Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Skalnatá je známa sedemstovka (704 m.n.m.) v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Charakterizuje ju výrazné stúpanie na jej východnom svahu, krásne, takmer kruhové výhľady a výrazný, osamelý strom kúsok pod vrcholom.

Túra na vrchol Skalnatej nie je náročná. Jediným zložitejším úsekom je len posledný krátky, no strmý úsek výstupu na vrchol. Výlet preto môžeme odporučiť aj menej zdatnejším turistom, dokonca rodinám s menšími deťmi. Pokiaľ sa vyberiete na Skalnatú zo Zochovej chaty, čo je najkratší variant, rezervujte si približne 3-4 hodinky času tam a späť. Z tohto pohľadu predstavuje výlet na Skalnatú peknú štvrť-dňovú túru. A ak ste skutoční fajnšmekri, v noci Vás žerú mrle a musíte vybehnúť niekam von, tak určite odbehnite na Skalnatú v noci, či ráno. Zažijete tu nádherný západ aj východ slnka. Fotografi si isto prídu na svoje. Skalnatá, hoci je výškou predposledným sedemstometrovým vrcholom medzi jedenástimi malokarpatskými sedemstovkami, čo do prírodnej krásy a výhľadom, patrí k tomu najlepšiemu v tomto pohorí.

Skalnatá, Malé KarpatySkalnatá je výhľadovo vďačný kopec v Malých Karpatoch počas všetkých ročných období.

Na Skalnatej sa dá bez väčších problémov aj prespať. Akurát treba počítať s tým, že tu nie je žiaden prístrešok. Takže v prípade extrémneho dažďa a vetra, či zimnej fujavice máte jednoducho smolu. Musíte to nejak prežiť. Najbližšie je to polhodinu dole kopcom na Čermákovú lúku, kde je prístrešok i táborisko na rozľahlej lesnej lúke s dobrým prameňom.

Na kopci je niekoľko ohnísk, kde sa dá rozložiť oheň a jeden strom. Ak nájdete nejakú rovinku, dá sa okolo neho rozložiť stan, prípadne plachta a prespať. Len si treba dávať pozor na mravce. Párkrát sme museli kvôli nim presúvať karimatky. Inak je prespanie na Skalnatej vcelku idylickou záležitosťou. Neotravovali nás tu ani komáre, ani zvedavé zvery. Ak spíte pod stromom tak pohľad hore a na nočnú oblohu za ním je naozaj skvostný! Oficiálne tu však táborenie dovolené nie je, preto odporúčame prespať na táborisku na Čermákovej lúke, ktoré je len na skok a v podstate je na prespatie i vhodnejšie, čo do terénu. Na Skalnatej je mnoho hustých trávnatých gučí a väčšie skaly. Takisto tu nie je zdroj vody.

Ranné orgie na SkalnatejRanné orgie na Skalnatej. Ak si privstanete a objavíte sa okolo piatej ráno na Skalnatej, čaká Vás takýto nádherný výhľad.

Ako sa dostať na Skalnatú?

Zo Zochovej Chaty

Skalnatá je veľmi dobre dostupná z hlavného, v súčasnosti už plateného, parkoviska na Zochovej chate nad Modrou. Býva často preplnené a tak sa tiež zvykne parkovať podľa možností popri príjazdovej ceste z Modry. Z parkoviska sa po žltej a následne červenej turistickej značke sa na vrchol možno dostať približne za 1,5 - 2 hodiny. Samozrejme trénovaní to zfúknu i za podstatene kratší čas. Cestou chodník križuje peknú, rozľahlú lúku s výdatným prameňom. Nesie názov Čermáková lúka a je to výborné miesto pre táborenie. V posledných rokoch je lúka udržiavaná (kosenie, stavba prístrešku a pod.). V neposlednom rade je tu výborný, celoročný zdroj vody v podobe prameňa Modranská Baba.

