Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch. Obrovské torzo uprostred lesov tohto pohoria vás prekvapí svojou mohutnosťou i netradičnosťou. Zväčša totiž v malokarpatských lesoch nachádzame predovšetkým ruiny stredovekých hradov. Katarínka dlho chátrala a postupne sa, ako mnohé iné ruiny na Slovensku, rozpadávala. Miesto ale jedného dňa objavili mladí nadšenci...
V súčasnosti je oblasť Katarínka (kostol s kláštorom + neďaleká železnička) príjemným a veľmi pekne upraveným miestom, kde si môžete spraviť pekný výlet. Vidieť, že sa o túto historickú pozostalosť niekto stará, takže určite nečakajte nejakú druhotriednu schátranú budovu. Vedľa kostola s kláštorom je menší parčík a hneď neďaleko na lúke a pod ňou sa buduje lesná železnica Katarínka, ktorá pôsobí naozaj idylicky až romanticky :)
Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej. Z pôvodného objektu ostal už len kostol a neďaleké zbytky kláštora.
Oblasť Katarínky je aj veľmi dobre prístupná - problém nebudú mať ani starší ľudia, či malé deti. V okolí je navyše mnoho zaujímavých lokalít, takže ak sa rozhodnete spraviť si celodenný výlet v tejto oblasti Malých Karpát, môžete pobehať celé okolie vrátane Katarínky a nebudete pritom ani priveľmi zachádzať. Návštevu ruín kostola sv. Kataríny s priľahlými atrakciami si preto nenechajte ujsť. Určite nebudete sklamaní!
Pohľad do nebies. Z kostola sa už nezachovala strecha. Preto budete mať takéto pekné výhľady na oblohu.
Ako sa sem dostať?
Na Katarínku je možné dostať sa z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. okrem toho sa sem môžete dostať z obce Dobrá Voda. Z Naháča a Dobrej Vedie na Katarínku modrá značka a z Dechtíc žltá.
Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami. Z tohto miesta je mimochodom pekný výhľad na neďalekú atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice :) Poľná cesta nie je upravovaná, takže v mnohých pasážach Vás dobre vytrasie. Neskôr sa mení cesta na lesnú a autom, pokiaľ máte povolenie na vjazd do lesa, je možné prísť až k ruine samotnej. V opačnom prípade je nutné auto odstaviť na parkovisku pred vstupom do lesa. Parkovisko pojme slušnú kapacitu áut, preto by tu s parkovaním nemal byť problém. Odtiaľto je to na Katarínku už len príjemná prechádzka lesom, ktorú zvládnu aj deti, dokonca aj tie v kočíku. Cesta tam trvá približne 20-30 minút.
Elektráreň Jaslovské Bohunice. Miesto kde sa odbáča z hlavnej cesty smerom na Katarínku. Kulisu robí atómová elektráreň Jaslovské Bohunice a priľahlé políčka.
Ak sa vydáte na Katarínku z obce Naháč, pôjdete pekným lesným chodníčkom, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa teda nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu. Druhou možnosťou je vydať sa z Dechtíc po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku. Obidve trasy nie sú náročné a len veľmi mierne stúpajú. Sú ideálne pre absolvovanie napr. počas jednodňového rodinného výletu.
CHKO Malé Karpaty. Práve vstupujete do chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V týchto miestach začína aj lesná cestička smerom na Katarínku.
Zaujímavú turistiku na Katarínku môžete podniknúť aj z obce Dobrá Voda, v ktorej je viacero zaujímavostí. Neďaleko leží tiež Dobrovodský hrad. Z obce Dobrá Voda vedie na Katarínku modrá značená trasa. Na Katarínke by ste mali byť zhruba do dvoch hodín.
Ktorým smerom? Miesto križuje viacero turistických ciest. Dostať sem sa dá bez problémov z obce Naháč, Dechtice a Dobrá Voda.
Kostol a kláštor sv.Kataríny Alexandrijskej
Objekt kostola sa nachádza na trávnatej platforme, vyvýšenej nad okolitý les, čo umožňuje prekrásne výhľady najmä na západ. Veľmi pôsobivý je predovšetkým pohľad na Záruby (767m) - najvyšší vrchol Malých Karpát. Ten sa pri pohľade z Katarínky vypína na obzore v podobe troch oblých vrcholov.
Zasnený pohľad na Záruby. V diali si možno všimnúť 3 kopce. Jedným z nich sú Záruby - najvyšší vrch Malých Karpát (767 m.)
Kostolu dominuje vysoká, pomerne mohutná veža, ktorá bola v minulosti poškodená, zrejme zásahom blesku na jednej z hrán. Svedčili o tom vypadané kamene v niekoľkometrovej dĺžke, avšak táto časť už bola spevnená a domurovaná dobrovoľníkmi.
