Muránsky hrad je ruinou nad obcou Muráň v národnom parku Muránska planina. Zaujal nás najmä tým, kde je situovaný. Celé jeho okolie je totiž špecifické prekrásnou prírodou, ktorej dominujú pohľadné horské lúky vtisnuté medzi strechovité kopce, porastené zmiešanými lesmi, a pretkané výraznými skalami. Okrem toho je tento hrad vybudovaný celkom vysoko. Až takmer v tisícmetrovej výške (935 m n. m.) na vrchole Cigánka. To z neho robí výborný vyhliadkový bod. V rámci regiónu je Muránsky hrad veľmi obľúbený, keďže sa k nemu dá spraviť pekná túra, či už z obce Muráň, alebo neďalekej Muránskej huty. Zaujímavosťou je, že sa jedná o tretí najvyššie položený hrad na Slovensku.
Na Kráľovu hoľu sa nám v zimnom období podarilo vystúpiť z obľúbenej štartovacej obce, zo Šumiaca. Ak by ste šli autom až na najvyššie položené parkovisko, neďaleko modrej značky, pripravte sa na možné nepríjemnosti spojené s ľadovým povrchom. Odporúčame mať v aute sadu reťazí. Cesta bola síce odhrnutá, no ľad tu bol poriadne klzký, vyjazdený množstvom áut. Podobne to bolo na parkovisku. Vyjsť sa dalo i bez reťazí, no pri manévrovaní na parkovisku, kolesá občas poriadne pretáčalo. Okrem toho bolo parkovisko spoplatnené. Peniaze vyberali dole v obci.
V tomto článku vám prinášame krátky prehľad vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách. Na chaty pravdepodobne narazíte počas potuliek vysokotatranským horstvom. Chaty tak isto odporúčame navštíviť všetkým, ktorí tak ešte nespravili, keďže predstavujú skvelý tip na výlet vo Vysokých Tatrách. Navyše sa v nich dá i občerstviť, čo počas túry príde vhod. Náročnosť prístupu k jednotlivým chatám je rôzna. Na svoje si preto prídu turisti začiatočníci, ale i pokročilí. K niektorým chatám je možný prístup po cyklotrase, čo isto poteší fanúšikov horskej cyklistiky.
V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.
Chopok (2023,6 m n. m.) je vrchol v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Po Ďumbieri a Štiavnici je tretím najvyšším kopcom Nízkych Tatier, čo z neho robí výborný vyhliadkový bod. Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni tohto pohoria medzi Derešmi na západe a Ďumbierom na východe. Z turistického hľadiska patrí k najnavštevovanejším slovenským vrcholom.
Muránska planina je horský celok v západnej časti Slovenského rudohoria. Prelína sa v nej prírodný charakter náhorných plošín Slovenského krasu a zalesnených strání Nízkych Tatier. Je to kus nádhernej prírody, ktorá človeku ľahko prirastie k srdcu. Rád sa sem vraciam.
Jednou z pamiatok, ktoré sme navštívili v rámci našej rodinnej dovolenky v Novom Tekove, bol aj Vodný mlyn Bohunice, ktorý leží pri obci s rovnomenným názvom Bohunice a nachádza sa pri potoku Sikenica približne 2 km od horného konca uvedenej dediny.
Zejmarská roklina je jedným z množstva kaňonov, ktoré sa stali charakteristickou črtou pohoria Slovenský raj. Nachádza sa na juhu uvedeného horstva pri Palcmanskej Maši a obci Dedinky. Nájdete v nej všetko, čo preslávilo Slovenský raj. Hlboký skalný kaňon, vodopády, rebríky a stúpačky. Všetko korunované jedinečnou prírodou.
Vysoká pec pri obci Sirk, v časti Červeňany, ležiaca južne od mesta Revúca v Turskej doline, je významnou technickou pamiatkou z čias živého baníctva na Gemeri. Predstavovala hutnícky symbol železorudného baníctva tohto regiónu. Spracovávala železnú rudu z okolitých baní v oblasti Železníka v období koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Ludárova veža 1859 m n. m. je vrcholom v oblasti Ďumbierskych Nízkych Tatier. Nachádza sa na severozápad od vrchola Ďumbier v jednom z jeho hrebeňov - konkrétne v Ludárovom hrebeni, ktorý smeruje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, z Ludárovej kopy k Ludárovej holi.
Objavte čaro jedného z najkrajších kútov severného Slovenska, údolia Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Levočskej vrchoviny, kde v roku 2012 vyrástol obdivuhodný areál Nestville Park a súčasne s ním aj expozícia liehovarníctva a tradičných ľudových remesiel – Nestville Distillery. Nachádza sa len 5 km západne od Starej Ľubovne, v bývalom najmenšom meste Uhorska, v dedinke Hniezdne.