Na Čermákovej lúke je potrebné prejsť zo žltej na červenú značku v smere na Skalnatú. Červená značka predstavuje totiž hlavnú hrebeňovú trasu a v opačnom smere, na východ, vedie na vrchol Vápenná. Krátko po vykročení na červenú značku doporučujeme ostražito sledovať značenie, pretože, krátko za Čermákovou lúkou značka odbáča prudko doľava. Odbočku si nemusíte všimnúť, najmä keď je les v rozkvete. Je pomerne nevýrazná a širšia lesná cesta z Čermákovej lúky láka pokračovať ďalej rovno. Riadiť je možné sa aj odrazkami v tvare štvorca, ktoré tu zostali po podujatí Štefánik Trail, čo je populárne podujatie diaľkového behu. Odrazky sú samozrejme viditeľné až po zotmení. Výstup na Skalnatú zo Zochovej chaty predstavuje 5 km trasu. Na Čermáku si okrem pookriatia, môžete prezrieť i hrob miestneho horára Csermaka, podľa ktorého je miesto pomenované.

Z parkoviska v oblasti Pilanské pešo i na bicykli

Alternatívou je vydať sa na Skalnatú z provizórneho parkoviska vyššie nad hlavným záchytným parkoviskom na Zochovej chate. Nachádza sa v oblasti na mapách označenej ako Pilanské priamo pri asfaltke, ktorá je priamym pokračovaním príjazdovej cesty z Modry. Nachádza sa ešte kus cesty za tunajšou zaujímavosťou, Huncokárskym cintorínom. Ak túto oblasť nepoznáte, odporúčame si príjazd naštudovať vopred z mapy. Nie je to však príliš zložité. Toto parkovisko je zatiaľ bezplatné, no je nespevnené a môže byť značne rozbahnené. Autá s nižším podvozkom tu môžu mať v takom prípade problémy.

Ak pôjdete z tohto parkoviska kúsok vyššie po asfaltke, ocitnete sa pri závore. Priamo za ňou začína žlto značený lesný cyklochodník, ktorý predstavuje alternatívny prístup na Čermákovu lúku. Trasa nie je až tak známa, ako trasa po turistickej značke. Je tu preto obvykle pokojnejšie. Z Čermákovej lúky už je pokračovanie túry na Skalnatú identické ako v predošlom prípade.

Túto trasu by sme mohli odporučiť i horským cyklistom, v prípade, že si trúfajú tlačiť bicykel záverečný úsek na vrchol Skalnatej. Väčšina trasy je vhodná na šliapanie, no záver je už príliš strmý. Možno by vyhovoval skôr downhillerom, ktorí by tu ale mohli ohroziť turistov. Inak je to však celkom zaujímavý vrchol pre extrémnejších horských cyklistov.

Od Panského domu

Autá sme si všimli parkovať i pri Panskom dome, kam tatkiež vedie asfaltka. Táto možnosť predstavuje mierne skrátenie pochodu po žltej značke. Nie je to však výrazné skrátenie. Ak je to možné, odporúčame si radšej túru vychutnať priamo od hlavného záchytného parkoviska po žltej značke cez les.

Príchod na Zochovu chatuPríchod na Zochovu chatu. Na Skalnatú sa dá v pohode vybehnúť zo Zochovej chaty. Je tam aj veľké parkovisko.

Z Pezinskej Baby

Druhou možnosťou ako vystúpiť na Skalnatú, je 6 km pochod z parkoviska v sedle Pezinská Baba červenou hrebeňovou značkou. Táto možnosť predstavuje pochod po úseku hlavného hrebeňa Malých Karpát, lemovanom ďalšími sedemstovkami. Ide o Čmeľok, Javorinu a Čertov kopec. Je to niečo pre zdatnejších, ktorý si tak môžu počas jednej túry pozrieť hneď štyri z jedenástich malokarpatských sedemstoviek. Výstupna Čmeľok je charakterizovaný strmým stúpanim zo sedla Pezinskej Baby a nachádza priamo na značke, kým Javorina a Čertov kopec stoja mierne bokom hrebeňa a vedie k nim neznačený prístup. Ku skalnatej, ktorá je na záver znova priamo na červenej značke, vás dovedie zvlnený lesný hrebeň, na ktorom sa nájde ešte jedno výrazné kratšie stúpanie. Táto trasa je teda skôr pre otrlejších turisto, ktorí vyhľadávajú aj väčší pokoj mimo más. Ak by ste nešli autom, trasa sa dá pekne nakombinovať autobusmi a ak je chuť, ľahko si do nej môžete pridať i piatu sedemstovku v podobe Veľkej homole. Za deň tak prejdete takmer polovicu malokarpatskej jedenástky (11 sedemstometrových vrcholov Malých Karpát).

