Radimovské lipy predstavujú tak trochu nenápadné zoskupenie vzácnych stromov nad obcou Radimov, neďaleko Šaštína. Stromov tu je viacero. Niektoré sú napohľad mladé, iné naozaj staré, no oficiálne sú medzi chránené stromy zaradené štyri z týchto líp. Najstaršie dve majú okolo 200 rokov (2017), pričom tá najmohutnejšia má obvod kmeňa takmer 5,5m a tá najvyššia výšku slušných 16m. Stromy tvoria doplnkovú zeleň božej muky - klasického modlitebného kríža, umiestneného v miestnych poliach. Miesto má napočudovanie svojské čaro a istotne vás nenechá voči lipkám chladnými.

Vyšehrad (829,1m) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.

Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.

Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.

Holíčske megality, alebo menhiry, ak chcete, sú monumentálne kamene, objavené v Holíči, pri stavbe miestneho sídliska. Podľa záverov skúmaní, ide o pozostatky niekdajšieho kultu pohanov v tejto časti Európy. Kamene, ktoré sa podarilo zachovať, nesú zjavné známky opracovania ľudskými nástrojmi, dokonca sú na nich vyobrazené rôzne výjavy a božstvá.

Veľký Plešivec 484m je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.

Veterný mlyn v Holíči je stavba situovaná na okraji polí nad mestom Holíč, vo výške 220m. Jedná sa o jediný historický veterný mlyn na Slovensku, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných čias. Táto zaujímavá atraktivita by sa dala odporučiť ako vhodný cieľ na cyklotúru, prechádzku, ale nie je problém vybrať sa sem aj autom. Mlyn je síce skrytý v lesíku, ale sú od neho i čiastočné výhľady na oblasti v okolí Holíča.

Mengusovské sedlo (2307 m) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.

Kremenec je hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou a je zároveň najvyšším bodom Bukovských vrchov, s nadmorskou výškou 1221 metrov. Predstavuje tiež najvýchodnejšie miesto Slovenskej Republiky (východnejšie na Slovensku už nič nie je). Aby toho nebolo málo, tak Kremenec je zasadený v nedotknutej prírode Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jednoducho Kremenec je akousi miestnou kultovou záležitosťou.

Rozhľadňu Lipky sme po druhý krát navštívili v lete. Tento raz sme sa rozhodli na rozhľadňu vyjsť z obce Unín. Auto sme nechali zaparkované vo východnej časti obce, pred podnikom s ceduľou Kovovýroba. Parkovisko pred budovou bolo prázdne. Za normálnych okolností zrejme slúži zamestnancom, prípadne klientom podniku. Ináč by sme museli auto nechať odparkované popri ceste.

Súľovský hrad je v súčasnosti atraktívnou ruinou, ktorá sa nachádza Súľovských vrchoch vo výške 660m. Hrad bol postavený v 15. storočí za účelom pozorovania a obrany priľahlého okolia. Miesto na postavenie hradu bolo vybrané vskutku výborne, pretože sú z neho výborné výhľady na rozľahlú oblasť. Dnes, keď hrad už neplní svoje pôvodné funkcie, skvele slúži turistickým cieľom. Na hrad si určite vyjdite. Je to jedna z tých zaujímavejších ruín Slovenska.

Hrad Devín je ruina nachádzajúca sa nad notoricky známym sútokom Moravy a Dunaja. Týči sa nad mestskou časťou Bratislavy s rovnomenným názvom - Devín. Tento hrad patrí k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Hrad vďaka svojej polohe a histórií predstavuje tiež jedno z najvýznamnejších historických miest strednej Európy.

Pomník starých mládencov nad obcou Prestavlky bol postavený v roku 1962 na počesť miestnych slobodných mužov, ktorí mali to ne/šťastie (rozhodnutie necháme radšej na čitateľov) a nikdy sa neoženili. Za vybudovaním pomníka stál spolok s rovnakým názvom. V súčasnosti pomníček predstavuje veľmi roztomilú atrakciu s pekným výhľadom, ku ktorej sa dá veľmi rýchlo dostať z obce.

Veľký Choč s výškou 1611m predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.

Termálny prameň v Kalamenoch pri známejších Lúčkach vznikol vrtom z roku 2000. Voda prúdiaca z hlbín má 33 stupňov celzia, čo umožňuje pohodlné kúpanie i v chladnom zimnom období. Okrem toho k atraktivite prispieva bezplatný vstup a pekné okolie umelo vybudovaného jazierka. Prameň je prístupný celoročne.

