Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva. Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kolárovský mlyn dnes predstavuje najmä fotogenickú, technickú pamiatku zasadenú do veľmi pekného prostredia riečneho ramena Malého Dunaja v kraji lužných lesov južného Slovenka.

Most Apollo je druhý najmladší bratislavský most, spájajúci brehy Petržalky a Ružinova. Most bol dokončený v roku 2005 a mal slúžiť na ďalšie odľahčenie dopravy v hlavnom meste Slovenska. Vzhľadovo patrí k tým zaujímavejším architektonickým počinom spomedzi bratislavských mostov cez Dunaj. Má pekné línie v tvare oblúka a pôsobí veľmi moderne. Autorom tohto dopravného projektu je Ing. Miroslav Maťaščík. Most bol zaujímavý už počas výstavby, kedy sa pri jeho finálnom osadení využilo spustenie konštrukcie priamo po prúde Dunaja.

Cyklomost Slobody je most spájajúci brehy Rakúska a Slovenska, ležiace pri rieke Morava. Most je situovaný v Bratislave, na okraji Devínskej Novej Vsi a je určený výhradne pre cyklistov a chodcov. Mnohí Bratislavčania z recesie nazývajú most aj ako „Most Chucka Norrisa“, keďže to bol názov, ktorý pôvodne vyhral internetové hlasovanie ohľadom názvu mosta. Návrh nazývať most, mostom Chucka Norrisa však neprešiel a bol zamietnutý vyššou inštanciou.

Lomnické sedlo (2190m) patrí k populárnym bodom vo Vysokých Tatrách. Je tomu tak aj preto, že je veľmi ľahko dostupné lanovkou a zároveň sa z neho vinie zjazdovka až do Tatranskej Lomnice. Okrem toho je to špičková vyhliadková lokalita. Lomnické sedlo sa nachádza na ramene extrémne populárneho Lomnického štítu.

Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín 587m kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná.

Rohožník nie je príliš výrazná obec z hľadiska turistiky. Táto obec, ležiaca v západnej časti Malých Karpát je skôr známa predovšetkým svojou cementárňou. Málo kto však vie, že sa tu nachádza niekoľko vodných plôch oddelených úzkym pásom zeme. Jedná sa o rašelinové rybníky v podobe menších rybníčkov, oddelených úzkym pásom zeme, medzi ktorými sa dá pohodlne chodiť.

Prístavný most (Most hrdinov Dukly) v Bratislave predstavuje významnú dopravnú spojnicu medzi bratislavskými brehmi cez rieku Dunaj. Jedná sa o najvyťaženejší diaľničný most v Bratislave a pravdepodobne aj na celom Slovensku. V jeho útrobách navyše vedie železnica, po ktorej sa pravidelne premávajú vlaky. Most tvorí takisto dôležité prepojenie bratislavských cyklochodníkov, vybudovaných na oboch brehoch Dunaja.

Most Lafranconi je jedným z najdôležitejších bratislavských mostov a jeho hlavnou funkciou je prepájať brehy Dunaja pre automobilovú dopravu. Je súčasťou diaľničného obchvatu Bratislavy a denne ním prejdú tisíce áut. Stavba nevyniká špeciálnym architektonickým prevedením. Most je obyčajnou betónovou stavbou, s pomerne strohými tvarmi a slúži najmä praktickému, dopravnému účelu. Málokomu napadne, že most môže byť zaujímavý aj ako vyhliadková trasa. Veď čo už môže byť na obyčajnej, bezduchej, betónovej mase?

Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku. Hôľnaté kopce pokryté snehom pôsobia ako obrovské cukrové planéty. Predovšetkým vrch Ploská. Hlavné turistické trasy, vrátane hrebeňa, sú poctivo vyznačené tyčovým značením a tak je minimalizované riziko zablúdenia, alebo neželaného vstupu do lavinózneho terénu. V pohorí je niekoľko chát a kolíb, kde sa je možné občerstviť, alebo skryť v prípade nepohody.