Vysoká pec v lokalite Tri Vody je pozostatok hutníctva v tejto oblasti. Ide o v minulosti významné miesto spracovania železnej rudy a zároveň jednu z najstarších takýchto pecí v strednej Európe. Postavili ju koncom 18. storočia ako výsledok pokroku v spracovaní železnej rudy. Nachádza sa pri Osrblí, takmer celkom v centre stredného Slovenska neďaleko Podbrezovej a Brezna.
Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej fauny a flóry. Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Devínska Kobyla (514 m n. m.), na ktorej vrchole sa rozhľadňa nachádza je zároveň najvyšším vrcholom Bratislavy a keďže je obklopená šírou rovinou, má potenciál ponúknuť ďaleké výhľady.
Veľký Rozsutec s výškou 1610 m n. m. patrí k najvýraznejším a najvyhľadávanejším vrcholom Malej Fatry a Slovenska vôbec. Svojim jedinečným, rozoklaným tvarom sa stal symbolom Krivánskej Malej Fatry, podobne ako platňovitý vrchol Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre.
Malý Rozsutec (1343 m n. m.) je obľúbený vrchol v Malej Fatre, menší skalnatý brat vedľajšieho Veľkého Rozsutca (1610 m n. m.). Je rovnako pútavým turistickým cieľom. Nachádza sa neďaleko Terchovej, Štefanovej a Zázrivej. Aj keď nie je až natoľko grandiózny, stále dokáže ponúknuť pekné výhľady a adrenalínovejší výstup po skalných pasážach. Spolu s Veľkým Rozsutcom svojou siluetou už zďaleka charakterizujú túto časť pohoria Malej Fatry.
V časoch, keď sme čoraz viac voľného času nútení stráviť v najbližšom okolí, sme sa rozhodli priniesť tipy na výlet v Bratislave pre rodinky s deťmi. Možno práve dnešná doba nás mierne dotlačila hľadať zaujímavé ciele, kam zobrať deti na výlet a objaviť pri tom nové miesta, o ktorých sme možno ani netušili, hoci ich máme doslova pod nosom.
Malé Karpaty na prvý pohľad neevokujú predstavu veľkého výhľadového potenciálu. Nižšie kopce, zarastené hustými lesmi príliš nenaznačujú, že by sa tu dalo nájsť niečo podobné. Ako to často býva, aj tu je opak pravdou. Malé Karpaty totiž vystupujú z obrovskej plochy okolitých nížin až do výšky cez sedemsto metrov. To už je celkom slušný základ na dobré výhľady do krajiny. Navyše niektoré z vrcholov sú odlesnené a na iných sú v súčasnosti vybudované turistické rozhľadne.
Na jar (máj, 2020) sme sa vybrali do Jánošíkových dier s deťmi, dokončiť prechod ich hornej časti. Nástup sme volili zo Štefanovej, pričom sme postupovali cez Podžiar a ztadiaľ už po modrej značke Hornými dierami. Sezóna sa len rozbiehala, no turisti už na technickejších miestach s rebríkmi vytvárali klasickú zápchu. Atmosféra bola mierne nervóznejšia, keďže to bolo v čase Covid karantény s povinnosťou nosiť rúška a držať odstupy.
V tomto článku prinášame výber lokalít v ultrapopulárnych Vysokých Tatrách, ktoré sa nám javia ako najvhodnejšie pre návštevu rodín s deťmi. Nájdete tu miesta v najpopulárnejších slovenských horách vhodné pre celkom malé deti putujúce ešte v kočíku, ako aj deti skúšajúce prvé ľahšie túry, ale taktiež vhodné pre deti, ktoré by už v Tatrách mohli vyskúšať čosi kondične náročnejšie.
Mesto Spišské Podhradie a jeho blízke okolie predstavuje jednu z tých lokalít, kde na malom území nájdeme veľa rôznych zaujímavostí. Najväčším turistickým lákadlom je dozaista monumentálny Spišský hrad so svojimi okolitými pamiatkami. Kulisu stredovekých zachovalých pamiatok dotvára nádherná okolitá príroda a výhľady na Branisko a dokonca i Tatry.
Slovensko ponúka ideálne možnosti na skituristiku a skialpinizmus. Hlavnú úlohu zohráva fakt, že sa tu na relatívne malom území nachádza množstvo pohorí s rôznou obtiažnosťou terénu. Nájdete ľahké kopce s pohodovými hrebeňovkami, ale aj skutočne extrémne zjazdy vo vysokých horách. Vďaka tomu máte možnosť postupne rozvíjať svoje skialpinistické zručnosti. Jednotlivé horské oblasti sú navyše blízko seba a dobre dostupné autom, či kombináciou verejnej dopravy. Na výber tak jestvuje nepreberné množstvo túr. Okrem toho má Slovensko výhodu aj v tom, že vďaka dostatočnej nadmorskej výške tunajších hôr existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že v zimnom období budete mať k dispozícii dostatok snehu.