Lúčanský vodopád bol vytvorený potokom Lúčanka, ktorý tečie dolinou tiahnúcou sa popod Veľký Choč. Jedná sa o neobvykle fotogenický vodopád a niet divu, že bol zaradený medzi národné prírodné pamiatky. Vodopád sa nachádza v kúpeľnej obci Lúčky, neďaleko Ružomberka. Vznikol na dobre viditeľnom travertínovom podloží, ktoré mu dodáva na pohľadnosti. Táto prírodná pamiatka patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré sa hrdia týmto titulom. Vodopád má výšku 13 metrov, pričom pod sebou vytvára jazierko, v ktorom sa dokonca môžete na vlastné riziko vykúpať.

Považský Inovec je pohorie na západe Slovenska, rozkladajúce sa od Trenčína na severe až po Hlohovec na juhu a od Nového Mesta nad Váhom na západe až po Bánovce nad Bebravou na východe. Je to rozložité, prevažne lesnaté pohorie s najvyšším bodom vo výške 1042m v podobe vrcholu s názvom Inovec.

Bulkovec je menšia vodná plocha na Záhorí pri Borskom Mikuláš. Je to rybník, nachádzajúci sa v rozsiahlych borovicových lesoch, ktorými je táto oblasť veľmi dobre známa. K rybníku nevedú turistické značené trasy, ale príjemné lesné cesty, ktoré umožňujú bezproblémový prístup pešo, alebo bicyklom. Terén je rovinatý a tak sa sem môžete vydať na peknú prechádzku spojenú napríklad s hubárčením, alebo len tak na piknik pri jazere. Okrem toho ide o rybársky revír s chovom kaprových rýb.

Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m. n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.

Po Marháte sme istý čas pokukovali, ako vhodnom cieli pre víkendovú turistiku v Považskom Inovci. Pohorie sme moc pochodené nemali a tak nám oblasť v okolí Marhátu prišla ako dobrá voľba na úvodné, dvojdňové spoznávanie. Výhodou bolo tiež množstvo zaujímavostí, ktoré táto časť Považského Inovca ponúka. Viac o našom výlete Považským Inovcom v oblasti Marhátu sa dočítate v samostatnom článku. V tomto odseku sa budeme venovať len našim zážitkom týkajúcich sa Marhátu.

Keď už máte Malé Karpaty prechodené krížom-krážom a času na prieskum iných hôr je minimum, istotne vás bude mátať myšlienka na možnosť na nejaký zaujímavý a neošúchaný prechod týmto drobným pohorím. Je ešte niečo, čo by sa tu dalo inšpiratívne nakombinovať?

Most SNP, známy aj pod niekdajším menom Nový Most, patrí k hlavným symbolom Bratislavy. Veď takmer každý pozná tzv. UFO, ktoré sa nad ním „vznáša“ v podobe vysutej reštaurácie. Aby neuletelo, je priviazané charakteristickými kotviacimi lanami, ktoré upevňujú i celý mostný oblúk. Most je tiež významná dopravná tepna, spájajúca centrum s Petržalkou, ale zároveň spojnica ponad tok Dunaja, slúžiaca peším a cyklistom. V poslednej dobe predstavuje i „barometer“ predpovedajúci počasie formou špeciálnych svetelných efektov. Okrem toho sa most môže popýšiť niekoľkými svetovými parametrami.

Starý most je most spájajúci petržalský a staromestský breh v Bratislave. Aj keď o tom názov nevypovedá, Starý most je najnovší most spomedzi bratislavských mostov, ktoré pretínajú rieku Dunaj. Most je určený najmä pre peších a cyklistov. Plní i dopravnú funkciu, ktorú zabezpečuje električka. Električka premáva v oboch smeroch. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie električkovej trate hlbšie do Petržalky, dopravná funkcia mosta tak vzrastie.

Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva. Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kolárovský mlyn dnes predstavuje najmä fotogenickú, technickú pamiatku zasadenú do veľmi pekného prostredia riečneho ramena Malého Dunaja v kraji lužných lesov južného Slovenka.

