Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.50 (9 Votes)

Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má 754,3m, čím sa radí za Záruby 767,4m a pred Vápennú 752,2m. Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.

Dá sa povedať, že spolu so Zárubami, Skalnatou a Vápennou je Vysoká povinnou jazdou v Malých Karpatoch. Okrem peknej túry Vám na vrchu poskytne aj veľmi pekné výhľady. Cesta sem nie je vyslovene náročná a preto môžeme výlet sem odporučiť aj rekreačným turistom. Stúpanie je náročnejšie hlavne pred vrcholom, takže je dobré si našetriť na poslednú časť výstupu trochu síl. Celková dĺžka trasy sem, či už idete zo Zo Zochovej Chaty, alebo Kuchyne je max. 2-3 hodiny, takže je to ideálna voľba na poldňový výlet malokarpatskou prírodou.

Na vrcholeNa vrchole. Vrcholový kríž na Vysokej.

Odkiaľ začať výstup na Vysokú?

Na Vysokú sa dá vystúpiť z obce Kuchyňa za približne dve hodiny. Trasa vedie po modrej značke najskôr cez kopec nad obcou, ktorý predstavuje pastviny. Občas sa tu „rozprestiera“ veľké stádo kráv, niekedy aj s niekoľkými býkmi. Taký býk vie poriadne motivovať k rezkejšiemu kroku a preto tento kopček prekonáte rýchlo. Po krátkom zostupe nasleduje miesto s názvom Vývrat. Vedie k nemu i asfaltka, ktorá je odbočkou z hlavnej cesty za Kuchyňou. Dá sa sem doviezť autom a skrátiť si tak šľapačku. Nachádza sa tu niečo ako horáreň a v súčasnosti prebieha mohutná výstavba rekreačného komplexu.

Nad Vývratom pokračuje trasa krátkym stúpaním cez les až na lesnú cestu, ktorá bola kedysi podkladom úzkorozchodnej železničky. Zopár zhnitých podvalov je dodnes zachovaných hneď na prvej zákrute. Nemôžete si ich nevšimnúť, jedine, ak by boli pod snehom. Zaujímavá predstava, ako si to týmito miestami šinul v minulosti vláčik. Dnes by to mohla byť špičková atrakcia. Zo železničky však pretrvalo iba zopár spomínaných podvalov. Ako to mohlo v minulosti vyzerať si môžete pozrieť na podobnej zrekonštruovanej železničke na Katarínke (okrem železničky, odporúčame na Katarínke navštíviť aj kláštor a kostol sv. Kataríny).

Na hrebeni VysokejNeobvyklá atmosféra na hrebienku Vysokej.

Čoskoro sa trasa „zahryzne“ do úbočia a niekoľkými serpentínami získate na výškových metroch. Potom dlhým mierne stúpavým traverzom dosiahnete trávnaté sedlo pod Vysokou so zvyškami mohutných stromov. Zo sedla nasleduje krátke, strmé stúpanie až na vrchol Vysokej. Záverečný úsek pritom vedie skalnatým hrebienkom, ktorý je za mokra a snehu, či námrazy veľmi šmykľavý. Najmä pri zostupe. Na druhej strane tento technickejší úsek poteší každého horala.

Dlhší prístup na Vysokú je smerom od Zochovej chaty a hlavného hrebeňa Malých Karpát. Výstup na Vysokú vám zaberie 2-3 hodiny času v závislosti od vašej kondície. Ak už sa na hrebeni nachádzate, ide o zachádzku z hrebeňového rázscestníka Panské uhliská. Odtiaľto vedie na vrchol Vysokej modrá značka. Zväčša vedie strmým svahom v lese, ale záver výstupu ponúka veľmi pekné metre v trávnatom teréne s jedinečnými prastarými stromami, ktoré vytvárajú bizarné formy.

Výstup na Vysokú je veľmi pekný za každého ročného obdobia, špeciálne v zime. No treba byť opatrný. Stali sa tu už i nešťastia. Napríklad keď sa tu pod skialpinistom odtrhol snehový prevej a on si vážne zranil nohu. Vtedy sem dokonca musela prísť vrtuľníková záchranka.

