Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.
V jednotlivých častiach Jánošíkových dier sa nachádza takmer 20 vodopádov výšky do 4m. Tieto zvyknú v zime zamŕzať a vytvárať prekrásne ľadové útvary. Nemenej zaujímavá je padajúca voda aj v iných ročných obdobiach, rovnako ako tunajšie jedinečné skalné formy, či živočíšstvo a rastlinstvo.
Na prechádzke Dolnými dierami. Jánošíkove diery predstavujú jednu z najzaujímavejších lokalít Malej Fatry.
Tiesňavy sú turistickej verejnosti sprístupnené formou oceľových rebríkov a drevených, či kovových plošín, pričom niektoré rebríky dosahujú výšku do 15m. Jánošíkove diery sú dobre preznačené turistickými značkami a nie je tu problém s orientáciou. Horšie je to už s masovou návštevnosťou tohto prírodného skvostu. Preto si Diery vychutnáte skôr v špecifických obdobiach roka, mimo hlavnej turistickej sezóny, kedy sa tu tvoria doslova turistické zápchy.
Keďže Jánošíkove diery majú príjemnú mikroklímu, mohol by to byť ideálny tip na výlet v horúcom letnom období, nebyť práve spomínaných más. Nemenej zaujímavé sú však niektoré časti aj počas zimných dní. Na jeseň zas hýria pestrými farbami. Smelo preto môžeme skonštatovať, že sa sem oplatí prísť za každého ročného obdobia.
Hoci sú Jánošíkove diery nezabudnuteľnou túrou, mali by sme pri ich návšteve myslieť na bezpečnosť. Rebríky a mostíky sú často klzké, preto je pri túre vhodné vyžiť správnu turistickú obuv. V mobile by ste okrem fotoaparátu mali mať nainštalovanú aplikáciu Horskej záchrannej služby, ktorá umožňuje naplánovať trasu a v prípade nutnej potreby aj privolať pomoc. Okrem toho môžete v aplikácii dostávať aktuálne informácie o počasí a výstrahách pre danú lokalitu. Správne topánky, oblečenie, aplikácia v mobile, dostatok tekutín a strava sú povinnou výbavou skúseného turistu. Avšak pri ceste do hôr by sme sa aj mali poistiť. Poistenie je správnou prevenciou a tiež patrí k bezpečnostným opatreniam na ktoré by sme mali myslieť. Pretože očarujúce krásy Jánošíkových dier je lepšie si užívať v bezpečí.
Prírodný skvost v podobe Jánošíkových dier očarí dospelých, ale aj deti. Navyše tento typ túry je pre deti zaujímavejší, ako len nekonečné šliapanie po turistickom chodníku. Ak by ste chceli deti zobrať napešo, lepšie je ísť len do Dolných dier. Tam je totiž terén málo náročný a deti ho zvládnu dokonca i v zime. Rebríky a plošiny tu nie sú technicky príliš náročné. Návštevu Horných a Nových dier malým deťom veľmi neodporúčame. Je na dôslednom zvážení rodičov, či sem deti zobrať v čoraz populárnejších detských chrbtových nosičoch. Ak áno, odporúčame prísť sem s deťmi v čase zníženej návštevnosti.
Trocha adrenalínu nezaškodí. Jánošíkove diery predstavujú aj istú dávku vzrušenia v dôsledku prítomnosti rebríkov a reťazí.
Relax pod rebríkmi. V Dierach pravidelne narazíte na rôzne vysoké vodopády.
Prírodné krásy a zaujímavosti Jánošíkových dier
Jánošíkove diery sú súčasťou Národného parku Malá Fatra. Veľká časť navyše prechádza prírodnými rezerváciami Tiesňavy a Rozsutec. Lokalita je budovaná prevažne vápenatými horninami, ktoré sú dobré rozpustné vo vode. Vďaka tomu tu bolo eróznou činnosťou Dierového potoka vytvorené spektakulárne divadlo v podobe esteticky zaujímavých geomorfologických útvarov.
Môžete sa preto tešiť na oku lahodiace hlboké krasové kaňony Dolných, Horných a Nových dier. Uvidíte tu viacero menších, či väčších vodopádov. Potok tu vytvára pereje a tzv. obrie hrnce – priehlbne v skale vytvorené vírivým pohybom vody a kamienkov.
Zaujímavým javom v kaňonoch Jánošíkových dier je inverzia. Udržiava sa tu studený vzduch, vďaka ktorému sa tu dajú popri potoku a na vlhkých skalných stenách pozorovať horské a vysokohorské druhy rastlín. Naopak slnečné strany a výslnné skalné vrcholy vápencových brál sú domovom suchomilných a teplomilných rastlín.
Pre Jánošikove diery sú typické inverzie. Sú navyše domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Divoká tiesňava Horných dier. Vznikla eróznou činnosťou Dierového potoka.
Kde začať prehliadku Jánošíkových dier?
Hlavnými východiskovými bodmi túr do Jánošíkových dier je podhorská obec Terchová a jej miestne časti Biely Potok a Štefanová. Do týchto oblastí sa bez problémov dostanete autom, alebo kombináciou verejnej dopravy. Malá Fatra je všeobecne dobre dostupným pohorím. Nachádza sa v strednej časti Slovenska a rýchlo sa sem dopravíte aj výborným vlakovým spojením cez Žilinu v kombinácii s autobusom. K dobrej dostupnosti prispieva i fakt, že v blízkosti sú lokalizované významné lyžiarske strediská.
Vybrať sa do Malej Fatry autom, znamená nájsť si parkovisko, ktoré je častokrát platené. V zime sa môže stať, že ich nájdete neodhrabané, a tak môže byť problém auto odstaviť. Všeobecne sa však o parkoviská starajú a na výber parkovania slúžia automaty. Parkoviská strážené nie sú, podľa niektorých infotabuliek, sú však monitorované kamerami. Dôležité osobné veci si v aute však radšej nenechávajte.
Ak by ste chceli začať prehliadku komplet dier, ideálne bude zaparkovať v Terchovej, alebo v Bielom Potoku. V tom prípade vás modrá turistická značka, ktorá tu začína priamo pri parkovisku, prevedie celou sústavou Jánošíkových dier. Niektoré časti sú dostupné po modrej a zelenej značke, do ktorých ale vedú odbočky taktiež práve z modrej značky.
Ak by ste sa radi vydali čisto do Horných dier, dobrou voľbou je prísť aj do Štefanovej. Niektorí zdatnejší turisti zvyknú prechod dier kombinovať i s výstupom na Veľký, či Malý Rozsutec, ktoré sú výbornými vyhliadkovými bodmi. Z Terchovej môžete diery navštíviť i v kombinácii s prechodom Tiesňav a vrchu Boboty. Záleží na vás, na akú kombináciu budete mať chuť a čo vám čas a kondícia dovolia. Tým sa dostávame k bodu, že Jánošíkove diery samé o sebe tvoria zaujímavý a netradičný nástup k hlavnému hrebeňu Malej Fatry, pretože ústia práve v sedle Medzirozsutce. Tým prechádza červeno značený chodník hlavného hrebeňa.
Parkovacie možnosti v oblasti Terchovej. Najbližšie parkovisko k Dolným dieram sa nachádza v časti uvedenej obce s názvom Biely Potok. Väčšina ľudí začne túru do Jánošíkových dier práve z tohto miesta.
Biely potok – východiskový bod s parkovaním
Väčšina ľudí, čo sa vyberú obdivovať krásy Jánošíkových dier pricestujú práve do tohto miesta, keďže sa jedná o jeden z hlavných východiskových bodov. Biely potok je jednou z častí Terchovej a prídete sem bez problémov po hlavnej ceste, ktorá spája Terchovú so Zázrivou. Môžete sa sem vybrať autom, alebo pokojne aj peši priamo z Terchovej. Peši je to zhruba pol hodina chôdze priamo ze centra obce.
Pokiaľ ste sem prišli autom, isto si všimnete veľkého parkoviska popri ceste, pred hotelom Diery. Dostanete sa k nemu cez mostík. Môžete tu zaparkovať. Parkovisko je však platené (5EUR / deň, r. 2019). Kapacita parkoviska je stredná. Mimo sezónu zrejme postačuje. Počas sezóny pravdepodobne otvárajú ďalšie parkovisko, ktoré je v smere Jánošíkových dier, tak isto pri hoteli Diery. Ak teda nebudete mať kde zaparkovať, skúste prísť autom až sem. V miestnej reštaurácii sa mimochodom môžete občerstviť.
Na parkovisku narazíte na prvé smerovníky a aj mapu celej oblasti v okolí Terchovej. Smerovník vám napovie nielen smer, ale i jednotlivé časy k vybraným lokalitám. Tak napríklad: Ostrvné, Dolné diery – 0:25, Podžiar cez Nové diery – 1:00, Sedlo Medzirozsutce cez Jánošíkove diery – 2:35. Značenie z Bieleho potoka je dobré a tak určite neminiete smer, ktorým by ste sa mali vydať do útrob Jánošíkových dier.