Z obce Kuchyňa

Na Skalnatú je možné vyjsť aj z obce Kuchyňa. Jedná sa však o dlhšiu túru na ktorú si treba rezervovať 3-4 hodiny. Ak budete v Kuchyni môžete sa zastaviť pri Bobrej hrádzi, keďže neďaleko vedie zelená turistická značka, ktorou sa dostanete na Čermákovú lúku a potom následne na Skalnatú. Výlet z Kuchyne je vcelku fajn, po ceste sme však okrem vodnej nádrže v obci nenarazili na nič také, čo by stálo za opis. Žiaľ i samotná vysutá lávka nad hladinou priehrady v podobe Bobrej hrádze je z veľkej časti zničená a neumožňuje kompletný prechod. Zaujať na tejto trase by mohla ešte Modranská skala, ktorá sa nachádza priamo za obcou Kuchyňa nad turistickým chodníkom. Vedú na ňu však len neznačené chodníčky.

Les pri Čermákovej lúke.Les pri Čermákovej lúke. Vidieť spílené stromy a konáre, zrejme po víchrici, ktorá v zime poškodila mnohé stromy.

Výhľady z vrcholu Skalnatej

Skalnatá je výhľadovo vďačný kopec počas všetkých ročných období. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Malých Karpát a poskytuje výborné výhľady na najznámejšie vrcholy tohto pohoria - Veľkú homoľu, Vápennú, Vysokú, či Záruby. Výhľad je z menšej časti obmedzený vrcholovým lesíkom.

Na odlesnenom vrchu statočne stojí jeden strom a okolo neho nejaké to ohnisko. Dá sa ísť potom úzkou cestičkou ešte pár sto metrov po bočnom hrebeni smerom na sever, kde sú krásne, naozaj fotogenické výhľady do okolia. Ak je dobré počasie, oplatí sa tu posedieť a vychutnať si ich. V rámci Malých Karpát, je to určite jedno z najkrajších miest na pozorovanie okolia. V princípe je vidieť na všetky svetové strany, akurát tá južná strana je zalesnená. Vrchol nie je veľmi krytý tieňom stromov, takže v lete vás slnko môže vytrápiť i na poslednom strmom úseku, či pri pobyte na samotnom vrchole. Rovnako nepríjemný môže byť vietor, ktorý tu nemá prirodzenú prekážku a môže sa vás snažiť zahnať do údolia. Hodí sa tak mať pribalenú patričnú výstroj i na takéto situácie, najmä ak ste s deťmi.

Cestička na kopciCestička na kopci. Na Skalnatej je nádherný výhľad na tri svetové strany. Ak pôjdete asi 100m od vrcholu, cestičkou k tomuto kameňu, naskytne sa Vám veľmi pekný pohľad do šíreho okolia.

Skalnatá v zime

Ak by ste sa sem chystali v zime, nezabudnite si na bežky, či lyže prichystať skialpinistické pásy. Stúpania z jednotlivých smerov sú síce krátke, ale strmé. Ak pásy nemáte, kritické úseky vyjdete napešo, no hodia sa aspoň protišmykové návleky na obuv. Klasická bežkárska trasa vedie popod Skalnatú s cieľom vyhnúť sa týmto stúpaniam. Vynecháva tak tento nádherný malokarpatský vrchol.

