Bystrá lávka (2297 m) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.
Túra do týchto miest ponúka vzdušné pohľady na viacero plies. Krásne výhľady z výstupu do Bystrej lávky budete mať takisto na Štrbský štít, ktorý sa ako hradba čnie nad Capím a Okrúhlym plesom. Cestou sem sa takisto dostanete k populárnemu tatranskému vodopádu Skok. Bystrá lávka ponúka mierne zvýšené množstvo adrenalínu, keďže záverečná časť prechodu vedie po exponovanejších častiach skalného terénu zabezpečeného reťazami.
Takto sa javí Bystrá lávka počas výstupu z Furkotskej doliny od Vyšného Wahlenbergovo plesa. Práve tieto úseky nemusia vyhovovať každému turistovi. Sú technickejšie a vyžadujú určitú lezeckú obratnosť.
Bystrú lávku zrejme ako v mnohých iných prípadoch v Tatrách, ako prví navštívili lovci kamzíkov. V análoch sa ako prvý zapísaný výstup do tejto štrbiny uvádza výstup z 5. augusta 1879. Zaknihovali si ho Emerich Kövi, známy ako priekopník turistiky, hájnik Peter Róth a učiteľ Martin Róth. Bystú lávku nazvali Lorencovým sedlom. Uctili si tak jedného z vedúcich železiarní v Krompachoch a súčasne významného horolezca Viktora Lorenca.
V súčasnosti nemusíte byť lovcami kamzíkov, aby ste sa do Bystrej lávky dostali. Vedie do nej, až na záverečné úseky, relatívne pohodový, dobre značený chodník, no istotne budete potrebovať trochu tréningu. Trasa nie je najkratšia a prevýšenie dá taktiež zabrať. Nie každému bude vyhovovať mierne exponovaný terén na reťaziach, počas prekonávania sedla. Za podstúpené príkoria sa však Bystrá lávka bohato odmení. Najmä výbornými výhľadmi.
Ak sa radíte medzi trénovaných tatranských borcov, Bystrá lávka môže byť vhodná túra, ak sa potrebujete v daný deň ešte vrátiť z Tatier domov a čaká vás dlhšia cesta. Menšie deti by sme až do Bystrej lávky brať neodporúčali. Pre malých turistov je to naozaj fyzicky pomerne náročná výzva. Rodinám by sme poradili skôr absolvovať čisto úsek po vodopád Skok, prípadne si pozrieť ešte pleso nad ním.
Rozbitý terén neďaleko Bystrej lávky. Nachádza sa tu značné množstvo sute, no vedie ňou dobre schodná trasa.
Ako sa dostať k Bystrej lávke?
Bystrá lávka sa nachádza v pohorí Vysokých Tatier, severne od Štrbského plesa, medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou v hrebeni Solísk. Do tejto skalnej štrbiny sa dostanete oboma uvedenými dolinami po žltej turistickej značke (čiastočne v kombinácii s červenou značkou), ktorá ich navzájom prepája práve cez Bystrú lávku. Žltá značka vytvára okruh oboma dolinami so štartom i cieľom na Štrbskom Plese.
Táto tatranská osada má veľmi dobré napojenie na rôzne druhy verejnej dopravy. Dostanete sa sem autobusom, tatranskou električkou, zubačkou a samozrejme autom. Eletrička sem jazdí z Popradu a zubačka zo Štrby, pričom obe tieto miesta sú zastávkami rýchlikov jazdiacich naprieč Slovenskom. Prístup si tak môžete čo najvhodnejšie nakombinovať. Zo Štrbského Plesa sa už postačí vydať žltou resp. červenou turistickou značkou do Furkotskej alebo Mlynickej doliny.
Značenie je v tejto oblasti na veľmi dobrej úrovni a preto by nemal byť problém vydať sa správnou trasou. Odporúčame vopred si naštudovať turistickú mapu. Akonáhle sa dostanete do jednej zo spomínaných dolín, budete sa pohybovať už len po žltej značke. Doliny sú ohraničené hrebeňmi štítov a pokiaľ sa budete držať značenia, prebiehajúceho dnom dolín, nemali by ste zablúdiť. Nemal by v tom byť väčší zádrhel, azda za hustej hmly. Značka vás postupne dovedie na koniec tej-ktorej doliny až k strmému stúpaniu do Bystrej lávky, ktoré končí na Soliskovom hrebeni.
Úvodné kroky k Bystrej lávke. Cesta zo Štrbského Plesa.