Nie, v tomto článku sa nebudeme venovať významnému nízkotatranskému vrcholu s veľmi podobným názvom. Práve naopak, pôjde o zaujímavú lúčku nachádzajúcu sa nad nížinatým krajom Bratislavy. Kráľova hora je veľká trávnaté priestranstvo nad bratislavským sídliskom Dlhé Diely v Karlovej Vsi. Táto lokalita tvorí jedno z najznámejších miest Malých Karpát. Leží na samotnej hranici malokarpatských listnatých lesov a sídliska, neďaleko vrcholu Devínskej Kobyly. V mapách možno naraziť i na geografické pomenovanie Kráľov vrch a nadmorskú výšku 281m. V skutočnosti sa vďaka krásnym výhľadom z lúky zdá táto lokalita celkovo vyššie položená.

Ak by ste si chceli vychutnať romantiku prehľadávania opustenej ruiny hradu v hlbokom lese, na Slovensku je na to množstvo príležitostí. Táto krajina je naozaj obdarená množstvom starých hradov a ich zvyškov. Jedným z nich je Dobrovodský hrad v Malých Karpatoch. Hrad sa nachádza medzi územím významných sídel Nové Mesto nad Váhom, Senica, Jablonica a Trnava. Leží blízko obce Dobrá Voda v severovýchodnej časti Malých Karpát.

Aj v hlavnom meste máte kus exotickej prírody doslova na dosah. Ohraničená mostom Lafranconi, Dunajom a električkovou traťou, vedúcou do Karlovej Vsi, sústreďuje Botanická záhrada vzácnu flóru do veľmi príjemného areálu o rozlohe ca. 60ha, ktorý patrí Univerzite Komenského. Okrem toho, že tu prebieha vedecký výskum, je toto miesto veľmi zaujímavé i ako cieľ najbežnejšej prechádzky.

Burda je drobné pohorie v slovensko-maďarskom pohraničí, kde prirodzenú hranicu tvorí rieka Dunaj. Pohorie je pokryté lužnými lesmi a lúčkami, ktoré tvoria dobrý základ pre zaujímavú faunu a flóru. Najvyšším bodom je Burdov 388m. Hlavné sídla predstavujú Štúrovo, Chľaba, Kováčov, Kamenica nad Hronom a maďarský Ostrihom.

Hrebeň Vápennej mnohí poznajú, pretože po jeho veľkej časti vedie červená turistická značka. Predstavujú ho pekné, exponované pasáže, pričom v lete ním vedie chodníček uprostred vysokej pŕhľavy. Červená značka sa na hrebeň Vápennej napája v mieste vrcholu. Ako však vyzerá celý hrebeň tiahnuci sa od Malej Vápennej?

V mestách a ich okolí sú čoraz populárnejšie rôzne druhy fariem, minizoo, či výbehov zvierat v kombinácii s možnosťou relaxu. Dnes už totiž nie je vôbec bežné, že deti prídu do kontaktu s kedysi bežnými domácimi zvieratami. Takéto farmy sa tešia čoraz väčšiemu záujmu. Neďaleko Bratislavy môžete navštíviť podobný objekt s názvom Biofarma Príroda v Stupave. Na svoje si tu prídu práve decká, ale príjemne tu môžu stráviť deň aj ich rodičia.

Tri kríže je relatívne neznáma oblasť pod vrcholom Jastrabníka nad obcou Pernek. Jedná sa o akési pútnické miesto ukryté nad úpätím Malých Karpát s viacerými netradičnými náboženskými stavbami a miestami v rámci lokality. Vrch má tiež svoju výhľadovú hodnotu. Tri kríže sú navyše len pár desiatok minút chôdze od obce Pernek, preto je to ideálna voľba na kratučký výlet, napríklad s deťmi.

Kľak (1352 m.) je obľúbený a hlavne veľmi pekný výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom. Vrchol je súčasťou Lúčanskej Fatry, ktorá tvorí južnú časť pohoria Malá Fatra. Kľak je poznať už z diaľky, keďže má veľmi špecifický tvar v porovnaní s okolitými kopcami. Ide o výrazný skalný masív, ktorý vyčnieva z ponad lesa a na pohľad zaujme už z väčšej vzdialenosti. Tento nádherný kopec je známy najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.

Oblasť v okolí Borinky ponúka turistom viacero zaujímavostí. Jednou z nich, hoci málo známou, je skalná vyhliadka pod hradom Pajštún. Vyhliadka predstavuje akési bralo v tvare skalného hrebeňa, ktoré vytŕča niekoľko metrov ponad koruny stromov. Skala tak trochu leží v tieni neďalekého hradu Pajštún a prístupná je len neoficiálnym bočných chodníčkom, ktorý sa odpája zo žltej značenej turistickej trasy.

Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9m a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznejším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Okrem toho má Zobor mnoho iných špecifík, ktoré z neho robia ideálny cieľ na výlet.

Veľká homoľa (709m) sa pokojne rozkladá nad ešte pokojnejším, pitoreskným vinárskym krajom pod juhovýchodnými, viničom zarastenými svahmi roztomilého pohoria Malých Karpát. Vrch čnie nad okolité kopce. Je situovaný na juhovýchodnom okraji pohoria. Korunovaný je drevenou, 20,4m vysokou rozhľadňou, ktorá tvorí hlavnú turistickú atrakciu.

Kdesi na polceste medzi Senicou a Myjavou môžete naraziť na zaujímavý hrad s názvom Branč. Týči sa na malebnom brale Myjavskej pahorkatiny nad obcou Podbranč (časť Podzámok). Hradný kopec hradu tvorí najzápadnejšie návršie bradlového pásma na Slovensku. Hrad je veľmi pekne upravený a ponúka pekné kruhové výhľady na okolitú, mierne členitú krajinu.

Ocitnúť sa v Bielovodskej doline je už samo o sebe tak trochu výkon. Toto neopakovateľné miesto leží pre našinca takpovediac „za rohom“. Cesta sem cez jednotlivé horské dedinky len umocňuje odľahlosť týchto končín. My plánujeme túru začať i skončiť v Tatranskej Javorine. Chceli by sme prekonať dve divoké tatranské doliny behom nepretržitého pochodu.

Jednou z poriadne ukrytých lokálnych atraktivít je práve Ságelská studnička na Záhorí v obci Borský Mikuláš. V tejto dedinke ju musíte doslova „vyňuchať“ a predtým sa ešte poradiť s miestnymi obyvateľmi, alebo mať k dispozícii gps aplikáciu s bodmi záujmu, ktorá vás k tomuto miestu bude navigovať. Miesto je udržiavané a pomerne dobre zrekonštruované, preto je na škodu veci, že domáci sa s vyznačením prístupu trochu viacej nepohrali.

Každý turista sa špeciálne poteší, ak je cieľom výletu nejaký bod, kam sa možno vyškriabať. Vysoký vrchol, ruina na kopci, alebo rozhľadňa. V tomto smere sa „pošťastilo“ Bratislave. Mestské lesy sa rozhodli vybudovať kúsok pod vrcholom Kamzíka drevenú vyhliadkovú vežu. Nachádza sa na tzv. Americkom námestí (lúke).

Oravský hrad je nepochybne jeden z najznámejších, najnavštevovanejších a najkrajších hradov na Slovensku. Hrad je pekne vidieť zo širšieho okolia a je preto jeho hlavnou miestnou dominantou. Tento klenot medzi slovenskými hradmi sa týči na strmom vápencovom bradle zhruba 112 metrov nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok. Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, čo ho určite robí atraktívnym cieľom výletu počas vašich potuliek Slovenskom.

Ako je tomu u množstva najvyšších vrcholov Tatier, i Bystrá leží v bočnej rázsoche uvedeného pohoria. Preto sa málokomu chce resp. neumožňujú to časové dôvody, driapať sa na ňu počas hrebeňovky Západných Tatier. Hoci s výškou 2248m je najvyšším vrcholom Západných Tatier a pri pohľade zdiaľky láka svojou krásou.

Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať. Keď to vyzerá, že všetky „podstatné“ turistické vrcholy už boli navštívené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli vrchol Salatín. Ale nie ten západotatranský, ktorý je pomerne populárny. Vrch, o ktorom je tento článoček sa nachádza v kráľovstve Nízkych Tatier.

Zrúcanina Plaveckého hradu tvorí významnú dominantu na úpätí západných Malých Karpát. Plavecký hrad zaujme už z diaľky. Cestou po západnej strane Malých Karpát si ho istotne všimnete. Je neprehliadnuteľný a dodnes akoby plnil svoju strážnu funkciu. Týči sa priamo nad okolitou nížinou s nekonečným borovicovým lesom Vojenského obvodu Záhorie. Hrad bol postavený na výraznom vápencovom brale a to jeho dominanciu ešte zvýrazňuje.

