Plánujete letnú dovolenku vo Vysokých Tatrách? Máme pre Vás tip na túru mimo značených chodníkov, ktorá patrí k nezabudnuteľným zážitkom v horách. Ak už ste v Tatrách prešli, čo sa dalo po turistických značkách, ani vŕšok Gerlachu by nemal chýbať vo vašej zbierke. Gerlachovský štít s výškou 2655 m je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň celého karpatského oblúka. Vypína sa na bočnej rázsoche smerom na juh od hlavného hrebeňa Tatier medzi Velickou a Batizovskou dolinou.
Túru chodeckým terénom je možné oficiálne vykonať len v sprievode horského vodcu. Tento článok popisuje výstup Batizovskou próbou, hoci vodcovia volia aj iné trasy. Aby ste nešli rovnako hore aj dole, zvykne sa využívať Velická i Batizovská próba. Pričom priestup Velickou próbou si vyžaduje špeciálne dobré podmienky, nakoľko sa tu nachádza zopár ošemetných metrov. Výstup na Gerlach s horským vodcom možno odporučiť najmä, ak si nie ste istí orientáciou a plánovaním túry v neznačenom teréne Vysokých Tatier, prípadne si nie ste istí riešením krízových situácií, ktoré môžu vo vyšších horách nastať z rôznych dôvodov.
Ako sa tam dostať?
Do Tatier sa jednoducho doveziete kombináciou rýchlika, autobusu, alebo tatranskej električky, alebo najrýchlejšie autom. Ak idete na Gerlach, ideálom je byť pod ním už deň pred výstupom. My sme mali ubytovanie v obci Gerlachov, odkiaľ sme sa ráno pešo presunuli do Tatranskej Polianky. Potom sme pokračovali po zelenej turistickej značke na Sliezsky dom. Chceli sme mať totiž výstup komplet ,,po vlastných". Vhodných možností na ubytovanie je však pod Tatrami viac ako dosť.
Ak sa rozhodnete vystúpiť na Gerlach s vodcom, túra začína obyčajne veľmi skoro ráno z Horského hotela Sliezsky dom. My sme sa tu stretli s našimi vodcami, ktorí prišli autom. Existuje totiž možnosť vyvezenia sa autom až na hotel, čo je však potrebné vopred dohodnúť. Samozrejme, môžete sa ubytovať aj priamo v tomto zariadení, ktoré je veľmi pekne zrekonštruované, no ceny za hotelové izby výraznejšie navýšia vaše celkové náklady na výstup.
K vrcholu
Zo Sliezskeho domu sa prevažne po vrstevnici Tatranskou magistrálou (červená turistická značka) postupuje až k peknému, vysokohorskému Batizovskému plesu. Táto trasa nepredstavuje žiadny technický problém, chce to len určitú dávku kondície. Šliape sa po klasickom, tatranskom žulovom chodníku.
Od plesa výstup smeruje doprava pod stenu Gerlachu k Batizovskej próbe, čo je žľab, vedúci takmer priamo na vrchol Gerlachu. Orientácia v samotnej stene môže byť zložitá najmä za zhoršených podmienok dohľadnosti. V zásade však výstup prebieha takmer kolmo nahor Batizovským žľabom, no smer výstupu niektorými skalnými pasážami môže byť nejasný.
