K dominantám a kuriozitám Bratislavy jednoznačne patrí Slavín. Jedná sa o vojnový pamätník so zaujímavou architektúrou, ktorý je vnímaný asi ako všetko vojnové, minimálne z dvoch protikladných strán. Jedna vec je však bez debaty, Slavín je výborný vyhliadkový bod. Je to aj veľmi dobrý a ľahko prístupný cieľ prechádzok v tejto časti Bratislavy.
Napriek tomu, že Slavín je vynikajúcim vyhliadkovým miestom v rámci celej Bratislavy a vcelku rozľahlý monument, nebýva príliš preplnený turistami. Mnoho návštevníkov sú väčšinou miestni obyvatelia, ktorí si sem vyšli na prechádzku. Hoci stretnúť môžete aj turistov, nie je ich tu však toľko ako povedzme na neďalekom Bratislavskom hrade. Predsa len je to sem z centra mesta trochu ďalej, hlavne ak idete pešo. Výnimkou môžu byť víkendy, kedy je tu zaiste plnšie.
Podvečer na Slavíne. Slnko pomaly zapadá nad hrobmi statočných vojakov.
Z času na čas sa na mieste konajú spomienkové akcie spojené s kladením vencov a uctenie si pamiatky padlých vojakov. Účastníkmi bývajú aj významné politické osobnosti nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
V minulosti bolo tiež zvykom, že sem chodili hlúčiky mladých ľudí oslavovať koniec školského týždňa. Teda občas oslavovali koniec týždňa kľudne aj cez týždeň :) Ak ste sa tu preto ocitli niekedy na večer, často ste narazili na mierne dezorientovaných študentov vo víre dobrej nálady :) Ísť sem preto na večer bol naozaj skutočný zážitok. Napriek tomu je v súčasnosti Slavín miesto o ktoré je dobre postarané. Nenájdete tu bordel a odpadky, prípadne chátrajúce miesta a objekty.
Slavín. Vitajte na Slavíne - bratislavskom pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny
Monument Slavína
Slavín je v podstate obrovský, kameňom, zrejme mramorom obložený objekt, ktorému dominuje 39,5m vysoký, hranatý obelisk, pod ktorým sa nachádza tzv. obradná miestnosť. K tomuto ústrednému objektu vedie masívne schodisko. Okolie tvorí pomerne rozľahlá, kameňom dláždená plocha a jednotlivé hroby. Na vrchole obeliska sa nachádza socha ruského vojaka s vlajkou. Autorom je slovenský sochár A. Trizuljak. Mnohí návštevníci vnímajú vzhľad tohto diela ako typického predstaviteľa čias socialistickej architektúry a fyzický prejav vtedajšej ideológie.
Na vrchole. Socha vojaka, ktorý vztyčuje vlajku.
Za zmienku stojí interiér obradnej miestnosti, kde sú uvedené názvy jednotlivých slovenských miest s dátumami ich oslobodenia sovietskymi vojskami. Nájsť tu možno i epitaf v nasledovnom znení: „Ty, ktorý vchádzaš sem odožeň bôľ a súcit nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly za hrdosť človeka za život ľudstva súci za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili“
Na Slavíne i v obradnej miestnosti sa nachádzajú ďalšie umelecké diela. Autormi sú R. Pribiš, J. Kostka. J. Kulich, L. Snopko a T. Bárfay.
Oslobodené mestá. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou
Slavín - výhľady a romantika
Návšteva Slavína a vyhliadka z neho je veľmi pekným zážitkom počas celého dňa. Zažijete tu nádherné východy slnka, na ktoré sa môžete pozerať s kráľovským výhľadom. Veľmi pekná je aj silueta pomníka počas západu slnka. Ale kľudne sa tu môžete zastaviť aj cez deň, prípadne v noci a pozerať rušnú, svetieľkujúcu Bratislavu. Počas návštevy v noci je navyše Slavín veľmi pekne osvetlený z okolitých reflektorov.
Slnko pod Slavínom. Silueta Slavína zachytená pred západom slnka
Výhľady zo Slavína sú veľmi dobré na veľkú časť Bratislavy. Dá sa tu príjemne posadiť a pozerať na mesto „pod sebou“. „Príjemne“ však platí iba počas teplejších dní, pretože sedieť sa dá najmä na kamennom obvodovom múriku. Ak však nemáte problém so státím, tak vhodná doba na návštevu kvôli výhľadom je v podstate hocikedy.