Žalostiná je vrchol a rozhľadňa lokálneho významu, ale ak chcete spoznať Slovensko, odporúčame vám sem zamieriť. Cesta bude síce trochu kľukatá, rozhodne však stojí za to podniknúť ju. Koniec koncov, vždy je lepšie dakam vyraziť ako sedieť doma. Okrem toho je vrchol pekný, oblý a v okolí patrí k najvyšším. Má 621m.

Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.

Boli ste už niekedy v malom mestečku na severovýchode Slovenska, v Hanušovciach nad Topľou? Ak nie, jeho návšteva sa naozaj oplatí. Uprostred obce totiž stojí pekný renesančný kaštieľ so zaujímavými expozíciami, ktoré zaujmú nielen dospelých, ale aj deti. Kaštieľ je otvorený celoročne a jeho návštevou sa atrakcie mestečka nekončia. Hneď vedľa kaštieľa totiž vyrástol živý archeopark a Hanušovce sa pýšia aj zaujímavými viaduktami.

Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, krásnymi výhľadmi a známy jeho polohou mimo hlavného hrebeňa tohto prekrásneho pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.

Zaujímavým tipom pre všetkých fanúšikov rozhľadní je bývalá vojenská veža pri obci Kostolište. Rozhľadňa predstavuje vyhliadkovú vežu železnej konštrukcie, ktorá pôvodne nebola stavaná pre verejné využitie, ale vojenské účely. Tomu zodpovedá aj jej stav. Preto ak chcete rozhľadňu pri Kostolišti navštíviť, pripravte sa na menšiu dávku adrenalínu pri výstupe na ňu! Je to daň, ktorú musíte zaplatiť za výhľady z tejto veže.

Počas prieskumu neobvyklej samoty s názvom Habány pri obci Bílkove Humence, sme narazili na vežičku „vykúkajúcu“ z hustého porastu na neďalekom kopci pri rozsiahlom vinohrade. Neskôr sa ukázalo, že ide o miestnu sakrálnu stavbu pomerne vysokého veku - Kaplnku sv. Márie Magdalény.

Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.

Marianka je známe slovenské pútnické miesto. Jedno z najstarších v rámci celého bývalého Uhorska. Táto západoslovenská obec však skrýva aj niekoľko ďalších zaujímavostí. Jednou z nich sú miestne kameňolomy. Tento článok pojednáva o dvoch z nich – Menšom a Väčšom kameňolome, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti obce. Mimo týchto dvoch kameňolomov je v obci, priamo v areáli pútnického miesta ďalší lom (šachta), kde sa dávnejšie v minulosti ťažila bridlica.

Pôvodne ťažobná jama Konopiská je pozoruhodná lokalita, na ktorú narazíte neďaleko obce Rohožník. Bývalý ťažobný areál je v súčasnosti rekultivovaný a do značnej miery zaplnený vodou. V podstate ide o akýsi mix jazera, lúky a lesného spoločenstva. Miesto je tiež považované za významnú paleontologickú lokalitu, keďže sa tu našlo viacero pozostatkov a fosílií morských a suchozemských živočíchov.

Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).

Na Slovensku sa nachádzajú dva typy kaštieľov. Schátrané a potom dokonale rekonštruované. Kaštieľ v Budmericiach mal to šťastie, zaradiť sa k tým druhým. Vďaka tomu vytvoril jedinečnú atrakciu v tejto podmalokarpatskej obci. Okrem budovy kaštieľa však môžete vyraziť na prechádzku do tunajšieho prekrásneho parčíku.

Cestou po južnej podmalokarpatskej ceste vám ihneď padne do oka. Výrazný hrebeň Malých Karpát medzi Hornými a Dolnými Orešanmi. Priam vyzýva ísť sa poprechádzať po jeho chrbte. A tak na jar stojíme na jeho počiatočnom bode - v Horných Orešanoch, odkiaľ sa strmo dvíha k oblohe.

Veľkú Fatru má zrejme väčšina horalov zafixovanú predovšetkým v podobe pekného, hôľneho hlavného hrebeňa. Preto je dosť možné, že mnoho z nich ani len nenapadne prehľadať zákutia ako je okolie Blatnice. Práve tu sa nachádza zaiste jeden z najkrajších vrcholov nielen Veľkej Fatry ale i Slovenska - Ostrá s výškou 1247m.

