Prosiecka a Kvačianska dolina patria medzi tzv. povinné jazdy vrámci turistiky na Slovensku presnejšie Liptova. Sú súčasťou východnej časti Chočských vrchov. Podobajú sa tiesňavám Slovenského raja, či Jánošíkovým dieram v Malej Fatra, no majú zároveň majú svoju vlastnú charizmu.
Vstup do tiesňavy Vráta v Prosieckej doline.
V prípade Kvačianskej doliny je tu navyše i skutočný bonbónik v podobe historických mlynov s názvom Oblazy, ktoré sú ukryté v jej čarovnom prírodnom prostredí. Ak máte dostatok kondície môžete si okruh uvedenými dolinami s celkovou dĺžkou 18 km a prevýšením cez 700 m vychutnať na jeden záťah. Podarilo sa nám ho absolvovať v jeden pekný jarný deň a môžeme konštatovať, že ide o veľmi príjemný a jedinečný turistický zážitok. Tu sú naše dojmy.
Video
Ako sa dostať k dolinám, kde zaparkovať a v akom smere vyraziť
Prosiecka i Kvačianska dolina patria medzi najvyhľadávanejšie prírodné atraktivity Liptova, takže prístup k nim je pomerne bezproblémový, vybavený taktiež odstavnými plochami. Dostať celkom blízko k dolinám je možné vďaka diaľničnému i železničnému spojeniu do oblasti Liptovského Mikuláša, odkiaľ už môžete pokračovať autobusom do Prosieka, Kvačian, prípadne do Hút, alebo Veľkého Borového.
Prvé dve obce sú situované na južnej strane dolín, kým ostatné na severe, kam je z Liptova zdĺhavejší prístup. Ak by ste šli autom, tak máte k dispozícii parkoviská na okraji jednotlivých obcí, spravidla neďaleko vstupu do dolín. Výnimkou je Veľké Borové, kde sa vstup do Prosieckej doliny nachádza v lokalite Svorad, kam je potrebné vyšliapať, pričom je to pomerne ďaleko od parkoviska.
Rátajte s tým, že parkoviská sú spoplatnené. Upozorňujeme i na možnosť prejsť si Kvačiansku dolinu po červenej cyklotrase. Je to však niečo pre zdatnejších bajkerov, resp. ak vám nevadia úseky tlačenia. Prípadne ak máte k dispozícii ebajk. Celý okruh oboma dolinami však na bicykli absolvovať nejde.
Čo sa týka smeru okruhu, prikázaný smer tu nie je. Ukázalo sa však, že ideálne je ho prechádzať v smere hodinových ručiek. Samozrejme, že sme ho šli naopak, keďže sme ešte dobre nepoznali podmienky v dolinách. Stálo nás to zápchy na rebríkoch v Prosieckej doline a schádzanie rebríkov. Zrejme práve preto, že po rebríkoch sa ľahšie stúpa.
Väčšina turistov volila práve opačný smer, akým sme šli my. Spočiatku sme vôbec netušili, že v Prosieckej doline sú rebríky a celkom úzke tiesňavy. Poučení, odporúčame začať okruh v smere hodinových ručičiek. V zásade z hociktorého parkoviska/vstupu vám najlepšie vyhovuje.
Parkovisko na okraji Prosieku.
Parkovisko pri vstupe do Kvačianskej doliny.
Prechod okruhu z Prosieku
Okruh Prosieckou a Kvačianskou dolinou má dve dlhšie pasáže, ktoré spájajú jednotlivé vstupy do dolín. Nejde o ťažké pasáže, no naberiete na nich aj nejaké tie metre stúpania. Prechod Kvačianskou dolinou je technicky menej náročný ako Prosieckou, čoho dôkazom je aj existencia cyklotrasy v prvej uvedenej doline.
V Prosieckej doline narazíte i na úseky s technickými pômockami a rebríky, pričom chodník je skalnatý, takže prechod ide o niečo pomalšie. Celkovo je však prechod realizovateľný behom jednodňovky.
My sme sa naň vybrali proti smeru hodinových ručičiek, pričom sme pochopili, že lepšie by to bolo obrátene. Okruh je celkovo zaujímavý i tým, že je na ňom vybudovaný Náučný chodník Prosiecka a Kvačianska dolina. Z infopanelov na trase chodníka si tak budete môcť prečítať i viacero faktov ohľadne tejto oblasti.