Región Spiš sa pýši mnohými historickými mestečkami s bohatou minulosťou a hodnotnými pamiatkami. Kežmarok je jedným z nich. Pri návšteve podtatranskej oblasti by ste sa jeho návšteve nemali vyhnúť, prišli by ste o nádherné pamiatky, ktoré toto mesto charakterizujú.
Stropkov je mestečko na severovýchode Slovenska, ktoré leží na pomedzí dvoch regiónov- Zemplína a Šariša. Tieto dva historické regióny oddeľuje rieka Ondava, Stropkov sa preto nachádza na Zemplíne, ale po prekročení rieky ste už na Šariši.
Podolínec je menej známe, malé mestečko pod Tatrami, ktorému väčšina ľudí nevenuje väčšiu pozornosť. Nachádza sa na severe Slovenska, na hlavnej ceste vedúcej z Popradu do Starej Ľubovne. Avšak toto mesto si zaslúži našu pozornosť. Pri prechádzke po hlavnom námestí si ihneď všimnete pozostatky z histórie bývalého kráľovského mestečka a prechádzky jeho starobylými vedľajšími uličkami vás prenesú v čase do stredoveku.
Mólo v dedinke pri Bratislave s názvom Korzo Zálesie predstavuje drevenú promenádu naprieč tokom rieky Malý Dunaj. Dalo by sa povedať, že predstavuje, čo sa týka Slovenska, relatívne moderný trend budovania cestovného ruchu a relaxu formou budovania lokálne významných atraktivít menšieho rozsahu. Jednoducho drobné projekty, bez megalomanských cieľov, ktoré v konečnom dôsledku aj tak lákajú množstvo návštevníkov. Vďaka tomu zatraktívňujú i okrajové obce a oblasti. Častokrát ich nájdeme v podobe čoraz populárnejších vyhliadok všetkého druhu. Toto je i prípad korza v Zálesí.
Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica. Návšteva tohto chodníčka je ideálnym spôsobom ako zaujímavou formou stráviť časť pobytu vo Vysokých Tatrách, ak sa práve necítite, alebo nie je čas na väčšiu túru v najvyšších horách Slovenska.
Brankovský vodopád je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Má výšku 55 m. Napriek svojmu prvenstvu a veľkej prírodnej kráse, na počudovanie, nie je príliš známy. Nachádza sa v oblasti Donovál, konkrétnejšie Podsuchej, čo je jedna z osád Ružomberka. Je zvláštne, že vodopád nepriťahuje masy turistov, pritom sa nachádza len trištvrtehodinku pohodovej chôdze od hlavného ťahu Donovaly - Ružomberok. Možno je to len tým, že nikomu sa nechce prerušovať v týchto miestach obyčajne celkom svižnú jazdu autom.
Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.
Cyklomost Kopčany - Mikulčice je cyklolávkou vedúcou ponad tok rieky Moravy, prekonávajúc tak hranicu medzi Českom a Slovenskom. Objekt mosta má oblúkový charakter, dĺžku 143m a prepája cyklotrasy vedúce po jednotlivých brehoch rieky.
Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245 m n. m..
Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.
Letisko Vajnory je bývalým hlavným bratislavským letiskom. Slúžilo ako dopravné letisko, až do doby, kým nebolo vybudované nové letisko v Ivanke pri Dunaji. Neskôr slúžilo ako klasické športové letisko, pre motorové a bezmotorové lietanie, ako aj pre zoskoky parašutistov. V súčasnosti je pravou čiernou dierou Bratislavy.
Teplo je základ. Ak ste na výlete niekde v horách a neobliekli ste sa celkom najlepšie teda tak, aby vám bolo teplo, z výletu v horách nakoniec nemáte nič alebo si ho nemôžete užiť naplno. Preto je dôležité sa pred výletom do hôr poriadne obliecť, aby ste si mohli výlet naplo užiť a nemuseli by ste celý výlet trkotať so zubami. Okrem zimnej bundy je dôležité aj to, čo máte oblečené pod bundou. Preto nezabúdajte na tu správnu pánsku mikinu.
Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi. Výlet na túto rozhľadňu je vhodný pre naozaj všetky kategórie turistov, na nenáročnú prechádzku, alebo na minivýlet na bicykli, či zaujímavý bod na vašej bežeckej trase.
Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980 m n. m., priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov. Pri vašich cestách po hlavných ťahoch Slovenska predstavuje jej návšteva len malé zdržanie, ktoré rozhodne nie je stratou času. Na rozhľadni si môžete spraviť krátku, aktívnu prestávku od šoférovania a pokochať sa krásou tejto časti Nízkych Tatier.
