálnymi nábojmi. Jeho reakcia však bola pre nás dosť neočakávaná. Vlastne nás veľmi milo pobavila a aj potešila. Mladšiemu totiž rozhodným hlasom odpovedal „Prečo im tak hovoríš? Však to sú tiež len ľudia!“ :). Chlapci nakoniec úslužne pozdravili a pokračovali v detských hrách, hoci so zbraňou v ruke. Táto úsmevná udalosť zlepšila náladu dokonca aj, väčšinu dňa zachmúrenému, Peťovi.
Posledný kilometer pred autom nás ešte skoro zožral pes, ktorý mal snáď 40 kíl a vyzeral akoby ním lomcovala besnota. Ešteže medzi nami a ním bol plot. Teda, vhodnejšie označenie by bolo „plôtik“, ktorý by chlpáč bez problémov preskočil, ak by chcel. Konečne sme aspoň narazili na nejakého psa, pretože inak sa v obci točilo všetko okolo mačiek. Na záver výletu nás ešte pozdravil milý pánko so sivou bradou. S úsmevom na tvári a možno aj miernou iróniou nám zaprial „Dobrý večer, mládenci“. Žeby jeden zo spolku starých mládencov vycítil vzájomné zdieľanie spoločného osamelého osudu a chcel nám aspoň takto vyjadriť spolupatričnosť? Ktohovie.. :)
Pod pomníkom sa rozprestiera obec Prestavlky. V úzadí sú vidieť komíny továrne v Žiari nad Hronom
Zaujímavosti v okolí
- Vrch Vtáčnik – najvyšší vrchol Vtáčnika s peknými polkruhovými výhľadmi. Jedná sa tiež o významnú turistickú križovatku, preto sa sem dá dostať z každej svetovej strany.
- Kláštorská skala – fotogenické zoskupenie skál nevšedných tvarov, neďaleko vrchu Vtáčnik. S trochou šikovnosti sa dá na ne vyšplhať a následne sa pokochať výhľadmi.
- Dolnoždanska skala – krásne vyhliadkové miesto, kam si môžete spraviť pekný výlet z obce Dolná Ždaňa
- Kamenné more vo Vyhniach – geologicky hodnotná lokalita s množstvom popadaného kamenia
- Kalvária pri Hliníku nad Hronom – veľmi pekná kalvária s viacerými kaplnkami, kostolom a krížom v pokojnom zátiší prírody
- Prírodná rezervácia Bralce – môžete si tu spraviť okružnú trasu naprieč rezerváciou po zelenej turistickej trase. Tešiť sa môžete či už na výhľady, zaujímavé skalné útvary a menšie jaskyňky
- Szabóova skala – miestna kultová skala nad obcou Lehôtka pod Brehmi. Je považovaná za najstaršiu prírodnú rezerváciu v bývalom Uhorsku.
- Hrad Revište – ruina hradu nad Revištským Podzámčím. Vybudovaný tu bol náučný chodník. Na hrade sa potom pasú kozičky a capko :)
- Horné Opatovce – zaniknutá obec v dôsledku neuváženej priemyselnej výstavby pri Žiari nad Hronom. Z obce tu ostal len cintorín a priľahlý kostol.
Plot okolo pomníka. Dominujú mu dve navzájom prepojené obrúčky