Mlynická dolina na dohľad. Dolinu ohraničuje zľava Predné solisko a napravo Patria s priľahlými hrebeňmi.
Výstup do Bystrej lávky Mlynickou dolinou zo Štrbského plesa
Našim pôvodným zámerom bola hlavne návšteva vodopádu Skok. Trasu výstupu sme sa však nakoniec rozhodli predĺžiť, resp. spestriť formou okruhu cez dve doliny. Okrem Mlynickej sme sa chceli prejsť i Furkotskou dolinou. Obe doliny oddeľuje Soliskový hrebeň. Prechod z jedenej doliny do druhej je turistom umožnený práve cez Bystrú lávku. Zároveň ide o turisticky atraktívne miesto, ktoré mierne technickými partiami celú túru zaujímavo okorení.
Chodník dnom Mlynickej a Furkotskej doliny nie je príliš náročný. Ide o tatranskú klasiku v podobe skalnatého chodníka z naukladaných žulových skál rôznej veľkosti. Stúpanie je poväčšine pozvoľné, no čím viac sa budete približovať k Bystrej lávke, tým viac bude narastať. Trasa patrí medzi tie zdĺhavejšie a je prerušená niekoľkými skalnými prahmi. Tie pretínajú doliny naprieč. Pre turistu predstavujú obvykle strmý výšvih. Na záver vás preverí výživné stúpanie na Bystrú lávku. Chodník je dobrý i v tých najstrmších miestach, ale vyžaduje značnú dávku kondície zvládnuť i tento záverečný výstup. Z oboch dolín je záver výstupu približne rovnako náročný.
Túru cez Bystrú lávku sme začali klasicky na Štrbskom plese pri záchytnom parkovisku. Na mieste sme boli už toľko krát, že sme sa ani nezdržovali študovaním stánkov, lemujúcich hlavnú cestu a núkajúcich všakovaké drobnôstky. Aby sme nestrácali čas, snažili sme sa čo najskôr dostať do ústia Mlynickej doliny.
Za Štrbským Plesom sa asfaltová cesta postupne mení na lesnú, z ktorej kde-tu vykúkajú korene stromov a kamene rôznych veľkostí. Chodník je nenáročný a skvelý na zahriatie. Zhruba po 20 minútach chôdze les ustúpi klasickej tatranskej krajine. Pomaly sa objavujú prvé výhľady na okolité štíty. Kamenistý chodníček stúpa len mierne a pomaly nás privádza k prvému veľkému „highlightu“ – vodopádu Skok. Ten je mimochodom vhodný pre seniorov a deti.
Po dlhom fotení vodopádu Skok a zároveň príjemnom občerstvení a kvasení pod týmto prírodným skvostom Slovenska, keď na pár momentov vykuklo i slnko, sme sa vydali ďalej po reťaziach nad Skokom. Prekonávame tak prvý skalný prah Mlynickej doliny. Určite by sme odporučili takmer všetkým turistom, ktorí sa už dostali až po vodopád Skok, aby si vyšli na reťaze a pozreli si Pleso nad Skokom ako aj výhľady na Mlynickú dolinu. Reťaze však nie sú celkom bezpečné pre ľudí, ktorí neobľubujú exponovaný terén. Priamo nad vodopádom je nutné traverzovať skalnú platňu, ktorá je síce položená, no ak je pokrytá námrazou, alebo mokrá, môže vás zneistiť. Vedie ňou síce zabezpečovacia reťaz, no nie je to terén pre každého. Pád v tomto mieste by znamenal zrútenie sa cez hranu skalného prahu pod vodopád. Zdatný turista však toto miesto zvládne bezproblémovo, dokonca aj bez reťazí. Reťaze sú skôr pre istotu, ak by bol terén klzkejší, napríklad po daždi.
Pri Plese nad Skokom už nás dobehla od spodku doliny postupujúca hmla, s čím sme podľa predpovede tak trocha počítali. Privítali nás tu i postaršie aktívne panie, ktoré si zaželali spoločné foto. Ujali sme sa toho a potom nás prepustili ďalej pod majestát Štrbského štítu. Pred nami sa objavil ďalší skalný prah, ktorý bolo nutné vystúpať, aby sme sa dostali až k najvzdialenejším častiam Mlynickej doliny.