Vaše prvé kroky povedú od parkoviska popri hoteli a ďalšieho záchytného parkoviska k drevenému mostíku. Narazíte tu tiež na prvú tabuľu náučného chodníka Diery, ktorý vedie naprieč Dolnými a Novými dierami smerom do Štefanovej. Po chvíli sa dostanete po chodníku, popri potoku do príjemného lesíka a čoskoro až na začiatok Dolných dier.
Parkovisko pri Kolibe Diery v Bielom potoku. Je spoplatnené, no výhodou je, že pri ňom začína turistická značka do Jánošíkových dier. Nachádza sa priamo pri hlavnej ceste, pri miestnom hoteli.
Občerstvenie na Bielom potoku. Občerstviť sa dá v hostinci, prípadne v hoteli Diery.
Chodníkom do Jánošíkových dier. Ide o pomerne nenáročnú turistiku. Úvodné kroky vás prevedú týmto chodníkom.
V lese. Kúsok za Bielym potokom vstúpite do lesa.
Štefanová – ďalší východiskový bod
Štefanová je veľmi známym východiskom túr v oblasti Malej Fatry. Charakterom tohto sídla ide skôr o typickú horskú osadu neveľkej rozlohy. Je dobre dostupná autom i autobusom z Terchovej asfaltkou vedúcou cez Tiesňavy, pričom je administratívne podcelkom uvedenej obce.
S parkovaním je to však zložitejšie. Možnosti sú pomerne obmedzené. Štefanová ponúka niekoľko možností ubytovania a sídli tu taktiež informačné stredisko Národného parku Malá Fatra, čo zaiste ocenia turisti, či školské zájazdy, ktorých účastníci by sa radi dozvedeli viac o tunajšej prírode a jej ochrane.
Zo Štefanovej sa ponúka viacero možností na túry, ktoré možno rôzne nakombinovať. Najzaujímavejšími sú zaiste výlety do Jánošíkových dier a ďalej k Rozsutcom, či na Chatu na Grúni a Poludňový Grúň. Pokiaľ ste do Malej Fatry prišli vyslovene za účelom prehliadky Jánošíkových dier, skôr ako Štefanovú by sme za východiskový bod zvolili vyššie spomínaný Biely potok.
Dolné diery
Dolné diery predstavujú turisticky najkomerčnejšiu časť Jánošíkových dier. Sú najlepšie priechodné, vhodné v podstate pre všetky vekové kategórie. Chodník vedúci celými Dolnými dierami z Bieleho potoka v Terchovej k dreveniciam na Podžiari je dá sa povedať luxusný. Nedávno boli osadené ďalšie drevené lávky v záverečnej polovici trasy. Ešte začiatkom jesene 2018 sme si všimli vybudované podpery čakajúce na osadenie lávky a keď sme sa tu vrátili o dva mesiace neskôr, drevené lávky boli dostavané. Trasa je tak výborne schodná. Jediný úsek kde sme použili ruky bol zhruba v polovici trasy, kde sa musel prekonať jeden väčší balvan. V podstate nič náročné. Až sme boli milo prekvapení, aké jednoduché je prejsť tak nádherne divokou tiesňavou.
Pokiaľ zvažujete z kade sa vybrať do Dolných dier, tak najjednoduchšie to bude z Bieleho Potoka. Je tu pri miestnom hoteli vybudované platené parkovisko, ktoré pojme dosť veľa áut, čiže s parkovaním tu zväčša problémy nebudete mať. Chaos môže nastať skôr len vo veľmi exponované dni počas turistickej sezóny. Zo Štefanovej je tiež možnosť vydať sa do Dolných dier, no je to trocha zachádzka, pretože sa z nej budete musieť dostať najprv do Podžiaru a až následne z tade do Dolných dier.
Trasa z Bieleho potoka, cez Dolné diery na Podžiar vám zaberie ani nie hodinu času. Podľa mapy by to malo byť 50 minút, počas ktorých prejdete 2,4km. Keďže tú nie sú výrazné stúpania, či zložité úseky, trasu prejdú deti i starší ľudia. Tých sme tu stretávali pravidelne. Zväčša si skočili na Podžiar, kde si spravili pauzu, prípadne sa občerstvili v miestnej „kolíbke“ a vybrali sa naspäť.
Napriek tomu že Dolné diery sú v rámci Jánošíkových dier najjednoduchšie prejditeľné, ponúkajú toho naozaj veľa na tak krátkom úseku. Prvé úseky pôjdete popri potoku v príjemnom lesíku. Čoskoro sa objavia prvé drevené lávky, dolina sa začne zužovať a skál pribúdať. Samotný drevený chodník je fotogenický, ako sa vinie popri strmých stenách skalných brál. Kto má rád fotografovanie, tak už v týchto úsekoch nezložíte prst zo spúšte.
Sústava drevených lávok a mostíkov vás postupne privedie k miestu kde tiesňavu takmer pohltia okolité skaly. Je to jedno z najzaujímavejších miest celých Jánošíkových dier. Pôsobí na jednej strane magicky, na druhej strane až klaustrofóbne. K dokonalosti by sme si už len želali, aby bolo aspoň raz tak dlhšie. Netrvá totiž dlho a po pár minútach šľapania sa ocitnete na rázcestí pri Ostrvnom, kde sa z Dolných dier oddeľuje chodník smerom k Novým dieram. Tu máte na výber, ktorým smerom sa vyberiete. Ak viete, že sa Dolnými dierami budete vracať naspäť, určite si odskočte do Nových dier. Nebudete tak musieť chodiť 2x tou istou trasou. Ak však máte naponáhlo, prípadne ste s malými deťmi, odporúčame ďalej pokračovať Dolnými dierami až na Podžiar.
Ako sa blížite ku koncu Dolných dier, kaňon sa postupne rozostupuje a začne tvoriť širšiu dolinku. V týchto miestach je osadených niekoľko dlhých drevených lávok, ktoré robia prechod terénom popod stromy veľmi pohodlným.
Prechádzanie popri potoku v Jánošíkových dierach. V dôsledku sprístupnenia tiesňavy bolo nutné vybudovať takéto drevené plošiny.
Cestou do útrob Dolných dier. Aby ste si lokalitu naplno vychutnali, odporúčame vybrať sa sem v čase mimo času najvyššej turistickej návštevnosti.
V hrdle Dolných dier. Dolné diery sú prechodné obojsmerne a v týchto miestach hrozí turistická zápcha.
Jánošíkové diery - útočisko v horúcich dňoch. Zdá sa, že v lete je to ideálna lokalita na únik pred horúčavami.
Charakter Dolných dier. Lokalita je kombináciou strmých lesných svahov a skalných stien, v ktorých si prerazil cestu Dierový potok. Celá lokalita je našťastie veľmi dobre priechodná.
Skalná stena v Dolných dierach. Skaly tu vytvárajú veľmi výrazné útvary.
Skaly, rebríky, vodopády. Tvoria hlavné lákadlo Jánošíkových dier.
Ostrvné
Ostrvné predstavuje križovatku turistických trás uprostred Dolných dier. Oddeľuje sa tu chodník smerom na Nové diery. V tomto mieste si teda môžete zvoliť, či budete pokračovať ďalej Dolnými dierami, alebo pokračovať alternatívnou trasou cez Nové diery na Podžiar.
Miesto je tiež prírodne veľmi zaujímavé. Pokiaľ ste tu s deťmi, môžete si spraviť kratšiu prestávku. Dá sa tu príjemne rozjímať. Na kratšie posedenie tu slúži jedna – doslova provizórna lavička. Neďaleko nej sme našli drevenú tabuľu s nápisom: Križovatka krasových kaňonov, vyhĺbených činnosťou vody, mechanickým a chemickým zvetrávaním vápencových hornín. Nápis zrejme popisuje vznik kaňonov v Jánošíkových dierach.
Križovatka chodníkov na Ostrvnom v Dolných dierach. Ak máte času nazvyš môžete si pozrieť Nové diery preznačené žltou značkou.
Spätný pohľad na vyústenie z uzulinkého kaňonu pri Ostrvnom v Dolných dierach. Na Ostrvnom nájdeme i provizórnu lavičku.
Nové diery
Nové diery boli z celých Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné. Oddeľujú sa od Dolných dier zhruba v polovici na mieste zvanom Ostrvné, o ktorom sme písali vyššie. Následne úzkou tiesňavou a neskôr lesným terénom sa dostanete do Podžiaru. Jedná sa o paralelnú trasu s Dolnými dierami, no s technickejším terénom. Tak isto ich prechod trvá o niečo dlhšie. Ak si plánujete robiť okruh Jánošíkovými dierami, Nové diery určite nevynechajte. Dolnými dierami sa totiž budete tak či tak musieť vracať naspäť, pretože Nové diery sú oficiálne priechodné len v jednom smere.
Čo sa týka náročnosti, tak v tomto prípade to už nebude taká jednoduchá prechádzka ako Dolnými dierami. Počas trasy budete musieť prekonať rebríky a jedno stúpanie do kopca. Rebríkov však nie je veľa. Úsek je podľa nás vhodný pre pokročilejšieho začiatočníka turistu, mobilnejšieho dôchodcu i dieťa, čo s rebríkmi nemá problém.
