Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má 754,3m, čím sa radí za Záruby 767,4m a pred Vápennú 752,2m. Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.
Dá sa povedať, že spolu so Zárubami, Skalnatou a Vápennou je Vysoká povinnou jazdou v Malých Karpatoch. Okrem peknej túry Vám na vrchu poskytne aj veľmi pekné výhľady. Cesta sem nie je vyslovene náročná, no na malokarpatské pomery patrí k tým zložitejším. Napriek tomu môžeme tento výlet odporučiť aj rekreačným turistom, čo majú radi výzvy. Stúpanie je náročnejšie hlavne v oblasti pod vrcholom, takže je dobré si našetriť na poslednú časť výstupu trochu síl. Celková dĺžka trasy sem, či už idete zo Zochovej chaty, alebo Kuchyne (ideálne z Vývratu) je max. 2-3 hodiny, takže je to ideálna voľba na poldňový výlet malokarpatskou prírodou.
Celkový pohľad na vrchol Vysokej. Bezpochyby sa jedná o jedno z najlepších výhľadových miest v Malých Karpatoch.
Odkiaľ vyraziť na Vysokú a parkovanie
Na vrchol Vysokej sa najrýchlejšie dostanete z Vývratu. O niečo dlhšie to trvá z obce Kuchyňa. Ďalšie zaujímavé východiskové body sú potom horáreň Baďura a Zochova chata, výlet z týchto miest však trvá dlhšie.
Čo sa týka parkovania, tak to je možné na všetkých miestach, keďže na nich nájdete väčšie, či menšie parkoviská. V Kuchyni sa dá parkovať v centre obce, alebo pri vodnej nádrži. Na Vývrate vyslovene parkovisko pre autá nie je, no dá sa parkovať na okraji cesty. Čo sa týka horárne Baďura, tak parkovať sa dá neďaleko odbočky ku kameňolomu Vajarská. Rozsiahle parkovisko je na Zochovej chate. Ak vás láka výstup z tejto populárnej turistickej destinácie, počítajte s tým, že za parkovanie sa na tamojšom hlavnom parkovisku po novom platí.
Parkovanie pod Vysokou na Vývrate. Parkovisko je len provizórne.
Parkovisko pri horárni Baďura za odbočkou ku kameňolomu. Dostanete sa sem s Rohožníka užšou no dobre schodnou asfaltkou.
Výstup na Vysokú z Kuchyne a Vývratu
Na Vysokú sa dá vystúpiť z obce Kuchyňa za približne dve hodiny. O niečo kratšie (zhruba hodina a pol) je to z Vývratu, kde sa dá dopraviť autom. Z Kuchyne trasa vedie po modrej značke najskôr cez kopec nad obcou, ktorý predstavuje pastviny. Občas sa tu „rozprestiera“ veľké stádo kráv, niekedy aj s niekoľkými býkmi. Taký býk vie poriadne motivovať k rezkejšiemu kroku a preto tento kopček prekonáte rýchlo. Po krátkom zostupe nasleduje miesto s názvom Vývrat. Vedie k nemu i asfaltka, ktorá je odbočkou z hlavnej cesty za Kuchyňou. Dá sa sem doviezť autom a skrátiť si tak šľapačku, čo vcelku odporúčame. Nachádza sa tu stará horáreň a v súčasnosti aj akýsi lesný rekreačný komplex.
Nad Vývratom pokračuje trasa krátkym stúpaním cez les až na lesnú cestu, ktorá bola kedysi podkladom úzkorozchodnej železničky. Zopár zhnitých podvalov je dodnes zachovaných hneď na prvej zákrute. Nemôžete si ich nevšimnúť, jedine, ak by boli pod snehom. Zaujímavá predstava, ako si to týmito miestami šinul v minulosti vláčik. Dnes by to mohla byť špičková atrakcia. Zo železničky však pretrvalo iba zopár spomínaných podvalov. Ako to mohlo v minulosti vyzerať si môžete pozrieť na podobnej zrekonštruovanej železničke na Katarínke (okrem železničky, odporúčame na Katarínke navštíviť aj kláštor a kostol sv. Kataríny).
