Ak by ste chceli zažiť nejakú zaujímavú túru v slovenských horách, vyberte sa na v zimných podmienkach na Malý a Veľký Rozsutec, ktoré patria k najkrajším vrcholom v Malej Fatre. Zimná túra na oba vrcholy poskytne nielen super výhľady, ale aj technicky zaujímavú trasu, ktorá každého horala zabaví.
Vrcholové skaliská Veľkého Rozsutca v zime.
Zároveň si tu aj poriadne zabojujete a preto je zimná túra na Rozsutce skôr pre skúsenejších turistov. My sme si naplánovali zimnú túru na tieto vrcholy zo štartom i cieľom v Štefanovej, pričom výstup viedol cez sedlo Medziholie a zostup cez sedlo Medzirozsutce a nepochybne mimoriadne populárne Jánošíkove diery. Tento fajnový zimný okruh by sme vám radi odporučili formou nasledovných riadkov.
Ako sa dostať pod Rozsutce a kde zaparkovať?
Ideálne je, ak na uvedený okruh Rozsutcami vyrazíte zo Štefanovej. Dá sa tam dopraviť autobusom, alebo autom. Parkovanie je možné na veľkom parkovisku, ktoré je spoplatnené. Novinkou pre nás bola forma úhrady. Na parkovisku načítate QR kód a zaplatíte cez internet. Nemusí to vyhovovať každému.
Nevšimli sme si tu inú možnosť, napríklad platbu formou SMS, alebo priamu platbu obsluhe parkoviska. Pripravte sa teda na platbu cez mobil. Z parkoviska už môžete vyraziť turistickou značkou k Rozsutcom. My sme si vybrali zelenú značku smerom do sedla Medziholie.
Na výstupe na Veľký Rozsutec zo Štefanovej tesne pod sedlom Medziholie.
Výstup zo Štefanovej na Veľký Rozsutec
Zimný výstup na Rozsutce dosť záleží od aktuálnych podmienok. Zvažovali sme i výstup a zostup po rovnakej trase cez Jánošíkove diery. Napokon, v dôsledku nižšieho stavu snehovej pokrývky, sme sa rozhodli podniknúť okruh cez obe sedlá t. j. Medziholie a Medzirozsutce.
Úvodná časť výstupu zo Štefanovej do sedla Medzirozsutce je azda najpraktickejším prístupom na hlavný hrebeň Malej Fatry. Tento chodník, je až na pár krátkych, strmých úsekov, celkom pohodový. Nás na ňom zastihlo dosť slušné blato.
Akonáhle sme sa blížili k sedlu, pribúdalo snehu a pôda bola zmrznutá. Pri takto rozdielnych podmienkach sa ako celkom univerzálna pomôcka ukázali ľahké protišmykové návleky. V návlekoch sme strácali istotu až v hlbšom snehu v oblasti vrcholu Veľkého Rozsutca, hoci stále to bolo oveľa lepšie ako nič.
Apropo, návleky sme si nasadili práve pri dosiahnutí sedla Medziholie. Odtiaľ nás totiž čakal strmý výstup až na vrchol Veľkého Rozsutca, ktorý vyzeral celý na snehu. Aký paradox, oproti v podstate jesenným pohľadom na holé bralá tohto kopca zo Štefanovej. Sneh sme už takmer neočakávali. Aj preto sme sa napokon vybrali pokúsiť sa o výstup juhovýchodnou stranou Veľkého Rozsutca po červenej značke.
Pôvodne sme boli v tom, že táto strmina môže byť teoreticky dosť lavinózna. Pri danom snehovom stave aj správ Horskej služby, však vyzerala bezpečne. Na ten deň bolo vyhlásené len mierne lavínové nebezpečenstvo. V každom prípade, pre výstupom na uvedené kopce si vopred zistite aktuálnu lavínovú situáciu v Malej Fatre.
Výstup juhovýchodnou stranou Veľkého Rozsutca viedol najskôr lesnými serpentínkami. Stretli sme tu niekoľko vystupujúcich partií. Podmienky na tejto strane boli skutočne zimné, no trasa bola dobre schodná. Jeden z nás postupoval v protišmykových návlekoch, kým ďalší v mačkách.
