Žalostiná je vrchol a rozhľadňa lokálneho významu, ale ak chcete spoznať Slovensko, odporúčame vám sem zamieriť. Cesta bude síce trochu kľukatá, rozhodne však stojí za to podniknúť ju. Koniec koncov, vždy je lepšie dakam vyraziť ako sedieť doma. Okrem toho je vrchol pekný, oblý a v okolí patrí k najvyšším. Má 621m.

Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.

Boli ste už niekedy v malom mestečku na severovýchode Slovenska, v Hanušovciach nad Topľou? Ak nie, jeho návšteva sa naozaj oplatí. Uprostred obce totiž stojí pekný renesančný kaštieľ so zaujímavými expozíciami, ktoré zaujmú nielen dospelých, ale aj deti. Kaštieľ je otvorený celoročne a jeho návštevou sa atrakcie mestečka nekončia. Hneď vedľa kaštieľa totiž vyrástol živý archeopark a Hanušovce sa pýšia aj zaujímavými viaduktami.

Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, krásnymi výhľadmi a známy jeho polohou mimo hlavného hrebeňa tohto prekrásneho pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.

Zaujímavým tipom pre všetkých fanúšikov rozhľadní je bývalá vojenská veža pri obci Kostolište. Rozhľadňa predstavuje vyhliadkovú vežu železnej konštrukcie, ktorá pôvodne nebola stavaná pre verejné využitie, ale vojenské účely. Tomu zodpovedá aj jej stav. Preto ak chcete rozhľadňu pri Kostolišti navštíviť, pripravte sa na menšiu dávku adrenalínu pri výstupe na ňu! Je to daň, ktorú musíte zaplatiť za výhľady z tejto veže.

Počas prieskumu neobvyklej samoty s názvom Habány pri obci Bílkove Humence, sme narazili na vežičku „vykúkajúcu“ z hustého porastu na neďalekom kopci pri rozsiahlom vinohrade. Neskôr sa ukázalo, že ide o miestnu sakrálnu stavbu pomerne vysokého veku - Kaplnku sv. Márie Magdalény.

Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.

Marianka je známe slovenské pútnické miesto. Jedno z najstarších v rámci celého bývalého Uhorska. Táto západoslovenská obec však skrýva aj niekoľko ďalších zaujímavostí. Jednou z nich sú miestne kameňolomy. Tento článok pojednáva o dvoch z nich – Menšom a Väčšom kameňolome, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti obce. Mimo týchto dvoch kameňolomov je v obci, priamo v areáli pútnického miesta ďalší lom (šachta), kde sa dávnejšie v minulosti ťažila bridlica.

Pôvodne ťažobná jama Konopiská je pozoruhodná lokalita, na ktorú narazíte neďaleko obce Rohožník. Bývalý ťažobný areál je v súčasnosti rekultivovaný a do značnej miery zaplnený vodou. V podstate ide o akýsi mix jazera, lúky a lesného spoločenstva. Miesto je tiež považované za významnú paleontologickú lokalitu, keďže sa tu našlo viacero pozostatkov a fosílií morských a suchozemských živočíchov.

Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).

Na Slovensku sa nachádzajú dva typy kaštieľov. Schátrané a potom dokonale rekonštruované. Kaštieľ v Budmericiach mal to šťastie, zaradiť sa k tým druhým. Vďaka tomu vytvoril jedinečnú atrakciu v tejto podmalokarpatskej obci. Okrem budovy kaštieľa však môžete vyraziť na prechádzku do tunajšieho prekrásneho parčíku.

Cestou po južnej podmalokarpatskej ceste vám ihneď padne do oka. Výrazný hrebeň Malých Karpát medzi Hornými a Dolnými Orešanmi. Priam vyzýva ísť sa poprechádzať po jeho chrbte. A tak na jar stojíme na jeho počiatočnom bode - v Horných Orešanoch, odkiaľ sa strmo dvíha k oblohe.

Veľkú Fatru má zrejme väčšina horalov zafixovanú predovšetkým v podobe pekného, hôľneho hlavného hrebeňa. Preto je dosť možné, že mnoho z nich ani len nenapadne prehľadať zákutia ako je okolie Blatnice. Práve tu sa nachádza zaiste jeden z najkrajších vrcholov nielen Veľkej Fatry ale i Slovenska - Ostrá s výškou 1247m.

