Oravský hrad je nepochybne jeden z najznámejších, najnavštevovanejších a najkrajších hradov na Slovensku. Hrad je pekne vidieť zo širšieho okolia a je preto jeho hlavnou miestnou dominantou. Tento klenot medzi slovenskými hradmi sa týči na strmom vápencovom bradle zhruba 112 metrov nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok. Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, čo ho určite robí atraktívnym cieľom výletu počas vašich potuliek Slovenskom.
Hrad, hoci ho v dávnejšej minulosti postihol veľký požiar, je veľmi dobre zachovalý a pekne zrekonštruovaný. Smelo môžeme tvrdiť, že sa jedná o jeden z najzachovalejších stredovekých hradov na Slovensku. Aj vďaka tomu je hrad vyhľadávanou destináciou medzi turistami ale aj filmármi a to nielen zo Slovenska ale z celého sveta. Točili sa tu známe slovenské filmy, ako napríklad: Adam Šangala (1972), Kráľ Drozdia brada (1984), Sokoliar Tomáš (1999), Láska na vlásku (2014) a iné.. Zo zahraničných filmov môžno spomenúť: Upír Nosferatu (1922), Princezná a žobrák (1997), Dračie srdce II (1998), Cárov emisár (1999) ai.
Oravský hrad. Pohľad na hrad z obce. Hrad sa týči na vyvýšenom brale a je dobre viditeľný z okolia.
V hrade sídli Oravské múzeum, ktoré Vám ponúkne viacero expozícií – prírodovednú, archeologickú, etnografickú a samozrejme historickú. Návšteva hradu je riešená formou prehliadky, počas ktorej Vám budú čas spríjemňovať rôzni komparzisti a zažijete aj hudobné, vojenské či divadelné predstavenia.
Oravský hrad má čo ponúknuť, preto jeho návštevu odporúčame všetkými desiatimi - a nezabudnite so sebou zobrať aj deti, určite sa tu zabavia. Pripravte sa však že budete často šľapať po schodoch, takže najmä starší ľudia s tým môžu mať trochu problém (údajne počas prehliadky vyšľapete až 800 schodov). Počas turistickej sezóny počítajte tiež s davom návštevníkov a možnou dlhšou čakacou dobou na prehliadku. Návšteva Oravského hradu však určite stojí zato!
Takto uvidíte hrad z nádvoria. Prejdete ním po vstupe do hradu, za hradnou bránou.
Doprava k hradu
Na Oravský hrad sme vždy prišli autom, čo je aj najjednoduchší spôsob dopravy. Neďaleko hradu je parkovisko pre návštevníkov. Parkovisko je za autobusovou zastávkou pri hlavnej ceste, je však platené. Ďalšie veľké parkovisko je, ak pôjdete smerom na námestie a potom na most cez rieku Orava. Tesne pred ním odbočíte doprava a ste tam. Tu si môžete kúpiť aj nejaké suveníry, prípadne sa občerstviť v reštaurácii. Ak však nechcete za parkovanie platiť, vyskúšajte ísť ešte ďalej cez most ponad rieku Oravu a narazíte na futbalový štadión. Môžete zaparkovať tam.
Do obce Oravský Podzámok sa dostanete aj vlakom, keďže tade prechádza neelektrifikovaná železnica. Samozrejme sa sem dostanete aj autobusom, takže je na Vás akú možnosť si zvolíte. S týmito druhmi dopravy na hrad však nemáme osobné skúsenosti.
Pohľad na horné partie hradu. Najvyššia časť hradu leží vo výške 112m nad hladinou rieky Orava
Prehliadka hradu
Návšteva hradu je robená formou prehliadky, kde budete prechádzať rôznymi miestnosťami hradu spolu so sprievodcom. Nedá sa tu preto pohybovať na vlastnú päsť, ako je tomu napríklad na Spišskom hrade, či na hrade Beckov. Vzhľadom na to, že je tu mnoho miestností so vzácnym interiérom je to aj pochopiteľné.
Prehliadka sa nedá začať hneď po zaplatení lístka. Po zakúpení vstupného budete priradený do skupiny na stanovený čas. V prípade veľkého návalu turistov preto počítajte s tým, že na prehliadku si môžete vcelku počkať. Okrem toho, že si vystojíte radu na lístky musíte počkať na sprievodcu, ktorý je priradený vašej skupine. Prehliadku preto, ak máte šťastie a je málo ľudí začnete do 15 minút, ale ak je ľudí viac, kľudne si počkáte aj trištvrte hodiny.