Čoskoro sa trasa „zahryzne“ do úbočia a niekoľkými serpentínami získate na výškových metroch. Potom dlhým mierne stúpavým traverzom dosiahnete trávnaté sedlo pod Vysokou so zvyškami mohutných stromov. Zo sedla nasleduje krátke, strmé stúpanie až na vrchol Vysokej. Záverečný úsek pritom vedie skalnatým hrebienkom, ktorý je za mokra a snehu, či námrazy veľmi šmykľavý. Najmä pri zostupe. Na druhej strane tento technickejší úsek poteší každého horala.
Smerovník na Vývrate pod Vysokou. Výstup možno začať i v neďalekej obci Kuchyňa, kam pravidelne jazdí autobus.
Prvé kroky po modrej na Vysokú hustým lesom. Väčšina výstupu vedie pod stromami, čo je výhodou počas leta.
Spodné partie výstupu na Vysokú. Časť trasy vedie po bývalej trati lesnej železničky.
Chodník na Vysokú najskôr zdĺhavo stúpa lesom. Neskôr strmo stúpa skalnatým terénom.
Vrstevnica lesom na Vysokú. Občas býva nepríjemne rozbahnená.
Záver spodnej časti výstupu na Vysokú. Končí v menšom sedle.
Na prahu rezervácie Vysoká. Aj tu sa nájde fauna a flóra hodná ochrany.
Charakter vegetácie pod vrcholom Vysokej. Les siaha pomerne vysoko, až tesne pod vrchol.
Záverečná časť výstupu na Vysokú. Vedie pekným výhľadovým, no strmým hrebeňom.
Vrcholový hrebeň Vysokej. Turistický chodník vedie priamo po ňom.
Spätný pohľad na nížinu pod Malými Karpatami z hrebeňa Vysokej. Táto sedemstovka ponúka výborné výhľady.
Vrcholový kríž na Vysokej nadohľad. Tu výstup končí, no pokračovať sa dá značeným hrebeňom ďalej smerom na hlavný hrebeň Malých Karpát.
Pohľad z vrcholu Vysokej na západ. Na dohľad budete mať veľkú časť Malých Karpát i pohraničné oblasti Západného Slovenska.
Kombinácia vápencových skál a špecifickej kveteny na Vysokej. V tomto sú si viaceré malokarpatské sedemstovky veľmi podobné.
Potulky hrebeňom Vysokej. Hrebeň je vcelku rozsiahly s pekným zákutiami.
Na zostupe z Vysokej. Chodník dolu sa dá celkom rýchlo zbehnúť, no pre kĺby to nie je nič príjemné.
Výstup na Vysokú od horárne Baďura
Bývalú horáreň nájdeme neďaleko Rohožníka, smerom na Kameňolom Vajarská. Na mieste nájdeme rázcestník a menšie parkovisko. Je to jedno z miest, z kade je možné vybrať sa na Vysokú mierne alternatívnou trasou, navyše nie príliš známou. Vybrať si môžete z dvoch možností.
Prvý variant predstavuje trasu po modrej, červenej a opäť modrej turistickej značke cez Zadné Hlinenné, Sedlo Skalka, Taricovské Skaly a Panské uhliská. Na trase je niekoľko výhľadových miest v podobe Horného Vrchu, či Taricových skál. V oboch prípadoch sa však na dané miesta budete musieť vyškriabať, keďže ležia pomimo turistickej značky. Za zmienku tiež stojí Rohožnícky potok, ktorý vás bude sprevádzať v úvode trasy. Na viacerých miestach v čase dažďov tvorí kaskády a menšie vodopádiky. Na jeseň je to mimoriadne fotogenické. Väčšina trasy vedie dobre schodným lesným chodníkom s pozvoľným stúpaním. Najstrmšie a technicky najnáročnejšie pasáže začínajú za Panskými uhliskami, čim viac sa budete približovať k hrebeni Vysokej.
Druhý variant, ktorý začína pri horárni Baďura vedie z veľkej časti po cyklistickom chodníku – Štefánikovej cyklomagistrály. Trasa je v tomto smere o niečo kratšia. Prvé kroky, rovnako ako v predchádzajúcom variante povedú popri Rohožníckom potoku. Pri rázcestníku Zadné Hlinené treba odbočiť na cyklotrasu. Tá vás privedie až pod samotný hrebeň Vysokej, kde sa napojíte na modrú turistickú značku. Potom vás už len čaká záverečný strmý kopec na vrchol Vápennej.