Veľká Fatra je známa predovšetkým svojim hlavným hrebeňom a vrcholmi ako Krížna, Ostredok, Ploská a Rakytov. Táto hrebeňovka patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Veľká Fatra ako národný park má však svoje hlavné poklady ukryté v oveľa nenápadnejších kútoch. Jedná sa o oblasť Blatnice. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako práve táto časť uvedeného pohoria. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte. Nudné pasáže tu snáď ani neexistujú. Jednotlivé poklady navyše spája extrémne prívetivý chodníček - Chodník Janka Bojmíra.

Sútok rieky Moravy a Dunaja na Devíne predstavuje jednu z hlavných atraktivít Bratislavy. Hlavne ak sa nachádzate v jej severozápadnej časti v oblasti Devína. Je to miesto každodenných prechádzok obyvateľov tejto časti Bratislavy a množstva turistov nielen zo Slovenska, ale i z okolitých krajín. Túto pozornosť si daná lokalita zasluhuje právom, pretože ide o geograficky a krajinársky veľmi pútavý bod.

Máte radi históriu drevených kostolíkov, vojnové pamiatky a krásne jedľovo-bukové lesy? V tom prípade určite navštívte Svidník a jeho okolie, v jeho blízkosti sa skrýva veľa týchto zaujímavostí. Jednou z nich je aj veľmi krásny drevený kostolík v Ladomirovej, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového dedičstva UNESCO. A ak už budete v tomto kraji, Ladomirova nie je jediné miesto, kde sa skrývajú poklady :).

Mohyla Milana Rastislava Štefánika je známa kultúrno-historická pamiatka, vybudovaná na Bradle – najvyššom vrchu Myjavskej Pahorkatiny pri meste Brezová pod Bradlom. Monumentálna stavba, rozkladajúca sa na plošine vrcholu kopca, je miestom odpočinku jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín – Milana Rastislava Štefánika.

Na miernom návrší nad dôležitou križovatkou ciest sa vypínajú hrdé hradné múry Čičvianskeho hradu. V minulosti ho vlastnila legendárna Alžbeta Báthoryová, ktorá sa v neďalekom vranovskom kaštieli ako 15-ročná vydávala za uhorského magnáta Františka Nádašdyho. Predpokladá sa, že ich veľkolepá svadobná hostina so 4500 hosťami sa odohrávala práve na hrade Čičva. V tom čase bol hrad v perfektnom stave, mal strážnu funkciu a bol zhromaždiskom župy a župným archívom. 

Severovýchodné Slovensko je priam obsypané drevenými kostolíkmi a cerkvami, ktoré sú nielen jeho pýchou ale i odkazom z minulosti. Jednou z týchto pamiatok je aj gréckokatolícky drevený chrám sv. Paraskevy z 18. storočia v Potokoch, neďaleko Stropkova. 

Veľmi peknou a zaujímavou cirkevnou atraktivitou, ktorú nájdete na Záhorí je Miléniový kríž. Jedná sa o 27 metrov vysoký kríž, postavený neďaleko mesta Senica pri obci Rybky. Jedná sa o Slovenský unikát, vzhľadom na to že momentálne je to najvyšší kríž, ktorý na Slovensku máme. Kríž bol postavaný pri príležitostí 2000ceho výročia narodenia Ježiša Krista. Preto sa často používa jeho druhý názov – Jubilejný kríž.

Nad Pernekom sa strmo k nebu dvíha hrebeň Jastrabníka. Táto dedina je vtesnaná medzi tento a hrebeň Krížnice, pričom pôsobí doslova učupená pod tunajšími vrchmi. Okolité kopce pôsobia vyšším dojmom, ako v skutočnosti sú. Dedinka tak má pekný horský ráz.

V tomto článku si predstavíme oblasť bočného hrebeňa Malých Karpát vedúceho z Perneku cez masívny vrchol Krížnica až na Čertov kopec na hlavnom hrebeni Malých Karpát. Trasa sa vyznačuje klasickým lesnatým terénom, strmým stúpaním na Krížnicu a jedinečnými stromami na jej vrchole, ako aj zaujímavým skalnatým hrebienkom Čertovho kopca.

