Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.

Veľká Sokolia veža.Veľká Sokolia veža. Jednoznačne najpútavejšia skalná forma Zbojníckeho chodníka nad Terchovou.

Ako sa dostať na Zbojnícky chodníček a kde zaparkovať?

Terchová je jedna z najpopulárnejších turistických oblastí Slovenska a tak s dopravou sem nie je problém. Dá sa prísť rýchlikom v kombinácii s autobusovými spojmi zo Žiliny, alebo autom. Do Tiesňav, kde je priamo pri ceste do Vrátnej väčšie parkovisko je to blízko i pešo z Terchovej. Parkovisko je bezplatné. Odtiaľto začína modrá značka, ktorá vás prevedie Zbojníckym chodníkom.

Druhou možnosťou, keďže chodník je obojstranne priechodný, je vybrať sa z Terchovej najskôr po žltej a neskôr po modrej značke na Zbojnícky chodník z opačnej strany. V tom prípade, môžete auto nechať odstavené v Terchovej. Parkovanie, bolo možné napríklad pri kostole a bolo bezplatné. Samotná modrá značka z tohto smeru začína vo Vyšných Kamencoch, no tu sme možnosti parkovania nepreskúmali.

Výhľad zo Zbojníckeho chodníčka.Výhľad zo Zbojníckeho chodníčka. Jeden z mnohých pohľadov na malofatranské Tiesňavy dosiahnete krátkym výstupom nad parkovisko.

Hranice Terchovej.Hranice Terchovej. V pozadí napravo vytŕča Malý Rozsutec.

Na Zbojníckom chodníčku

Trasa Zbojníckym chodníčkom je celkovo veľmi strmá. Pohyb po nej však uľahčujú umelo vytvorené schodíky a množstvo zaisťovacích oceľových pomôcok v podobe bleskozvodových drôtov. Výstup z parkoviska Tiesňavách začína ihneď pekne zhurta, prvou sériou spomínaných schodov. Kedysi tu údajne neboli nainštalované, no mnoho chodníkov v Malej Fatre, ako aj tento, prešlo postupným preistením.

Schodíky pomáhajú, no ktovie, aký je po nich pohyb v zime. Zdalo sa nám, že by pri namrznutí mohli byť šmykľavé. Každý zo schodov tvorí jeden plech upevnený kolmo na svah prostredníctvom železných tyčí nabitých zvisle do svahu. Schodíky sú vyplnené pôdou a šotolinou. Niekomu sa môžu zdať nepohodlné, pretože nútia dodržiavať istú výšku kroku, ktorá nemusí každému vyhovovať. Schodíkov je tu mnoho, musela byť otrocká robota, vyniesť sem toľko materiálu. Pasáže so schodíkmi sa striedajú s klasickým chodníkom a s exponovanejšími časťami zaistených hrubším drôtom upevneným o skaly.

Chodník od začiatku strmo stúpa a tak nás veľmi rýchlo privádza k prvým výhľadom na údolie Tiesňav a na parkovisko, ktoré sme len prednedávnom opustili. Za tú chvíľku sme nabrali poriadne veľa metrov a zodpovedajú tomu i krásne výhľady. Dolina je nádherná, obkolesená strmými skalami, vidno hlavný hrebeň Malej Fatry a romanticky sa vinúcu cestu smerujúcu ďalej do Vrátnej a k Štefanovej.

S rýchlo pribúdajúcimi výškovými metrami krásnych výhľadov neustále pribúda a tak zabúdame na námahu. Stále je možné urobiť si prestávku a kochať sa. Vyrazili sme skoro ráno, ľudí stretávame len minimum a letné slnko ešte nezačalo pražiť. Keď začne, mali by sme už byť skrytý v lese. Ak by sme vyrazili neskôr doobednajšie slnko by sa do svahu zaiste riadne oprelo a výstup by nebol príjemný.