Ako vhodné sa oplatí spraviť si okruh oboma trasami. Jednu použijete pri výstupe a druhú pri zostupe. Počítajte však s tým, že nehľadiac na to, akou trasou sa od horárne Baďura vydáte, bude sa jednať o slušnú poldňovú túru a pokojne i celodenný výlet, ak sa nikam nebudete ponáhľať. Časovo sa dá zvládnuť kratšia trasa na vrchol za cca 2-2,5 hodiny, tá dlhšia potom za 3 – 3,5 hodiny.
Úvodná trasa od horárne Baďura smerom na Vysokú. Spoločnosť vám bude robiť Rohožnícky potok pretekajúci dolinou.
Výhľad na skalný hrebeň Vysokej. Počas výletu na vrchol sa naskytnú i takéto pohľady.
Výhľad z Taricových skál na masív Vysokej. Miesto leží hneď vedľa turistickej značky. Akurát sa sem treba vyškriabať :).
Výstup na Vysokú zo Zochovej chaty
Dlhší z prístupov na Vysokú je smerom od Zochovej chaty a z hlavného hrebeňa Malých Karpát. Túra vám zaberie 2-3 hodiny času v závislosti od vašej kondície. Ak už sa na hrebeni nachádzate, ide o zachádzku z hrebeňového rázscestníka Panské Uhliská. Odtiaľto vedie na vrchol Vysokej modrá značka. Trasa zväčša prechádza strmým svahom v lese, ale záver výstupu ponúka veľmi pekné metre v trávnatom teréne s jedinečnými prastarými stromami, ktoré vytvárajú bizarné formy. Je to pôsobivé najmä ak je hmlisté počasie. Vtedy tieto stromy pôsobia priam rozprávkovo.
Zo Zochovej chaty sa na Vysokú dostanete po modrej, alebo žltej turistickej značke v kombinácii s červenou, z ktorej na Panských uhliskách odbočíte na modrú, vedúcu až na vrchol tohto kopca. Sú to trasy, ktoré budú vyhovovať skôr zdatnejším turistom, ktorí sa radi túlajú po dlhších lesných trasách. Celkovo sú oba tieto varianty vhodné ako túra, keď ste nezávislí od zaparkovaného auta. Môžete tak prekročiť hrebeň Malých Karpát a túru na Vysokú zakončiť povedzme v Kuchyni. To je už ale slušná štreka s pekným prevýšením.
Ak sa zo Zošky vydáte žltou značkou, pôjdete cez peknú lúku Čermák a ak po modrej značke, uvidíte zase zaujímavosť v podobe starého huncokárskeho cintorína. Pre milovníkov lesných potuliek odporúčame variant po žltej značke s napojením na dlhší úsek červenej. Z Čermáku totiž tento lesný chodník vedie po veľmi pekných zákutiach v krásnom lese. Je to aj niečo pre milovníkov lesného behu a trailrunningu.
Ak pôjdete zo Zochovej chaty, nebude to príliš vhodné na bicykli, pretože výstup na Vysokú po modrej značke je z tejto strany naozaj strmý, po úzkom chodníku, ktorý býva po dažďoch blatistý a šmykľavý.
Cestou na Vysokú zo Zochovej chaty narazíte aj na zaujímavosť v podobe huncokárskeho cintorína. Boli to obyvatelia horských samôt v lesoch Malých Karpát.
Na Vysokú sa môžete vydať i cez rázcestie Vápenka. Miesto bolo pomenované podľa huncokárskej výrobne vápna, ktorej zvyšky tu stoja dodnes.
Zaujímavosti na vrchole a výhľady z Vysokej
Vrchol Vysokej je charakteristický výrazným dreveným krížom. Má približne dva až tri metre. Spolu s okolím tvorí fotogenický motív. Okrem kríža sa neďaleko vrchola nachádza oceľový stožiar, ktorý spolu s podobným stožiarom na Veľkom Petrklíne slúžil k navigácii pilotom z vojenského letiska v Kuchyni. Menej ľudí už vie, že kúsok pod vrcholom sa za skaliskami hrebeňa skrýva množstvo pamätných tabuliek, venovaných obetiam hôr. Nachádza sa tu drobný symbolický cintorín. Možno na ňom nájsť i známejšie mená.
