Tribečská hrebeňovka je názov horskej cyklotrasy prechádzajúcej pomenej navštevovaným pohorím Tribeč v západnej časti Slovenska. V zozname slovenských cyklotrás je označená číslom 049. Je zančená červenou cykloznačkou.
Cyklistická radosť v lesoch Tribeča počas Tribečskej cyklohrebeňovky;-)
Čiastočne sa nám Tríbečskú cyklohrebeňovku podarilo spoznať už počas nášho prvého cykloprechodu uvedeným pohorím. Boli sme tu na dvojdňovej cyklotúre a trasu červenej cyklotrasy sme stihli preskúmať v úseku za Mišovým vrchom až po Vrchhoru.
Tentokrát nás zaujímala časť západne od Javorového vrchu smerom na Zobor. Úsek sme prešli behom jednodňovky, počas ktorej sme využili praktický prevoz vlakmi. Bicyklovať sme začali v Topoľčanoch, pričom cieľ bol v Nitre, čím vznikla linka dlhá cca. 62 km s prevýšením bezmála 1400 metrov. Tribeč sa znova predviedol terénmi ideálnymi na horský bicykel a čo sa týka prírody veľmi peknými lesmi.
Video
Ako sa dostať na začiatok cykloprechodu?
Výhodou cykloprechodov v pohorí Tribeč je veľmi dobrá dostupnosť kľúčových východzích bodov vlakom. Platí to najmä pre Nitru a ďalšie mestá na západnej strane pohoria. Tento spôsob sa nám osvedčil už pri prvom cykloprechode, kedy sme začínali z Nitry, kam sme šli vlakom z Trnavy.
Tentokrát sme plánovali vyrážať z Topoľčian a využili sme vlak s názvom Ponitran, ktorý jazdí z Bratislavy cez Trnavu až do Prievidze. Výhodou je, že nie je nutný prestup. Celkovo je cesta vlakom pomerne nízkonákladová možnosť dopravy k pohoriu Tribeč.
Okrem toho je to super práve v prípade cykloprechodu, ktorý nie je okruhom. Ak končíte v Nitre, znova viete prakticky využiť vlak. Do Topoľčian sme šli preto, že sme sa plánovali napojiť na úsek červenej cyklotrasy, ktorý sme predtým neabsolvovali, nakoľko sme prvý prechod robili zväčša po žltej cykloznačke.
Výhodou je tiež, že napríklad z Nitry jazdia vlaky do neskorého večera, takže by ste mali všetko stihnúť. Samozrejme pokiaľ nebývate na úplne opačnom konci Slovenska. Všetko sa však dá naplánovať tak, aby vám to sadlo ideálne. Pre bajkerov zo západu Slovenska, však cesta vlakom môže byť fajn voľbou na cestu do Tribeča.
Štart cykloprechodu pohorím Tribeča volíme v Topoľčanoch.
Praktické cestovanie vlakom na Tribečskú cyklohrebeňovku sa nám celkom osvedčilo.
Popis jednotlivých úsekov cyklohrebeňovky Tribeča
V prípade tohto prechodu ide o skrátený variant kompletnej cyklistickej hrebeňovky Tribeča. Chceli sme absolvovať len úsek, ktorý sme ešte nepoznali. Podľa mapy by mal byť pomerne pohodový, vedený prevažne po vrstevnici, z veľkej časti po asfaltkách a lesných cestách.
Prechod by mal byť v pohode možný behom jednodňovej akcie. Háčikom bol prejazd na tú správnu stranu hrebeňa. Červená značka cyklohrebeňovky v miestach, kde sme sa plánovali napojiť totiž prechádza na opačnej strane Tribeča, ako jazdí vlak.
Do oblasti Zlatých Moraviec sme našli len rôzne komplikované vlakové spojenia. Zostalo nám teda z Topoľčian vyšliapať na hrebeň s následným napojením na hrebeňovku.
Topoľčany – Krtiny pod Mišovým vrchom
Cyklotúru sme začali na železničnej stanici v Topoľčanoch, z ktorých sme sa vydali smerom na východ do Solčian, kde už začínala zelená cyklotrasa. Prvý úsek viedol krátko po okresných cestách, takže sme sa tešili, kedy už z premávky zmizneme v tajomných tribečských lesoch. To sa nám za Solčanmi konečne podarilo, akurát nám po peknom úvodnom úseku popri Tošánskom potoku zmizla značka.