Na Skalnatú s deťmi

Túra na Skalnatú s deťmi predstavuje pekné minidobrodružstvo, ktoré by deti mohlo osloviť. Trasa nie je príliš dlhá, no nie je to ani úplne jednoduchá prechádzka. Ponúka však možnosti na oddych i opekanie v podobe Čermákovej lúky, kde sa dá i pohojdať na hojdačke, alebo zahrať s loptou, prípadne si zahádzať frisby, či dobrodružne stráviť s deťmi prvú noc v lese, či už v stane, alebo pod širákom. V zime sme na nej dokonca videli deti sánkovať sa, keďže lúka má mierny sklon.

Ak by ste šli s deťmi, odporučiť možno trasu zo Zochovej chaty. Tá bude pre vačšinu detí primeraná. Šesťročné dieťa, ktoré je zvyknuté sa hýbať, by ju malo v pohode prejsť. Samozrejme, často je to o správnej motivácii. Na mysli máme niečo obľúbené pod zub, čajík, hra a podobne. Hodí sa zaradiť viaceré prestávky. Túra nie je dlhá a tak na ne bude dosť času. Táto trasa však nemá výraznejšie hluché miesta, kde by sa deti mohli nudiť. Stále je na čo pozerať. Či už chatky skryté v lese, zaujímavosti Čermákovej lúky, záverečný boj na strmom úseku k vrcholu Skalnatej, alebo poriadne ďaleké výhľady za odmenu. Počas niekoľkých našich túr do tejto oblasti sme neustále stretávali mnoho rodín s deťmi, ktoré šli i na Skalnatú. Ak by deti príliš protestovali, aj túra na Čermák stojí za to. Môžete tu stráviť pekný čas opekaním a hrami. Nabudúce možno vyjde i vrchol Skalnatej. My sme to zvládli podobným spôsobom, keď už deti približne vedeli, čo ich čaká.

Na Skalnatej môže byť problém ak deti musia znova zostúpiť po strmom úseku z vrcholu. Je nepríjemný menšími kamienkami, prachovou pôdou, prípadne blatom, alebo v zime šmykľavým, udupaným snehom, či ľadom, prípadne neprešliapanou stopou. Zostup môže byť za takých podmienok pre menšie dieťa naozaj nepríjemný. Spoločnými silami sa to však dá zvládnuť, prípadne je fajn postupovať viacerými traverzami chodníka naprieč.

Noc na Skalnatej

Mala byť pekná noc a tak sme sa narýchlo rozhodli, že večer strávime pod hviezdami. Skalnatá v Malých Karpatoch sa preto javila ako ideálne miesto. Pekné výhľady, pľac na spanie plus ohnisko a vcelku dobrá dostupnosť z Bratislavy a Trnavy favorizovali práve tento vrchol. Nič prevratné sme so sebou nebrali, len spacák, karimatku a zopár pív. Stretnutie bolo na Zochovej chate, z kade sme sa rezkým krokom hneď pobrali na vrchol tejto obľúbenej 700vky.

Bolo už večerné šero a les sa pomaly zahaľoval do čiernej tmy. Lesný vzduch bol prekvapivo teplý a dusný, čo nám možno trocha stúplo na mozog a dajako sme zablúdili hneď za Zochovou chatou :). A to sme boli pritom v týchto miestach už nespočetne krát. Tak sme chvíľu krúžili dokola, až sme nakoniec našli správny smer a okrem iného sme si trocha začali uťahovať z nášho navigátora, ktorý bol za dezorientáciu mierne zodpovedný.

Cesta ubiehala vcelku rýchlo. Postupne sme rozsvietili čelovky a za príjemného cvrkotu hmyzu sme napredovali malokarpatským lesom. Čochvíľa sme prešli Čermákovou lúkou, kde ako býva zvykom, vždy zvykne niekto opekať, alebo prespávať. Nezastavovali sme sa, a o pár desiatok minút sme už zdolávali poslednú prekážku a to výstup na samotnú Skalnatú. Úsek nie je príliš dlhý, ale zato dosť strmý. Skupinka sa porozdeľovala, prví vyšli tí najzdatnejší, ako posledný vyšiel autor tohto textu :D

V čase nášho príchodu bolo už slnko zapadnuté, čiastočne však bola vidieť jeho okolitá aura, ktorá sa pomaly strácala v tme. Pochodili sme si vrchol, spravili jednu-dve fotky a vybrali sme sa utáboriť. Na vrchole bolo ohnisko, ktoré sa javilo ako často používané. Dokonca k nemu niekto aj drevo naťahal, nemuseli sme preto zháňať palivo po okolí. Nebolo však úplne suché, preto bolo rozkladanie ohňa vcelku komickou záležitosťou.