Vrchol Vysokej je často veterný a kraľuje okoliu. Zaujímavé sú naň pohľady i z okolitých hrebeňov. Napríklad z hrebeňa Bartalovej, alebo Ražňovej. Vysoká vystupuje z lesov výrazne nad ostatné kopce. Z diaľky je dobre viditeľný jej skalnatý vrcholový hrebeň. Pri pohľade o červenej hrebeňovej značky vystupujú do popredia strmé skaly spadajúce z neho nadol tzv. zuby Vysokej.
Turisti majú vo všeobecnosti radi výhľady a v tomto smere má Vysoká naozaj čo ponúknuť. Z Vrcholu je nádherný, od severu stromami obmedzený, výhľad na juhozápad a na východ. V podstate uvidíte veľkú časť kopcov Malých Karpát. V diali tiež zazriete roviny Podunajskej nížiny. Ak si chcete výhľady vychutnať, vyskúšajte sem prísť počas východu Slnka.
Bujná hriva Vysokej. V čase leta je vrch takmer celý pokrytý zeleňou.
Umenie na skaliskách Vysokej. Na vrcholoch je možné nájsť naozaj rôzne pozostatky ľudskej prítomnosti.
Na vrchole Vysokej. Nesmie chýbať vrcholový kríž a k tomu parádne výhľady.
Smerovník na vrchole Vysokej. Nachádza sa pri ňom aj menší kus vhodnej plochy, kde sa dá rozložiť a posedieť.
Charakter hrebeňa Vysokej. Les od severu sa tlačí až na vrcholové skaly.
Menší symbolický cintorín v blízkosti vrcholu Vysokej. Je ukrytý za skalami a tak ho ľahko prehliadnete.
K symbolickému cintorínu na Vysokej vás navedie chodníček. Odbáča z hlavného chodníka, ktorý vedie po hrebeni.
Výhľady z Vysokej na malokarpatské lesy. Hoci sa tu dosť rúbe, v mnohých častiach ešte nájdete krásnu bučinu.
Pohľady na okolie z Vysokej. Odmena za strmý výstup.
Pohľad spod Vysokej smerom na juhozápad. Pekne vidno malokarpatské podhorie a rozľahlé roviny Záhorskej nížiny.
Nekonečné, zalesnené vŕšky Malých Karpát z Vysokej. Táto sedemstovka patrí k výhľadovým lahôdkam, nie až tak ďaleko Bratislavy.
Výstup na Vysokú v zime
Výstup na zasneženú Vysokú v zime považujeme za jeden z TOP zážitkov, ktoré môžete v Malých Karpatoch zažiť. Zimný vrchol je mimoriadne fotogenický a výhľady sú naozaj špičkové. Počas najkratších zimných dní tu dokonca čiastočne uvidíte i západ slnka. Tak isto príroda na vrchole je doslova rozprávková s idylickými zakrpatenými stromami prehýbajúcimi sa pod nánosmi snehu a inovate. Je však potrebné mať šťastie na počasie, za nepriaznivých okolností tu totiž kvôli hmle neuvidíte nič. Tak isto sa z rozprávkového slnečného vrcholu môže stať behom chvíľky nehostinné miesto bičované snehom a studeným vetrom.
Najpraktickejším východiskovým bodom na zimný výstup na Vysokú je Vývrat. V zime sú dni oveľa kratšie a tak sa úspora času ozaj zíde. V zime zvykne byť cesta na Vývrat odhrnutá, alebo minimálne zjazdná. Ešte sa nám nestalo, že by sme tu autom neprešli. Za krajších dní a víkendov akurát môže byť problém s parkovaním, keďže tu zvykne byť viac odparkovaných áut. Parkovanie tu navyše nie je nejak prakticky vyriešené. Auto tak budete musieť odstaviť na okraji cesty, čo môže byť problém ak pred tým nasnežilo veľa snehu.
Výstupový chodník na vrchol sme zatiaľ zažili vždy vyšľapaný. Borenie sa v snehu tu preto pravdepodobne nehrozí (maximálne vtedy ak je veľmi čerstvo nasnežené). Nevýhodou vyšľapaného chodníka je to, že počas odmäku alebo námrazy sa z neho stane jedno veľké klzisko. Na viacerých miestach to môže byť dokonca nebezpečné, hlavne vo vyšších partiách. V tomto smere je zostup ďaleko horší ako výstup a je dosť možné že viaceré miesta prejdete doslova na zadku. Na takéto prípady sú najlepšie nesmeky, resp. návleky s hrotmi, ktoré sa už bežne dajú kúpiť v obchode. Na tomto vrchole sa vám vyslovene zídu.