Nové diery v prvej svojej časti ponúkajú trocha viac dobrodružstva. Úzka kaňonovitá tiesňava je divoká najmä v úsekoch tesne za Dolnými dierami v dĺže odhadom 300 metrov. Pripraviť sa tu môžete na zopár vyšších rebríkov v kombinácií niekoľkých vodopádov. Rebríky sú zväčša osadené zábradlím, no len z jednej strany. Stopercentné zabezpečenie tu teda nebudete mať, čo nie každému bude vyhovovať. Iného, podobne ako nás to na druhú stranu zase poteší.
Interesantný je i niekoľko desiatok metrov dlhý traverz po kovovej lávke, popri strmo zvažujúcich sa skalách. Ten je ale pohodový a dobre zabezpečený. Z Nových dier bola pre nás táto časť asi najkrajšia. Ešte by sme prijali aby bol technický úsek o čosi dlhší. Prejdete ho totiž zhruba za 10 minút. Práve v momente keď sa vám to vyslovene začne páčiť tiesnina skončí a vy sa ocitnete na menšom rázcestí s informačným panelom.
Za infopanelom, z ktorého sa podozvedáte čo-to o miestnej flóre, príde na rad niekoľko minútové strmé stúpanie a potom už len klasická prechádzka lesom. Počas nej dorazíte k vyhliadke, zabezpečenej provizórnym kovovým zábradlím. Výhľady pomedzi stromy sú priemerné, ani nie 180 stupňové, smerom na protiľahlý kopec. Počas jesene sú aspoň okorenené pestrými farbami zožltnutých stromov. Chodník smerujúci na Podžiar vedie v niektorých miestach svahovitejším terénom. Pokiaľ je po daždi, bude tu dosť blata, na čo sa treba pripraviť. Boli to našťastie len niektoré úseky. Záverečná fáza lesom pred Podžiarom je už vyslovene na pohodu.
Jeden z rebríkov v Nových dierach. Pohyb Novými dierami je už o poznanie náročnejší v porovnaní s Dolnými dierami.
Prechádzka v Nových dierach je veľký zážitok. Škoda len, že trasa tiesňavou nie je dlhšia.
Jeden z najvyšších rebríkov v Nových dierach. Rebrík je zabezpečený z jednej strany, no napriek tomu otestuje vaše rebríko-lezecké schopnosti.
Potok v Nových dierach. Bude vás sprevádzať celou tiesňavou.
Záver tiesňavy v Nových dierach. Poznáte ho podľa prítomnosti mostíka a infopanela náučného chodníka.
Stúpanie na Podžiar. Posledný úsek trasy cez Nové diery vedie kopcovitejším terénom.
Rizikovejší úsek za Novými dierami smerom na Podžiar. Za mokrého počasia sa môže šmýkať, o blate nehovoriac..
Jediná vyhliadka po ceste za Novými dierami. V polkruhových výhľadoch čiastočne zacláňajú stromy.
Podžiar a Vrchopodžiar
Podžiar je miesto, ktoré isto neminiete počas túry Jánošíkovými dierami. Nachádza sa totiž medzi Dolnými (resp. Novými dierami,ak ste si zvolili trasu cez ne) a Hornými dierami. Príjemná lokalita s dvomi dreveničkami a posedením je ako stvorená na krátky oddych pod majestátnymi bralami Poludňových skál. Tie tu úplne idylicky zapadajú do nádherného prostredia tejto časti Krivánskej Malej Fatry. V jednej z kolíb sa dá občerstviť, najmä počas sezóny. Mimo nej tu zrejme nikoho nenájdete. Napríklad v októbri bolo otvorené aj počas pracovného dňa. Naopak keď sme tu boli začiatkom decembra bolo zatvorené.
Podžiarom vedie viacero turistických trás. Okrem Jánošíkových dier je to spojnica medzi Štefanovou a Terchovou. Dostanete sa z tade i do Tiesňav vo Vrátnej doline cez Boboty. Cez neďaleký Vrchpodžiar, čo je sedlo nad Podžiarom sa dostanete zas do Sedla Medzirozsutce. Táto trasa, po zelenej značke, predstavuje akúsi alternatívnu trasu voči Horným dieram. Ak sa nechcete spomaľovať prekonávaním reťazí a rebríkov a ste napríklad na výlete na Veľký či Malý Rozsutec, môžete si zvoliť práve túto trasu. Cez Vrchpodžiar odporúčame vracať sa naspäť z Horných Jánošíkových dier, pokiaľ si robíte okruh z Terchovej. Je to oveľa praktickejšie, ako sa vracať spätne rebríkmi do Podžiaru, najmä počas dažďa, či v zime.
Drevenička na Podžiari. Na mieste ich nájdete niekoľko. Na tejto si môžete všimnúť nápis Koliba Podžiar.
Občerstvenie na Podžiari. Klasika bufetového typu. Okrem piva a kofoly dostanete hotdog, či klobásu. Ceny nám neprišli extrémne prehnané.
Z Podžiaru do Horných dier. Kulisu vám bude robiť skalnatý kopec Poludňových skál.
Sedlo Vrchpodžiar. Predstavuje križovatku viacerých turistických trás, vrátane trasy z Medzirozsutcov.
Horné diery
Najpríťažlivejšou časťou celých Jánošíkových dier sú bezpochyby Horné diery. A hoci o kráse Dolných či Nových dier niet pochýb, Horné diery navyše ponúkajú hutnejšiu dávku adrenalínu. Tá je tu zastúpená v podobe reťazí a dlhších rebríkov. Tiesnina Horných dier je typická viacerými vodopádmi, ktorých tu je v rámci Jánošíkových dier najviac a sú aj najvyššie.
Do Horných dier sa dá najlepšie dostať z Podžiaru, proti prúdu potoka. Samozrejme je možnosť prísť sem smerom z Medzirozsutcov, či po zelenej značke zo sedla Vrchpodžiar, no tieto možnosti moc neodporúčame, vzhľadom na to, že by ste museli schádzať Horné diery dolu po rebríkoch. Je to vyslovene nepraktické a v istých prípadoch i nebezpečné.
Z Podžiaru vedie k Horným dieram vyšľapaný chodník, najprv lúčkou s výhľadmi na Poludňové skaly. Po pár minútach sa dostanete do lesa, ktorý je v jesennom šate nádherne farebný. Čoskoro narazíte na prvý rebrík a aj nejaké tie reťaze. Potok sa v týchto miestach čoraz dravejšie zarezáva do skalného terénu a tvorí tak pozoruhodnú sústavu kaskád a väčších či menších vodopádov. V prípade, že ste tu po daždi, potok bude značne divoký. O to však budú vodopády zaujímavejšie a bujarejšie. No aj v čase suchších dní, stále bude na čo pozerať. Boli sme tu napríklad počas suchej jesene, kedy takmer nepršalo a vody tu bolo pomerne dosť, aj keď našli sa aj suchšie miesta. Výhodu to malo minimálne v tom, že rebríky neboli navlhnuté a tak sa dalo po nich dobre šplhať. Ak je vody viac, pripadne je mokro, zdolať Horné diery bude náročnejšie. V prípade prívalových dažďov je už návšteva Horných dier na zváženie, minimálne ak si chcete na túru zobrať aj deti.
Zdolávanie rebríkov a reťazí nám išlo od ruky. Technické pomôcky sú tu totiž na veľmi vysokej úrovni. Rebríky sú z jednej strany osadené zábradlím, čo pohyb po rebríku značne uľahčuje. V najkrajších častiach tiesňavy Horných dier je trasa rôznorodá. Príjemnú prechádzku popri potoku strieda šplhanie sa po vyše desať metrových rebríkoch, kde vám pri pohľade pod nohy veselo burácajú niekoľko metrov vysoké vodopády. Tie vytvárajú menšie jazierka, z ktorých následne vyteká potok do nižších partií tiesňavy. Z času na čas za pomoci reťazí prekonáte nejednu skalu a následne po kovovej lávke budete traverzovať kolmé skalné steny. Celé je to navyše veľmi fotogenické.
Pri jednej z posledných návštev na jeseň (2018), sme tu veľa ľudí nestretli. Možno aj preto, že nebol víkend. Viac ľudí sa koncetrovalo v Dolných dierach, prípadne na Podžiari. Nie každý sa vybral ďalej. Počas sezóny je tu ale ľudí ďaleko viac, čo povedzme trocha kazí dojem z výletu. Pokiaľ máte možnosť, skúste sa sem vybrať buď skoro ráno, alebo ideálne mimo leta a víkendov. Vtedy budete mať z Horných dier 100% zážitok a naplno si tak užijete divokosť celej tiesňavy.
Horné diery sú zakončené smerovníkom s názvom Pod Pálenicou. Na križovatke ciest sa potom budete môcť rozhodnúť, či sa vydáte ďalej smerom na Medzirozsutce, cez ďalšiu tiesňavu – Tesnú Rizňu, alebo sa vrátite späť na Podžiar aleternatívnou trasou cez Vrchpodžiar.