Na hrade sme boli viac krát a raz sa nám zadarilo ísť skoro hneď, prípadne sme nečakali dlho. Zažili sme však aj situáciu, keď sme mali čakať takmer hodinu. Podarilo sa nám však prehovoriť sprievodcu (trochu sme zaklamali :)), že zmeškáme vlak ak budeme dlho čakať, tak nás zhovievavo pustil so skoršou skupinou. Boli sme však len traja, takže ak by nás bolo viac, zrejme by nám to neprešlo. Môžete to teda vyskúšať, ale úspech Vám nemôžeme zaručiť :)
Hradná stráž. Do útrob hradu sa len tak ľahko nedostanete :)
Dĺžka samotnej prehliadky je rôzna. Posledný krát, čo sme navštívili Oravský hrad trvala prehliadka približne 1,5 hodiny. Skúsenosti máme ale aj s vyše 2 hodinovou prehliadkou, vtedy však prehliadku sprevádzal skutočne bohatý program a bolo na hrade veľmi veľa turistov. Obhliadka hradu je niekedy spomaľovaná práve tým, že ak je viac návštevníkov, tak jednotlivé skupiny musia čakať, kým tá predchádzajúca skupina neopustí danú miestnosť. Návšteva Oravského hradu jednoducho nie je nejaká „rýchlokvasená prehliadka“. Keď do toho ešte započítame čakanie na lístky a vstup (hlavne počas sezóny), prípadne ak si chcete pozrieť Oravský Podzámok a najesť sa napr. bryndzových halušiek v miestnych reštauráciach, jedná sa o slušnú dávku času, preto s tým treba počítať.
Počas návštevy Oravského hradu sa môžete tešiť na rôzne sprievodné akcie. Čas na hrade Vám budú spríjemňovať hudobníci, na ktorých môžete naraziť v niektorých miestnostiach. Narazíte taktiež na komparz v dobových kostýmoch, ktorý povedzme len tak sedí pri okienku. Už sa teším na to ako budem strašiť svoje deti, keď ich sem vezmem, že keď nebudú poslúchať skončia tu zavretí ako miestni komparzisti :).
Miestnosť s klavírom. Pri prehliadke sa môžete tešiť aj na kratšie hudobné predstavenia
Dobový nábytok a parožie. Poľovačky boli pre vtedajších panovníkov veľmi obľúbená činnosť
Pri jednej z prehliadok nás prekvapili aj umelci, ktorí si počas približne 15 minútového predstavenia pripravili peknú divadelnú hru, ktorej súčasťou bol aj šermiarsky súboj. Dialógy boli vtipné a súboje akčné. Bolo to príjemné spestrenie a veľmi sme sa na tom pobavili. Škoda že sme podobné predstavenie nezažili pri každej prehliadke, ktorú sme tu absolvovali.
Interiéry na Oravskom hrade sú rôzne. Niektoré sú zamerané na nábytok, inde je viac zbraní. Nájdete tu aj mučiareň, či múzeum, prípadne miestnosti kde umelci hrajú na hudobné nástroje. V jednej miestnosti sme narazili na kreslo a podľa povesti, keď si na neho sadne nejaká deva, do roka sa vydá. Vyskúšala si to kamarátka, nuž a už sa ide vydávať. Aj keď to netrvalo rok, ale 3 roky. Každopádne, ničo na tom možno bude. Môžete smelo vyskúšať :). Či to platí aj pre mužov, ťažko povedať.
Počas prehliadky zavítate aj do múzea, ktoré bolo na hrade vybudované. Nachádza sa v horných častiach Oravského zámku. Zriadené tu boli prírodovedné, archeologické a etnografické expozície. Z horných častí hradu je mimochodom pekný výhľad do okolitej krajiny. Narazili sme tu na miestnosť so studňou. Ak sa Vám podarí do nej vhodiť mincu, ak budete otočený chrbtom na protiľahlom schodisku, stanú sa z Vás boháči. Aspoň teda tak si to nejak pamätám z prehliadky. Nuž skúsili sme, netrafili sme. A boháči z nás nie sú. Takže možno táto legenda tiež funguje :)
Studňa s mincami vo vrchnej časti hradu. Podľa legendy, kto trafí do studne mincu, otočený chrbtom z protiľahlého schodiska bude bohatý :)
Ná nádvorí po vstupe do hradu sa dali kúpiť suveníry a cukrovinky rôzneho druhu. Zrejme domácej výroby. Kúpili sme si preto oplátky máčané v mede. Kamarátka stihla takmer všetky schrúmať počas prehliadky. Mne takmer nič neostalo! Nuž teda, ak si chcete spríjemniť prehliadku gastronómiou vyskúšajte medové oplátky, sú vynikajúce :) Samozrejme na stánky so suvenírmi narazíte všade v okolí hradu.