Takmer na vrcholeTakmer na vrchole. Hrebeň v okolí Vysokej je väčšinou odlesnený, takže všetcí fajnšmekri, ktorí majú radi výhľady si prídu na svoje.

Symbolický cintorínKúsok pod vrcholom Vysokej sa nachádza malý symbolický cintorín. Tabuľky pripomínajúce mnohých nadšencov hôr sa nachádzajú na vrcholových skaliskách.

Zaujímavosti na vrchole

Vrchol Vysokej je charakteristický výrazným dreveným krížom. Má dva až tri metre. Spolu s okolím tvorí fotogenický motív. Okrem kríža sa na vrchole nachádza oceľový stožiar. Menej ľudí už vie, že kúsok pod vrcholom sa za skaliskami hrebeňa skrýva množstvo pamätných tabuliek, venovaných obetiam hôr. Nachádza sa tu drobný symbolický cintorín. Možno na ňom nájsť i známejšie mená.

Vrchol Vysokej je často veterný a kraľuje okoliu. Zaujímavé sú naň pohľady i z okolitých hrebeňov. Napríklad z hrebeňa Bartalovej, alebo Ražňovej. Vysoká vystupuje z lesov výrazne nad ostatné kopce. Z diaľky je dobre viditeľný jej skalnatý vrcholový hrebeň.

Pokiaľ máte radi výhľady, tak Vysoká má čo ponúknuť. Z Vrcholu je nádherný polkruhový výhľad na juh a na východ. V podstate uvidíte veľkú časť kopcov Malých Karpát. V diali tiež zazriete roviny Poddunajskej nížiny. Ak si chcete výhľady vychutnať, vyskúšajte sem prísť počas východu Slnka.

Vrchol VysokejVrchol Vysokej. Vysoká je obľúbený vrch v Malých Karpatoch. Počas pekného počasia tu vždy stretnete nejakých turistov.

Výhľad smerom na juhovýchodVýhľad smerom na juhovýchod. Z Vysokej sa vám naskytnú pekné pohľady na vrcholy Malých Karpát.

Zuby Vysokej - Malé Karpaty neobvyklými chodníčkami

Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.

Ďalší výrazný zub VysokejĎalší výrazný zub Vysokej. Zuby sú vápencové. Dobre je ich vidno i z hlavného hrebeňa Malých Karpát z oblasti Taricových skál.

Ako sa dostať na zuby Vysokej

Obvyklým východiskovým bodom na Vysokú je obec Kuchyňa. Dá sa sem veľmi pohodlne doviezť autobusom a samozrejme autom. Tu začína i turistická značka. My sme chceli ušetriť čas a tak sme sa autom odviezli až na Vývrat, kam vedie asfaltka. Na Vývrate sa nachádza zopár stavieb, okrem iného nové rekreačné centrum, ktoré je zatiaľ nedostavané (2016) .

Na Vývrate sa dá zaparkovať pri ceste a značkou z Kuchyne pokračovať k vrcholu Vysokej. Ušetríte si tým prechod jedného menej záživného kopčeka nad Kuchyňou. Kto však ešte nebol na Vysokej nebude ľutovať ak si prejde trasu z dediny. Po ceste sú pekné lúky, kde sa často pasú stáda kráv. Môže to byť pekný, alebo aj trochu stresujúci zážitok. Napríklad ak vám cestu skríži statný býček.

Hrebeň PrístodolkuHrebeň Prístodolku. Neobvyklým chodníkom, po skalnom chrbte Prístodolku, k vrcholu Vysokej.

K zubom Vysokej z Vývratu cez Prístodolok

Z Vývratu vedie pohodlná turistická značka až na vrchol Vysokej, za ktorým sa nachádzajú i zuby Vysokej. Na tejto značke zaujme kratší pochod po bývalej lesnej železnici, z ktorej sú ešte dodnes viditeľné zvyšky drevených, železničných podvalov. My však krátko po opustení tejto železničnej trate, opustíme i značku smerom ku kopcu Prístodolok. Podľa mapy sa v jeho vrchných partiách má nachádzať dlhší pás skál. Preto odbočíme vľavo, priamo do strmého kopca, kolmo na vrstevnice.