Celú trasu Horných dier od Podžiaru sme zvládli zhruba za hodinku. A to sme okrem častého fotenia stihli aj čiastočne zablúdiť, keď sme z nejakého dôvodu pred poslednými rebríkmi odbočili po čiastočne vyšľapanom chodníku kamsi do svahu po ľavej strane potoka. Pritom trasa je dobre značená a viac-menej nemátate aj tak kde zablúdiť, pokiaľ pôjdete stále pri potoku. Nuž, nám sa to ale skoro podarilo. Našťastie sme sa po zhruba sto metroch vrátili, keď začal byť terén dosť nepríjemný. Ak si odmyslíme naše malé zablúdenie a fotenie, Horné diery by sa dali prejsť z Podžiaru aj za pol hodinu rýchlejším tempom. Deti, starší ľudia a menej skúsení turisti by to mali zvládnuť zhruba za tu hodinu, ak nie skôr.
Pri Horných dierach počítajte s tým, že sa jedná o najnáročnejšiu časť celých Jánošíkových dier. Skúsený turista ju hravo prejde, naopak pre začínajúceho turistu to môže byť slušná výzva. Z tohto pohľadu nám príde toto miesto skvelou voľbou, kde si môžete otestovať vaše „rebríko-lezecké“ schopnosti. Ak obstojíte, môžete sa pustiť objavovať ďalšie, no náročnejšie miesta na Slovensku podobného charakteru, napríklad v Slovenskom raji. Pokiaľ vám ale bude lezenie robiť ťažkosti, stále sa môžete vrátiť na Podžiar a zapiť nezdarený výstup pivom :)
Začiatok Horných dier. Trasa vedie spočiatku lesným chodníkom.
Prvá výzva v Horných dierach. Rebríky sú nové vo veľmi dobrom stave.
Traverz po bočnej strane skalnej steny. Prechod je vďaka lávke absolútne bezproblémový. Len sa nebáť výšok..
Jeden z náročnejších úsekov, čo sa týka lezenia po rebríku. Rebrík je veľmi vysoký, no z jednej strany aspoň zabezpečený. Tí čo majú problémy s výškou, alebo stabilitou sa tu mierne zapotia.
Krátky úsek Hornými dierami medzi rebríkmi po lesnej ceste. Podobných miest je tu niekoľko.
Fotogenické Horné diery. Verte, že v Horných dierach sa nudiť nebudete. Prírodné výjavy si tu užijete na každom rohu.
Ďalší z vyšších rebríkov ponad vodopád. Po dažďoch počítajte s oveľa dravším potokom. Tak isto vodopády budú bujarejšie.
Spätný pohľad dole rebríkom v Horných dierach. Takýto typ turistiky nie je pre každého. Našťastie v Jánošíkových dierach sú technické pomôcky na vysokej úrovni. Vďaka tomu ich prechod rozhodne nepatrí k tým najťažším.
Pod Pálenicou
Tento krátky úsek tvorí prepojenie medzi Hornými dierami a Tesnou Rizňou. Ide o nenáročnú trasu pekným lesíkom v dĺžke možno 10 minút. Vedie tade zelená aj modrá značka. V závere sa môžete rozhodnúť či sa ďalej vydáte preskúmať tiesňavu Tesná Rizňa, alebo či ju obídete alternatívnou trasou.
Rázcestie Pod Pálenicou – záver Horných dier. Križuje sa tu viacero turistických ciest.
Za rázcestím Pod Pálenicou sa môžete vybrať napríklad do tiesňavy Tesná rizňa. Chodníky v týchto miestach vyzerajú zhruba takto.
Tesná Rizňa
Posledná zo sústavy tiesňav v Jánošíkových dierach je Tesná Rizňa. Dlhšie sme premýšľali, či je ešte súčasťou Horných dier, alebo je to samostatný celok. Dokonca ani nevieme povedať či oficiálne patrí pod Jánošíkove diery, keďže na internete sa o tom nikde nepíše. Každopádne tiesňava je udávaná ako súčasť veľkého okruhu Jánošíkovými dierami a tak je na mieste uviesť ju aj v článku.
Tiesňava začína rázcestníkom s názvom Pod Tesnou Rizňou a končí v sedle pod Tanečnicou. Úsek po modrej značke prejdete zhruba do hodinky, oficiálne 45 minút. Pokiaľ by ste chceli túto časť trasy vynechať, je možné sa do sedla pod Tanečnicou vybrať i po zelenej značke. Pripravíte sa však o zopár reťazí a trocha lezenia, čo by bola škoda a tak tiesňavu isto nevynechajte. Na rebríky v týchto častiach moc nenarazíte. Napočítali sme ich tuším 2-3. Technicky náročnejších je len niekoľko úsekov s reťazami. Prejsť reťaze nebolo nič komplikované, no drobnému skalolezeniu sa nevyhnete.
Väčší problém môže vyvstať, pokiaľ by ste sa rozhodli Tesnú Rizňu zliezať po smere prúdu potoka. Stretli sme tu dva páriky ľudí, ktorí dosť lamentovali nad tým ako zliezť niektoré miesta a pár minút sa na nich zasekli. Ak by tu v tom čase bolo viac ľudí asi by sa tu vytvorili menšie rady. Z osobných skúseností preto odporúčame nielen Tesnú Rizňu, ale celé Jánošíkove diery prejsť v smere do kopca, proti prúdu potoka a nie opačne.
Tesná Rizňa sa charakterom líši od ostatných tiesňav Jánošíkových dier. Prišla nám akoby bola zabudnutejšia, s menším množstvom skalných útvarov a aj potok v týchto miestach nebol taký divoký ako v iných častiach. Na druhej strane tu bol väčší pokoj, čo sa nám páčilo. Prvá časť Tesnej Rizne bola viac lesná, neskôr pribúdalo kameňov a skalného terénu. V záverečnom úseku sa ocitnete v úplnom zovretí skál. Ak však prekonáte posledný skalný prah, opäť sa ocitnete v lese a zakrátko aj na konci tiesňavy.
Smerovník Pod Tesnou Rizňou. Tu začína úsek poslednou tiesňavou zo sústavy Jánošíkových dier.
Úvodný úsek túry Tesnou Rizňou. Jedná sa o prechádzku lesom, ktorý je počas jesene mimoriadne farebný.
Jeden z horších úsekov v Tesnej Rizni. Napriek tomu že bolo sucho, úsek bol stále zablatený. Po daždi sa tu bude isto šmýkať.
Trasa Tesnou Rizňou vedie po modrej turistickej značke. V úzadí je jeden z mála rebríkov, na ktorý v tiesňave narazíte.
Reťaze ukotvené v skale. V záverečnej časti Tesnej Rizne je ich viacero. Na šmykľavých skalách sú to nevyhnutná pomôcka.
Posledný rebrík na trase Jánošíkovými dierami. Nájdeme ho v závere Tesnej Rizne.
Za Tesnou Rizňou smerom na rázcestie Pod Tanečnicou. Na úseku je strmšie stúpanie, ktoré netrvá dlho. Navyše je tu široký chodník.
Pod Tanečnicou a Medzirozsutce – záver Jánošíkových dier
Rázcestie Pod Tanečnicou predstavuje záver celých Jánošíkových dier aj s tiesňavou Tesná Rizňa. Je tu menšia skala z ktorej sú výhľady na Malý Rozsutec. Vo výhľadoch čiastočne zacláňajú vrcholky smrekových stromov, čo je škoda. Ináč by bol výhľad na Malý Rozsutec fakt parádny. Keď nosíte so sebou pravidelne teleobjektív, môžete zazoomovať na vrchol Malého Rozsutca a všimnúť si tam pobehujúcich ľudí. Rázcestie pod Tanečnicou už toho ďalej veľa neponúka. Keďže na tomto mieste trasa končí, treba sa rozhodnúť kam ďalej. Možností je hneď viacero. Môžete sa napríklad vrátiť podobným smerom ako ste prišli. Nie však cez Tesnú Rizňu a Horne diery po modrej značke, ale alternatívnou trasou po zelenej smerom na Podžiar. Tá je ďaleko praktickejšia, pretože nemusíte spätne zliezať reťaze a rebríky.
Pokiaľ chcete pokračovať v túre smerom na Veľký, alebo Malý Rozsutec, vyberiete sa do sedla Medzirozsutce. Následne si už podľa potreby zvolíte svoj smer. Keď sme tu boli prvý krát, tak sme sa do sedla Medzirosutce vybrali hlavne zo záujmu, či tam pre nás bude pripravené nejaké prekvapenie. Napríklad v podaní pekných výhľadov. Z Tanečnice to bolo len pár minút pešo, tak sme teda išli ďalej. Sedlo Medzirosutce je klasické rázcestie na lúke. Sú z neho výhľady na skaly Malého Rozsutca. Keďže tu okrem výhľadov na Malý Rozsutec už nič ďalšie zaujímavé nebolo, aspoň sme sa občerstvili. Pretože nebolo kde sadnúť, napr. na peň, kameň, alebo lavičku, rozložili sme sa na tráve a trocha sa nechali opekať na ostrom slnku. Následne sa vybrali nazad do Terchovej cez Vrchpodžiar a Dolné diery.
Pod Tanečnicou. Zväčša odlesnené miesto s výhľadmi na Malý Rozsutec a čiastočne aj Veľký Rozsutec.