Postupne sa ukazovala výhodnosť mačiek v ťažšom a strmejšom teréne. Z vrcholu sme však videli zostupovať i ultrabežcov len v teniskách. Pre skúsených, by takéto podmienky nemali byť problémom ani v teniskách, stačí však, ak by ste narazili na tvrdý, zľadovatelý sneh a nemuselo by to dobre dopadnúť.
Podmienky sa tu naozaj môžu meniť s každým metrom. Na najťažších úsekoch sú natiahnuté oceľové laná, alebo reťaze, ktoré dosť pomôžu, pokiaľ práve nie sú uväznené v ľadovej kruste. My sme ich využili v strmom teréne nad pásmom lesa a prekonali nimi strmé skalné a snehové pasáže.
Paličky tu počas výstupu veľmi nevyužijete, sú skôr na príťaž, no veľmi sa hodia na zostupe. Počas výstupu touto stranou sa za určitých podmienok môže hodiť aspoň ľahký cepín, no v deň nášho výstupu nutný nebol.
Po dosiahnutí hrebeňa Veľkého Rozsutca sme ním postupovali smerom vľavo – k vrcholu. Narazili sme tu na pravé zimné podmienky s prekážkami v podobe niekoľkých strmejších stupňov obalených tvrdom snehu, kde by bol pohyb bez zimnej výstroje celkom „o hubu“.
V tomto prípade postačili aspoň spomínané protišmykové návleky s dlhšími hrotmi, čiže nemusíte nutne investovať do najdrahšej výbavy. Všetko záleží na konkrétnych podmienkach v horách. Pokiaľ chcete mať istotu, pribaľte si na túto túru aj mačky.
Po prekonaní krátkeho hrebeňového úseku sme sa ocitli pri vrcholovom kríži na Veľkom Rozsutci v celkom hustej hmle. Za dobrej viditeľnosti by celý opísaný úsek výstupu zo sedla až na vrchol bol plný krásnych výhľadov na Malú Fatru a okolie. Stratené výhľady nám kompenzovala aspoň božská zimná atmosféra, po ktorej v doline nebolo ani slychu.
Výstup zo sedla Medziholie na Veľký Rozsutec po prekonaní hranice lesa.
Prvé výrazné skalné pasáže počas výstupu zo sedla Medziholie na Veľký Rozsutec.
Posledné metre výstupu k vrcholovému hrebeňu Veľkého Rozsutca v zime.
Posledných 5 minút pochodu k vrcholu Veľkého Rozsutca.
Vrcholové skaliská Veľkého Rozsutca v zime.
Omrznuté skaly v oblasti vrcholu Veľkého Rozstutca.
Zostup z Veľkého Rozsutca do sedla Medzirozsutce
Zostup z vrcholu Veľkého Rozsutca po červenej hrebeňovej značke bol skutočnou prechádzkou zimnou rozprávkou. Vrchol je v zime zjavne dosť často navštevovaný, pretože trasa bola prešliapaná. Táto strana kopca bola o poznania menej strmá, avšak zopár úsekov bolo udupaných až do ľadu a dosť šmykľavých.
Zimná výbava tu bola opäť nutnosť. Zdalo sa nám, že v zimných podmienkach sme zostup zvládli ešte o čosi rýchlejšie ako v lete, keďže sneh pekne tlmil dopad na inak celkom nepríjemný chodník. V lete tu totiž zostup sťažujú schodovité časti, ktoré boli teraz zjemnené snehom.
Skupina turistov vystupujúcich k vrcholu Veľkého Rozsutca.
Zostup z Veľkého Rozsutca smerom do sedla Medzirozsutce.
V sedle Medzirozsutce.
Zo sedla Medzirozsutce cez sedlo Zákres na Malý Rozsutec
Po zostupe z Veľkého Rozsutca nás privítalo pekne zasnežené sedlo Medzirozsutce. Dokonca sa čiastočne rozostúpili mračná a vykuklo slniečko, ktoré ožiarilo i stenu, ktorou vedie po zelenej značke výstup na vrchol Malého Rozsutca. O chvíľku už sme ňou stúpali po lesných serpentýnach.