Bratislavská panoráma. Zo Slavína máte veľkú časť Bratislavy ako na dlani. Pekne vidieť najmä na východ.
Výhľadom dominuje najmä Národná banka Slovenska a netradičná architektúra obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu. V noci naopak najviac pozornosti púta vysvietená a rušná Šancová ulica s množstvom blikajúcich áut. Ak teda chcete niekam vziať polovičku na romantickú prechádzku určite ju vezmite na Slavín. Nuž a pokiaľ budete mať šťastie a ostane voľné miesto, tak si môžete sadnúť na múrik. Nemusí to byť však pravidlom, pretože tých romantikov tu bude určite viacero :) No a keď už je reč o romantike, tak veľmi pekné sú i večerné prechádzky a výhľady zo Slavína. Výhľad na vysvietené mesto pri nohách vždy ,,zaberal" nielen na romantikov, ale aj na drsnejšie povahy.
Romantika na Slavíne. Slavín je skvelým miestom na romantiku. Čo môže byť krajšie ako láska s výhľadmi na bratislavské budovy :)
Slavín v noci
Bratislavský Slavín možno odporučiť na prechádzku i na večer, keď je celkom tma. Objekt je zaujímavo nasvietený viacerými reflektormi. Dominantnými sú štyri body zdroja svetla, ktoré sú situované v rohoch štvorcovej plochy, uprostred ktorej sa monument nachádza. Reflektory mieria svojimi lúčmi šikmo na obelisk, pričom sa pretínajú priamo na soche vojaka, ktorý je umiesnený na jeho vrchole. K zaujímavostiam patrí, že Slavín bol dlho bez osvetlenia, resp. pôvodné osvetlenie nefungovalo. Neskôr však začalo vojenský cintorín spravovať pohrebníctvo Marianu, ktoré sa podujalo nasvietiť arkádiu pri pamätnej miestnosti. Na kompletné osvetlenie objektu už však nezostávali prostriedky. S ponukou financovať jeho dokončenie prišlo ruské veľvyslanectvo. Výsledkom bola inštalácia štyroch osvetľovacích stĺpov, pričom na každom z nich sú umiestnené tri LED svietidlá. Tieto sú úsporné a preto je možné dosahovať dostatočné nasvietenie pamätníka a zároveň nízke náklady na prevádzku osvetlenia. Podmanivo osvetlený Slavín spolu s vysvietenou Bratislavou robia z tohto miesta jednu z najzaujímavejších lokalít pre večerné prechádzky. Miesto rozhodne stojí i za nočnú návštevu.
Podujatia na Slavíne
Slavín je aj obľúbeným miestom pre „oficiálne udalosti“ a oslavy rôznych výročí, ktoré súvisia s politikou a históriou. Každoročne sa tu zídu obyvatelia a politické špičky aby uložili vence a kvety k pamätníku. Pokladanie vencov a kvetov je oficiálny obrad, ktorý sa tu uskutočňuje každý rok 4.apríla. Je to deň výročia oslobodenia Bratislavy, ktorej sa pravidelne zúčastňujú slovenskí politici a prezident. Ak máte radi obrady podobného charakteru, tak sa tu určite zastavte v tento čas. Počas tejto udalosti je navyše sprístupnený interiér monumentu, takže si môžete pozrieť ako to vo vnútri vyzerá. V priebehu roka totiž do interiéru nemôžete bežne nahliadnuť.
Zo Slavína. Z obradnej miestnosti je takýto pohľad na námestie pred Slavínom. V hlavnej úlohe štvorcová dlažba :)
Pamätník Slavína často navštevujú aj rôzne svetové osobnosti, najmä z východnej Európy. Spomenúť možno návštevu ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý sa tu zastavil počas stretnutia s Georgeom Bushom. Na túto udalosť z roku 2005 si dobre pamätajú všetci Bratislavčania, najmä kvôli nepríjemným obmedzeniam čo sa týka dopravy v oblasti Starého Mesta :)
Veľmi diskutovanou témou bola aj návšteva ruských motorkárov na Slavíne v čase krymskej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou. Zišli sa tu stovky ľudí, či už z ruského tábora, alebo ukrajinského tábora. Samozrejmosťou boli aj viaceré drobné konflikty.