Vyhliadka neďaleko rázcestníka Pod Tanečnicou. Sú z nej obstojné výhľady na Malý Rozsutec. Keď máte dobrý objektív, všimnete si aj pobehujúcich ľudí na vrchole.
Medzirozstutce – posledná zastávka naprieč Jánošíkovými dierami. Cestou naspäť je potom lepšie vybrať sa na Vrchpodžiar po zelenej značke, ktorá obchádza Tesnú Rizňu i Horné diery.
Turistické okruhy Jánošíkových dier
Tiesňavy v Jánošíkových dierach môžu byť súčasťou niekoľkých turistických okruhov rôznych náročností. V závislosti od toho na čo sa cítite, resp. podľa množstva času, ktorý chcete na túru obetovať, si môžete zvoliť zo 4 variánt. Tieto okružné trasy sú popísané v prospektoch, ktoré nájdete kolovať na internete. Nájdete ho napríklad na webovej stránke obce Terchová. Keďže sme jednotlivé okruhy prešli, pripájame k nim aj stručný komentár.
Malý okruh náučným chodníkom Jánošíkove diery
- Náročnoť: ľahká, Trvanie 2-3 hod., Prevýšenie 185m
- Trasa 1: Hotel Diery – Ostrvné – Podžiar – Vrchpodžiar – Ostrvné – Hotel Diery
- Trasa 2 : Štefanová / Nový Dvor – Vrchpodžiar – Podžiar – Ostrvné (Hotel Diery) – Podžiar – Vrchpodžiar – Nový Dbor / Štefanová
- Trasa 3 : Hotel Diery – Ostrvné – Podžiar – Vrchpodžiar - Štefanová
Trasy v tomto okruhu v podstate predstavujú pendlovanie na trase Terchová – Štefanová, cez Dolné diery, resp. Dolné + Nové diery a Podžiar. Okruhy možno zhodnotiť ako nenáročné (až teda na úsek Novými dierami ak sa ním chcete vybrať, ten je trocha náročnejší). Sú vhodné aj pre menšie deti, či aktívnych dôchodcov. Skvelá voľba je si tieto trasy vyskúšať aj v zime.
Na prechádzke malým okruhom Jánošíkových dier. Výlet cez Dolné a Nové diery na Podžiar nie je príliš náročný.
Veľký okruh: To najlepšie z Jánošíkových Dier
- Náročnosť: Stredne ťažká, Trvanie: 4-5 hodín, Prevýšenie 625m
- Trasa 1: Hotel Diery – Ostrvné – Podžiar – Pod Tesnou Rizňou – Medzirozsutce – Pod Pálenicou – Vrchpodžiar – Ostrvné – Hotel Diery
- Trasa 2: Nový Dvor / Štefanová – Podžiar – Pod Tesnou Rizňou – Medzirozsutce – Pod Pálenicou – Vrchpodžiar – Nový Dvor / Štefanová
Veľmi príťažlivý variant vás posprevádza krásami Jánošíkových dier (Dolné, Nové a Horné diery). V tejto súvislosti by sme volili podstúpiť Trasu 1, keďže súčasťou nej sú i veľmi pekné Dolné diery a Nové diery. Pokiaľ by ste išli zo Štefanovej, boli by ste tak ochudobnení o tieto miesta. Trasa je skvelou voľbou pre klasických turistov. Menšiou výzvou tento okruh môže byť pre začínajúcich turistov a malé deti, či starších ľudí. Z hľadiska všetkých okruhov, je podľa nás tento najzaujímavejší pre komerčnejšieho turistu. Počas výletu sa totiž bude môcť 2x občerstviť na Podžiari :).
Prekrásny les plný farieb medzi Tanečnicou a Pálenicou. Týmto lesom sa budete vracať počas Veľkého okruhu Jánošíkovými dierami.
Veľký okruh s výstupom na Veľký Rozsutec
- Náročnosť: Ťažká, Trvanie: 6-7 hodín, Prevýšenie: 985
- Trasa: Štefanová – Podžiar – Pod Tesnou Rizňou – Medzirozsutce – Veľký Rozsutec – Medziholie – Šlahorka – Štefanová
Tento krásny, skalnatý kopec, neohuruje výškou, má len 1610m, no je to jeden z tých vrcholov, ktoré majú nezameniteľný tvar a vtláčajú svoju pečať celému pohoriu. Spolu s Malým Rozsutcom vytvárajú jednoznačne rozpoznateľné duo, ktoré zaiste poznáte z mnohých horských fotografií a podľa ktorého sa v Malej Fatre dokážete i orientovať. Počas hrebeňovky tohto pohoria, budete mať Rozsutce dlho na obzore. Túru na Veľký Rozsutec možno vykonať z viacerých bodov, no nie v každom čase. Platí tu totiž sezónna uzávera a na vrchol nemožno vystupovať od 01.03. do 15.06.. Je tomu tak z dôvodu ochrany fauny a flóry, ale aj kvôli značnej erózii, ktorú môžeme potvrdiť z osobnej skúsenosti najmä na svahoch v smere do sedla Medziholie, ale aj do sedla Medzirozsutce. Terén je ťažšie schodný, drobné kamienky sa šmýkajú pod nohami a niektoré pasáže sú preto vybavené zaisťovacou reťazou, či rebríkmi.
Na trase do sedla Medzirozsutce je terén schodnejší, i keď šotoline sa celkom nevyhnete, a technické zabezpečovacie pomôcky tu nie sú nutné. Skôr je potrebné sústrediť sa na zostup, pretože noha na drobných kamienkoch ľahko podkĺzne. Hodia sa tu turistické paličky. Vrchol Veľkého Rozsutca je dostupný po červenej hrebeňovej značke, ktorá prechádza celou Malou Fatrou. Samozrejme, ešte krajšie, no o to viac namáhavé bude vystúpiť na vrchol cez Jánošíkove Diery, čo je skôr námet na jednodňový výlet pre zdatnejších turistov. K zaujímavostiam vrcholu Veľkého Rozsutca patrí, že tu je umiestnená pamätná tabuľa venovaná bývalému pápežovi Jánovi Pavlovi II. s jeho výrokom „Nie lękajcie się“, čo znamená ,,Nebojte sa". Za nepriaznivého počasia môže byť výstup na Veľký Rozsutec značne nebezpečnou túrou. Ak však máte šťastie na ideálny deň a podarí sa vám vyjsť až hore, Veľký Rozsutec sa vám odmení špičkovými výhľadmi na hlavný hrebeň Malej Fatry, ale najmä na susedné kopce Stoh a Malý Rozsutec.
Romantika na Veľkom Rozsutci. Výstup na vrchol tohto obľúbeného kopca cez Jánošíkove diery je sám o sebe nádherný, výhľady zvrchu sú už len čerešničkou na torte.
Veľký okruh s výstupom na Malý Rozsutec
- Náročnosť: Ťažká, Trvanie: 6-7 hodín, Prevýšenie: 768m
- Trasa: Hotel Diery – Ostrvné – Podžiar – Pod Pálenicou – Medzirozsutce – Malý Rozsutec – Osada pod Rozsutcom – Hotel Diery
Malý Rozsutec 1343m vzhľadom pripomína mladšieho brata, o kúsok vedľa stojaceho Veľkého Rozsutca, no túru a zážitky ponúka dostatočne zaujímavé. Pre tento vrchol je charakteristický kužeľovitý tvar so skalnatou špičkou. Túra k jeho vrcholu je možná z viacerých smerov, avšak na zaujímavosti jej určite pridá, ak sa naň vyberiete práve cez Dolné a Horné Jánošíkové Diery. Samozrejme, že v tom prípade je potrebné rátať s náročnejším terénom v tejto skalnej tiesňave a možnosťou časových strát v dôsledku preplnenosti Dier návštevníkmi. Výstup zo sedla Medzirozsutce až na vrchol je mierne skomplikovaný jednou technickejšou pasážou skalného typu. Táto nie je vhodná pre každého. Hoci je tento krátky úsek zabezpečený reťazou, neodporúčali by sme ju turistom s malými skúsenosťami, strachom z výšok, či malým deťom. Samozrejme sa ho nesnažte prekonávať za nevhodných podmienok v teréne, po daždi a podobne. Výstup zo sedla Medzirozsutce až na vrchol je značne strmý. Odmenou za prekonanie prekážok na trase k nemu sú však pekné výhľady na Veľký Rozsutec, Jánošíkove Diery a obec Terchovú.
V sedle Medzirozsutce. Medzirozsutce tvoria medzizastávku smerom na neďaleký Malý Rozsutec, či vzdialenejší Veľký Rozsutec.
Náučný chodník Diery
Skvelým spestrením túry Jánošíkovými dierami je náučný chodník, tvorený viacerými zastávkami. Náučný chodník existuje v rôznych obmenách vyše 40 rokov. Náučným chodníkom vás budú sprevádzať informačné tabule. Počet si nepamätáme presne, ale je ich zhruba do 10. Dozviete sa z nich rôzne informácie, napríklad o vtákoch a veľkých šelmách, ktoré žijú v týchto oblastiach. Nesmú chýbať ani klasické informácie o faune a flóre. Prírodovedných nadšencov isto zaujmú texty o ekosystémoch vôd a lesných ekosystémov. Narazíte tu aj na infopanel, ktorý sa venuje miestnemu osídleniu. Na zastávke Ostrvné si môžete prečítať niečo o kaňonoch Jánošíkových dier. Všetky informačné tabule obsahujú tiež mapu Jánošíkových dier s odporúčanými smermi a základnými pokynmi.