Z nejakého dôvodu sme narazili na zatreté značenie na jednotlivých stromoch. Postupne sme sa dostali do čisto lesného terénu bez akejkoľvek cyklotrasy. Rozhodli sme sa za pomoci navigácie prejsť na zelenú cyklotrasu vedúcu z obce Krnča viac-menej súbežnú s tou solčianskou.
Vyžiadalo si to tlačenie bajkov a menšie, neplánované dobrodružstvo. Napokon sme sa dostali na lesnú cestu s niekoľkými asfaltovými úsekmi, ktorá bola značená zeleno. Stúpala z Krnče len mierne, až pokým sme nedošli pod strmé úseky smerom k hrebeňu Tribeča. Tie sa prekonávajú sériou serpentín, ktoré by boli celkom dobre jazditeľné, nebyť ich devastácie ťažobnými lesnými strojmi. Dalo sa to prejsť na bajku, no zamakali sme si.
Po zelenej cyklotrase sa blížime k hrebeňu Tribeča medzi Mišovým a Javorovým vrchom.
Okrem iného sme značku znova stratili a v poslednej časti sme už postupovali čisto „tlačením vpred“, smerom k hrebeňu. Tesne pod hrebeňom, medzi Javorovým a Mišovým vrchom už prebieha červená cyklokrebeňová trasa, ku ktorej sme sa krátko spustili popri obore pri ihličnatom lesíku. Následným zjazdom sme sa konečne dostali k rázcestiu v lokalite Krtiny. Tieto miesta sú mimochodom krajinársky veľmi pekné. Poskytujú výhľady na juhovýchodné podhorie Tribeča.
Krtiny – Zlatno
Za odmenu za „útrapy“ počas výstupu na hrebeň Tribeča (zo 170 m n. m. až na približne 700 m n. m.) vás bude čakať výborný zjazd až takmer do Zlatna. Táto časť už prebieha po červenej značke cyklohrebeňovky Tribeča s číslom 049.
Ide čiastočne o lesnú zvážnicu a čiastočne asfaltku. Dávajte si tu pozor najmä na nečakané zákruty a rozbahnené úseky, či koľaje vytvorené v zvážnici ťažkými lesnými mechanizmami. Inak je zjazd na horskom bicykli veľmi dobrý a pomerne dlhý, čo poteší.
Na hlavnom hrebeni pohoria Tribeč medzi Javorovým a Mišovým vrchom sa nachádzajú jedny z najkrajších častí cyklohrebeňovky.
Zlatno – Táborisko Remižáž nad Jelencom
Nasledovné úseky patria k tým najpohodovejším na červeno značenej cyklotrase naprieč Tribečom. Striedajú sa tu asfaltky prevažne dobrej až vynikajúcej kvality s miernymi tiahlymi stúpaniami a občasnými zjazdmi. Postupne takto prejdete rázcestia ako horáreň Kľačany, Kompanova lúka, Babova dolina a Nad Červeným krížom.
Úsek prebieha v nadmorskej výške okolo 400 m n. m, prevažne rozsiahlymi lesmi a lúkami. Narazíte tu na pekné výhľady na ruinu hradu Gýmeš. Z prírodného hľadiska nás tu zaujalo veľké množstvo výrazných mravenísk lesných mravcov. Tiahli sa priamo popri cyklotrase, okrajom lesa. Mravce zjavne priťahuje južanská klíma tejto strany pohoria Tribeč.
Táto etapa je zakončená perfektným zjazdom po novej asfaltke až k rekreačnej lokalite Remitáž pri Jelenci. Nachádzajú sa tu tri vodné nádrže a kemping. Do kempu sa nám podarilo vstúpiť, no tamojší bufet ešte v prevádzke nebol. Sezóna zjavne začína až keď sa výraznejšie oteplí. V každom prípade dá sa tu spraviť praktická pauza pri vode. Prostredie je tu príjemné.
Pri vodnej nádrži v lokalite Remitáž pri obci Jelenec.
Remitáž pri Jelenci je príjemnou možnosťou na oddych priamo pri červenej cyklotrase Tribečskej cyklohrebeňovky.
V autocampingu Remitáž sme narazili len na pozostatky Guláš cupu. Občerstveniu tu pred letnou sezónou neponúkali žiadne.