Súčasťou okruhu môžu byť i menšie zachádzky k Ráztockému vodopádu (Kvačianska dolina) a vodopádu Červené piesky (Prosiecka dolina). Oplatí sa k nim zájsť najmä ak sú vhodné podmienky a nie je príliš sucho. No ale poďme už na popis jednotlivých častí uvedeného turistického okruhu týmito zaujímavými dolinami.
Prosiek - Kvačany
Prvú časť túry z parkoviska na konci Prosieku predstavuje žlto značená vrstevnica na pomedzí lesa a rozľahlých horských pasienkov. Možno by ste si pomysleli, že ide len o nudný presnun a nutné zlo medzi Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Opak je pravdou.
Počas tohto úseku budete mať možnosť sledovať južné, rovinaté časti Liptova okolo Liptovskej Mary v kontraste s výrazným hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. My sme v jarnom období vychytali uvedené pohorie ešte s pomerne bohatou snehovou pokrývkou na severných svahoch, takže kontrast s nížinou vynikol ešte viac.
Takisto sme mali možnosť zhora sledovať obec Kvačany. Napokon sme dorazili na parkovisko v jej severnej časti. Ak si to ideálne načasujete, môžete sa občerstviť v bufete, kde je mimochodom k dispozícii aj WC. Pivo čapované do plastu tu prekvapivo chutilo veľmi dobre.
Žltou značkou z Prosieku do Kvačian. Výhľady na Západné Tatry.
Jarné horské lúky medzi Prosiekom a Kvačanmi na žltej značke.
Vyhliadka nad Kvačanmi a pohľad na zasnežené Nízke Tatry.
Kvačany – Vodné mlyny Oblazy
Kvačianska dolina, ktorou preteká horský potok Kvačianka, vytvára spojnicu severnej a južnej časti Liptova. Ide zároveň o horský priechod, alebo prírodnú bránu na sever smerom na Oravu značenú červenou značkou.
Dolinou vedie široký kamenistý chodník, ktorý najskôr stúpa, a následne stráca výšku. Typovo je to trasa, ktorú navštevuje mnoho rodín i s menšími deťmi. Charakterizuje ju veľmi pekný zmiešaný les, ktorý vynikne na jar, alebo na jeseň, keď zahrá farbami.
Okrem toho tu k highlightom patrí niekoľko vyhliadok priamo pri trase. Najzaujímavejšie sú vyhliadky Roháč a Malý Roháč, či skalné útvary ako Jánošíkova hlava. Z vyhliadok budete môcť sledovať hlbočizný kaňon rieky Kvačiansky, ale aj harmonickú krásu prírody celej doliny s výhľadmi až k Nízkym Tatrám.
Na niektorých miestach sú na tento účel vybudované menšie vyhliadkové plošinky. Extrémnu expozíciu ponúka napríklad vyhliadka Kobyliská, kde budete mať Kvačianku desiatky metrov pod sebou. Je to poriadne vzdušný pohľad. Z tunajších vyhliadok sa robia mimochodom dobré fotografie.
Keď sa nabažíte výhľadov jednoznačne sa oplatí zísť k legendárnym vodným mlynom v lokalite Oblazy. Ide sa k nim po modrej značke, ktorá sa oddeľuje od červenej. Zároveň je sem potrebné odbočiť aj vtedy, ak máte úmysel prejsť celý okruh oboma dolinami. Červená značka totiž pokračuje k záveru Kvačianskej doliny, do obce Huty.
Vyhliadka Kobyliská ponúka extrémne vzdušný výhľad na potok Kvačianka.
Pohodové úseky v Kvačianskej doline. Vedie tadiaľ i cyklotrasa, no neskôr je terén strmší a technickejší.
Vyhliadka Malý Roháč v Kvačianskej doline.
Pohľady z Malého Roháča na Kvačiansku dolinu až k Nízkym Tatrám v pozadí.
Vodné mlyny Oblazy – Ráztocký vodopád
Vodné mlyny Oblazy sú nádhernou ukážkou zladenia historickej architektúry s divokou prírodou. Mlyny boli vybudované na potoku Kvačianka. Podarilo sa ich zachrániť vďaka množstvu dobrovoľníckej práce, takže ich v súčasnosti môžete obdivovať i formou prehliadky interiéru.
Miesto je veľmi fotogenické a počas víkendov a sezóny tu zrejme narazíte na davy turistov, čo samozrejme ruší celkový pokoj miesta, takže ak si to tu chcete vychutnať, musíte si vybrať menej exponované časy. Prípadne sa vyberte na túru skoro ráno.