Náučný chodník Diery začína v Bielom potoku, ďalej pokračuje cez Dolné a Nové diery na Podžiar, Vrchpodžiar a končí v Štefanovej. Jeho dĺžka je niečo cez 4 km, cez Dolné diery. O trochu dlhší je cez Nové diery. Dokopy výlet po náučnom chodníku zvládnete približne za 1h 30 minút.. Nevýhodou je, pokiaľ parkujete v Bielom potoku, že sa budete musieť vrátiť naspäť.
Najzaujímavejší je preto ísť malý okruh náučným chodníkom v smere Biely Potok – Nové Diery – Podžiar – Vrchopodžiar – Dolné Diery – Biely potok. Práve túto trasu odporúčajú na úvodnom infopanely náučného chodníka pri Bielom potoku. Túra má dĺžku približne 5,3km s celkovým prevýšením 265m. Ide o nenáročnú prechádzku (až na trocha adrenalínu v Nových dierach). Na viacerých miestach nájdete lavičky (mohlo by ich byť viac) a rebríky, ktoré zabezpečujú prechod inak obtiažnych úsekov. Časovo zaberie tento výlet okolo 2 hodín.
Pokiaľ si chcete spraviť okružnú cestu zo Štefanovej cez Vrchpodžiar, Podžiar Dolné diery, Nové diery a späť do Štefanovej (s vynechaním Bieleho potoka) počítajte zhruba so 6km a časom vyše 2 hodín. Trasa je nenáročná, až na úsek Novými dierami, kde je zopár rebríkov.
Náučný chodník Diery. Bude vás sprevádzať trasou z Bieleho potoka až do Štefanovej, cez Dolné a Nové diery, Podžiar a Vrchopodžiar.
Vodopády v Dolných dierach a infopanel náučného chodníka. V mieste schodiska sa nachádza najvýraznejší vodopád tejto časti Jánošíkových dier.
Jánošíkove diery v zime
Tiesňavy Jánošíkových dier je „možné“ prejsť aj v zime. Teda minimálne, čo sa týka Dolných dier. Informácie o uzávere ostatných tiesňav sme nikde nenašli, takže z toho usudzujeme, že by mali byť priechodné aj v zime. Na niektorých internetových stránkach sa ale uvádza, že v zime sú prístupné len Dolné diery. No ťažko povedať. Každopádne, zo záujmu sme sa rozhodli okrem Dolných dier, preskúmať aspoň úvodné časti Nových dier a aj Horných dier.
Dolné diery sú v zime priechodné úplne na parádu. Asi inak to opísať nevieme. Boli sme tu niekoľko krát, dokonca aj s deťmi a chodilo sa bez problémov. Nepotrebovali sme ani paličky ani mačky, či návleky s hrotmi. Po drevených a kovových lávkach sa išlo bez väčších ťažkostí, rebríky sú tu len minimálne a keď už, tak boli dobre schodné. A hoci bol napadaný sneh, výraznejšie nás to nespomaľovalo. Bol tu len jediný úsek, v druhej časti Dolných dier, kde sa trocha liezlo, ale to sme zvládli ľavou-zadnou. Jedine ak by bola vyslovene námraza, tak si vieme predstaviť, že by Dolné diery nemuseli byť ideálne na návštevu. Prišlo nám však, že minimálne prvá polovicu trasy z Bieleho Potoka Dolnými dierami by sa mala dať zvládnuť za akýchkoľvek podmienok.
Nové diery budú v zime na prekonanie už náročnejšie. Ak sa sem vyberiete, isto si vezmite do rezervy mačky, alebo nesmeky. Možno ich síce nevyužijete, ale opatrnosti nie je nikdy dosť. My sme skúšali len prvé rebríky a šmýkalo sa na nich minimálne. Bolo však čerstvo napadané a naviaty sneh na zábradlí nám znepríjemňoval jeho dobré uchopenie. Zjavne sme tam boli prví zimní návštevníci. Pokiaľ by boli rebríky viac prechodené, bolo by to o dosť pohodlnejšie. Mali sme aspoň šťastie, že nebola námraza, ale len sneh. Liezť po namrznutých skalách a rebríkoch nie je bohviečo. V takomto prípade návštevu Nových dier v zime neodporúčame, pokiaľ nemáte na nohách mačky.
Horné diery sme podobne ako Nové diery preskúmali v zime len v ich úvode. Nie že by sme si ich nechceli prejsť celé, no tlačil nás čas, takže sme tam išli pozrieť len zo záujmu, na krátku chvíľu. Horné diery si vyslovene vyžadujú aby ste mali na nohách nejaké návleky s hrotmi. Výdatný potok, ktorý tiesňavou preteká permanentne zvlhčuje skaly, ktoré sú v zime premrznuté. Vtedy je takáto výpomoc na nohách vyslovene žiadaná. Niektoré úseky sú dosť zradné, hlavne počas lezenia, kde sú reťaze. Môže sa v tomto prípade stať, že nohou sa zapriete o skalu, na ktorej je námraza a zrazu sa vám pošmykne. Ďalším strašiakom sú zmrznuté rebríky a zábradlia. Pokiaľ nastane taká situácia, je lepšie návštevu Horných dier nechať na inokedy. Aby ste vedeli na čom ste, stav priechodnosti si môžete otestovať v Nových dierach. Keď bude všetko v poriadku a zvládnete ich prechod bez väčších problémov, môžete sa vydať do Horných dier.
Keď to celé zhrnieme, tak zimnú návštevu Jánošíkových dier by ste si nemali nechať ujsť, najmä v úseku Dolných dier. Najkrajšie časti tejto tiesňavy sú totiž dobre sprístupnené aj v tomto ročnom období. Nové diery si vyskúšajte, len ak máte nejaké skúsenosti so zimnou turistikou v podobnom teréne. Je dobré mať do rezervy mačky, alebo návleky s hrotmi. Horné diery odporúčame len so „zimnou“ výbavou. To či sa do nich oplatí ísť si môžete vyskúšať v Nových dierach. Pokiaľ je výrazná námraza, návštevu Horných a Nových dier neodporúčame.
Zima v Dolných dierach. Sneh pokryl drevené lávky, no šlo sa po nich dobre aj deťom.
Charakter trasy v Dolných dierach v zimnom období. Budete musieť dbať na trochu viac opatrnosti, no túra je to prekrásna.
Nástupný rebrík v Nových dierach. Má väčšie stupačky a tak sa ním dá pomerne dobre prejsť aj v zime.
Zima v Horných dierach. Prejsť zasneženými rebríkmi rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Najmä ak sa k tomu pridá námraza.
Dierový potok v zime. Teploty okolo -2 stupne, nepostačujú, aby potok zamrzol. Ľadovej výzdoby tu však bolo neúrekom.
Náročnosť a priechodnosť Jánošíkových dier
Výhodou Jánošíkových dier je ich technická rozmanitosť. Dá sa povedať, že jednotlivé časti Jánošíkových dier sú od seba nezávislé a preto si môžete túru naplánovať podľa vašich schopností a zručností. V rámci všetkých turistických kategórií si tu preto každý príde na svoje.
Úplným začiatočníkom turistom, deťom a menej mobilným dôchodcom bezpochyby učarujú Dolné diely, ktoré sa dajú dobre prejsť dokonca aj v zime. Technických úsekov je na nich minimum. Ruky zapojíte snáď len v jednom mieste, kde bolo potrebné vyliezť na menšiu skalku. Jedine čo nás napadá je, dávať si pozor po daždi, prípadne ak je námraza. V takom prípade sa na skalnatejšom teréne bude šmýkať. Za pekného počasia sú však Dolné diery doslova prechádzka ružovou záhradou.
Nové diery ponúkajú zopár rebríkov, ktoré ale nie sú extrémne dlhé. Jeden z nich mal dokonca príjemne široké stupačky. Čo môže robiť drobné starosti je to, že rebríky majú zabezpečenie v podobe zábradlia len z jednej strany, čiže na udržiavanie sa budete môcť spoľahnúť len na jednu ruku. V porovnaní s inými rebríkmi, napríklad v Slovenskom raji, kde rebríky nie sú zabezpečené zábradlím je to vyslovene luxus. V Nových dierach budete loziť popri vodopádoch, takže zvyknúť si budete musieť aj na bujarý šum vody. Pre tých čo majú strach z výšok, prípadne problémy s rovnováhou to nemusí byť šťastná kombinácia. Naopak ak s týmto problém nemáte Nové diery hravo prejdete. Technický úsek v Nových dierach navyše nie je dlhý. Druhá časť Nových dier vedie lesom a niektoré úseky vedú strmším svahom. Keď je blato, môže sa tam šmýkať. Celkovo Nové diery považujeme vhodné pre začínajúcich turistov, ktorí sa neboja technickejších výziev. Malé deti sem berte len v tom prípade, že s rebríkmi majú aspoň trocha skúseností. Maličkým deťom (do 3-4 rokov) a málo mobilným ľuďom návštevu Nových dier moc neodporúčame.