Remitáž – Žirany
Nasledovný úsek začínal kratším výšľapom a traverzom miestnych lesov po zvážniciach až k poliam nad Žiranmi, z ktorých sme už videli ďalšiu dnešnú výzvu v podobe vrchola Žibrice. Pri pohľade z týchto miest uvidíte najmä neprívetivo sa tváriacu stenu tamojšieho kameňolomu. Po prejazde Žirian, kde stojí za zmienku najmä miestny Kostol sv. Mikuláša. Má vcelku autentické prevedenie. Pokúšali sme sa tu sadnúť na pivo, no nič otvorené sme v obci nenašli a tak sme sa porúčali ďalej, priamo k stúpaniu na Žibricu.
Hostinec Remitáž v autocampingu pri obci Jelenec bol v marci zatvorený.
Tribečská cyklohrebeňovka - po červenej cyklotrase cez Žirany smerom k vrchu Žibrica.
Kostol sv. Mikuláša v Žiranoch je pozoruhodným chrámom na trase Tribečskej cyklohrebeňovky.
Žirany – Sedlo pod Žibricou
Ako to už často býva, stúpania ktoré vopred pokladáte za ľahké sa napokon ukážu ako poriadne výživné a naopak. Tak to bolo i s očakávaným stúpaním na Žibricu (617 m n. m.). Napokon z neho bol len tiahly výstup lesom až k rázcestiu Pod Dlhou skalou – len 400 m n. m., čo príjemne prekvapilo.
Trochu nelogický nám prišiel následný zjazd a opätovné strmé stúpanie až priamo na hrebeň Tribeča. Žibricu teda, na rozdiel od turistickej značky, hrebeňová cyklotrasa obchádza.
Strmé stúpanie za Žibricou smerom do sedla pod Žibricou. Napravo vzadu - Žibrica 617 m n. m.
Konečne sedlo pod Žibricou. Smerujeme k Zoboru.
Sedlo pod Žibricou – Lyžiarska lúka
Ďalšie úseky Tribečskej cyklohrebeňovky vedú priamo hrebeňom totožne s turistickou značkou, pričom prejdete cez rázcestie Trojchotár až tesne pod vrchol Zobora, kde sa cyklotrasa oddelí a smeruje k rázcestiu Lyžiarska lúka.
Paradoxne si tak neužijete výhľady zo Zobora, ani Pyramídy, ktorá je práve veľmi pekným vyhliadkovým bodom a zvykla na nej byť k dispozícii i menšia búdka s občerstvením. Ak chcete za výhľadmi, musíte si na Zobor a Pyramídu spraviť zachádzku, ktorá ale nepredstavuje žiadnu veľkú obetu.
My sme si to však uvedomili dosť neskoro a už sa nám nechcelo vracať. Tento úsek je inak celkovo atraktívny peknými singletrackmi v lese, akurát sú žiaľ prerušovanané nelogickými skalnatými strminami kde sme bicykle tlačili. Na mapách si môžete všimnúť krátky trail s názvom Klondike, ktorý sa oplatí využiť a zle jazditeľné časti tak obísť.
Úseky Tribečskej cyklohrebeňovky smerom na Zobor sú síce pekné, no je tu nutné bajk občas potlačiť.
Lyžiarska lúka – Meškov vrch – Liečebný ústav
Z Lyžiarskej lúky vedie k Trom dubom zjazd po skalnatom teréne, kde môžete naraziť na množstvo turistov, takže tu jazdite ohľaduplnejšie. Z Troch dubov nasleduje idylická vyhliadková pasáž až na Meškov vrch.
Výhľad je ďaleký, okrem iného i na obrovské výrobné haly tunajšej automobilky. Celkovo je Meškov vrch krásnym miestom v blízkosti tzv. Zoborskej lesostepi. Je to ideálne zavŕšenie cykloprechodu Tribeča, kde sa oplatí posedieť.
Potom už nasleduje rýchly zjazd svahmi Meškovho vrchu v otvorenej krajine a následný prejazd lesnou vrstevnicou po singletracku až k Liečebnému ústavu pod Zoborom.
Zjazd zo Zobora cez Meškov vrch smerom do Nitry patrí k najkrajším miestam Tribečskej cyklohrebeňovky.
Liečebný ústav – Nitra, Mestský park
Zjazdami však nekončíme ani pri ústave. Môžete sa tešiť na parádnu jazdu až nadol, do parku v Nitre. Ide o svižnú jazdu už po asfaltke v premávke, takže tu buďte opatrní. Keď už budete rozbehnutí, nezabudnite odbočiť vpravo na most cez diaľnicu a následne na lávku cez rieku Nitra, ktorá vás prevedie až do mestského parku.