V žľabe môžete naraziť na snehové polia a preto nie je neobvyklé, ak budete musieť použiť zimnú výstroj - mačky, čakan, sedací úväz. Vodca je schopný takýto materiál zapožičať, takže nie je nutná kúpa. Výstup samotnou próbou je technicky nenáročný, dôležitá je najmä dobrá fyzická kondícia. Náš výstup bol celý na snehu s občasnými skalnými pasážami. Išlo sa dobre, priamo na hor a najmä s ťažkými topánkami a mačkami na nich to dalo zabrať. Výstup je strmý, no v prešliapanej stope to nebol väčší problém, ak máte dostatočnú kondičku. Ak by ste sa obávali chôdze v mačkách je to neopodstatnené. Samozrejme je ideálom, ak si chôdzu v nich vyskúšate na inej, menej náročnej túre, no i v tomto nám boli vodcovia nápomocní, keďže sme v mačkách šliapali prvýkrát práve na vrchol Gerlachu. Bolo to azda trochu neuvážené, pravdupovediac, nerátali sme, že stenu zastihneme v zimných podmienkach a že nás vodcovia do nej vôbec vezmú, keď nasnežilo. Jediným problémom však bolo, mačky si nasadiť, samotné šliapanie problém nepredstavovalo. Vodcovia nás rýchlo podučili čo a ako, vrátane základnej práce s cepínom. Povedali nám ako v mačkách vystupovať i ako správne ukladať nohu pri zostupe, aby hroty čo najlepšie zaberali. Šlo vyslovene o rýchlokurz, avšak na dané podmienky v stene postačoval. Miernym problémom bolo snáď ešte to, že lano sa nám občas ,,motalo" pod ostré hroty mačiek a na cepín si bolo taktiež potrebné zvyknúť. Taktiež bolo potrebné dávať pozor, aby sme si nezasekli hrotom mačky do nohavíc resp. do ,,živého". Treba ísť trošku naširšie. Preto určite odporúčame, chôdzu v mačkách si nacvičiť vopred. Toto platí, len ak by sa javilo, že výstupové žľaby budú zasnežené. V letnej sezóne skôr môžete očakávať problémy s chôdzou po drolivej suti.
Vodca si obvykle na lano naväzuje maximálne dvoch až troch klientov. Počas výstupu na Gerlach Batizovskou próbou budete prekonávať skalné stupne zabezpečené železnými kramľami, čo sú vlastne umelé stupy uľahčujúce postup. V týchto miestach vás vodca špeciálne doistí a vlastne vás istí po celý čas, keďže ste uňho na lane. Na úseku s kramľami nebol problém vystúpať hore a nešlo to nič strašlivé, z čoho by sa človeku zakrútila hlava. Zaiste tomu pomohol i pocit bezpečia vďaka naviazaniu na lano. Ak ste už úspešne absolvovali napríklad prechod Priečneho sedla, kde nie ste istení, tento stupeň s kramľami, pre vás zaiste nebude problém.
Od vrcholového dvojkríža sú v prípade dobrých podmienok nádherné výhľady na celé Tatry. Počas nášho výstupu sme žiaľ šťastie na výhľad nemali, pretože vrchol bol kompletne v hmle. Spolu s sami sa tu v pravidelných intervaloch vystriedalo hneď niekoľko skupín s vodcami. Napriek ,,nevýhľadovému" počasiu sme si z výstupu odniesli množstvo skúseností a pamätný zážitok. Okrem iného i zaujímavé rozhovory s vodcami o horách a živote v nich počas zostupu.
Zostup z vrcholu je pomerne náročný na kolenné kĺby, avšak zážitok z peknej túry vám to iste nepokazí. Kráčate v podstate kolmo na dol, čo je namáhavé. Nie najpríjemnejší bol zostup strmšími skalnými úsekmi, pretože človek je skôr uspôsobený na lezenie nahor ako na zliezanie strmín. Zvládli sme to však a tešili sme sa na niektorý ďalší pekný deň v Tatrách.
Výstup na Gerlachovský štít bez vodcu
Mnohí záujemci o výstup na najvyšší slovenský vrch zvažujú i výstup bez vodcu. Samozrejme nemalou motiváciou je finančná náročnosť vodcovských služieb resp. snaha vysť na vŕšok bez pomoci iných. Výstup s vodcom, či bez vodcu je jednou z najvýznamnejších diskusií okolo tohto vrchu. Oficiálny fakt je, že výstup na Gerlach bez vodcu nie je podľa návštevného poriadku Tatranského národného parku povolený (2017). Samozrejme, týka sa to chodeckého terénu, akým je práve Batizovská a Velická próba, ktorou turisti najčastejšie vystupujú. Na druhej strane existuje možnosť veľkého množstva horolezeckých ciest, ktorými sa možno dostať na vrchol bez porušenia oficialít. Musí však ísť najmenej o túru v treťom stupni horolezeckej stupnice obtiažnosti UIAA.