Hmla nás v týchto miestach už celkom pohltila, no nijako špeciálne sme sa neponáhľali. Naopak naponáhlo mala skupina troch borcoch v šortkách, ktorá nás svižne predbehla. Chlapci boli opálení, akoby sa vrátili z himalájskej expedície. Mali zjavne natrénované. My sme si však vychutnávali každý centimetrík Mlynickej doliny a pomaly sme sa sunuli najskôr ľahkým terénom a neskôr ďalším strmším stupňom ku Kozím plesám a Capiemu plesu.
Pár dokumentačných fotiek a mohli sme sa vydať do strminy, vedúcej do Bystrej lávky. Šlo to dobre, hoci chodníček mal značne prudký sklon. Našli sa na ňom i zvyšky snehu. Aj keď bol výstup strmý, uľahčovali nám ho krásne výhľadové prestávky na plesá pod nami a Štrbský štít nad nami, na ktorý sa trojica makačov v šortkách, rozhodla vystúpiť. Všetko bolo korunované zmesou zaujímavých cárov oblakov nad dolinou. V tejto atmosféra predviedli makači zaujímavé divadlo, keď behom polhodinky doslova vybehli na Štrbský štít. Nie že by bol oficiálne prístupný. Stena štítu sa zo svahu pod Bystrou lávkou zdala riadne strmá, no zdalo sa, že chlapci s orientáciou žiadne problémy nemali. Zakrátko už sa tešili na vrchole kopca.
Počasie sa začalo výraznejšie kaziť a Bystrú lávku sme preto chceli mať čím skôr za sebou. Cestou ešte míňame zakázaný chodník na ľahko dostupný Furkotský štít. Pri výstupe na Bystrú lávku sa vám môže ľahko stať, že nesprávne prejdete na chodník, ktorý vedie do Bystrého sedla a z neho na Furkotský štít. Štít však oficiálne prístupný nie je, hoci ako v mnohých prípadoch v Tatrách, nejde o technicky náročný výstup. Odporúčame držať sa žltej značky, aj keď to v hmle nemusí byť celkom jednoduché.
Keď sme konečne dosiahli Bystrú lávku začínalo už pršať, výhľady sa stratili a tak sme si nemohli vychutnať ani pohľad na Wahlenbergove plesá vo Furkotskej doline. Zostával len čo najrýchlejší zostup. Z Bystrej lávky však musíte prekonať kratší úsek po reťaziach. Nie je to nič náročné, no neplatí to pre všetkých rovnako. Konkrétne počas nášho výletu sme museli niekoľko minút čakať, kým tento úsek prekoná jedna turistka. Tunajší skalný stupeň jej robil problémy. Dážď jej isto na psychickej pohode nepridal a tak sme sa ju nesnažili stresovať ešte aj my. Nakoniec to zvládla a cesta dole bola voľná. Uvedomili sme si však, že v daždi, alebo pri ešte výraznejšej zmene počasia to tu vo väčšej zápche nemusí byť vôbec príjemné a bezpečné. Celkom ľahká túra sa môže nepríjemne zmeniť. Každopádne, dobrodruhovia čo už majú čo-to v Tatrách pochodené s týmto úsekom problémy mať nebudú.
Zvyšok cesty sme riadne zmokli. Nakoniec sme sa rozhodli pozrieť si ešte Chatu pod Soliskom, pretože z Furkotskej doliny nie je príliš vzdialená. Čajík potešil a bola to veľmi príjemná bodka za výletom k vodopádu Skok. Na záver dňa sme zišli na Štrbské Pleso, kam sme sa vrátili až za úplnej tmy. Po ceste sme ešte stihli obzrieť jeden zo skokanských mostíkov, ktorý bol prekvapivo voľne prístupný. Celú výpravu sme nakoniec zakončili bryndzovými haluškami v mierne predraženej reštaurácii na Štrbskom plese :)
Na žltej značke cestou k Bystrej lávke. Terén je dlho naozaj nenáročný.
Mlynickou dolinou. Zo Štrbského Plesa príjemne stúpame k vodopádu Skok a ďalej až k Bystrej lávke.
Lavínový terén v Mlynickej doline. Dolina je čiastočne prístupná i v zime, preto nezabudnite na nebezpečenstvá tohto ročného obdobia.
V Mlynickej doline. Dolina bola modelovaná obrovským tlakom ľadovca. V jej závere tróni Štrbský štít 2381m.
Záverečný úsek výstupu k vodopádu Skok a prvý skalný prah v Mlynickej doline. Cesta k Bystrej lávke pokračuje nad vodopádom.