Od Oblazov je to kúsok k ďalšiemu skvostu vytvorenom na Ráztockom potoku – Ráztockému vodopádu. Ten sa vytvoril v lokalite vysokých skalných brál, pod ktorými sa do Kvačianky vlievajú prítoky Borovnianka a spomínaný Ráztocký potok.
Je to vlastne hranica doliny Borovnianky a Kvačianskej doliny. K vodopádu je to malá zachádzka od modrej značky. Mnoho času však jeho návštevou nestratíte.
Potok Kvačianka pri mlynoch na Oblazoch v Kvačianskej doline.
Prehliadka vodných mlynov na Oblazoch patrí k najväčším lákadlám Kvačianskej doliny.
Na Oblazoch si môžete zakúpiť i nejaké tie suveníry.
Most cez Kvačianku na Oblazoch.
Ráztocký vodopád na hraniciach doliny Borovnianka a Kvačianskej doliny. Je potrebné spraviť si k nemu menšiu zachádzku.
Dolina Borovnianky – Veľké Borové
Modrá značka vás prevedie pomerne krátkou tiesňavou doliny Borovnianky až na horské pasienky pri obci Veľké Borové. Dostanete sa ňou postupne až k parkovisku napravo od ktorého je situovaný hostinec Borovec, kde sme si dali opäť prekvapivo chutné pivo.
Cestou sme si všimli viacero odkazov i na bufet Goral, ktorý je však na západ od obce, pomerne ďaleko, no bol zatvorený, takže odporúčame radšej sa zastaviť v hostinci, ktorý je poruke. Je fajn dať si tu pauzu, nakoľko nasleduje výšľap z obce až do lokality Svorad.
Dolinou Borovnianky smerom k obci Veľké Borové.
Veľké Borové – Svorad
Na tomto úseku sa stále držíme modrej značky. Z obce Veľké Borové cez Sekané až na Svorad spravíte zhruba 100 výškových metrov stúpania na cca. 3 km dlhom úseku. Trasa tu vedie cez pekné horské lúky po spevnenej ceste. Na lúkach, z ktorých sú pekné výhľady na okolie sa oplatí dopriať si znova pauzu pred vstupom do Prosieckej doliny, ktorý je prakticky v bode Svorad.
Parkovisko vo Veľkom Borovom.
Hostinec Borovec vo Veľkom Borovom neďaleko parkoviska počas túry Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
Bufet Goral nad Veľkým Borovým sme našli zatvorený.
Výhľady z modrej značky nad Veľkým Borovým smerom k Západným Tatrám v pozadí.
Oblasť Sekané nad Veľkým Borovým. Za ňou nasleduje Svorad a Prosiecka dolina.
Svorad - Prosiecka dolina
Z lokality Svorad pokračujeme po modrej značke priamo do Prosieckej doliny. Zo Svorada odbáča i zelená značka smerom k turisticky zaujímavej Jóbovej lúke a vrcholu Pravnáč (1372 m n. m.), čo je však pridlhá zachádzka. My sme vyrazili ďalej po modrej k Jóobovskému priechodu, Hornej tiesňave a Raduzským skalám. V mapách je chodník Prosieckou dolinou nazývaný i Hladká cesta.
Prosiecka dolina je už na prvý pohľad oveľa stiesnenejšia a technickejšie ladená ako Kvačianska dolina. Je tu mnoho kameňov, ktoré treba prekračovať. Chodník vedie tesne pri, alebo priamo korytom potoka Prosiečanka, ktorý dolinu modeloval.
Zaujímavé však je, že je natoľko sucho, že po vodách potoka niet ani stopy. Napokon na ne narazíme celkom zázračne, keď sa akoby odnikiaľ zjavia až v úplnom závere doliny. To ale predbiehame.
Po úvodnej časti doliny sa dostanete na rázcestie, kde si môžete vybehnúť pozrieť vodopád Červené piesky. Znova nejde o dlhú zachádzku, no oplatí sa najmä vtedy, ak je v jednotlivých tokoch dostatok vody. Skočili sme sa tam pozrieť, no inak zrejme veľmi pôsobivý vodopád tiekol len cícerkom.
V Prosieckej doline na zaistenom úseku.
Tiesňava v Prosieckej doline zabezpečená rebríkom.
Zostup rebríkom v Prosieckej doline.
Tesno v tiesňave v Prosieckej doline. Občas si tu musíte počkať. Dolina je obojsmerne priechodná.