Most Apollo je druhý najmladší bratislavský most, spájajúci brehy Petržalky a Ružinova. Most bol dokončený v roku 2005 a mal slúžiť na ďalšie odľahčenie dopravy v hlavnom meste Slovenska. Vzhľadovo patrí k tým zaujímavejším architektonickým počinom spomedzi bratislavských mostov cez Dunaj. Má pekné línie v tvare oblúka a pôsobí veľmi moderne. Autorom tohto dopravného projektu je Ing. Miroslav Maťaščík. Most bol zaujímavý už počas výstavby, kedy sa pri jeho finálnom osadení využilo spustenie konštrukcie priamo po prúde Dunaja.

Cyklomost Slobody je most spájajúci brehy Rakúska a Slovenska, ležiace pri rieke Morava. Most je situovaný v Bratislave, na okraji Devínskej Novej Vsi a je určený výhradne pre cyklistov a chodcov. Mnohí Bratislavčania z recesie nazývajú most aj ako „Most Chucka Norrisa“, keďže to bol názov, ktorý pôvodne vyhral internetové hlasovanie ohľadom názvu mosta. Návrh nazývať most, mostom Chucka Norrisa však neprešiel a bol zamietnutý vyššou inštanciou.

Lomnické sedlo (2190m) patrí k populárnym bodom vo Vysokých Tatrách. Je tomu tak aj preto, že je veľmi ľahko dostupné lanovkou a zároveň sa z neho vinie zjazdovka až do Tatranskej Lomnice. Okrem toho je to špičková vyhliadková lokalita. Lomnické sedlo sa nachádza na ramene extrémne populárneho Lomnického štítu.

Niektoré čisto turistické vrcholy nie sú zaujímavé iba finálnym výhľadom, ale aj samotnou výstupovou trasou. Veľký Petrklín 587m kombinuje obe tieto, dosť podstatné veci. Je z neho výborný výhľad, a výstup naň tiež nie je nuda. Je to riadna strmina, a určite zaujme, hoci sa nachádza v blízkosti mimoriadne populárnej sedemstovky Vápenná.

Rohožník nie je príliš výrazná obec z hľadiska turistiky. Táto obec, ležiaca v západnej časti Malých Karpát je skôr známa predovšetkým svojou cementárňou. Málo kto však vie, že sa tu nachádza niekoľko vodných plôch oddelených úzkym pásom zeme. Jedná sa o rašelinové rybníky v podobe menších rybníčkov, oddelených úzkym pásom zeme, medzi ktorými sa dá pohodlne chodiť.

Prístavný most (Most hrdinov Dukly) v Bratislave predstavuje významnú dopravnú spojnicu medzi bratislavskými brehmi cez rieku Dunaj. Jedná sa o najvyťaženejší diaľničný most v Bratislave a pravdepodobne aj na celom Slovensku. V jeho útrobách navyše vedie železnica, po ktorej sa pravidelne premávajú vlaky. Most tvorí takisto dôležité prepojenie bratislavských cyklochodníkov, vybudovaných na oboch brehoch Dunaja.

Most Lafranconi je jedným z najdôležitejších bratislavských mostov a jeho hlavnou funkciou je prepájať brehy Dunaja pre automobilovú dopravu. Je súčasťou diaľničného obchvatu Bratislavy a denne ním prejdú tisíce áut. Stavba nevyniká špeciálnym architektonickým prevedením. Most je obyčajnou betónovou stavbou, s pomerne strohými tvarmi a slúži najmä praktickému, dopravnému účelu. Málokomu napadne, že most môže byť zaujímavý aj ako vyhliadková trasa. Veď čo už môže byť na obyčajnej, bezduchej, betónovej mase?

Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku. Hôľnaté kopce pokryté snehom pôsobia ako obrovské cukrové planéty. Predovšetkým vrch Ploská. Hlavné turistické trasy, vrátane hrebeňa, sú poctivo vyznačené tyčovým značením a tak je minimalizované riziko zablúdenia, alebo neželaného vstupu do lavinózneho terénu. V pohorí je niekoľko chát a kolíb, kde sa je možné občerstviť, alebo skryť v prípade nepohody.

Nie, v tomto článku sa nebudeme venovať významnému nízkotatranskému vrcholu s veľmi podobným názvom. Práve naopak, pôjde o zaujímavú lúčku nachádzajúcu sa nad nížinatým krajom Bratislavy. Kráľova hora je veľká trávnaté priestranstvo nad bratislavským sídliskom Dlhé Diely v Karlovej Vsi. Táto lokalita tvorí jedno z najznámejších miest Malých Karpát. Leží na samotnej hranici malokarpatských listnatých lesov a sídliska, neďaleko vrcholu Devínskej Kobyly. V mapách možno naraziť i na geografické pomenovanie Kráľov vrch a nadmorskú výšku 281m. V skutočnosti sa vďaka krásnym výhľadom z lúky zdá táto lokalita celkovo vyššie položená.