Vodopád Skok. Jedno z hlavných lákadiel na túre k Bystrej lávke, ale aj vrámci celých Tatier.
Nad vodopádom Skok. Po prekonaní prvého skalného prahu v oblasti vodopádu Skok sa vám otvoria takéto scenérie.
Nad Skokom. Nad vodopádom sa nachádzajú takéto žulové platne. Je z nich pekný výhľad na Mlynickú dolinu. Vedú nimi i reťaze.
Vyššie partie Mlynickej doliny. Len vy a štíty.
Strmšie úseky v Mlynickej doline. Tento úsek nie je veľmi dlhý, no je o to výživnejší. Skutočne si tu zamakáte.
Borci v kraťasoch v závere Mlynickej doliny. Niekomu zrejme bolo priveľmi teplo.
Nad Capím plesom. Pohľad je zo záverečného strmého úseku výstupu do Bystrej lávky. Výstup uľahčia práve takéto pekné výhľady.
Rázcestie pod Bystrou lávkou. Vetva doprava je pre turistov zakázaným územím. Chodníček vedie k Furkotskému štítu.
Nad oblakmi. V záverečný metroch pod Bystrou lávkou nám začína pršať.
Detailný záber reťazí v Bystrej lávke. Podobne ako inde v Tatrách sú oceľové reťaze v skale ukotvené okami. Pri pohybe po nich sa môžu hodiť odolné rukavice.
Reťaze Bystrej lávky, pohľad smerom do Furkotskej doliny. Chodník za Bystrou lávkou nie je až tak obtiažny. No taktiež nie je pre každého.
Zostup Furkotskou dolinou. Pochod touto dolinou je nenáročný, no zdĺhavý.
Spätný pohľad na Furkotskú dolinu. Naháňali nás mračná a riadne sme zmokli. Vľavo Kozia stena.
Príchod k Chate pod Soliskom. Toto miesto je i vrcholovou stanicou lanovky zo Štrbského Plesa.
Štrbské Pleso na dohľad. Pohľad zo zjazdovky pod Predným Soliskom.
Pohľady na večerné Štrbské Pleso. Túra takmer od svitu do mrku. Tak to má byť!
Náročnosť výstupu do Bystrej lávky
Trasa výstupu do Bystrej lávky nie je ani tak náročná technicky, ako kondične, hoci v závere sa nachádza niekoľko technickejších pasáží. Zo Štrbského Plesa predstavuje výstup 8km pochodu a prevýšenie 1000m. Pre výstup Furkotskou i Mlynickou dolinou tieto parametre vychádzajú približne rovnako. Čas výstupu je oficiálne udávaný ako 3,5h. Celá túra tak má okolo 16km a normálnym tempom zaberie vrátane návratu 7-8h. Ide teda o celodennú túru, aj keď aktívni horali ju podľa nášho názoru dokážu absolvovať behom poldňa. Pôžitkári si naopak môžu pripočítať nejakú tu hodinku navyše. Predsa len, po ceste je niekoľko zaujímavostí, ktoré zhltnú nejaké tie minútky. Pokiaľ chcete ušetriť trocha času, môžete sa zviezť lanovkou na Chatu pod Soliskom, prípadne sa zviesť do Štrbského plesa, v závislosti od toho ktorým smerom sa vyberiete.
Samotná Bystrá lávka bude pre ľudí neobľubujúcich exponované skalné úseky menším problémom. Najmä ak je na skalách námraza, prípadne sú mokré. V najkritickejších úsekoch sú síce osadené reťaze, no ako sme sami mali možnosť vidieť, nie je to terén pre každého. V prípade, že sa tu objavia turisti s menšou sebadôverou v takomto teréne, je možné, že sa nevyhnete nepríjemnému čakaniu. Bystrá lávka je totiž naozaj úzky priechod a neponúka možnosti na predbiehanie sa. Našťastie nie je až tak populárna, ako povedzme Priečne sedlo. Tým pádom veľké zástupy ľudí, čo sa tiesnia pod sedlom tu pravdepodobne nevzniknú.
Za zmienku tiež stojí náročný výstup, začínajúci zhruba kilometer od Bystrej lávky. To že vás čaká kondične najnáročnejší úsek poznáte podľa toho, že prídete k Capiemu plesu od Mlynickej doliny, či k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu z Furkotskej doliny. Následne vedie strmý chodník až k Bystrej lávke. Tu sa jedinci s horšou kondíciou vyslovene vytrápia. Útechou im môže byť pekný výhľad na okolité plesá, ktorý stojí za to. V tomto úseku je ešte dobre si dávať pozor na potenciálne padajúce kamene, ktoré tu môžete očakávať ak je na trase viacero ľudí.