Výstup v zime na Vysokú je za dobrého počasia vhodný aj pre deti, čo už majú nejakú tu skúsenosť s turistikou, ideálne aj so zimným terénom. Je vhodný skôr pre deti od školského veku, mladšie ročníky sem berte len ak už majú niečo odchodené. Zimný výlet by sme neodporučili tiež najstarším ročníkom, keďže na šmykľavej ceste je veľmi veľké riziko pádu. Jedine v tom prípade, že sem prídu s návlekmi s hrotmi a s dobrou kondičkou.
Parkovanie pri horárni Vývrat pod Vysokou. Parkovanie je tolerované pozdĺž príjazdovej asfaltky.
Výstup po modrej na Vysokú. Po zimnom chodníčku.
Stromy na Vysokej. Okrášlené inovaťou.
Na hrebeni Vysokej v zime. Keď vyjde počasie, je to tu doslova idyla.
Vrcholové skaliská Vysokej pokryté snehom. A k tomu ako bonus zimné výhľady.
Vrcholový kríž na Vysokej. Charakterisktický znak tohto vrcholu dotvára jeho fotogenickosť.
Súmrak na vrchole Vysokej. Na zostup je lepšie dať sa ešte za svetla, terén je tu nepríjemne strmý.
Stožiar a strom samotár v oblasti vrcholu Vysokej. Stožiar slúžil ako navigácia vojenským pilotom letiska v Kuchyni.
Listovanie vo vrcholovej knihe Vysokej. Ročne sem vystúpia tisícky turistov.
Náročnosť výstupu
Vysoká patrí medzi výstupovo náročnejšie vrcholy Malých Karpát. V prípade výstupu z Kuchyne, alebo Vývratu výstup komplikuje záverečný veľmi strmý výstup vo vrcholových partiách. Z ostatných smerov (Zochova chata, Rohožník, Sološnica) výstup naopak komplikuje značne dlhá trasa so strmejším stúpaním v závere. V oboch prípadoch sa počas túry rozhodne zapotíte. Za zhoršeného počasia dokáže byť výstup veľmi nepríjemný.
Počas vlhkejších dní, keď je blato, alebo keď sú v zime namrznuté chodníky je výstup doslova za trest. Turistické paličky sú v tomto smere dobrým pomocníkom. Ak máte návleky s hrotmi v zime ich isto využijete, minimálne vo vrcholových partiách. Zažili sme totiž situáciu, keď počas nášho zimného výstupu na vrchol, jeden člen výpravy dokázal spadnúť na zadok minimálne 10x. Boli dokonca úseky kde sa zo zeme zbieral každých 50 metrov. Výstup na Vysokú je preto dobre aspoň trocha naplánovať, minimálne si vybrať na výstup vhodné počasie.
Z technických pasáží je azda najkomplikovanejší prístup z Vývratu, kvôli strmosti terénu zhruba kilometer pred vrcholom. Chodníky na niektorých úsekoch sú pokryte drobnými kamienkami, na ktorých sa dá pošmyknúť aj keď je sucho. Nepríjemný je tiež prechod cez skalný úsek tesne pod vrcholom, kde je potrebné zapojiť aj ruky. Pri zlom počasí tu dokonca hrozí riziko úrazu.
Okrem týchto miest je trasa dobre schodná. Aj na hrebeni sa dá vcelku dobre pohybovať. Sporadicky počas výstupu môžete naraziť na popadané stromy, ktoré treba obísť, alebo preliezť. Nič však komplikované.
Ak by sme to mali zhrnúť, trasu neodporúčame ľuďom so slabou kondíciou, ľuďom čo majú problémy s pohybovým aparátom a najmenším deťom a deťom čo nemajú skúsenosti s turistickým terénom. Pre všetkých ostatných bude túra na Vysokú menšou, či väčšou výzvou, ktorú sa ale určite oplatí podstúpiť.
Cesta pod Vysokou zarúbaná. V Malých Karpatoch dochádza k vyvráteniu stromov relatívne často.