S každým ďalším metrom výstupu sa nám potvrdzuje krása tejto zrejme menej vyhľadávanej trasy. V blízkosti sú Jánošíkove diery, Rozsutce. Zbojnícky chodníček zjavne leží v ich tieni a zabúda sa naň. Zdalo sa nám, že to je tak dobre. Množstvo turistov by tu možno spôsobilo oveľa rýchlejšiu eróziu pôdy. Vyzerá to tak, že i kvôli nej tu boli vybudované schodíky. Terén je vďaka nim o niečo stabilnejší.

Keď dosiahneme vrchol stúpania, vnoríme sa do lesa. Vrcholky skál a množstva skalných veží sú tu totiž porastené množstvom stromov. Pokračujeme až k miestu Malé nocľahy a cesta vôbec nestráca na zaujímavosti. Stále sa objaví ďalší výhľad na inú stranu pohoria. Dovolíme si miernu zachádzku po žltej značke smerom na Sokolie. Mal by tu byť výhľad na hlavný hrebeň Malej Fatry. Po výstupe nepríjemným terénom sa k nemu nakoniec dostaneme a Vrátnu dolinu až po Snilovské sedlo máme ako na dlani. Potom volíme cestu späť, hoci túra cez Baraniarky na hrebeň by bola zaiste prvotriedna. My však chceme preskúmať i zostup Zbojníckym chodníčkom. Ten sa neustále krúti medzi skalami a prechádza exponovanými pasážami. Ťažko povedať, kto tieto cestičky objavil. Naozaj to vyzerá, ako by ich vyšliapali zbojníci, ktorí sa tu skrývali.

Pre turistov sú tieto cesty vďaka nepredvídateľnosti, čo sa skrýva za ďalším rohom, veľmi atraktívne. Keď sa nám zdá, že nás čaká už iba poriadne strmý zostup po množstve schodíkov, pokrytých nepríjemnou šotolinou, príroda nás znova vyvedie z omylu. Chodník nás neustále prekvapuje strmými skalnými zrázmi a vežami všade naokolo, výhľadmi a exponovanými prechodmi. Zapamätali sme si najmä jeden z nich, akýsi naozaj vzdušný traverz skalnou stenou v dĺžke asi 20m. Bol zaistený oceľovým drôtom. Jeho prechod nebol príliš zložitý, no nebolo to zároveň nič pre osoby trpiace závratmi, alebo malé deti. Trasa však je krásne exponovaná a tým pádom má i patričné grády a isto sa na nej nudiť nebudete.

Keď sme už výrazne klesli, naozaj sme neočakávali ďalšie prírodné krásy. No práve v tejto chvíli sa objavila prekrásna skalná veža. Nazýva sa Veľká Sokolia veža a priam nabáda k vylezeniu si na jej špičku. Lezenie je tu povolené okrem obdobia 1.3. - 15.6. Zaujímavosťou je, že ide o druhú najvyššiu skalnú vežu Slovenska. Prístup k nej je ľahký. Nachádza sa priamo pri modro značenom chodníku v krásnej doline Obšívanka, ktorou práve prechádzame. Onedlho už stojíme pri základni veže a všímame si znamenia horolezeckej činnosti v podobe slučiek v skale. Výstup to musí byť parádny. Okolie je krásne.

Veľká Sokolia veža bola zároveň aj zlatým klincom našej túry Zbojníckym chodníkom v Malej Fatre v oblasti Terchovej. Zostupujeme lúkami nad Terchovou, na ktorú máme výborný výhľad vrátane tunajšieho kostola a rozhľadne Terchovské srdce presne naproti. Neďaleko sa nachádza i tunajšia kalvária a kovová socha Jánošíka, no keďže mierime čo najrýchlejšie k autu, na parkovisko v Tiesňavách, už si ich bližšie nepozrieme. Záver nášho výletu po asfaltke je mierne nepríjemný, no netrvá to dlho a dnešný okruh Zbojníckym chodníkom uzatvárame. Túto túru by sme radi odporučili všetkým skúsenejším horalom, ktorí by v Malej Fatre radi objavili niečo nové a pomenej známe. Zbojnícky chodník tým pravým miestom.