Vnútro kostola je tvorené pekným trávnikom, výrazným presbytériom, pod ktorým je malá jaskynka. Tá však bola z dôvodu bezpečnosti zamurovaná. Z architektonických prvkov zaujmú rôzne klenby a piliere. Kostol i veža sú bez akejkoľvek strechy, čo jeho rozpad iba urýchlilo.
Dominantou kostola je jeho veža. V minulosti bola veža kostola poškodená, zrejme do nej udrel blesk. Poškodené miesto sa však dobrovoľníkom podarilo opraviť.
S jedným z dlhších múrov kostola susedí niekdajšie nádvorie, ktoré je v súčastnosti porastené lesom. Na okraji nádvoria, v smere písmena L, sa nachádza ruina kláštora. Ten je kompletne ukrytý v lesnom poraste. Dostanete sa k nemu vyšliapaným chodníčkom. Z kláštora zostali iba niektoré základné múry s niekoľkými oknami a klenbami.
Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej sú v súčasnosti tvorené základnými múrmi, ktoré sú zväčša pokryté starou omietkou. Na mnohých miestach vytŕčajú tehly a voľné kamene. Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu napr. v podobe padajúceho kamenia z vysokých múrov.
Vonkajšie steny kláštora. Ruiny kláštora sú čiastočne skryté v lesnom poraste
V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Slúži na to, aby sa obmedzila devastácia okolitého prostredia prírodnej rezervácie ľubovoľným budovaním ohnísk v tejto tejto lokalite. Pri kostole sa rozprestiera menší parčík so stromami, ktoré sú nádherné, najmä v čase jesene. V oblasti Katarínky budete nachádzať rôzne citáty z biblie, ktoré sú pripevnené na drevených podstavcoch.
Malokarpatská príroda, ktorá sa rozprestiera v oblasti Katarínky je veľmi pekná, striedajú sa tu listnaté lesy a rozľahlé lúky. Ideálne miesto, kde môžete stráviť deň s rodinou.
V parku. Pri kostole narazíte na lavičky, informačné tabule a menší parčík s alejou stromov.
Rád Katarínkovcov - záchrancov kostola a kláštora
Dnes už pomaly „legenda“ vraví, že v roku 1995 objavili zarastené ruiny Katarínky mladí nadšenci. Miesto sa im tak zapáčilo, že sa rozhodli organizovať tábory na záchranu tohto vzácneho kultúrneho dedičstva. Najskôr však bolo potrebné premyslieť si postup záchrany. V rukách nemali takmer nič, avšak odhodlanie nechýbalo. Prvotné tábory - zvané aj družiny boli preto veľmi skromné najmä čo do účasti i materiálneho vybavenia. Šlo predovšetkým o vyčistenie objektu a okolia od náletových drevín, sute a pod. Používali sa na to vyslovene jednoduché techniky a čisto manuálna práca. Našťastie pri práci bolo veselo a tak projekt napredoval.
Pôvodný stav.. Objekty kostola a kláštora sú zakonzervované v takej podobe, v akej boli pred niekoľkými desaťročiami nájdené dobrovoľníkmi.
Postupne sa projekt záchrany podarilo rozšíriť, rovnako ako rady katarínkovských mníchov - záchrancov. Začali sa organizovať pravidelné letné tábory, ktoré fungujú počas celých letných prázdnin. Pribudlo táborisko s veľkými vojenskými stanmi, romantickou poľnou kuchyňou a pod. Táborisko si môžete všimnúť, ak prídete na Katarínku po žltej značke. Susedí s veľkou lúkou, na ktorej je zrekonštruovaná trať historickej železničky. Ak tadiaľto pôjdete v lete, s Katarínkovcami si možno jednoducho dohodnúť sprevádzanie s odborným výkladom. Postačí, ak sa niekoho z tábora spýtate. Ale ešte lepšie bude, ak sa na jednu z družín prihlásite a vyskúšate si dvojtýždňový pobyt bez výdobytkov civilizácie.
Katarínkovci sa na jednotlivých táboroch v stredovekom štýle snažia kombinovať prácu so zábavou, ktorá k letným prázdninám jednoznačne patrí. Najlepšie je vyskúšať si účasť osobne. Môžete si skúsiť život v lesoch bez mobilov, či bežného komfortu domácnosti, ako je napr. posteľ, vodovod, plynový sporák atď. Vymeniť ich môžete za pokoj v prírode a priateľstvo ľudí, pracujúcich spoločne na záchrane tejto pamiatky. Samotná práca na záchrane pamiatky prináša napĺňajúci pocit.