Pokiaľ by sme mali odporučiť smer trasy, ktorá je o čosi prijatelnejšia, asi by sme zvolili vybrať sa najprv Mlynickou dolinou na Bystrú lávku a vrátiť sa Furkotskou dolinou. Je to najmä z toho dôvodu, že po reťaziach sa lepšie lezie do kopca a v smere od Mlynickej doliny je ich o niečo viacej. Tak isto môžete výlet zakončiť posedením v Chate pod Soliskom, čo sa nám zdá ako veľmi dobrý nápad. Stade už vedie zjazdovka priamo do Štrbského plesa, na ktoré budete mať väčšinu cesty skvelý výhľad.
Charakter výstupu do Bystrej lávky. Najväčšie obtiaže v úvode túry predstavujú azda len vypuklejšie skaly.
Značenie. Túra do Bystrej lávky je dostatočne vyznačená. Problémy by mohli nastať azda len za zhoršenej viditeľnosti.
Na reťaziach nad vodopádom Skok. Bezprostredne nad vodopádom sa nakrátko dostanete na úsek reťazí. Pasáže priamo nad Skokom sú trochu nebezpečnejšie.
Charakter terénu v Mlynickej doline. Nie je príliš náročný, no nájdu sa skalné prahy, kde budete musieť zabrať.
Strmý záver výstupu do Bystrej lávky. Úsek je kondične veľmi náročný, no nie extrémne dlhý.
Reťaze a typ chodníka v Bystrej lávke. Nie je to túra pre všetkých. Je lepšie sa sem vybrať za dobrého počasia.
Reťaze Bystrej lávky. Úzky prechod v Soliskovom hrebeni tvorí bránu medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou.
Na Bystrú lávku s deťmi?
Sedlo Bystrej lávky nie je úplne ideálna voľba na túru pokiaľ máte malé deti. Jednak kvôli vzdialenosti a náročnejšiemu stúpaniu a tak isto kvôli technickému úseku, ktorý treba prekonať v úzkej štrbine Bystrej lávky. Deťom s menšou výškou by sa horšie liezlo v úsekoch s reťazami. Často-krát počas lezenia treba vyššie zdvihnúť nohu, prípadne sa ďalej načiahnuť s rukou, čo by asi malým deťom robilo ťažkosti.
Deti povedzme od 10-12 rokov, čo už majú niečo odšľapané a skúsenosti s horským terénom, by s tým už nemuseli mať až taký problém. Predsa len, trasa nepatrí medzi tie najťažšie v Tatrách (ale ani najľahšie). Kritický a nebezpečný je len prechod Bystrej lávky, ktorý sa dá prejsť za 5, maximálne 10 minút. Trochu náročný je potom ešte výstup nad vodopádom Skok. Toto sú jediné technické úseky a ak ich vaše dieťa prežije, navyše ak má dobrú kondíciu, tak máte v podstate vyhraté.
My sme tu deti málokedy stretli, a keď už, tak potom staršie. Ale to je zrejme preto, že sa nejedná o príliš známu trasu. Rodiny s deťmi sa zväčša zastavili pri vodopáde Skok, prípadne si vyšľapali k plesu a na vyhliadku, čo je nad vodopádom. Ďalej už potom nepokračovali.
Bystrá lávka a rodiny s deťmi. Túru až do tejto vysokohorskej štrbiny by sme rodinkám neodporúčali. Vrele im však odporúčame, vybrať sa aspoň po vodopád Skok.
Zaujímavosti po ceste na Bystrú lávku
- Vodopád Skok – zrejme najväčšia atrakcia po ceste. Zhruba 30 metrov vysoký vodopád pôsobí mohutným dojmom. Určite si tu spravte pauzu, nebudete ľutovať.
- Pleso nad Skokom – nachádza sa nad vodopádom Skok. Treba k nemu prekonať skalný prah. Odmenou vám budú pekné výhľady smerom do spodnej časti Mlynickej doliny a okolité štíty
- Kozie plesá – tvoria ich Nižné a Vyšné Kozie pleso. Nižné Kozie pleso sa nachádza neďaleko turistického chodníka.