Veľká Fatra je známa predovšetkým svojim hlavným hrebeňom a vrcholmi ako Krížna, Ostredok, Ploská a Rakytov. Táto hrebeňovka patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Veľká Fatra ako národný park má však svoje hlavné poklady ukryté v oveľa nenápadnejších kútoch. Jedná sa o oblasť Blatnice. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako práve táto časť uvedeného pohoria. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte. Nudné pasáže tu snáď ani neexistujú. Jednotlivé poklady navyše spája extrémne prívetivý chodníček - Chodník Janka Bojmíra.

Sútok rieky Moravy a Dunaja na Devíne predstavuje jednu z hlavných atraktivít Bratislavy. Hlavne ak sa nachádzate v jej severozápadnej časti v oblasti Devína. Je to miesto každodenných prechádzok obyvateľov tejto časti Bratislavy a množstva turistov nielen zo Slovenska, ale i z okolitých krajín. Túto pozornosť si daná lokalita zasluhuje právom, pretože ide o geograficky a krajinársky veľmi pútavý bod.

Máte radi históriu drevených kostolíkov, vojnové pamiatky a krásne jedľovo-bukové lesy? V tom prípade určite navštívte Svidník a jeho okolie, v jeho blízkosti sa skrýva veľa týchto zaujímavostí. Jednou z nich je aj veľmi krásny drevený kostolík v Ladomirovej, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového dedičstva UNESCO. A ak už budete v tomto kraji, Ladomirova nie je jediné miesto, kde sa skrývajú poklady :).

Mohyla Milana Rastislava Štefánika je známa kultúrno-historická pamiatka, vybudovaná na Bradle – najvyššom vrchu Myjavskej Pahorkatiny pri meste Brezová pod Bradlom. Monumentálna stavba, rozkladajúca sa na plošine vrcholu kopca, je miestom odpočinku jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín – Milana Rastislava Štefánika.

Na miernom návrší nad dôležitou križovatkou ciest sa vypínajú hrdé hradné múry Čičvianskeho hradu. V minulosti ho vlastnila legendárna Alžbeta Báthoryová, ktorá sa v neďalekom vranovskom kaštieli ako 15-ročná vydávala za uhorského magnáta Františka Nádašdyho. Predpokladá sa, že ich veľkolepá svadobná hostina so 4500 hosťami sa odohrávala práve na hrade Čičva. V tom čase bol hrad v perfektnom stave, mal strážnu funkciu a bol zhromaždiskom župy a župným archívom. 

Severovýchodné Slovensko je priam obsypané drevenými kostolíkmi a cerkvami, ktoré sú nielen jeho pýchou ale i odkazom z minulosti. Jednou z týchto pamiatok je aj gréckokatolícky drevený chrám sv. Paraskevy z 18. storočia v Potokoch, neďaleko Stropkova. 

Veľmi peknou a zaujímavou cirkevnou atraktivitou, ktorú nájdete na Záhorí je Miléniový kríž. Jedná sa o 27 metrov vysoký kríž, postavený neďaleko mesta Senica pri obci Rybky. Jedná sa o Slovenský unikát, vzhľadom na to že momentálne je to najvyšší kríž, ktorý na Slovensku máme. Kríž bol postavaný pri príležitostí 2000ceho výročia narodenia Ježiša Krista. Preto sa často používa jeho druhý názov – Jubilejný kríž.

Nad Pernekom sa strmo k nebu dvíha hrebeň Jastrabníka. Táto dedina je vtesnaná medzi tento a hrebeň Krížnice, pričom pôsobí doslova učupená pod tunajšími vrchmi. Okolité kopce pôsobia vyšším dojmom, ako v skutočnosti sú. Dedinka tak má pekný horský ráz.

V tomto článku si predstavíme oblasť bočného hrebeňa Malých Karpát vedúceho z Perneku cez masívny vrchol Krížnica až na Čertov kopec na hlavnom hrebeni Malých Karpát. Trasa sa vyznačuje klasickým lesnatým terénom, strmým stúpaním na Krížnicu a jedinečnými stromami na jej vrchole, ako aj zaujímavým skalnatým hrebienkom Čertovho kopca.