Čoskoro sa dostávame do menšieho sedla, nad ktorým sa týči veľká hŕba skál. Je to niečo podobné ako nahromadené skaly v Nízkych Tatrách v oblasti Chopka, ale v menšom vydaní. Každopádne neobvyklá vec v Malých Karpatoch. Držiac sa hrebeňovej linky kopca stúpame na hrebeň. Ide o zimný, decembrový výstup a skaly sú kompletne pod snehom. Stúpa sa dobre, výstup sťažujú iba veľkou vrstvou inovate obalené haluze stromov. Je tu badateľná prť lesnej zveri, ktorej pár jedincov sme stretli v spomínanom sedle. Tieto stretnutia sú vždy zaujímavé. Obzeráme sa vzájomne, nechápajúc, čo tu ten druhý pohľadáva.

Hrebeň Prístodolku je rozhodne zaujímavý. Tvorí ho niekoľko sto metrov dlhý pás skál. Nie je to nuda, no výhľady nie sú dnes žiadne. Všade je hmla. Všetko vynahrádza prekrásna inovať a zasnežené okolie. Terén je technickejší, je potrebné opatrne našľapovať. Cestu nám zahatá skalná bariéra, asi 5m vysoká. Ozvláštnime si prechod a lezieme naprieč ňou. Skala drží, hoci vápenec pôsobí rozlámaným dojmom. Hrebeňom pokračujeme ďalej až do najvyšších partií Prístodolku. V jednom mieste zaujme prekrásny, živlami formovaný, zamrznutý strom. Za týmto bodom nasleduje zostup skalami. Miesto sa dá obísť miernejším terénom, ale radi si vychutnáme práve tieto technické obtiaže.

Vrcholové partie PrístodolkuVrcholové partie Prístodolku. Hrebeň je ostrý a zrejme sú z neho pekné výhľady. My sme však zažili stiahnutú roletu oblohy nad kuchynskými Karpatami.

Keď už to vyzerá, že s technickými úsekmi je koniec, znova sa dostaneme na skaly. Vystúpime hore a odrazu sa ukáže záveterný svah, ktorý je dnes po ľavici. Absolútne neočakávane sa asi na tridsať metrov od nás zjaví črieda diviakov! Znova sa natíska otázka, čo tu kto pohľadáva. Po chvíľke vzájomného rešpektu diviaky volia ústup. Prekrižujú hrebeň a my zapískame bezpečnostnou píšťalkou na batohu, aby sme ich motivovali k ústupu. Diviaky nastražia uši. Vidno ako nimi sondujú. Potom pomaly zmiznú. Veľmi obozretne stúpame ďalej hrebeňom. V mysli sa vynorí myšlienka, aké ľahké by bolo diviaka na takúto vzdialenosť odstreliť a zároveň úcta ako dokážu v tak chladnom počasí prežiť kopec dní. My však lovíme len fotografické zábery, škoda že sme nemali práve fotoaparát po ruke.

Mrzne a fúka ľadový vietor. No diviaky spokojne pochodujú. Dúfame, že už ich nestretneme a keď už, tak len s digitálom v ruke. Zrejme boli pokojné, lebo nemali mladé a nechcelo sa im plytvať energiou na naháňanie nešťastníkov v goráči :).

Čoskoro sa objaví sedielko, kde sa znova dostávame na modrú značku. Odtiaľto stúpame k vrcholu Vysokej. Ide sa dobre, niekdajšie voľné prietranstvo pod Vysokou je ohraničené plotom. Čoskoro dosiahneme vrcholový kríž, ktorý je vrátane neďalekého stožiara obrastený niekoľkocentimetrovou vrstvou inovate. Naše dobrodružstvo začína vlastne až teraz.

Skalná prekážka v hrebeni PrístodolkuSkalná prekážka v hrebeni Prístodolku. Po vyškriabaní sa na túto skalu sa kúsok pod hrebeňom znenazdajky vynorila črieda asi ôsmych pokojne stojacich diviakov.

Kríž na VysokejKríž na Vysokej. Fotogenický kríž tentokrát zaujal skôr masívnou inovaťou.