- Capie pleso a okrúhle pleso – okolo Capieho plesa budete prechádzať v záverečnej fáze výstupu do Bystrej lávky. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa pomaly poodhalí jeho dvojička – Okrúhle pleso. Z Bystrej lávky sú na plesá nádherné výhľady
- Wahlenbergove plesá – obe plesá (Nižné a Vyšné) ležia pri turistickom chodníku. Vyšné Wahlenbergove pleso je veľmi dobre vidieť od Bystrej lávky. Môžete si tu po zostupe spraviť pohodovú prestávku.
- Chata pod Soliskom – obľúbená chata, ku ktorej vedie lanovka zo Štrbského plesa. Chata je už mierne skomercionalizovaná, no napriek tomu sa tu stále oplatí posedieť pri rume a čajíku. Úplná idylka na záver náročnej túry.
- Skokanské mostíky na Štrbskom plese – ak sa pohybujete v oblasti Štrbského plesa, tak ich budete mať neustále na očiach. Vedie k ním aj chodník. Na menší skokanský mostík sa dá i vyliezť. Sú z neho fajn výhľady. Neodporúčame ľuďom, čo sa boja výšok :).
Detailný pohľad na vodopád Skok. Ideálne miesto na selfíčko.:)
Pleso nad Skokom. Ak sa rozhodnete vystúpiť nad prvý skalný prah, nad vodopádom Skok, za odmenu si budete môcť vychutnať pohľad na Pleso nad Skokom.
Pohľady na Štrbský štít zo svahov pod Bystrou lávkou. Pod štítom si možno všimnúť Okrúhle a Capie pleso.
Nižné Wahlenbergovo pleso. Sme šťastlivo vo Furkotskej doline.
Chata pod Soliskom. Je to jedna z najľahšie dostupných vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách. Otvorená je celoročne.
Skokanský mostík na Štrbskom Plese. Neskorý záver našej túry do Bystrej lávky.
Tragédia v oblasti Bystrej lávky
Ak sa vyberiete na túru do Bystrej lávky Mlynickou dolinou, s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na pamätnú tabuľu upevnenú na jednej z výrazných skál v blízkosti žltej turistickej značky. Tento menší pamätník pripomína mimoriadne tragickú udalosť z 25.06.1979, kedy sa počas záchrannej akcie v tejto lokalite nešťastne zrútil záchranársky vrtuľník. Výsledkom bolo sedem obetí – záchranárov, medzi ktorými boli i tak významné osobnosti slovenského horolezectva ako Milan Kriššák. Jediným preživším tejto udalosti je záchranár a známy horolezec Ladislav Janiga, ktorý vyviazol s ťažkými zraneniami.
Miesto tragickej havárie vrtuľníka horskej služby v Mlynickej doline. K nešťastiu došlo 25.6.1979 počas záchrannej akcie.
Pomník v Mlynickej doline. Pamiatka na obete leteckého nešťastia.
Záver
Túra do Bystrej lávky je dlhšou tatranskou túrou (približne 16km, 1000m stúpania). Nejde o vyslovene komerčný výstup známymi tatranskými končinami, ale skôr mierne odľahlejšiu časť Vysokých Tatier s výnimkou oblasti vodopádu Skok. Tento výstup ponúka krásne výhľady na Soliskový hrebeň, Štrbský štít, ale aj množstvo vysokohorských plies. Túru odporúčame najmä zdatnejším turistom a starším deťom, ktorým nerobí problém pohyb na reťaziach.
Bystrá lávka - konečne! Je to takáto úzka skalná štrbina v hrebeni Solísk.
Tip na výlet a zaujímavosti v okolí
- Vodopád Skok – štvrtý najvyšší vodopád v rámci Tatier, tip pre rodiny s deťmi
- Štrbské pleso – vysokohorské pleso v rovnomennej tatranskej osade ponúka možnosti na pekné prechádzky i príjemné prostredie na tréning pri vodnej ploche
- Chata pod Soliskom – celoročne otvorená vysokohorská chata
- Predné Solisko – turisticky prístupný vrchol nad Štrbským Plesom
- Popradské pleso – túra sem zo Štrbského plesa je ideálom na zoznámenie sa s chodníkmi Tatier, vhodné pre rodiny s deťmi i seniorov
Fotografie z výletu na Bystrú lávku
Informácie o článku
- Kedy sme lokalitu navštívili: 2004, 2006, 2018
- Fotografie sú z obdobia: október 2018
- Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.