Horné diery sú technicky najnáročnejšie. Rebríky sú tu najdlhšie a tak isto je tu viacero miest s reťazami. Turista, čo chodí pravidelne na túry tu zrejme problém mať nebude. Výzvou to však môže byť pre začínajúcich turistov. Tu treba počítať s tým že si dosýta zaleziete. Je tu niekoľko nebezpečnejších miest. Na druhej strane ak si to porovnáme so Slovenským rajom, kde sú omnoho náročnejšie trasy, tak náročnosť Horných dier nie je až tak extrémna. S menšími deťmi sa sem oplatí ísť, ak už majú niečo odchodené. Staršie deti by to mali zvládnuť. Naopak najmenšie deti sem isto neberte. Podobne sem nechoďte ak patríte medzi ľudí s extrémnou fóbiou z výšok, či trpíte nejakou formou vertiga.
Posledný úsek kde sa trocha lezie je tiesňava Tesná Rizňa, kde nájdete rebrík a aj nejakú tú reťaz. Nič ale mimoriadne zložité. Ostatné časti okruhu Jánošíkovými dierami potom zväčša vedú po lesných cestách, kde občas stúpate, občas idete dole kopcom a občas po rovine. Komplet celý okruh Jánošíkovými dierami až do sedla Medzirozsutce a následne späť považujeme za stredne náročný. Vhodný je pre klasických turistov čo majú normálnu kondíciu. Podobne je to aj s deťmi, ktoré však musia mať už s turistikou skúsenosti a nerobí im problém lezenie po rebríkoch. Akčnejší dôchodci tu budú tiež veľmi spokojní.
Posledný odsek ohľadom technických pasáží by sme venovali samotnému technickému zabezpečeniu Jánošíkových dier. Rebríky aj reťaze nám tu prišli na veľmi vysokej úrovni. Je to aj tým, že za posledné roky prešli Jánošíkové diery výraznou rekonštrukciou. Nikde nemáte pocit, že by niečo držalo zle, kývalo sa a podobne. Úsek dolnými dierami bol nedávno doplnený o ďalšie kovové a drevené lávky, takže ho prejde pomaly aj turistický analfabet. Je vidno, že sa o Jánošíkove diery niekto dobre stará. Zrejme to je aj tým, že sa jedná o masovú záležitosť. K technickému zabezpečeniu teda nemáme najmenšie výhrady. V tomto smere sa jedná určite o jedno z najlepšie zabezpečených miest tohto typu na Slovensku.
Turista prekonáva nástrahu za pomoci kovového lana. Za zhoršeného počasia sú podobné pomôcky na nezaplatenie.
Rebríky v Horných dierach. Je dobré si dávať pozor na koniec zábradlia, pokiaľ sa o neho opierate rukou. Môže sa stať, že sa chytíte „do prázdna“. Ináč je kvalita rebríkov na vysokej úrovni. Cvičený turista nebude mať v Jánošíkových dierach žiaden problém s prekonávaním prekážok.
Reťaze v Tesnej Rizni. Azda najkomplikovanejšia časť v tejto tiesňave.
Odporúčania a obmedzenia
Vzhľadom na fakt, že Jánošíkove diery sú mimoriadne populárna záležitosť, hlavne počas turistickej sezóny, je dobré dodržiavať isté pravidlá. O niektorých sa dočítate z infotabúľ, ktoré sú súčasťou náučného chodníka Diery.
Pri vysokej frekventovanosti chodníkov v Dierach môže dochádzať k dlhším čakacím dobám pri rebríkoch a lávkach. Preto sa odporúča návštevníkom postupovať v smere, ktorá je vyznačená na mapke (nájdete ich na všetkých informačných tabuliach). Teda Nové diery a Horné diery prechádzať proti prúdu potoka, smerom do kopca. Nové diery sú preto priechodné len jedným smerom (opačný je zakázaný). Z Medzirozstutcov sa potom odporúča vracať sa na Podžiar po zelenej značke a vynechať tak trasu Hornými dierami a Tesnou Rizňou.
Pokiaľ vás zlákala zimná turistika a chceli by ste si prejsť jeden z okruhov Jánošíkových dier, tak je dobré vedieť, že v čase od 1. marca do 15. júna sú uzavreté (obojsmerne) nasledujúce turistické chodníky: 1. Medzirozstuce – Veľký Rozstutec – Medziholie / 2. Malé nocľahy – Obšívanka – Poddolina / 3. Vendovka – Malý Kriváň. Inak povedané na Malý a Veľký Rozsutec sa z Jánošíkových dier v tomto čase nedostanete.
Čo sa týka Horných dier, relevantnú informáciu o tom či je prechod povolený v zime sme sa nikde nedočítali. Obmedzenia sa týkajú skôr návštevy počas výdatných zrážok a keď je potok viac rozvodnený. Vtedy sa návšteva Horných dier neodporúča. Každopádne, ak by ste sa náhodou dopátrali k oficiálnemu návštevnému poriadku Jánošíkových dier, môžete nám dať vedieť :)
Čakanie na rebríkoch v Jánošíkových dierach. Zápchy v Jánošíkových dierach nie sú ničím neobvyklým, práve naopak. Dokážu výrazne znepríjemniť celý dojem z túry.
Jánošíkove diery – sú vhodné pre deti?
V princípe sa dá povedať, že áno. Závisí to však od toho, ktorú časť Jánošíkových dier chcete s deťmi prejsť. Dolné diery môžeme jednoznačne odporučiť. Trasa so záverom na Podžiari nie je namáhavá a ani nie príliš technicky náročná. Zvládnuť by ju mali aj deti predškolského veku. Dokonca, ako sme sa z vlastných skúseností presvedčili, Dolné diery sú s malými deťmi prejditeľné aj v zime. Terén je v nich pre menšie deti poväčšine dobre schodný i v zime, až na jeden strmší úsek tesne pred oblasťou Podžiaru. Všetko však závisí od aktuálnych podmienok. Udupaný, zmrznutý sneh je pre deti nepríjemnou prekážkou a preto možno vrele odporučiť detské protišmykové návleky na obuv. Dnes už sa dajú zakúpiť a sú vybavené na takúto trasu prepotrebnými hrotmi. Dieťa tak získa väčšiu istotu a nebudete nútení držať ho neustále za ruku, prípadne komplikovane prenášať cez nepríjemné úseky. Nepríjemné to je najmä pošas zostupu rovnakou trasou cez Dolné diery. Terén síce iba mierne klesá, no prí ubitom, zmrznutom snehu je to vcelku o život. Nehovoriac o niektorých strmších úsekoch a nepríjemne namrznutých latách na drevených lávkach, po ktorých sa tu často kráča. Menším deťom hrozí, že počas pošmyknutia prepadnú cez sporé zábradlie, prípadne okraj chodníka, priamo do potoka, alebo ešte horšie na skaly, ktoré sa v ňom nachádzajú. Navyše chodník je tu poväčšine veľmi úzky, s množstvom protiidúcich turistov a tak máte len obmedzené možnosti ako deti sprevádzať.
My sme zvládli trasu zimnými Dolnými dierami počas jedného z výletov s 5 a 7 ročným dieťaťom v zime bez protišmykových návlekov, no v strmších miestach a predovšetkým v zostupoch by sa naozaj zišli. Odveci nie je ani pribalenie turistických palíc s kvalitnými hrotmi, ktoré sa miestami môžu hodiť. Výlet sme naplánovali až po Vrchpodžiar, kde sa nachádza v drevenici bufet. Počas zimného víkendu bol otvorený, no my sme sa spoľahli na vlastné zásoby. Nepríjemne tu fúkalo, keďže toto miesto predstavuje pomerne dosť otvorenú, rozľahlú plochu. V zadnej časti drevenice, kde je umiestnený bufet, sa dalo pred dotieravým vetrom skryť, no miesta je tu tak pre jednu menšiu skupinu ľudí. Preto je vhodné byť klasicky vhodne pripravený i na krutejšie zimné podmienky, ktoré môžu byť oproti uzatvoreným tiesňavám Dolných dier na Vrchpodžiari omnoho nepríjemnejšie. V bufete boli v ponuke jednoduché teplé jedlá a nápoje, aspoň podľa vonkajšej ponukovej tabule.
Nové diery sú už náročnejšie a je tu niekoľko rebríkov. V tejto súvislosti by bolo dobré, aby mali deti aspoň čiastočné skúsenosti s lezením po podobných zariadeniach. Treba tiež počítať s tým, že druhá časť trasy vedie kopcovitejším terénom a teda bude potrebná aj kondícia. Nové diery sú viac vhodne pre deti, čo už chodia do školy. Ak ale máte doma mladšieho hyperaktívneho lezúňa, môžete to s ním skúsiť. Deťom do 3-4 rokov by sme návštevu Nových dier moc neodporučili.