Skalnatá po západe SlnkaSkalnatá po západe Slnka. Takto vyzeral vrchol pri našom príchode.

Náš navigátor, ktorý si už vyslúžil zopár posmeškov za zablúdenie hneď v úvode trasy, sa snažil napraviť si povesť rozložením ohňa pomocou kresadla a tampóna. Samozrejme mu to moc nešlo, hoci sa veľmi snažil. Bol preto oprávnenou hviezdou dnešného večera a ešte na ďalší deň sme z toho celého mali srandu.

Ohník sa nakoniec po neutíchajúcom úsilí podarilo rozložiť. Nerobili sme veľký, len taký malý na zahriatie. Podebatili sme, vypili zopár pív a následne sa rozložili okolo stromu, ktorý dominuje tomuto vrcholu. V jeho okolí bola uležaná tráva a vcelku rovinatý terén, takže prijateľné miesto na nocľah. Dodatočne sme zistili, že ležíme v mravenisku, ale už sa nám nechcelo presúvať. A mravcom sa tiež moc nechcelo otravovať narušiteľov, takže sme prežili v ako-takej symbióze.

Noc bola nádherná, hlavne čo sa týka výhľadov na nebo. Koruna stromu pod ktorým sme spali toto divadlo ešte umocňovala. Je až neuveriteľné koľko hviezd sa dá vidieť z týchto miest. Človek nemusí cestovať do zapadlých kútov Slovenska aby videl hviezdičky na nebi. Dá sa to bez problémov aj zo Skalnatej v Malých Karpatoch.

Strom na miesto stropuStrom na miesto stropu. Spať "pod širákom" má svoje výhody aj nevýhody. Tak napríklad výhodou sú tieto nádherné pohľady priamo z "postele". Nevýhodou je, že sa človek kvôli tomu nemusí vyspať :)

Hviezdna oblohaHviezdna obloha. Čuduj sa svete, aj kúsok od Bratislavy sú ešte stále miesta s pekným výhľadom na hviezdy

Ako už býva zvykom, tak na našich nočných potulkách sa nezvykneme dobre vyspať. No a keď slnko vychádza už niekedy po štvrtej, tak je to aj takmer nereálne. Tak sme prebdeli celú noc, pozerali na hviezdy a načúvali príjemnému vánku ako si ševelil v korune stromu. Mierny kakofónny šum sa ozýval z útrob okolitých obcí a miest. Na to sme si však už dávno zvykli. V týchto častiach Malých Karpát totálne ticho zažijete len málokedy.

Ráno bolo studené, avšak stále príjemné. Rosa pokrývala konce stebiel okolitých tráv. Podarilo sa nám vstať tesne pred východom slnka a tak sme mali dosť času pripraviť sa na jeho príchod. Postupne sa zjavovali jeho prvé lúče a príroda začala meniť svoje farby. Zo Skalnatej sú veľmi pekné výhľady na väčšinu svetových strán. Takže východ i západ slnka si tu užijete plnými dúškami, rovnako ako sme to spravili my. Následne sme sa pobalili a vybrali na cestu späť na Zochovú chatu.

Cestou sme ešte utrúsili zopár vtipov na adresu nášho „navigátora“ a podobne ako pri výstupe na Skalnatú, aj zostup a návrat k autu bol veľmi rýchly. Po ceste sme sa zastavili pri studničke na Čermákovej lúke. Našli sme tam chladiť zopár vín, čo nás ani moc neprekvapilo. Na lúke stanovalo viacero ľudí, tak sa snažili takýmto spôsobom hydratovať :). Na cestičke sme stretli ešte žabu a to bola asi posledná zaujímavá vec, ktorá sa nám stala na poslednom úseku cesty.