Tie nás vyhodili pod nástupom do najzaujímavejšej časti stúpania na Malý Rozsutec – do strmej skalnej rímsy. Poznali sme ju z letných túr, no nevedeli sme v akých podmienkach ju zastihneme v zime. Prakticky celá bola pokrytá tvrdým, ľadovým snehom, ktorý udupali turisti pred nami.
Zo steny sa tiahol i vytečený ľad a mohutné cencúle. Celý úsek je zaistený oceľovým lanom i reťazami, no všetko bolo obalené ľadovou krustou. Okrem toho sme najskôr museli pustiť zostupujúcich turistov. V tomto, pre všetkých horalov, zaujímavom a nepochybne príťažlivom úseku sa hodí zimná výstroj v podobe mačiek, alebo aspoň protišmykových návlekov.
Nohy musíte mať ,,na istotu“, keďže pridržiavanie sa lana obaleného ľadom, príliš na dôvere nepridáva. Ak sa vám tu niečo nezdá, radšej príďte inokedy. Hrozia tu nebezpečné pády. Úsek inak nie je pridlhý a s dobrou výstrojou ho pomerne ľahko prekonáte. Sú z neho tiež veľmi pekné výhľady a pri troche opatrnosti si odtiaľto môžete odniesť pekné zimné fotky.
Po prekonaní strmej rímsy nasleduje krátka snehová časť, už o poznanie ľahšia. Za odmenu sú potom krásne výhľady z Malého Rozsutca. Stále však majte na pamäti bezpečnosť, nakoľko je tu viacero miest, kde steny z vrcholu spadajú veľmi strmo do doliny.
Zo sedla Medzirozsutce k hmlistému vrcholu Malého Rozsutca. Ak by sme trasu nepoznali z letných výstupov, asi by sme sa do nej nepúšťali.
Rampa na Malý Rozsutec zaliata v snehovo-ľadovej kruste.
Turisti zostupujú rampou z Malého Rozsutca.
Vrchol Malého Rozsutca poskytuje veľmi pekné výhľady. Tentokrát je v hmle.
Radosť na Malom Rozsutci.
Z Malého Rozsutca cez Jánošíkové diery do Štefanovej
Návrat do Štefanovej sme sa rozhodli ozvláštniť si zostupom priamo cez Jánošíkove diery po modrej značke na Podžiar, hoci diery by sa dali obísť ľahším chodníkom po zelenej značke. Aby sme sa mohli zaoberať Jánošíkovými dierami, museli sme najskôr bezpečne zostúpiť strmou rímsou na Malom Rozsutci.
Nevedeli sme, čo presne očakávať, keďže zostupy takýmito miestami sú obvykle dosť zlé. Napokon to šlo v pohode, hoci bola potrebná patričná dávka koncentrácie. Ak nemáte radi exponované terény v lete, v zime sem radšej vôbec nechoďte.
Po dosiahnutí sedla Medzirozsutce sme boli zvedaví, ako to bude vyzerať v Jánošíkových dierach. Prvýkrát nás totiž čakal zostup touto peknou tiesňavou. Vedeli sme, že je v nej množstvo dlhých rebríkov, po ktorých bude zrejme nutné zostupovať v mačkách, resp. návlekoch.
Napokon sa ukázalo, že v dierach panovali podobné podmienky ako na predošlej trase. Ubitý, tvrdý a zľadovatelý sneh. Vodopády zmrznuté neboli, nakoľko teploty boli nepostačujúce. Dosť veľkú časť Jánošíkových dier sme schádzali obutý v protišmykových "udelátkach“. Šlo to dobre, až kým sa hroty mačiek nezačali príliš hlboko zahryzávať až tak, že zachytávali skalné podložie.
Tu sa preukázala vyššia výhoda protišmykových návlekov v kombinovanom teréne turistického chodníka. Pohyb na mokrých a miestami i jemne namrznutými rebríkmi bol v pohode, no so všetkou opatrnosťou. Najnepríjemnejšie boli nečakané zmrznuté plôšky, ktoré nebolo dobre vidno. V tiesňave preto hrozia naozaj kruté pády. Lepšie by ňou bolo zrejme vystupovať.