Nad obcou Kuchyňa sa nachádza množstvo neznámych vrcholov. K tým patrí i Bačkorová a Ražňová, ktoré oddeľuje Švancpošská dolina. V prípade Ražňovej sa jedná o mimoriadne atraktívny vrchol.

Ak sa vydáte z podmalokarpatskej obce Kuchyňa smerom na Čermákovú lúku - po zelenej značke - kúsok za dedinou, vľavo od vodárenského zariadenia začína pomerne výrazná skalná bariéra. Nie je to turisticky sprístupnená oblasť. Pri pohľade do mapy je možné zistiť, že sa jedná o Modranskú skalu.

Malé Karpaty v oblasti Doľan by sme mohli označiť ako poľovnícky kraj a zrejme aj raj. V lesoch pobehuje neskutočné množstvo zveri, nachádzajú sa tu poľovnícke chaty a počas prieskumu tejto lokality bolo takmer neustále počuť výstrely. Samozrejme je to i vinárska oblasť. Viac sa však povenujeme tunajším pahrbom.

Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má 754,3m, čím sa radí za Záruby 767,4m a pred Vápennú 752,2m. Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.

Gazárka je pozostatkom klasického rekreačného zariadenia z čias socializmu, ktorú nájdete na okraji mesta Šaštín-Stráže. Predstavuje dovolenku na slovenský spôsob z čias, keď nebolo možné bežne cestovať za hranice štátu. Nájdete tu spolu 5 jazier - jedno hlavné a ostatné menšie jazierka.

Ak ste ešte neboli na hrade Pajštún, presnejšie na jeho ruine, je to takmer povinná jazda z pohľadu víkendového relaxu v bratislavskom okolí. Pajštún na kopci nad obcou Borinka patrí k obľúbeným atraktivitám v Bratislave a okolí. Výstup na bývalý hrad netrvá dlho a sú z neho pekné výhľady do diaľav, za dobrého počasia dokonca až na rakúske Alpy.

Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskom národnom parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu pri osade Tatranská Kotlina. Návšteva jaskyne je výborným tipom na výlet počas vašej dovolenky v Tatrách. Návšteva jaskyne je tiež skvelým tipom, ak Vám nevyjde počasie na výlet do Tatier, prípadne okolia. Môžete vyskúšať práve túto jaskyňu, vzhľadom na to že sa jedna o najväčšiu a jedinú prístupnú jaskyňu v Tatranskom národnom parku.

Mesto Kolárovo sa môže popýšiť viacerými zaujímavosťami. Jednou z nich je krytý drevený most, ktorý vedie ponad Malý Dunaj. Vďaka svojej dĺžke (86 metrov) je považovaný za jeden z najdlhších celodrevených riečnych mostov v Európe. Je to skutočná rarita a v rámci Slovenska narazíte na niečo podobné veľmi ťažko.

Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch. Obrovské torzo uprostred lesov tohto pohoria vás prekvapí svojou mohutnosťou i netradičnosťou. Zväčša totiž v malokarpatských lesoch nachádzame predovšetkým ruiny stredovekých hradov. Katarínka dlho chátrala a postupne sa, ako mnohé iné ruiny na Slovensku, rozpadávala. Miesto ale jedného dňa objavili mladí nadšenci...

Bunker B-S-13 Stoh je typickým predstaviteľom ťažkého opevnenia Bratislavy. Disponuje klasickými dvoma výraznými pozorovateľňami a masívnym, betónovým telom. Nájdete ho v peknom prostredí Chorvátskeho ramena.

Bunker resp pechotný zrub B-S-14 Duna bol súčasťou opevnenia Bratislavy, ktoré vzniklo pred II. svetovou vojnou. O kvalite tejto stavby svedčí, že sa takmer neporušená zachovala dodnes, hoci nie je vôbec udržiavaná. Samozrejme, žiadne zbraňové systémy, alebo iné vybavenie interiéru tu dnes nenájdete.