Kemp na Skalnatej pri východe SlnkaKemp na Skalnatej pri východe Slnka. Skalnatá je dobré miesto na nočné prespatie. Dá sa to napríklad pod týmto stromom. Hneď vedľa je aj ohnisko.

Zimný bivak na Skalnatej

Vrchol Skalnatá 704m má na malokarpatské pomery relatívne výrazný charakter divočiny. Je odľahlý, nachádza sa akoby uprostred tohto pohoria v objatí iných kopcov. Je naň zaujímavý, strmý výstup. Výhľady z neho sú impozantné, takmer na všetky strany. Nemý svedok v podobe prastarého stromu na vrchole si istotne „pamätá“ mnohé udalosti. Napríklad to, kto pod ním kedy spal. Náš tunajší zimný bivak na prelome jednej mrazivej, arktickej noci si však zapamätáme predovšetkým my sami.

Noc medzi 07.-08. januárom 2017 mala byť mrazivá, akože aj bola. Vpád arktického vzduchu spôsobil, že na Slovensku padali teplotné rekordy jedna radosť. Pre lepšiu názornosť, v Oravskej Lesnej bolo -35 stupňov celzia. Pre Malé Karpaty mali byť teploty o polovicu miernejšie. Jednoducho ideálna situácia na vyskúšanie zánovných páperových spacákov a karimatiek. Skalnatá totiž ideálne spájala viacero vecí potrebných pre takýto test. Rýchla dostupnosť z parkoviska na Zochovej chate, pekný výhľad a nadmorská výška nad 700m, čo je v Malých Karpatoch, takmer maximum, kam možno vystúpiť. Tento vrchol je navyše pomerne exponovaný a preto za veterného počasia otestujete výbavu vcelku poctivo.

Mesačná noc na SklanatejMesačná noc na Skalnatej. Šedé nebo čoskoro skrylo i mesiac.

Na miesto činu prichádzame zasneženou turistickou značkou od Zochovej Chaty okolo jedenástej večer. Na vrchole je takmer bezvetrie a -12 stupňov pod nulou. Rýchlo meníme spotené termotričká a rozkladáme bivak. Celta, po dve karimatky na seba, spacák a pod hlavu batoh. Do spacáku putuje termoska, foťák a náhradná baterka, aby nezamrzli. Snažíme sa o nočné foto, no obloha sa takmer okamžite zaťahuje. Stále je však bezvetrie a ležíme pri zasneženom ohnisku. Na východe plápolajú elektrické svetlá ľudských obydlí. Sneh pod nami je zmrznutý prach. Pri výstupe krásne vržďal. Jeden z tých čoraz viacej vzácnych zvukov prírody v južnejších okresoch. Všetko si vychutnávame, i pár glgov z ploskačky a termosky.

Priamo vedľa nás sa vinie červená značka Cesty hrdinov SNP. Dnes je však úplne opustená. Sme tu sami. Panuje absolútny pokoj. Snažíme sa vtesnať si tieto momenty na pamäťovú kartu vo foťáku, no zmrznutá ruka odmieta poslušnosť a čoskoro je nemožné ňou stlačiť spúšť. A tak si spomienky ukladáme do hláv. Strom bdie nad nami a snáď nepríde vietor, líška, ani diviaky. Občas sa to v bivaku stáva. S príchodom mrakov sa teplota zvyšuje na -10. Takto to zostane do rána. V spacákoch sa mrvíme a okolo jednej si vyjdeme na toaletu. Nepríjemné. V spacáku sa zdalo byť sviežo, ale vonku sa priam rozklepeme. Zaliezame rýchlo späť a funíme.

Test výstrojeTest výstroje. V noci výstroj preverili teploty pod -10 stupňov a sneženie.

Spokojný nocľažníkSpokojný nocľažník. V páperáku bolo príjemne, od zeme však prenikal extrémny chlad.