Napokon sneh i ľad v Jánošíkových dierach celkom zmizli a na Podžiar sme prišli už len čisto v topánkach. Nutné podotknúť, že diery boli v tomto čase takmer úplne bez ľudí, čo bola obrovská výhoda pre rýchlejší zostup.
Podžiar nás zase potešil otvoreným bufetom a fajn kapustnicou. Jesť sa dala len vonku, čo nám ale vôbec nevadilo a zakrátko sme už ľahkým terénom "spapali“ posledné metre po žltej značke lesného chodníka do Štefanovej.
Zo sedla Medzirozsutce smerom do Jánošíkových dier.
Pohľad na Malý Rozsutec počas zostupu do Jánošíkových dier.
Slabé zimné podmienky v Jánošíkových dierach nám uľahčili zostup.
Stupačky rebríkov boli miestami namrznnuté a tak sme zostupovali tvárou k nim aj s použitím rúk.
Jeden z rebríkov v Jánošíkových dierach počas zostupu z Malého Rozsutca smerom na Podžiar.
Na Podžiari sme narazili na otvorený bufet.
Veľký Rozsutec pri pohľade tesne nad Štefanovou.
Náročnosť
Zimná túra cez Veľký a Malý Rozsutec je náročnou túrou, čo sa týka fyzickej kondície aj predošlých skúseností so zimnou turistikou. Náročnosť túry záleží od aktuálnych snehových podmienok a s tým spojenej lavínovej situácie. Pochod môže znepríjemňovať tvrdý, zmrznutý podklad, ktorý je častokrát veľmi šmykľavý.
Najnáročnejšie pasáže túry sú zabezpečené reťazami, alebo oceľovým lanom, ktoré však môžu byť pokryté hrubšou vrstvou ľadu, čo výrazne zhoršuje manipuláciu a pohyb po nich. Tento prechod by sme veľmi neodporúčali deťom. Staršie, skúsenejšie deti, by ho však mohli zvládnuť, ak by sa trasa prípadne skrátila.
Zostup by tiež mohol viesť alternatívnou trasou popri Jánošíkových dierach, čo by bolo o niečo jednoduchšie. Prípadne je možné Jánošíkovými dierami vystupovať, čo je praktickejšie ako zostup po strmom, šmykľavom teréne. V takom prípade sa ale treba pripraviť na strmý zostup z Veľkého Rozsutca smerom do sedla Medziholie.
V každom prípade si na tento okruh, nech už ho pôjdete z hociktorej strany, zoberte zimnú výstroj v ktorej by nemali chýbať mačky, prípadne protišmykové návleky, cepín a paličky. Najmä, ak nemáte možnosť terén pravidelne kontrolovať a chodíte do týchto miest len občasne. Radšej si teda pribaľte pár gramov výstroje navyše.
Prekonávanie zasneženej skalnej bariéry za pomoci reťazí smerom na Veľký Rozsutec zo sedla Medziholie.
Najťažšia časť výstupu na Malý Rozsutec - strmá zaľadnená rampa. Sú v nej umiestnené reťaze, ktoré však môže pokrývať ľad.
Na rebríkoch v Jánošíkových dierach.
Vybavenie na zimnú túru
Zimná túra cez Veľký a Malý Rozsutec si vyžaduje kvalitnú výstroj. Veľmi záleží od aktuálnych podmienok, čo si treba zobrať, no ak nemáte dostatok informácií, radšej si pribaľte veci navyše. Počas nášho výletu by z výzbroje postačili protišmykové návleky, no v niektorých pasážach sa už ukazovala výhoda klasických mačiek.
Hodiť sa vám budú i turistické paličky. Nezabudnite na čelovku, a lyžiarske okuliare, ktoré sa hodia, ak začne silnejšie fúkať. Okruh nie je orientačne príliš náročný, no hodí sa GPS navigácia aspoň v mobile.
Čo si pozrieť v okolí?
Malá Fatra je rajom horskej turistiky, môžete si tu teda vyberať mnoho ľahších i ťažších cieľov. Z ľahších by to mohla byť napríklad rozhľadňa Srdce nad Terchovou, prípadne Dolné Jánošíkove diery. Zaujímavou ťažšou túrou môže byť hrebeň Baraniarok, alebo Zbojnícky chodník nad Terchovou, vedúci po modrej značke.