Kedysi dávno stáli vo vzdialenosti 6 km od seba dva Soľnohrady, jeden blízko Solivaru, ten už ale dávno zanikol a druhý stojí dodnes. Druhý Soľnohrad sa nachádza na vŕšku Zámek (661 m n.m.) nad obcou Ruská Nová Ves a jeho ruiny pomaly pohlcuje les. 

Herca Jozefa Kronera určite netreba nikomu predstavovať. Tohto významného herca, ktorý hral hlavnú úlohu v Oscarovom filme „Obchod na Korze“ pozná azda každý Slovák. Málo kto však vie, že v jeho rodnej obci Staškov sa nachádza domček pri železnici, ktorý bol zrekonštruovaný práve kvôli jeho pamiatke. Jedná sa o jeho rodný dom, v ktorom sa v roku 1924 narodil.

Karloveské rameno je jedným z mnohých Dunajských ramien. Jeho špecifikom je najmä to, že je plne prietočné. Toto rameno sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v spodnej časti Karlovej Vsi a vytára takto akúsi prirodzenú hranicu uvedenej mestskej časti Bratislavy až k miestnej lodenici, kde sa znovu napája na hlavné dunajské koryto.

Malé Karpaty sú plné hradov a ruín hradov, ak však hľadáte niečo špeciálne, vyrazte na hrad Ostrý Kameň. Niežeby táto ruina bola špeciálne iná, ako tie ostatné. Jedinečnosť jej dodáva predovšetkým umiestnenie. Hrad sa nachádza na hlavnom hrebeni Zárub. Ten je krásne exponovaný a sú z neho nádherné výhľady. Hrad je položený na jednom z jeho koncov. Záruby sú najvyšším kopcom Malých Karpát a rovnako aj tento hrad je najvyššie položeným hradom v tomto pohorí. Nachádza sa vo výške 576m.

K dominantám a kuriozitám Bratislavy jednoznačne patrí Slavín. Jedná sa o vojnový pamätník so zaujímavou architektúrou, ktorý je vnímaný asi ako všetko vojnové, minimálne z dvoch protikladných strán. Jedna vec je však bez debaty, Slavín je výborný vyhliadkový bod. Je to aj veľmi dobrý a ľahko prístupný cieľ prechádzok v tejto časti Bratislavy.

Jedným z najzaujímavejších bunkrov patriacich do prvorepublikového opevnenia Bratislavy je bunker B-S-15 Ostrov. Jednoznačne za to „môže“ jeho neobvyklá poloha priamo na brehu Dunaja a iba niekoľko metrov od atraktívneho sútoku tejto rieky a petržalského ramena Zuzana.

Máme tu tip pre pracujúcich, ktorým zostáva na návštevu prírody len minimum času, len niekoľko hodín počas krátkeho víkendu. Tento výlet môže byť aj vhodným cieľom výletu pre rodiny s deckami. Okrem vyhliadkového vrcholu môžete v blízkosti navštíviť množstvo ďalších atraktivít, keďže táto oblasť Malých Karpát je jedným z centier rekreácie okolitého regiónu.

Len 7 km od baníckeho mestečka Rožňava sa skrýva perla medzi kaštieľmi na Slovensku, kaštieľ v Betliari. Betliar je náš najnavštevovanejší a tiež najkrajší kaštieľ na juhovýchodnom Slovensku. Je veľkým lákadlom pre všetky vekové kategórie, ale ani cudzinci tu nie sú výnimočnosťou. 

Krasová oblasť Gemeru sa pýši nielen bohatou históriou a krásnymi prírodnými pamiatkami, ale aj veľkým množstvom jaskýň. Najzaujímavejšou z nich je iste Krásnohorská jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO a milovníci jaskýň by ju nemali obísť. 

Všeobecne o ich existencii tuší len málokto, no v bukových lesoch v okolí malokarpatského vrcholu Kamzík na tieto objekty z mohutného betónu narazíte čoraz jednoduchšie. Nadšenci ich totiž postupne začali sprístupňovať verejnosti. Reč je o delostreleckých Kavernách z I. svetovej vojny. Celkovo je ich v oblasti Bratislavy viac ako 3 desiatky. Na niektoré z nich upozorňujú aj priľahlé plošiny, na ktorých boli situované samotné delá. Dodnes sú tieto úpravy v teréne dobre viditeľné.