K vrcholu Vysokej. Chodník sa na záver výstupu výrazne zostrmí.
Vápencové skaly na Vysokej. Chodník v týchto miestach je na mnohých miestach pokrytý drobnou šotolinou.
Výstup na Vysokú v zime. Lesom vedie čosi ako mierne stúpajúca vrstevnica. Ak je odmäk, prípadne poľadovica, môže sa tu dosť šmýkať.
Vyšľapaný chodník na Vysokú. Počas zimy vás okrem nepriazne počasia môže prekvapiť aj šmykľavý chodník. Odporúčame si so sebou vziať turistické paličky, prípadne návleky s hrotmi.
Pochod zimným hrebeňom Vysokej. Sčasti je terén nepríjemný hlavne ak je rozbahnený, alebo zmrznutý.
Na Vysokú s deťmi
Túra na Vysokú s deťmi ponúka čaro postupného objavovania väčších a náročnejších kopcov v Malých Karpatoch. Z výstupov na malokarpatské sedemstometrové vrcholy sa nám zdá technicky najnáročnejšia, pričom náročná je i kondične. Nie však až natoľko, že by to nezvládlo aj menšie 5-6 ročné dieťa. Ak by ste sa sem s deťmi vybrali, odporúčame, aby už mali pár ľahších túr v Malých Karpatoch za sebou a aby ste sa sem vybrali z Vývratu. Odstránite tak nutnosť nevábneho šliapania z Kuchyne, ktoré nie je príliš zaujímavé, azda okrem výhľadov z lúk nad dedinou. Deťom táto relatívne nudná časť ušetrí sily a vám kopu energie. Navyše sa vyhnete veľkým stádam kráv, ktoré sa tu zvyknú pásť, čo nemusí byť miesto, kde sa každý cíti bezpečne. Vynechaním tohto úseku si ušetríte kopu nervov. Tak či tak bude túra z Vývratu s deťmi ešte dostatočne dlhá.
Ak počas výstupu zaradíte dostatok občerstvovacích prestávok, prípadne nejaké hry, postup až do oblasti tesne pod vrcholom by mal byť i s deťmi bezproblémový. Tu však prichádza na rad strmá vrcholová časť s jedným nepríjemným šotolinovým úsekom a ďalším s kratším skalným stupňom. Niektoré deti tu budú zrejme potrebovať dopomoc, dohľad a trpezlivosť rodičov. Výstup sa značne zostrmí, možno pribudne i nepríjemný vietor. Ak sa vám niečo nepozdáva, radšej sa tu hneď otočte a skúste to za lepších podmienok. Tieto miesta totiž môžu za blatistých, ľadových, alebo mokrých podmienok predstavovať riziko nepríjemného úrazu.
Staršie deti by túto túru mali zvládnuť v pohode. My sme mali skúsenosť absolovania túry so 6 a 8 ročnými deťmi. Zvládli to v poriadku až na neustále mrnčanie. Výstup bol totiž zimný. Hoci v oblasti lesa bol sneh, samotný chodník bol rozbahnený predošlým návalom turistov. Bol šmykľavý a na vrchole vial nepríjemný vietor. Jedno z detí spadlo do blata, z čoho pramenil ďalší nával revu. Krajina tesne pod vrcholom však bola nádherne zimná a tak sme sa týmto rozprávkovým kráľovstvom presunuli až celkom nahor. Čo sa týka spomínaného skalného stupňa, ten sme zvládli, no na zostup odporúčame využiť chodníček, ktorý ho obchádza oblúkom zľava v smere zostupu. Stupeň je totiž zvlášť nepríjemný na schádzanie.
Túru z Vývratu by ste mohli za ideálneho počasia zvládnuť i s menšími deťmi, ak ste ochotní ich niesť aspoň z časti v nosiči. Nie je to až tak dlhý výstup a poväčšine prebieha lesom, takže deti by mali byť chránené korunami stromov i počas horúcejších dní.
Obávaný skalný stupeň na modrej značke vo vrcholových partiách Vysokej. Podarilo sa ho zvládnuť aj deťom v zime.
V zime a hmle na Vysokej. Deťom nevadia ani takéto podmienky, ak sú vhodne oblečené a motivované.