Pridajte sa k družne záchrancov Katarínky. Môžete si skúsiť život v lesoch bez mobilov, či bežného komfortu domácnosti, ako je napr. posteľ, vodovod, plynový sporák atď. Takúto idylku tu potom môžete zažiť každý deň :)
V posledných rokoch sa na Katarínke podarilo zachrániť množstvo vecí. Základnou myšlienkou pritom bolo, nemeniť podobu, v akej bol objekt objavený v roku 1995. Rozhodlo sa teda o jeho konzervácii. Ruina tak mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť potenciálny turisti. So zabezpečením objektu súvisela celková snaha o jeho sprístupnenie čo najväčšiemu počtu záujemcov.
Prechádzka Katarínkou. Po Katarínke sa dá bez problémov pohybovať. Netreba sa obávať ani padajúceho kamenia z vysokých múrov. Celý objekt je totiž zakonzervovaný. V rekonštrukcii objektov sa však naďalej pokračuje.
Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia. Bolo to najmä vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod. Pôvodne bola využívaná iba čisto ľudská práca, od čoho sa neskôr mierne upustilo. Najmä v prípadoch časovej tiesne. Pri záchrane bolo počas leta pravidelne prenajímané lešenie a bolo preto nutné stihnúť určité práce v tomto období, čo bez použitia vyspelejšej mechanizácie nebolo celkom možné.
Na Katarínke sa podarilo zachrániť viacero vecí. Základnou myšlienkou však bolo zachovať pamiatku tak, v akom stave bola v roku 1995 nájdená.
Čo sa týka samotných konzervačných prác na kostole a kláštore, postupne boli vyšpárované jednotlivé múry, zabezpečené ich koruny, tak aby lepšie odolávali vplyvom počasia, najmä vode, dobudované boli niektoré klenby, kompletne zasanovaná bola veža kostola, v ktorej boli vybudované schody. Má tak do budúcna slúžiť ako vyhliadkový bod, čo bude isto prvotriedna atraktivita v šírom okolí, ak vezmeme do úvahy ideálnu „vyhliadkovú“ polohu Katarínky.
Samotnou históriou záchrany s množstvom zaujímavostí a fotografií z tohto miesta, vás prevedú kvalitné informačné tabule osadené v okolí kostola.
Západ slnka na Katarínke. Na Katarínke si môžete vychutnať veľmi pekné západy slnka.
Archeologický výskum na Katarínke
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto, ktorých sem pozval majiteľ panstva Krištof Erdödy začiatkom 17. storočia. Výskumom sa podarilo odhaliť základy gotickej kaplnky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Zo začiatku ju využívali františkáni, ktorí sa tu neskôr usadili natrvalo a tak bol postavený barokový kostol, ktorý lepšie vyhovoval ich potrebám.
Zvyšky kostola sv. Kataríny. Kostol sa nachádza na vyvýšenej platforme ponad okolitý les. Vďaka tomu sú z neho pekné výhľady, najmä na západ.
Zaujímavosťou je,že pod základmi gotickej kaplnky sa podarilo objaviť základy ešte staršej sakrálnej stavby. Bližšie informácie o jej význame a veľkosti doposiaľ nie sú známe. V okolí gotickej kaplnky sa nachádzal cintorín, čo dokazujú kostrové nálezy z roku 2007.
Archologický výskum v rokoch 2000-2001 pomohol objaviť kryptu v jednej z lodí kostola rovnako ako vstup do kláštora.
K najväčším zaujímavostiam patril objav barokového oltára v presbytériu v roku 2004, pričom pod vrstvou sutiny sa našli obrovské kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave a v zhotovené v životnej veľkosti. Pri objavení, ležali zrútené v sutine.
Interiér kostola. V rokoch 2000 - 2001 tu prebiehal archeologický výskum. V útrobách kostola bola objavená krypta a vstup do kláštora.
História Katarínky
Dochovaná história Katarínky začína zmienkou o gotickej kaplnke na skale nad Dubovským potokom. Neskôr v roku 1617 sa tu údajne zjavila svätá Katarína sedliakovi Jánovi Mancovi, ktorý tu oral. Do histórie sa zapísal Ján Apponyi, ktorý tu pustovničil v jaskyni neďaleko kaplnky. Rodičia ho odtiaľto násilne odvliekli a Ján čoskoro zomiera.
Kľúčovým rokom z pohľadu histórie tohto miesta bol 21. december, kedy majiteľ tohto panstva, gróf Krištof Erdődy založil františkánsky kláštor. Po období rozkvetu kostola a kláštora prišlo na rad plienenie vojskami Rákoczyho, Turkov a Imricha Tököliho.