Bunker B-SV-1 je súčasťou bývalého opevnenia Bratislavy z čias 1. Československej republiky. Konkrétne sa jedná o jedno zo štyroch veliteľských opevnených stanovíšť. Pôvodné opevňovacie plány počítali s väčším množstvom objektov tohto druhu v sústave jednotlivých bunkrov, avšak zrealizované boli napokon iba štyri petržalské veliteľské stanovištia.

Na poli, medzi okrajom bratislavského sídliska Petržalka a hranicou s Rakúskom sa nachádza väčšie zoskupenie objektov patriaceho do sústavy bratislavských bunkrov z obdobia prvej Československej republiky. V prvom rade je to masívny bunker B-S-8 Hřbitov s priľahlým vojenským cintorínom, menšie palebné postavenia v poli (3 objekty), protitanková priekopa v lesíku medzi bunkrom B-S-7 a B-S-8, tehlová maketa tanku a bunker B-S-7 Cvičiště. Posledné štyri si predstavíme v tomto článku. Návšteva týchto objektov je dobrým cieľom na krátky cyklovýlet.

Prastarý kostol pri obci Kopčany na Záhorí, je pamiatkou, ktorá má všetko podstatné, až na to, že sa o nej takmer nevie. Má všetky atribúty prvotriednej atrakcie. Leží v peknej, rovinatej krajinke, v ktorej spolu s priľahlým, starým stromom dominuje okoliu. Stavba je citlivo zreštaurovaná a v jej blízkosti nie sú žiadne nadbytočné ,,gýče".

Ruina Kačenárne patrí k zabudnutým historickým objektom Záhoria, konkrétne Kopčian. Náhodne sme na ňu narazili počas cesty ku kostolu sv. Margity Antiochijskej, ktorý leží kúsok odtiaľto. Že sa v okolí Kopčian nachádza historická pamiatka, spoznáte podľa tabuľky na hlavnej ceste vedúcej obcou. Je to však odkaz na spomínaný kostol. Bonusom obhliadky kostola, ktorý je sám o sebe špičkovou pamätihodnosťou, je aj uvedený objekt Kačenárne.

Historické hraničné kameňe Bratislavy sú atraktivitou, ktorá by v iných krajinách patrila medzi prvotriedne zaujímavosti. U nás však hraničné kamene postupne pohlcuje malokarpatský les. Reč je o starých hraničných kameňoch oddeľujúcich vtedajšie bratislavské panstvo od okolia. Nejedná sa len o zaujímavú sondu do histórie Bratislavy, ale aj o atraktívne objekty skryté v bratislavskom lesoparku. Ak už máte Malé Karpaty prejdené, práve takéto zaujímavé ciele môžu prehĺbiť vaše poznávanie tejto lokality. A nebude to nuda. Tak teda hor sa do objavovania!

Prinášame vám tip na ideálny víkendový výletík, najlepšie však cyklovýlet - a kľudne aj s malými deťmi. Reč bude o mohyle neďaleko bratislavského letiska, vybudovanej v roku 1923 na pamiatku smrti M. R. Štefánika v týchto miestach. K tragickej udalosti došlo 4.5.1919, keď sa počas pristávania zrútilo jeho lietadlo. Okrem tohto významného československého generála našiel v troskách stroja smrť i jeho doprovod - naporučík Giottom Mancinelli Scotti, seržant Umberto Merlino a strelec Gabriel Agginuti, o čom svedčí i pamätný text na tunajšej spomienkovej tabuli.

Hrad Krásna Hôrka už oddávna tvoril hlavnú dominantu gemerského regiónu a aj dnes je hlavným lákadlom tejto oblasti. Tento hrad bol až donedávna jedným z mála hradov, ktorý sa na Slovensku zachoval vo veľmi dobrom stave až do súčasnosti. Avšak to, čo sa nepodarilo vojskám a zubu času za stovky rokov existencie hradu, sa podarilo dvom maloletým chlapcom z osady pod hradom. V roku 2012 tento hrad podpálili a oheň napáchal značné škody. V súčasnosti ale prebieha na hrade rozsiahla rekonštrukcia a z tohto dôvodu je verejnosti neprístupný.