Ak by ste si chceli vychutnať romantiku prehľadávania opustenej ruiny hradu v hlbokom lese, na Slovensku je na to množstvo príležitostí. Táto krajina je naozaj obdarená množstvom starých hradov a ich zvyškov. Jedným z nich je Dobrovodský hrad v Malých Karpatoch. Hrad sa nachádza medzi územím významných sídel Nové Mesto nad Váhom, Senica, Jablonica a Trnava. Leží blízko obce Dobrá Voda v severovýchodnej časti Malých Karpát.

Aj v hlavnom meste máte kus exotickej prírody doslova na dosah. Ohraničená mostom Lafranconi, Dunajom a električkovou traťou, vedúcou do Karlovej Vsi, sústreďuje Botanická záhrada vzácnu flóru do veľmi príjemného areálu o rozlohe ca. 60ha, ktorý patrí Univerzite Komenského. Okrem toho, že tu prebieha vedecký výskum, je toto miesto veľmi zaujímavé i ako cieľ najbežnejšej prechádzky.

Burda je drobné pohorie v slovensko-maďarskom pohraničí, kde prirodzenú hranicu tvorí rieka Dunaj. Pohorie je pokryté lužnými lesmi a lúčkami, ktoré tvoria dobrý základ pre zaujímavú faunu a flóru. Najvyšším bodom je Burdov 388m. Hlavné sídla predstavujú Štúrovo, Chľaba, Kováčov, Kamenica nad Hronom a maďarský Ostrihom.

Na prelome rokov 2016/2017 sme sa ocitli práve na Zobore. Bolo to doslova o päť minút dvanásť, keďže cesta do Nitry bola neočakávane sťažená náramne hustou hmlou a tak sme na miesto diaľničných 130 km/hod, išli medzimestských 80-90km/hod. K liečebnému ústavu sme preto prišli s 20 minútovým oneskorením.

Hrebeň Vápennej mnohí poznajú, pretože po jeho veľkej časti vedie červená turistická značka. Predstavujú ho pekné, exponované pasáže, pričom v lete ním vedie chodníček uprostred vysokej pŕhľavy. Červená značka sa na hrebeň Vápennej napája v mieste vrcholu. Ako však vyzerá celý hrebeň tiahnuci sa od Malej Vápennej?

V mestách a ich okolí sú čoraz populárnejšie rôzne druhy fariem, minizoo, či výbehov zvierat v kombinácii s možnosťou relaxu. Dnes už totiž nie je vôbec bežné, že deti prídu do kontaktu s kedysi bežnými domácimi zvieratami. Takéto farmy sa tešia čoraz väčšiemu záujmu. Neďaleko Bratislavy môžete navštíviť podobný objekt s názvom Biofarma Príroda v Stupave. Na svoje si tu prídu práve decká, ale príjemne tu môžu stráviť deň aj ich rodičia.

Tri kríže je relatívne neznáma oblasť pod vrcholom Jastrabníka nad obcou Pernek. Jedná sa o akési pútnické miesto ukryté nad úpätím Malých Karpát s viacerými netradičnými náboženskými stavbami a miestami v rámci lokality. Vrch má tiež svoju výhľadovú hodnotu. Tri kríže sú navyše len pár desiatok minút chôdze od obce Pernek, preto je to ideálna voľba na kratučký výlet, napríklad s deťmi.

Kľak (1352 m.) je obľúbený a hlavne veľmi pekný výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom. Vrchol je súčasťou Lúčanskej Fatry, ktorá tvorí južnú časť pohoria Malá Fatra. Kľak je poznať už z diaľky, keďže má veľmi špecifický tvar v porovnaní s okolitými kopcami. Ide o výrazný skalný masív, ktorý vyčnieva z ponad lesa a na pohľad zaujme už z väčšej vzdialenosti. Tento nádherný kopec je známy najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.