Úspešne na vrchole Vysokej. Vysoká je v zime technicky jednou z najťažších sedemstoviek v Malých Karpatoch.
Zostup z Vysokej s deťmi. Strmý skalný stupeň je na zostupe oveľa nepríjemnejší. Vyplatí sa ho obísť zľava týmto chodníčkom.
Možnosti prespatia a opekania
Ako to už s malokarpatskými vrcholmi obvykle býva, nájdete na nich nejaké to neoficiálne ohnisko. Nemal by sa tu však zakladať žiaden oheň, najmä nie vtedy, ak sú Karpaty vyprahnuté slnkom a fúka vietor. V blízkosti značených trás sme nenarazili na žiadne táborisko, kde by bolo možné oficiálne opekať, alebo prespať. Azda len menšiu čistinku v miestach, kde sa prvé dlhé stúpanie lesom z Vývratu končí a následne prechádza do strmého vrcholového úseku. Určite si tu všimnete väčšiu trávnatú plochu, kde je ohnisko. Všetko v tomto smere je teda riešené skôr núdzovo.
Vrchol Vysokej nie je veľmi vhodný na prespávanie, aj keď akú-takú plošinku by sa tu dalo nájsť. Zdroj vody sme si popri výstupových trasách na kopci taktiež nevšimli. V mapách sa uvádza prameň Nádej, resp známy aj ako Prameň abstinentov. Nachádzať by sa mal pri výstupovej značke z Vývratu. Nie je však výhodne situovaný a zo značky k nemu zrejme nevedie chodníček.
Ohnisko pod Vysokou. Prameň tu však chýba.
Kedy sa vybrať na Vysokú
Výstup na Vysokú je veľmi pekný za každého ročného obdobia, špeciálne v zime. No treba byť opatrný. Stali sa tu už i nešťastia. Napríklad, keď sa tu údajne pod skialpinistom odtrhol snehový prevej a on si vážne zranil nohu. Vtedy sem dokonca musela prísť vrtuľníková záchranka. Skvelým obdobím na výlet je tiež jar, keď začínajú kvitnúť stromy, prípadne jeseň, keď sa lesy pod Vysokou zafarbia do pestrofarebnej palety.
Nefalšovaná romantika na vrchole Vysokej. Aj takto môže vyzerať záver dňa v Malých Karpatoch.
Čo si pozrieť v okolí?
- Taricové skaly - (Skalničky - Tarice) dali meno tomuto miestu v hlavnom hrebeni Malých Karpát, pekné miesto s výhľadmi na okolie
- Veľká homoľa a Traja jazdci - vrchol s rozhľadňou a lokalita pre nácvik skalného lezenia
- Skalnatá - prekrásny vyhliadkový vrchol uprostred Malých Karpát v ich hlavnom hrebeni
- Modranská skala - zaujímavý skalný masív za obcou Kuchyňa na začiatku Modranskej doliny, zároveň dobrý vyhliadkový bod
- Vodná nádrž Kuchyňa - na Kuchynskej priehrade bola vybudovaná visutá lávka nad vodnou hladinou a takýmto jednoduchým spôsobom vznikla nápaditá atrakcia, vhodná na jednodňový výlet. Vodná nádrž ponúka relax a príjemné prechádzky po novovybudovanom chodníku (Bobria hrádza) ponad hladinu nádrže, nachádza sa tu aj kemping
- Ražňová - veľmi pekný malokarpatský vrchol je výborný vyhliadkový bod, avšak nevedie k nemu značená turistická trasa
- Opustené bane v Modranskej doline - unikátne staré štôlne skrývajú mnohé tajomstvá, napríklad zimujúce netopiere, vstup len na vlastné nebezpečie.
- Čermák - tzv. Čermákova lúka, miesto relaxu, klasickej opekačky a táborenia v závere Modranskej cesty na hlavnom hrebeni Malých Karpát
- Vápenná - veľmi pekná malokarpatská sedemstovka, ktorá dokazuje, že pri kopcoch nie je dôležitá iba výška
- Vodná nádrž Lozorno - pokojná priehrada, pre tých, ktorý hľadajú tiché miesto v prírode pri vode
- Červený domček - rozprávková stavba v lesoch pri Lozorne, kde si môžete zájsť opekať.
Informácie o článku
- Autori článku: Martin Kiňo, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek, Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.