Sútok Dyje a Moravy je veľmi príjemnou lokalitou na krajnom západe Slovenska, kde sa spájajú uvedené rieky a zároveň vytvárajú prirodzenú hranicu troch štátov - trojštátie Česka, Slovenska a Rakúska. Dyje je pravostranným prítokom Moravy. Z miesta sútoku potom Morava ďalej pokračuje vo svojej lenivej púti až pod devínske hradné bralo, kde sa vlieva do Dunaja.
Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m., predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.
Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.
Krakova hoľa 1751,6 m n. m. je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je múzeom uprostred lesov Veporských vrchov neďaleko Čierneho Balogu. Tento skanzen vybudovali v roku 2002 Lesy SR ako unikátnu expozíciu lesníctva. Skanzeny na Slovensku sú vo všeobecnosti veľmi príjemnými miestami a ani ten vo Vydrove nie je výnimkou. Neobjavíte tu iba zaujímavé historické budovy súvisiace s lesníctvom, ale aj prezentáciu hlavných úloh lesníctva, pričom všetko je sprístupnené veľmi pútavou formou.
Počas istého letného víkendu sme sa podujali preskúmať zaujímavú dvojkombináciu v podobne výtupu na oba Rozsutce vrámci jednej túry. Uvažovali sme nad výstupom na oba malofatranské vrcholy práve cez Jánošíkove diery a to ich kompletným prechodom. Pripadalo nám to ako zaujímavá výzva po krásnej trase okorenenej krásnymi výhľadmi z jednotlivých vrcholov, pričom nás lákala i technickejšia povaha tejto trasy.
Kamzík 439,4 m n. m., známy aj pod názvom Koliba, je jednou z neoddeliteľných súčastí Bratislavy. Predstavuje jeden z bratislavských symbolov, ktorý pri ceste do hlavného mesta vidno už zďaleka. Je to aj v ďaka tzv. televíznej veži, ktorá sa strmí k oblohe priamo z jeho vrcholových partíí. Pripomína raketu pred štartom z kozmodromu. Vrchol Kamzíka je jedným z pahorkov týčiacich sa nad Bratislavou a svojou nezameniteľnou siluetou a významnou rekreačnou funkciou patrí k hlavným poznávacím znakom tohto mesta.
Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.
Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a kríž pod vrcholom kopca Butkov (765 m n. m.) je pútnickým miestom, ktoré vzniklo na okraji kameňolomu Ladce. Súčasťou je i výrazná krížová cesta vybudovaná na svahoch tohto kopca. Sanktuárium je pomerne megalomanským dielom. Vytvára netradičnú atraktivitu, poskytujúcu okrem duchovných zážitkov aj výborné výhľady na Považie.
Ruina hradu Revište, predstavuje zvyšky gotického hradu, neďaleko Žarnovice, konkrétnejšie nad Revištským Podzámčím. Táto zrúcanina je veľmi dobre a rýchlo dostupná a chceli by sme ju odporučiť, aj pre tých, ktorí síce milujú pekné výhľady, no nie až tak obľubujú nekonečné šliapanie za nimi dakde v horách. Hrad Revište je ideálnym vyhliadkovým bodom na širokú časť Pohronia ako aj samotnú rieku Hron. Ruina je v súčasnosti v procese konzervácie a tak sa postupne zlepšujú i bezpečnostné podmienky počas pohybu v okolí jej hradných múrov.
Termálny prameň pri obci Lukavica je vo svojej podstate zvyškom po 800 m hlbokom geologickom vrte, ktorý mal údajne preveriť možnosti ťažby uránu v tejto oblasti. Namiesto uránu sa však podarilo naraziť tento teplý prameň železitej vody s teplotou približne 30 stupňov Celzia. Prameň sa nachádza neďaleko diaľnice v lokalite Žarnovice. Priamo z tohto mestečka sa dá k prameňu veľmi rýchlo dostať autom a tak si môžete kedykoľvek, keď tadiaľto prechádzate, dopriať prírodný wellness. V tomto článku by sme radi prezentovali túto miniperličku medzi nekomerčnými termálnymi prameňmi Slovenska.
V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.
Železná studienka tvorí jeden z hlavných pilierov bezplatnej relaxácie pre Bratislavčanov. Ľahko dostupná dolinka, v zovretí okolitých malokarpatských kopcov je čoraz populárnejšia medzi obyvateľmi mesta i priľahlých častí. Málokto vie, že túto funkciu plnila Železná studienka už od 19. storočia. Hoci vtedy bolo toto miesto oveľa noblesnejšie ako v súčasnosti. Stále však ponúka rýchlo dostupný relax v tôni lesa a myseľ upokojujúcich rybníčkov.
Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609 m n. m. a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.
Bystrá lávka (2297 m n. m.) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.