Pravoslávny kríž. Počas prechádzky po Slavíne narazíte aj na tento kríž. Sú odtiaľ aj pekné výhľady.
Pozor na obmedzenia!
Viac krát sme na Slavíne narazili na strážnika, ktorý sa len tak vynoril z ničoho nič a upozornil nás na niečo čo by sme nemali (v našom prípade išlo o bicykel). Napríklad sa sem nesmie chodiť na bicykli či korčuliach, na čo upozorňuje značka pred príchodom na Slavín. Túto značku nájdete pred „bezbariérovým vstupom“, ktorý je z boku areálu. Hlavný vstup na Slavín vedie po schodoch, kde Vás privítajú vojaci vytesaní do steny.
Okrem iného by ste do areálu Slavína nemali vstupovať so psom, čo je pochopiteľné, keďže psíčkovia často krát zanechávajú za sebou „stopy“ podobne ako zanechával hrach Janko Hraško a nie všetci psíčkari ich zbierajú :) Tak isto by ste sa nemali pohybovať po trávnatých miestach s pomníkmi. Obmedzení je teda viacero a je to len dobre!
Jeden zo vstupov na Slavín. Do areálu nesmiete so psom či na korčuliach. Ak ste na bicykli, tak ho môžete maximálne tlačiť.
Trochu z histórie Slavína
Slavín bol postavený v rozmedzí rokov 1957-1960 na jednom z vŕškov týčiacich sa nad Bratislavou, konkrétne nad oblasťou Palisády a Horský park. Má pripomínať obetavosť ruských vojakov, ktorí počas druhej svetovej vojny padli na území Slovenska. Spolu je tu pochovaných 6845 vojakov. Ich telá sú uložené v dvoch masových a viacerých samostatných hroboch. Presnejšie sa ich tu nachádza 278.
Pomníky padlých vojakov. Na Slavíne je pochovaných 6845 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas dobývania Bratislavy.
Všetci títo vojaci padli v apríli 1945, počas bojov o Bratislavu a preto bol aj tento monument slávnostne odhalený počas 15 výročia oslobodenia hlavného mesta Slovenska. Autorstvo tohto pamätníka patrí architektovi a sochárovi J. Svetlíkovi. Slavín je jediný vojenský cintorín súvisiaci s obdobím druhej svetovej vojny v Bratislave.
Pohrebisko vojakov. Vojaci sú na Slavíne pochovaní buď v individuálnych hroboch alebo v spoločných hroboch.
Ako sa dostať na Slavín?
Slavín leží v oblasti najlukratívnejších pozemkov Bratislavy. Konkrétne v oblasti Palisád a Horského Parku. Jedná sa o skutočný monument, ktorý „kraľuje“ okoliu a vidno ho z mnohých iných lokalít v Bratislave. Ak sa sem vyberiete pešo, a nezáleží z ktorej strany, budete prechádzať okolo množstva nových i starších víl. Niektoré z nich sú architektonicky zaujímavé. Často majú vysoké kamenné múry. Mnoho z nich slúži ako sídlo diplomatov. Neďaleko Slavína sa nachádza i vila prezidenta Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu by sme odporúčali vyjsť si na Slavín pešo, hoci je to do kopca. Prechádzky uličkami pod týmto pamätníkom sú veľmi príjemné. Uličky rozkladajúce sa v kopcovitom teréne sú pokojné, s minimom premávky.
Prechádzka okolitými uličkami, kde vás nebude „otravovať“ koncentrovaná doprava, je však príjemnou predprípravou na unikátny výhľad. Prístupov priamo k pomníku je viacero. Najväčším je mohutné schodisko, z ktorého je dobrý výhľad na Bratislavský hrad. Ak ste došli s kočíkom z Pažického ulice pred Slavínom vedie aj bočný vstup, kde nie sú schody. Od štvrti viliek v oblasti Murmanskej výšiny vedie tiež na Slavín klasický chodník.