Celkovo nás prehliadka hradu oslovila. V porovnaní s prehliadkou, na ktorej sme boli kedysi dávno, pred 10 rokmi nám prišlo, že pribudli nové, zaujímavé miestnosti a expozície. Pribudol aj sprievodný program. Pribudlo však aj množstvo turistov. Ak si ich teda odmyslíme, Oravský hrad môžeme považovať za lokalitu, ktorá sa nedá ignorovať. Návšteva Oravského hradu je jednoducho nutnosť!
Všadeprítomné schody. Hrad je typický množstvom schodov, ktoré budete musieť počas prehliadky prekonať.
Historický vývoj Oravského hradu
Prvé písomné doklady o hrade pochádzajú z roku 1267, kedy ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balašu a stal sa teda kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert, ktorého zastupoval na hrade kremnický gróf Leopold a po ňom rad kastelánov.
V období husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stibořic a po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelán hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale vďaka šikovnosti a vyjednávaniu sa stal županom Oravy, čo sa prejavilo opravou a opevnením hradu.
Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, sa hrad stal majetkom kráľa Mateja Korvína, ktorý nechal vykonať množstvo opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy. Za jeho vlády postavili vedľa obytnej veže Korvínov palác.
História hradu siaha do 13. storočia. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty)
Ďalšie stavebné úpravy prebiehali za vlády Jána z Dubovca, ktorý začiatkom 16. storočia nechal vybudovať štvorposchodový palác. Fraňo Thurzo získal Oravský hrad v roku 1556 od Václava Sedlnického za 18 338 zlatých už do trvalého vlastníctva.
Tým začal najvýznamnejší stavebný rozmach. Fraňo nechal postaviť dolnú časť dnešného zámku od pevnostných múrov vyvýšenej plošiny, cez ktorú prechádza cesta tunelom k tretej zámockej bráne a Thurzovskému palácu. Po smrti Juraja Thurza (1616) a po smrti jeho manželky (1626) sa dedičia Thurzovcov delili o majetok a určovali medzi sebou správcu.
Búrlivé udalosti 17. storočia a stavovské povstania sa nevyhli ani Oravskému hradu. V roku 1672 ho obsadila skupina zemplínskeho zemana Gašpara Pika. Cisár však vyslal vojsko vedené generálom Sporkom, ktoré Oravský hrad dobylo a povstalci boli popravení. Oravský zámok v roku 1800 skoro celý vyhorel. Požiar bol pravdepodobne spôsobený iskrou z komína, ktorá zapálila strechu. Následne sa požiar rozšíril po celom hrade.
Našťastie čoskoro bola opravená horná a strednú časť Oravského zámku a preto dnes môžeme povedať, že zámok patrí k najzachovalejším na Slovensku. V roku 1868 bolo v priestoroch hradného komplexu založené Múzeum Oravského komposesorátu ako jedno z prvých múzeí na Slovensku. Posledná a kompletná obnova hradu prebiehala v rokoch 1953 - 1968.
Hradné osvetlenie. Hrad je veľmi pekne zrekonštruovaný. Stále si však zachoval svoje historické čaro.
Zaujímavosti v okolí
- Múzeum šľachtických kočov a saní v Oravskom Podzámku – múzeum nájdete neďaleko Oravského hradu na námestí. Ide o najrozsiahlejšiu zbierku kočov a saní na Slovensku.
- Dolný Kubín – ekonomické a kultúrne centrum Oravy s viacero zaujímavosťami
- Múzeum oravskej dediny pri Zuberci – pozrieť si tu môžete ukážku života na oravských dedinách v minulosti. A to všetko v krásnom područí prírody Západných Tatier.
- Terchová – tradičná obec a východiskový turistický bod v Malej Fatre
- Veľký a Malý Rozsutec – obľúbené vrchy v Malej Fatre. Veľký Rozsutec je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku
- Jánošíkové diery – sústava tiesňav, roklín a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. Turisticky veľmi hodnotné miesto.
- Oravská priehrada – významná rekreačná oblasť na Orave. Vodná nádrž tiež patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku.