Františkánsky kláštor. Kľúčovým rokom z pohľadu histórie tohto miesta bol 21. december, kedy majiteľ tohto panstva, gróf Krištof Erdődy založil františkánsky kláštor.
V júli roku 1786 cisár Jozef II. zrušil tento kláštor ako stovky iných v tej dobe, ktoré nevykazovali charitatívnu resp. pedagogickú činnosť. Následne na to v roku 1787 opúšťajú toto miesto poslední rehoľníci a miesto pustne a použiteľný materiál je postupne rozoberaný.
V roku 1995 sa záchrany zvyškov pamiatky ujímajú nadšenci, vytvárajú Rád sv. Kataríny - tzv. Katarínkovcov a organizujú pravidelné letné tábory spojené s konzervačnými prácami na ruine.
História Katarínky siaha až do 15. storočia, keď tu boli objavené základy gotickej kaplnky. V roku 1786 cisár Jozef II. zrušil tento kláštor ako stovky iných v tej dobe, ktoré nevykazovali charitatívnu a pedagogickú činnosť. Od vtedy začal kláštor postupne chátrať.
Lesná železnica Katarínka
Pár minút od kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, pri miestnej horárni, narazíte na netradičnú atraktivitu. Je ňou malá lesná železnička, ktorú sa tu rozhodli vybudovať zanietení nadšenci. V minulosti sa tu totiž nachádzala železnica grófa Pálffyho, neskôr Chemolaku, ktorá bola v roku 1964 zrušená. Po okolí bolo preto roztrúsených viacero pozostatkov tejto železnice. Toho sa dobrovoľníci snažili využiť a na základe týchto pozostatkov postaviť novú úzkorozchodnú železnicu. Železnica je momentálne stále v priebehu výstavby. Aj počas našej návštevy sa na nej usilovne pracovalo. V súčasnosti sú zjazdné len niektoré časti trasy. V prípade záujmu o jazdu lokomotívou je potrebné dohodnúť si termín jazdy telefonicky alebo mailom.
Lesná železnica Katarínka. Neďaleko kláštora nadšenci budujú úzkorozchodnú železnicu. Na jej výstavbe sa pracuje už dlhší čas.
Verejné akcie na Katarínke
Na Katarínke každoročné prebieha viacero zaujímavých podujatí. Tu je prehľad niekoľkých z nich:
Bielonedeľná púť - obnovenie tradícií historických pútí, ktoré tu bývali v minulosti celebrované trnavským biskupom v 18. storočí. Zúčastňovalo sa ich až 5000 veriacich, najmä z okolitých obcí a z oblasti Trnavy.
Deň otvorených dverí – akcia je organizovaná každý rok, na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Bývajú pripravené mnohé aktivity a podujatia, ako napríklad historické divadlo, guláš, rôzne cechy, dielne a nezabudnuteľné dobrodružstvá.
Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov - odneste si autentický zážitok pri svetle sviečok a petrolejok. Akcia je doplnená o sprievodný program typu historická hudba, priestor pre modlitbu a stíšenie, turistické sprevádzanie či možnosť vstupu do krypty.
Viac informácii o podujatiach na Katarínke nájdete na oficiálnej stránke (http://www.katarinka.sk/sk/verejne-akcie).
Pohľad na kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Kostol aj s kláštorom boli citlivo zakonzervované. Areál v okolí bol vyčistený a pekne upravený.
Čo si pozrieť v okolí?
- Historická železnička - rekonštruovaná trať železničku s možnosťou prevezenia sa, nachádza sa na lúke pri ruinách Katarínky
- Obec Dobrá Voda - kúpalisko, židovský cintorín, ruina hradu Dobrá Voda nad obcou, pamätná izba J. Hollého a jemu venovaný pomník na miestnom cintoríne
- Načerpanie vody v Dechticiach - prameň sa nachádza na námestí priamo v obci
- Prameň pod lúkou so železničkou - v lesíku pod veľkou lúkou, na ktorej je železnička sa nachádza prameň pitnej vody
- Planinka - rekreačné zariadenie, sídliace v priestoroch bývalého kaštieľa z 18.stor.
- Obec Dechtice - v obci sa nachádza románska rotunda z 12. storočia predstavuje známe pútnické miesto
- Obec Naháč - na tunajšej fare pôsobil Juraj Fándly a je tu zriadené súvisiace múzeum
- Kaštiele v Dolenj Krupej a Chtelnici - v kaštieli v Dolnej Krupej pôsobil L. van Beethoven, ktorý tu údajne skomponoval svoju „Mesačnú sonátu“
- Pamätná izba J. Ignáca Bajzu - nájdete ju v Dolnej Dubovej