Úvodné metre Zbojníckeho chodníka.Úvodné metre Zbojníckeho chodníka. Trasa je vybavená množstvom plechom vystužených schodov.

Oceľové pomôcky na Zbojníckom chodníku.Oceľové pomôcky na Zbojníckom chodníku. V celej trase nájdete množstvo železa - schody, kramle, oceľové laná.

Skalná platňa nad dolinou Tiesňav.Skalná platňa nad dolinou Tiesňav. Sú z nej pekné výhľady.

Vežovité skaly v okolí Zbojníckeho chodníka.Vežovité skaly v okolí Zbojníckeho chodníka. Trasa je veľmi fotogenická. Stále je na čo pozerať.

Cesta Tiesňavami v zovretí skalných veží.Cesta Tiesňavami v zovretí skalných veží. Asfaltka vedie ďalej do Vrátnej a Štefanovej.

Technickejšie pasáže na Zbojníckom chodníku.Technickejšie pasáže na Zbojníckom chodníku. Nájde sa i rebrík. V týchto miestach ponúka trasa skutočne atmosféru tajného chodníka hôrnych chlapcov.

Malé nocľahy.Malé nocľahy. Rázcestie modrej značky Zbojníckeho chodníka a žltej značky vedúcej na Sokolie.

Armáda plechom vystužených schodov na Zbojníckom chodníku.Armáda plechom vystužených schodov na Zbojníckom chodníku. Táto úprava má zrejme zamedziť erózii terénu.

Výhľad na Terchovú zo Zbojníckeho chodníka.Výhľad na Terchovú zo Zbojníckeho chodníka. Jánošík mal zaiste dobrý prehľad, čo sa deje v dedine.

Najexponovanejšia časť Zbojníckeho chodníka.Najexponovanejšia časť Zbojníckeho chodníka. Približne 20-metrový traverz skalnej steny zabezpečený fixným lanom. Nejde o technicky príliš náročnú pasáž, no pohľad do doliny z tohto miesta nie je pre každého.

Skalná ihla nad dolinou Obšívanka.Skalná ihla nad dolinou Obšívanka. Stále je na čo pozerať. Až takmer do posledného metra tejto krásnej malofatranskej túry.

Jedinečné proporcie Veľkej Sokolej veže.Jedinečné proporcie Veľkej Sokolej veže. Priam láka vyliezť si na ňu.

Zostup dolinou Obšívanka.Zostup dolinou Obšívanka. Záver Zbojníckeho chodníka smerom do Terchovej.

Lúky nad Terchovou.Lúky nad Terchovou. Romantické ukončenie našej túry Zbojníckym chodníkom.

Tip na výlet a zaujímavosti v okolí

  • Jánošíkove diery - absolútna malofatranská klasika, sústava tiesňav a vodopádov, v sezóne značne masového charakteru
  • Snilovské sedlo a Chata pod Chleboom - tip na výlet na hlavný hrebeň, pešo, či lanovkou s občerstvením v Chate pod Chlebom
  • Veľký a Malý Rozsutec - patria k povinným túram v Malej Fatre, ponúkajú krásne výhľady, navyše samotné kopce sú veľmi pohľadné
  • Rozhľadňa Terchovské Srdce - rozhľadňa nad Terchovou predstavuje nenáročný cieľ, je to skôr krátka prechádzka zakončená výborným výhľadom na Terchovú a okolie
  • Starý hrad - ruina hradu na hlavnom hrebeni Malej Fatry s prekrásnym výhľadom na Domašínsky meander na rieke Váh

Fotografie z výletu Zbojníckym chodníkom

Informácie o článku

  • Kedy sme lokality navštívili: 2019
  • Fotografie sú z obdobia: jún 2019
  • Autori článku: Martin Kiňo
  • Autori fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.