Zima už pomaly klopala na dvere, o čom svedčilo aj nedávne sneženie a blížiaci sa zimný slnovrat. Najbližšie dni však mali byť slnečné, s príjemnými teplotami, čo sme chceli využiť na menší výlet. Ako vhodná voľba nám prišla rozhľadňa Lipky pri Uníne, pretože sme v tom čase mali nejaké povinnosti na Záhorí a rozhľadňa sa nachádzala neďaleko. Informácií o rozhľadni na internete bolo ako šafranu a očividne miesto nie je príliš známe. To nám vyhovovalo, pretože nevyhľadávame destinácie plné turistov, ale skôr tie menej populárne a neprávom opomínané.

Opäť to bol jeden z tých dní, keď nie je mnoho času na dobrodružstvá v prírode, ale túžba vyraziť von je neprekonateľná. Len kde nájsť miesto blízko Bratislavy, ktoré by sme už tisíckrát nenavštívili a ako zažiť niečo pamätné? Odpoveďou môže byť navštívenie hoci aj známeho miesta v neobvyklý čas. Či už v inom ročnom období, v daždi, v snehu, alebo napríklad v noci. Vhodným miestom za našej, časovo obmedzenej situácie, sa nám zdala vyhliadka pod Pajštúnom, ktorá nás lákala už istý čas. Okrem iného malo byť vcelku zaujímavé a rôznorodé počasie. Veď prečo nevyskúšať bivak pod hviezdami, prípadne vo vetre a absolútnej hmle?

Oblasť v okolí Borinky ponúka turistom viacero zaujímavostí. Jednou z nich, hoci málo známou, je skalná vyhliadka pod hradom Pajštún. Vyhliadka predstavuje akési bralo v tvare skalného hrebeňa, ktoré vytŕča niekoľko metrov ponad koruny stromov. Skala tak trochu leží v tieni neďalekého hradu Pajštún a prístupná je len neoficiálnym bočných chodníčkom, ktorý sa odpája zo žltej značenej turistickej trasy.

Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9m a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznejším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Okrem toho má Zobor mnoho iných špecifík, ktoré z neho robia ideálny cieľ na výlet.

Veľká homoľa (709m) sa pokojne rozkladá nad ešte pokojnejším, pitoreskným vinárskym krajom pod juhovýchodnými, viničom zarastenými svahmi roztomilého pohoria Malých Karpát. Vrch čnie nad okolité kopce. Je situovaný na juhovýchodnom okraji pohoria. Korunovaný je drevenou, 20,4m vysokou rozhľadňou, ktorá tvorí hlavnú turistickú atrakciu.

Kdesi na polceste medzi Senicou a Myjavou môžete naraziť na zaujímavý hrad s názvom Branč. Týči sa na malebnom brale Myjavskej pahorkatiny nad obcou Podbranč (časť Podzámok). Hradný kopec hradu tvorí najzápadnejšie návršie bradlového pásma na Slovensku. Hrad je veľmi pekne upravený a ponúka pekné kruhové výhľady na okolitú, mierne členitú krajinu.

Ak chcete zažiť niečo neobvyklé, je potrebná trocha tej obety a návšteva zvoleného miesta (v násom prípade Americké námestie s rozhľadňou) v neobvyklý čas. A tak sme sa vybrali na rozhľadňu v piatok po práci, keď bola predpoveď prízemných mrázikov. Veď čo s načatým jesenným večerom? Nič sme neplánovali hrotiť a autom sme sa vyviezli až takmer celkom k televíznej veži, k bufetom na Kamzíku. Miesta bolo dosť a tak pohodlne parkujeme. S batohmi veľkými ako na expedíciu sme sa vydali za rozhľadňou.

Ocitnúť sa v Bielovodskej doline je už samo o sebe tak trochu výkon. Toto neopakovateľné miesto leží pre našinca takpovediac „za rohom“. Cesta sem cez jednotlivé horské dedinky len umocňuje odľahlosť týchto končín. My plánujeme túru začať i skončiť v Tatranskej Javorine. Chceli by sme prekonať dve divoké tatranské doliny behom nepretržitého pochodu.

Jednou z poriadne ukrytých lokálnych atraktivít je práve Ságelská studnička na Záhorí v obci Borský Mikuláš. V tejto dedinke ju musíte doslova „vyňuchať“ a predtým sa ešte poradiť s miestnymi obyvateľmi, alebo mať k dispozícii gps aplikáciu s bodmi záujmu, ktorá vás k tomuto miestu bude navigovať. Miesto je udržiavané a pomerne dobre zrekonštruované, preto je na škodu veci, že domáci sa s vyznačením prístupu trochu viacej nepohrali.