Celá záverečná časť prechodu Tribeča je peknou bodkou. V upravenom parku sa môžete občerstviť v niekoľkých zariadeniach. My sme sa ešte vybrali do miestneho Irish pubu, ktorý sa nachádza pri pešej zóne na polceste k železničnej stanici. Čapujú tu fakt skvele a pre nás to bola tá pomyselná definitívna bodka za ďalšou akciou v skvelom pohorí Tribeč. Zostával už len presun na vlak, ktorý takisto klapol podľa predstáv.
260321 16 43 IMG 4990 mtb tribecska hrebenovka
Porovnanie cykloprechodov Tribeča
Hrebeň pohoria Tribeč sme v minulosti prechádzali prevažne po žltej cyklotrase smerom od Nitry cez Vrchhoru až do Partizánskeho. Táto cyklotrasa je vedená bližšie k skutočnému hrebeňu pohoria a vystupuje až takmer na jeho najvyšší bod Veľký Tribeč (830 m n. m.).
Celkovo sa nám jeho trasa páčila viac, keďže viedla hĺbkou opustených tribečských lesov a celkovo vás viac vtiahne do hôr a mimo „civilizácie“. Trasa čisto po červenej cyklotrase v úseku Krtiny - Nitra je menej náročná a hodí sa na pohodovejšie, fyzicky o niečo menej náročné jazdenie.
Prišla nám ako dobrý tréning pre vytrvalostného horského cyklistu, ktorý by si rád zatrénoval mimo svojich vyšliapaných chodníčkov. Trasa síce vedie prevažne v nižšej nadmorskej výške, no taktiež ponúka niekoľko pekných zákutí.
Dobrodružnejšia a vhodná i na kombináciu s prenocovaním, či bikepacking je prvá spomínaná trasa, kým tá druhá je vhodnejšia na jednodňovku. Pripomíname že cyklistické prechody Tribeča vedú až do obce Veľké Pole, čo však konkrétne v našom prípade bolo z logistického hľadiska trochu nevýhodné.
Patričná bodka a rehydratácia za Tribečskou cyklohrebeňovkou v nitrianskom irish pube.
Náročnosť a vybavenie na cyklotúru
Cyklotúra, ktorej trasa je opísaná vyššie je vhodná pre fyzicky zdatných horských cyklistov, hoci niektoré jej časti (Zlatno – Remitáž) predstavujú nenáročnú cykloturistiku po lesných asfaltkách s minimálnymi stúpaniami. Celkovo sa nám táto naša verzia krosovej trasy (Tribečská hrebeňovka – č. 049), v dĺžke 62 km s bezmála 1400 m stúpania, javila ideálna ako spestrenie tréningu horských vytrvalostných cyklistov, ktorí obľubujú cyklomaratóny.
Pre upresnenie, žiadna z cyklotrás v Tribeči kompletne nekopíruje hlavný hrebeň pohoria, no „snaží“ sa mu obvykle maximálne priblížiť. Vyraziť sem môžete celkom naľahko, akurát nezabudnite na dostatok tekutín a energie, nakoľko sme nenarazili na žiadne pramene a občerstvenie na Remitáži nebolo k dispozícii.
Podobne „mŕtvo“ v tomto smere vyzerala i obec Žirany priamo na cyklotrase, hoci tam bolo možné skočiť aspoň do potravín. Pri Remitáži by ste si mohli urobiť menšiu zachádzku do obce Jelenec a vyskúšať šťastie tam. Podobne i v obci Zlatno, v blízkosti ktorej prechádza červená cyklotrasa.
Na cyklotrase oceníte kvalitný horský bicykel a variabilné oblečenie, nakoľko v oblasti hrebeňa môžu panovať úplne iné podmienky ako na južnej strane pohoria, kadiaľ vedie veľká časť cyklotrasy.
Nezabudnite si ani prilbu, niektoré zjazdy sú tu svižné i technické, po skalách, a škaredé pády sú tu rozhodne možné. My sme na trase ocenili i navigáciu v mobile, nakoľko značenie v lesoch nad Topoľčanmi „pokryvkávalo“.
Takisto sa hodí niečo na fotenie. Na tieto účely už v súčasnosti postačí mobil s vhodnou mapou a hlavne dostatočnou batériou. Pre ich celkovú všestrannosť (aj vzhľadom na presuny vlakmi a pod.) sa nám tu osvedčili klasické pedále s klasickými cykloturistickými tretrami.