Okolo tretej si uvedomujeme, že začalo snežiť. Sneh sa sype priamo na spacáky a tak ešte viac stiahneme vrchný otvor vaku. Bivakovacie vrece na spacáku sa zjavne hodí. V noci sa zobudím a z otvoru v oblasti hlavy sa mi nasype spŕška snehu rovno do tváre. Zakuklím sa ešte viac. V páperí prečkáme až do svitania, uvedomujúc si, akú prirodzenú výhodu majú husi a kačice. My sme si spacáky museli draho kúpiť.

Začína oranžovo svitať a nad nami je riedka, šedivá deka z mrakov. Na horizonte však pretláča mračná staré, egypstké božstvo Rá so svojou slnečnou loďou. Slnko absolútne prekvapivo vychádza na juhovýchodnej strane Karpát - pri Veľkej Homoli. V lete vyšlo na severovýchode. Je to výrazný posun po horizonte. Tu si možno dobre uvedomiť zmenu náklonu Zeme počas roka.

Ležíme si vo vyhriatych spacákoch a pozeráme na odveké divadlo vzniku nového dňa. Slnko to zjavne ešte neprestalo baviť a znova rozohrieva krajinu svojimi lúčmi. Po takomto nocľahu to človek oveľa viac ocení. Lúč, ktorý preletel tisíce kilometrov sa vám zrazu dotkne nosa, rozohreje skrehnutú kosť. Treba to zažiť. Z nášho lôžka robíme pár fotiek. Potom nasleduje odvážny čin. Vykľujeme sa zo spacákov. Všetko je zasnežené prachovým snehom. Obloha sa vyjasňuje a slnko stále viac hreje. Sme na krásnom mieste a arktickú zimu sme prekonali viac-menej úspešne. Pribudli skúsenosti. Dve lacné karimatky prepustili kopec tepla do terénu a roztopili sneh, až sa celta prilepila o povrch. Naproti tomu nafukovacia karimatka si počínala oveľa lepšie. Skalnatá znovu potvrdila, že i v malých kopcoch sa dá zažiť pamätná akcia. Po rýchlom zbalení nás už čakal iba zostup mrazivým ránom dolu k autu a naspäť do tepla veľkomesta.

SvitáSvitá. Po mrazivej noci, slnko pôsobí priam ako elixír života.

Trochu iné ránoTrochu iné ráno. Zobudiť sa ráno na zasneženom vrcholku hory prekoná všetky ostatné protivenstvá.

Čo si pozrieť v okolí Skalnatej?

  • Vápenná a Vysoká - z vrcholu Skalnatej vidno i tieto populárne malokarpatké sedemstovky, rozhodne stoja za návštevu
  • Sedlo Pezinská Baba - lokálne významný horský priechod pre automobilovú dopravu, kde nájdete lyžiarske stredisko a križovatku turistických ciest
  • Bobria hrádza - radi by ste zažili neobvyklú prechádzku ponad vodnú hladinu? vyberte sa do Kychyne k priehrade
  • Vodná nádrž Lozorno - pokojné miesto na úpatí Malých Karpát, ponúka relax mimo turistických más
  • Čermáková lúka - výborné mieto na táborenie na hlavnom hrebeni Malách Karpát, je tu situovaný výdatný prameň
  • Záruby a Ostrý Kameň - najvyšší vrch Malých Kaprát, na ktorého hrebeni leží ruina najvyššie položeného malokarpatského hradu
  • Kršlenica - krásna skalnatá oblasť, vyhľadávaná i pre lezenie v kompaktných, vápencových platniach
  • Hrebeňovka Malých Karpát - ak podniknete hrebeňovku tohto minipohoria, vaša trasa pôjde i cez Skalnatú
  • Veľká homoľa - pekný malokarpatský vrch s rozhľadňou

Malokarpatská žabaMalokarpatská žaba. Možno sa to nezdá, ale lesy v Malých Karpatoch sú plné zveri a samozrejme aj žiab :)

Ubytovanie v oblasti Skalnatá - Zochova Chata - Modra

Booking.com

 

Fotografie zo Skalnatej