Horné diery sú z hľadiska technickej náročnosti najťažšie a preto je nevyhnutné aby mali deti už čo-to odchodené (vekovo tak možno od 7 rokov). Ak im však rebríky problémy nerobia a podobne nemajú ani strach z výšok mali by to zvládnuť. Tak isto bude potrebná fyzická kondícia, pretože k Horným dieram budete musieť prísť, napríklad z Dolných dier. Celková trasa bude preto predstavovať takmer poldňový výlet.
V prípade, že budete chcieť prejsť s deťmi najdlhší okruh – až k Medzirozstucom, či do rázcestia Pod Tanečnicou, počítajte s minimálne poldňovým výletom a ak nie aj s celodenným. Ak si k tomu pripočítame všetky tie technické úseky naprieč Jánošíkovými dierami, trasa je vhodná len pre deti školského veku, čo majú dobrú kondíciu a turistické skúsenosti. Pre takýto typ deti je to skvelá voľba na zoznámenie sa s technickejšou turistikou. Tá v Jánošíkových dierach na druhej strane nie je až taká extrémna, ako povedzme v niektorých častiach Slovenského Raja, či Vysokých Tatier.
Drevenou lávkou Dolnými Jánošíkovými dierami. Chodník je pomerne úzky, no pri troche vzájomného rešpektu sa bezproblémov zmestia i protiidúce osoby.
Jánošíkove diery so psom?
Mnohých majiteľov psov isto zaujíma, či je s nimi možné prejsť Jánošíkove diery. Na toto je ťažko odpovedať, vzhľadom na to, že každý pes je iný, má inú povahu a „technické zručnosti“. Osobne sme so psom Jánošíkove diery neprešli, no aspoň sme povyzvedali informácie od ľudí čo s podobnými prechodmi majú skúsenosti. Podobne sme aj dohľadávali informácie na internete. Narazili sme tak na ľudí čo to s veľkým vypätím síl zvládli, no zväčša to skončilo tak, že po vyskúšaní prvých rebríkov sa otočili naspäť.
Ak by sme to zhrnuli, tak vo všeobecnosti do Jánošíkových dier psa radšej neberte. A ak už, je s ním lepšie prejsť len Dolné diery. Tie sú komplet zrekonštruované a viac-menej by to mohol zvládnuť. Nie je tu totiž veľa rebríkov. A aj tie čo sú, majú pomerne široké stupačky. Tak isto tu nie sú reťaze a výrazne zložitejšie úseky, kde by bolo potrebné napríklad šplhať. Jedná sa o najjednoduchšiu časť Jánošíkových dier a aj z toho dôvodu je to jediná časť, ktorá je ako-tak vhodná pre prechod so psom.
Nové Diery a Horné diery, či Tesná Rizňa pre psy určené nie sú. Najmä v Horných dierach by ste sa so psom enormne vytrápili, nehovoriac o stresoch vášho miláčika. Pokiaľ však viete psa zbaliť do batohu, alebo ho zobrať pod pazuchu, či nejakým iným spôsobom ho vyniesť, môžete to na vlastné riziko skúsiť. V tomto prípade to bude s ľahšími psami oveľa jednoduchšie, ako povedzme s tými čo majú nad 10-15 kíl. Počítajte aj s tou možnosťou, že sa váš pes jednoducho psychicky zloží a ďalej už nepôjde. O podobných prípadoch sme počuli viac krát. Najhoršie je to, že ak ste niekde na pol cesty, vrátiť sa späť už nedá, pokiaľ ste už nejaké rebríky a reťaze prekonali. Zostupovať späť dole po rebríkoch so psom je ďaleko zložitejšie ako s ním vyjsť hore.
Ak by ste to predsa len chceli skúsiť, vyskúšajte si to so psom v menej náročných terénoch, kde je niekoľko rebríkov. Zistite, či sa nebojí výšok a či ste ho vôbec schopní po rebríku vyniesť, keďže v Nových dierach a hlavne Horných dierach to bude nevyhnutnosť. A okrem iného, vyhnite sa turistickej sezóne. V tom čase tu zvykne byť veľa ľudí a tým pádom by sa upchávali rebríky a reťaze, najmä ak by ste sa na nich zasekli. Tiež je lepšie ísť za suchšieho počasia. Vtedy sa rebríky a na skalách toľko nešmýka a tiež nebudete vyzerať ako prasiatko, vďaka prenášaniu mokrého psa :)
Rekonštrukcia Jánošíkových dier
Jánošíkove diery posledné roky prešli výraznejšou rekonštrukciou. S postupnou obnovou sa začalo v roku 2013, keď za týmto účelom vzniklo Občianske združenie Diery. Obnovili sa technické zariadenia – rebríky, reťaze a lávky, kde mnohé pochádzali ešte z časov 70. rokov 20. storočia. Tie boli poškodené vplyvom prírodných podmienok a v dôsledku vysokej návštevnosti.
Pokiaľ si pamätáme správne, tak v menšej miere sa aj trasy potiahli trocha iným smerom ako boli pôvodne (napr. lávky v Dolných dierach). Preto nám prišla návšteva Jánošíkových dier po tých rokoch, keď sme tu boli naposledy úplné iná – akási jednoduchšia a povedzme aj viac komerčnejšia.
Vďaka rekonštrukcii je prechod Dolnými dierami doslova rajskou záhradou. Podobne je tomu aj v Nových dierach, ktoré sú síce trocha zložitejšie, no stále výborne prejditeľné. Horné diery sú podobne na vysokej kvalitatívnej úrovni. Prišlo nám, že boli takisto takmer celé opravené. Jediný úsek, kde sme narazili na "škaredší" rebrík bolo v Tesnej Rizni. Môžeme však skonštatovať, že postupná obnova zariadení má za následok veľmi výrazné zvýšenie bezpečnosti prechodu. Obnova technického vybavenia v Jánošíkových dierach nepochybne prinesie prínos z hľadiska turistickej návštevnosti.
Kovová lávka kúsok za Ostrvným. Lávky v Jánošíkových dierach sú kompletne zrekonštruované. Prechádzka po nich je príjemným zážitkom.
Popri potoku je možné dostať sa až k Horným dieram. Trasa vedie cez Podžiar. V týchto miestach sme natrafili na vybudované podpery, určené pre osadenie lávky.
Záver
Systém tiesňav Jánošíkových dier predstavuje jednu z najkrajších lokalít Malej Fatry. Dokazuje to aj množstvo ľudí, ktorí sa sem každoročne vyberú. Niet sa čomu čudovať. Jánošíkove diery totiž ponúkajú svojim návštevníkom nádhernú prírodu a zároveň možnosť vybrať si z viacerých, rôzne náročných okruhov. Aj preto sú vhodné v podstate pre všetky vekové kategórie. Jánošikove diery takisto považujeme za jeden z tých prírodných monumentov, ktorý by mal každý fanúšik turistiky na Slovensku aspoň raz v živote navštíviť.
Zasnežená idylka. Jánošíkove diery sú nádherné za každého ročného obdobia.
Tip na výlet a zaujímavosti v okolí
Keďže Malá Fatra je národným parkom, turista tu môže objavovať nepreberné množstvo prírodných atraktivít. Uvádzame len skromný výber niektorých z nich.
- Veľký Rozsutec 1610m - jedinečný slovenský vrchol, turisticky veľmi atraktívny
- Malý Rozsutec – podobne ako Veľký Rozsutec, jeden z najpopulárnejších vrcholov tejto časti Malej Fatry
- Stoh - ideálny cieľ na pekný skitouringový výlet
- Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry - táto hrebeňovka je jedným z najkrajších a najčastejšie podnikaných horských prechodov Slovenska
- Zbojnícky chodník - veľmi atraktívna trasa pomedzi prížažlivé skalné veže a útvary s množstvom výhľadov, vedie po modrej značke z Tiesňav dolinou Obšívanka do Terchovej, priechodná je obojsmerne
- Chata pod Chlebom - známa vysokohorská chata, nájdete ju tesne pod hlavným hrebeňom Malej Fatry
- Lyžiarske stredisko Vrátna - populárne pre lyžovanie v Oštiepkovej mulde zo Snilovského sedla
- Drevený betlehem v Terchovej - unikátne mechanické dielo v terchovskom kostole
- Rozhľadňa Terchovské srdce nad Terchovou - ponúka krásny pohľad na Terchovú, Malú Fatru a dolinu riečky Varínka
- Rodisko Juraja Jánošíka - tip na výlet pri Terchovej
- Šútovský vodopád – najvyšší vodopád Malej Fatry
- Považské múzeum Juraja Jánošíka v Terchovej - stála expozícia venovaná Jánošíkovi a dávnemu životu v obci Terchová
- Starý hrad a hrad Strečno – zvyšky hradov v Malej Fatre, vypínajúce sa nad meandrami rieky Váh v mieste jej prielomu uvedeného horstva
- Zrúcanina kostola v Zázrivej - cintorínom obklopená zrúcanina starého kamenného kostolíka vo svahu nad obcou
Fotografie z Jánošíkových dier
Informácie o článku
Kedy sme lokalitu navštívili: 2004, 2018, 2019, 2020
Fotografie sú z obdobia: október 2018, december 2018, január 2019
Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.