Z našich skúseností by sme výstup s vodcom rozhodne odporučili. Problémom pre neznalých trasy je najmä fakt, že nie je vôbec značená. Postup by sa mohol zdať absolútne jednoduchý, keďže v prípade Batizovskej próby budete stúpať iba nahor výrazným žľabom. Stačí však trocha hmly a orientácia sa v niektorých častiach môže značne sťažiť, prípadne môžete začať vystupovať, alebo zostupovať nesprávnym smerom, čo by mohlo byť fatálne. Ocitnúť sa pre bežného turistu v neznačenom teréne je istotne nezvykom, o to viac, ak zablúdi. Za okolností, že by bola trasa poriadne značená a v kritických miestach zabezpečená reťazami, ako je to inde v Tatrách, výstup Batizovským žľabom by nebol špecifickým problémom.
Každopádne, ak sa aspoň raz vyberiete na túru na Gerlach s vodcom, aspoň si budete môcť utvoriť vlastný názor na takýto štýl turistiky. Samotní vodcovia vravia, že najradšej vodia po iných, oveľa zaujímavejších miestach a vrcholoch Tatier, hoci klienti najviac žiadajú práve výstup na najvyšší kopec Slovenka.
Výstup na Gerlach - náročnosť
Náročnosť výstupu na Gerlachovský štít je závislá od aktuálnych podmienok v stene a subjektívnej pripravenosti turistu naň. Výstup najfrekventovanejšími trasami, predovšetkým Batizovskou próbou objektívne nepredstavuje zložitý technický problém. Ide viac-menej o priamy výstup výrazným žľabom na vrchol. Za normálných okolností, ak je dobrá viditeľnosť, dobré podmienky a dostatočná kondícia turistu, nepredstavuje výstup veľké ťažkosti. V najťažších skalných stupňoch sú osadené železné kramle. Ak zoberieme do úvahy fakt, že trasa vôbec nie je značená a podmienky sa môžu zmeniť aj počas túry samotnej, v kritických chvíľach je neznalej osobne možné v teréne celkom ľahko zablúdiť a dostať sa do exponovaných miest. Ak sa na výstup vyberiete s vodcom mnoho takýchto obáv môžete vypustiť z hlavy a je viac-menej isté, že na vrchol sa dostatnete, ba čo viac i bezpečne domov. Otázkou do budúcnosti zostáva, či raz bude Gerlach preznačený a otvorený širokej verejnosti. V takom prípade by boli výstup a jeho náročnosť čisto na zhodnotení vlastných schopností.
Čo si pozrieť v okolí?
Tatry ako jeden z najznámejších a najpopulárnejších národných parkov ponúka nepreberné množstvo atraktvít a možností relaxu. Výstup na Gerlach preto môžete skombinovať s mnohými z nich. Bezprostredne po výstupe možno odporučiť kúpanie a relax v niektorom s termálnych prameňov alebo aquaparkov v okolí.
- Martinovka - ďalšia pekná možnosť ako sa dostať na vrchol Gerlachu s vodcom, prekrásna, klasická hrebeňová túra s lezeckými úsekmi, vedúca z Poľského hrebeňa
- Poľský hrebeň - významná križovatka turistických ciest vo Velickej doline
- Východná Vysoká - 2428m vysoký vrchol vo Velickej doline, je turisticky prístupný po žltej značke
- Sedlo Prielom - veľmi hodnotný prechod sedla smerom na Zbojnícku chatu resp. opačne na Poľský hrebeň, mimoriadne obľúbená túra
- Tatranská Lomnica - príjemná podtatranská osada
- Lomnické sedlo- tip na oddychový deň, do sedla sa dá vyviezť lanovkou
- Kaďa v Liptovskom Jáne - pravý prírodný wellness zadarmo pre vaše ubolené telo po výstupe
- Štrbské Pleso - po náročnom výstupe si môžete spraviť nenáročnú prechádzku v tejto lokalite
- Aquapark Tatralandia - významný slovenský vodný svet
- Salaš Krajinka - ak sa vraciate spod Tatier cez Ružomberokm, dajte si tu pauzu na obed, alebo krátky oddych
- Prechod Bielovodskej a Javorovej doliny - prekrásny, no pomerne náročný prechod v dĺžke takmer 40km cez dve divoké doliny a tri vysokohorské sedlá
- Okolo Tatier na bicykli - diaľková cyklotúra, ktorú by ste mali podniknúť aspoň raz v živote