Zuby Vysokej

Krátko po zostupe z najvyššieho bodu Vysokej sa čistinkou, pokrytou rozprávkovými stromami odpája chodník k zubom Vysokej. Je to v mieste, kde modrá značka začína výrazne klesať smerom k hlavnému hrebeňu Malých Karpát. Zuby Vysokej v podstate predstavujú pokračovanie hrebeňa Vysokej. Ide o skalný hrebeň podobný hrebeňu Vápennej, v tomto prípade tvoreného oveľa výraznejšími zubami. Dnes sú zuby pod snehom a práve to umocňuje celkovú atmosféru prechodu.

Fúka silný ľadový vietor, zuby sú obalené námrazou. Prekvapí ich výška v niektorých miestach. Odhadom môže ísť až o tridsať metrové skalné veže. Na ich strmšej strane skala pôsobí rozlámane. Dnes nie je vidno do diaľav, ale za pekného dňa tu zrejme zažijete pekné výhľady, čo dokazujú i značky v mape. Napriek nízkej viditeľnosti sa prechodom bavíme. Niekto tu pred nami dnes bol. Vidno čerstvé stopy v snehu.

Stúpame skalným hrebeňom až na jeho záver, približne do výšku 500m. V tomto mieste to vyzerá na strmý zostup do okolitého lesa. Čas občerstviť sa. Medzi zubami, v závetrí zakladáme poľnú kuchyňu a vyskúšame čínske nudle. Prsty bez rukavíc okamžite mrznú. Obed sa však podarí. V chladnom počasí rýchlo jeme. Jazyk je spálený, prsty zmrznuté. Môžeme vyraziť späť k autu, hoci by sa dalo pokračovať k bralám Taricových skál. Niekoľko stometrovú Cestu zubami teda absolvujeme znova. Z vrcholu Vysokej už iba po modrej značke zídeme na Vývrat v očakávaní ďalšieho malokarpatského dobrodružstva.

Jeden z markantnejších zubovJeden z markantnejších zubov. Z pravej strany zubov sú približne 20-30 metrové zrázy.

Živá a neživá prírodaŽivá a neživá príroda. Zuby predstavujú prekrásnu kombináciu živej a neživej prírody. Skaly i stromy sú tu jedinečné. Počas našej túry tento fakt umocnili zimné podmienky.

Čo si pozrieť v okolí?

  • Taricové skaly - (Skalničky - Tarice) dali meno tomuto miestu v hlavnom hrebeni Malých Karpát, pekné miesto s výhľadmi na okolie
  • Veľká homoľa a Traja jazdci - vrchol s rozhľadňou a lokalita pre nácvik skalného lezenia
  • Skalnatá - prekrásny vyhliadkový vrchol uprostred Malých Karpát v ich hlavnom hrebeni
  • Modranská skala - zaujímavý skalný masív za obcou Kuchyňa na začiatku Modranskej doliny, zároveň dobrý vyhliadkový bod
  • Vodná nádrž Kuchyňa - na Kuchynskej priehrade bola vybudovaná visutá lávka nad vodnou hladinou a takýmto jednoduchým spôsobom vznikla nápaditá atrakcia, vhodná na jednodňový výlet. Vodná nádrž ponúka relax a príjemné prechádzky po novovybudovanom chodníku (Bobria hrádza) ponad hladinu nádrže, nachádza sa tu aj kemping
  • Ražňová - veľmi pekný malokarpatský vrchol je výborný vyhliadkový bod, avšak nevedie k nemu značená turistická trasa
  • Opustené bane v Modranskej doline - unikátne staré štôlne skrývajú mnohé tajomstvá, napríklad zimujúce netopiere, vstup len na vlastné nebezpečie.
  • Čermák - tzv. Čermákova lúka, miesto relaxu, klasickej opekačky a táborenia v závere Modranskej cesty na hlavnom hrebeni Malých Karpát
  • Vápenná - veľmi pekná malokarpatská sedemstovka, ktorá dokazuje, že pri kopcoch nie je dôležitá iba výška
  • Vodná nádrž Lozorno - pokojná priehrada, pre tých, ktorý hľadajú tiché miesto v prírode pri vode
  • Červený domček - rozprávková stavba v lesoch pri Lozorne, kde si môžete zájsť opekať.

Nápis na tabuliNápis na tabuli. Záhorí je svatá zem, nech boží láska vládne v ňem.

Fotografie z Vysokej

contentmap_plugin

TOPlist TOPlist