Do pozornosti by sme radi dali, trošku dlhší, avšak o to zaujímavejší prístup od električkového tunela po ulici zvanej Strmá cesta, cez Mudroňovu ulicu, okrajom Horského parku k Murmanskej výšine na samotný Slavín. Celá oblasť je situovaná v blízkosti tzv. Cesty hrdinov SNP, ktorá je známa aj ako červená turistická značka, vedúca naprieč celým Slovenskom. Priamo na nej sú umiestnené mnohé iné vojnové pomníky napr. spomínaná Murmanská výšina.
Autobusom na Slavín
Ak ste z rôznych dôvodov menej mobilní, je možnosť priviezť sa k monumentu MHD. Autobus stojí dokonca priamo pred Slavínom. Chodí z Hodžovho námestia, avšak len 1x za hodinu. Návšteva Slavína tak vďaka autobusovému spojeniu nie je nemožná ani rodinám s deťmi, alebo indisponovaným seniorom. Autobusom je vhodné vyraziť, aj v takom prípade, keď sa vám práve nechce riešiť, kde zaparkovať. Cesta z Hodžovho námestia trvá znesiteľných 15 minút.
K Slavínu.. Pod schodmi je niekoľko parkovacích miest. Väčšinou však s parkovaním nebudete mať problém. Nestáva sa často že by tu bolo príliš veľa ľudí. Dopraviť sa sem môžete aj autobusom, zástavka je hneď pod Slavínom. Autobus však chodí len 1x za hodinu.
Parkovanie pri Slavíne
Ak si predsalen zvolíte príjazd autom, pri Slavíne sa dá aj parkovať, nie je tam síce veľa parkovacích miest, ale väčšinou budete môcť auto dalo odstaviť niekde na ulici, prípadne pred neskolaudovaným nefungujúcim hotelom (čierna stavba). Ak sa rozhodnete pre dlhšiu, ale o to zaujímavejšiu prechádzku cez tzv. Strmú cestu a Bratislavský hrad, je možné zaparkovať pri výrazných panelákoch na Žižkovej ulici na hornom parkovisku pri židovskom cintoríne. To je už ale výlet na pol dňa. Ak by ste sa chceli prejsť cez Horský park k Slavínu, auto môžete nechať pri nemocnici na Kramároch. Odiaľ sa do parku a k pamätníku dostanete po červenej turistickej značke. Tá prechádza priamo popri nemocnici.
Žeriav s Bratislavským hradom. Žeriav v pozadí s Bratislavským hradom. Stroje a história počas výšľapu na Slavín :)
Čo si pozrieť v okolí?
V okolí Slavína je viacero zaujímavých lokalít, ktoré sa oplatí vidieť. Pokiaľ idete smerom od Bratislavského hradu, tak túto atraktivitu isto neminiete a na chvíľu sa tu zastavíte. Cestou na Slavín budete prechádzať zaujímavou kopcovitou štvrťou. Ak sa rozhodnete ísť bočným uličkami, narazíte na viacero viliek s rozmanitou architektúrou. Neďaleko Slavína leží Horský park – oáza zelene v tejto časti Bratislavy.
Pokiaľ sa chcete občerstviť tak cestou zo Slavína, alebo na Slavín sa môžete zastaviť v palacinkárni u Lacinku pri Hlavnej stanici. Palacinky tu robia naozaj dobre. Môžete sa zastaviť aj vo Funuse, čo je krčma s veľkými otvorenými priestormi, ktorá leží pár minút od Slavína.
Bratislavský hrad. Počas cesty na Slavín sa Vám budú vynárať veľmi pekné pohľady na Bratislavu. V tomto prípade sme mali Bratislavský hrad ako na dlani..
Stručný prehľad zaujímavostí v okolí
- Murmanská výšina - vojnový pamätník
- Horský park s tzv. Horárňou – oáza zelene v tejto časti Bratislavy
- Bratislavský hrad – turistická klasika. Z hradu sa dostanete na Slavín po Mudroňovej ulici.
- Kochova záhrada – chránený areál na Partizánskej ulici. Pravdepodobne však bude zatvorená
- Palisády - obytná časť s množstvom pekných historických víl
- Legendárne pohostinstvo Funus – návštevu vrelo odporúčame
- Palacinka Lacinka pri hlavnej vlakovej stanici - výborné palacinky za pohodovú cenu