Vodopád Červené piesky v Prosieckej doline. Predstavuje krátku zachádzku.
Vodopád Červené piesky – Prosiek
Od vodopádu nasledovala ďalšia prehliadka Prosieckej doliny. Ukázalo sa, že sú tu strmé skalné steny, ktoré vytvárajú pôsobivý, úzky kaňon, ktorý sa miestami prekonáva i za pomoci technických pomôcok v podobe oceľového lana, stupačiek a rebríkov. To sme neočakávali.
Nebol to problém, akurát sme ich boli nútení schádzať a dav turistov sa valil presne opačným smerom, takže sme si vcelku počkali. Podľa mapy je však dolina obojsmerná. Miesta s rebríkmi sú fotogenické, takže ak čakáte, môžete si tu spraviť mnoho pekných fotografií. Lepšie by však bolo postupovať v opačnom smere.
Po prechode rebríkov nasledovala dosť dlhá pasáž po chodníku technickejšieho rázu s množstvom kameňov i jedným ľahším traverzom skaly po stupačkách. Keď už to vyzeralo, že máme všetko podstatné v Prosieckej tiesňave za sebou, prekvapili nás chodníky z oceľových mreží vedúce ponad potok, ktorý sa tu odrazu znova zjavil.
No nebolo to len chodníkom ponad vodu. Okolo nás znova vyrástli obrovité skalné steny obopínajúce Prosiečanku. Ako sme následne zistili išlo o tiesňavu Vráta, ktorá vytvára čosi ako južnú bránu, alebo vstup do Prosieckej tiesňavy. Skutočne pôsobivé!
Po tomto skvelom závere, akoby za odmenu, sme sa už zakrátko ocitli na parkovisku na okraji Prosieku. Tým pádom bol celý tento krásny horský okruh spečatený. Na záver sme ešte vybehli vyskúšať halászlé v reštaurácii pri rybníku v Liptovskej Sielnici, kde si ryby môžete naloviť i svojpomocne. Bola to ideálna bodka za celým prechodom Kvačianskej a Prosieckej doliny.
Prístrešok v Prosieckej doline na rázcestí Sokol.
Jedna zo zaistených pasáží nad potokom Prosiečanka
Mostík cez potok Prosiečanka.
Tiesňava Vráta v Prosieckej doline je monumentálnym záverom (alebo začiatkom) celého kaňonu.
Tiesňava Vráta ako rozprávkový vstup do Prosieckej doliny v smere od Prosieku.
Chodník smerom do Prosieckej doliny od obce Prosiek.
Rybárska reštaurácia v Liptovskej Sielnici, kde sme zakončili náš okruh Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
Rybárska reštaurácia v Liptovskej Sielnici umožňuje zachytať si ryby na zapožičanú udicu. Môže to byť neobvyklý záver túry Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
Náročnosť a vybavenie na túru
Túra Kvačianskou a Prosieckou dolinou je ideálna jednodňovka pre všetkých milovníkov divokej prírody, ktorí oplývajú potrebnou kondíciou. Okruh má cca. 18 km a vyše 700 m stúpania. Pripravte sa na technickejší terén v Prosieckej doline, kde narazíte i na rebríky a chôdzu po skalách, kramliach a úsekoch istených lanom. Ide však o pomerne krátke pasáže.
Výhodou túry je, že sa môžete občerstviť v bufetoch na parkoviskách, prípadne v reštauráciách v obci Veľké Borové. Berte to však s dôrazom na to, že to zrejme dosť záleží aj od konkrétneho dňa v týždni resp. či je alebo nie je sezóna.
V každom prípade si do turistického batoha hoďte nejaké tie tekutiny a občerstvenie. Z výbavy sme tu ocenili paličky, ktoré sme v technickejších častiach v Prosieckej doline odkladali, no na ostatných úsekoch nám boli oporou.
Hodí sa zobrať si sem variabilné turistické oblečenie, keďže na lúkach mimo tiesňav môže byť teplo a v tiesňavách zase chladnejšie. Oceníte kvalitnú trekovú obuv, alebo trailové bežecké topánky. Postačiť by mali turistické poltopánky. V zime odporúčame pribaliť retiazky na topánky.
Takisto je v tiesňavách množstvo scenérií vhodných na fotografovanie, takže sa vybavte i nejakou tou fototechnikou. Tým, že okruh sme veľmi nepoznali pomohla nám miestami i navigácia v mobile. Orientačne však cesta tiesňavami náročná nie je. Značené sú kvalitne.