Babia hora cca. (1723 m n. m.), kultová hora na ďalekom severe Slovenska v blízkosti obce Oravská Polhora (najsevernejšie položená obec Slovenska) a hraníc s Poľskom, je najvyšším vrchom Oravských Beskýd. Zároveň ide o jeden z osamelých oravských vrcholov magického trojuholníka v podobe tria Babia hora – Pilsko – Veľký Choč. Ako každý z nich, tak aj Babia hora poskytuje jedinečný zážitok z výstupu a výborné výhľady do diaľav.
Vrcholový kríž a pomník na Babej hore pripomínajúci výstup Jána Pavla II.
Na Babiu horu je obvykle potrebné robiť samostatnú výpravu, nakoľko sa nachádza v okrajovej časti našej krajiny a výstup je celkom dlhý. Pre väčšinu turistov sa tak oplatí stráviť tu aspoň dve noci a pobehať si viacero vrcholov, prípadne iných zaujímavostí, ktorých je v tejto oblasti naozaj neúrekom.
V tomto článku popisujeme náš výstup zo Slanej vody na vrchol Babej hory s návratom cez Malú Babiu horu, čo je takmer 20 km dlhý okruh s prevýšením takmer 1100 m. Okrem peknej živej prírody je Babia hora zaujímavá i svojou geologickou stavbou, keďže ju tvorí flyš t. j. pieskovce a ílovce. To jej prepožičiava veľmi jedinečný ráz.
Ako sa dostať pod Babiu horu a kde zaparkovať
Cesta pod Babiu horu sa nám vidí najlepšia autom. Východiskovým bodom na túry zo slovenskej strany je buď Oravská Polhora, časť Píla, alebo lokalita Slaná voda. Do Oravskej Polhory sa dostanete aj autobusovou dopravou, pričom nie je problém zaparkovať na hornom konci obce v časti Píla, kde začína modrá turistická značka cez Kohútovu dolinu, ktorá sa neskôr napája na červenú značku.
Parkovisko v lokalite Slaná voda.
My sme sa na vrchol vybrali zo Slanej vody, kde je možné parkovať na dosť veľkých odstavných plochách, kde vyberajú parkovné. Odtiaľto sa k vrcholu môžete vybrať buď po červenej, alebo žltej značke, prípadne si po nich spraviť krásny okruh, ktorý sme podnikli aj my. Vďaka kombinácii týchto značiek si budete môcť prezrieť i hrebeň plný výhľadov tiahnuci sa medzi Babou horou a Malou Babou horou.
Popis výstupu zo Slanej vody
Slaná voda – Hviezdoslavova horáreň - Šťaviny
Výstup v našom podaní začíname žltou značkou z parkoviska v lokalite Slaná voda. Úsek je ideálny na rozdýchanie, pretože najskôr kráčame dlho rovno po lesnej ceste popri lúkach a fliačikoch lesa. Síce stúpame, no sklon je minimálny. Napokon sa dostávame k populárnej Hviezdoslavovej horárni, ktorá práve nie je otvorená, no kúsok od nej sú pekné výhľady až k Tatrám. Je tu situovaná i rozhľadňa, ktorá vyzerá byť uzatvorená zrejme kvôli nevyhovujúcemu stavu. No zároveň nie je ani poslednou na našej trase.
Úvodné dlhé mierne stúpanie zo Slanej vody je ideálne na rozdýchanie.
Od horárne stúpame stále po žltej a súbežne po chodníku Mila Urbana a náučnom chodníku Slaná voda – Babia hora za hučania potoka Bystrá. Postupujeme lesom, kde rastie množstvo pekných jedlí, až k potoku, ktorý prekročíme po drevenom mostíku. Až tu začína poriadne výživné stúpanie kolmo na vrstevnice.
Hviezdoslavova horáreň je na trase výstupu na Babiu horu po žltej značke.
Na Babie horu po žltej značke a cikpauza.
Flyšové podložie je charakteristické pre celú oblasť Babej hory.
Pauzu si dávame až pri rozhľadni Šťaviny. Ide o menšiu drevenú rozhľadňu, ktorej súčasťou je i priestor na sedenie. Výhľady sú z nej obmedzené kvôli vysokým, neorezaným stromom a tak po krátkej pauze stúpame až do výšky 1275 m n. m. na Štaviny.
Rozhľadňa Šťaviny cestou na Babiu horu.
Luxusný chodník cestou na Šťaviny je vybudovaný z blokov flyšu.
Babia hora sa nachádza v režime prísnej ochrany.
Toto miesto poskytuje prvý veľmi dobrý výhľad znova až k Tatrám, ktoré sú počas našej túry stále ešte zasnežené. Obloha je pod mrakom, takže výhľad nie je úplne top, ale výstup má vďaka tomu svoje výnimočné čaro. Šťaviny sú okrem výhľadov charakteristické väčšou horskou lúkou.
Prístrešok v lokalite Štaviny.
Stúpanie Štavinami po žltej značke smerom na Babiu horu.
Šťaviny – Babia hora
Od lokality Šťaviny sa sklon chodníka zmierňuje a hoci stále stúpa je to oveľa príjemnejšie. Zato však pribudlo snehu a zmenila typovo sa zmenila vegetácia z ihličnatého lesa na kosodrevinu. Takisto jemne posnežuje. Nad Babou horou sa rozprestrelo veľké riedke mračno.
Nad lokalitou Šťaviny sa objavujú prvé snehové úseky a jemné sneženie.
Hora samotná je osamelým vrcholom a zjavne priťahuje všetky vrtochy počasia. Prejavujú sa na nej omnoho viac ako inde. V tomto prípade však stúpame vrstevnicou na južnej strane kopca, takže sme pred severným prúdením dosť dobre krytí.
Na tomto úseku narazíme na dva drevené prístrešky, ktoré sú celkom odolné i proti vetru a takisto na prameň. Prvý prístrešok je priamo na žltej značke pod Piarzystym Żlebom na križovatke s tzv. zimnou cestou, čo je neznačený chodník, no v mape si ho môžete všimnúť. V teréne sme si ho popravde nevšimli. Prameň je tesne pri prístrešku.
Prístrešok pod Piarzystym Żlebom neďaleko vrcholu Babej hory.
Ďalší prístrešok je umiestnený v kosodrevine asi o 700 m ďalej po žltej značke. Nachádza sa v mieste kde sa chodník znova stáča kolmo na vrstevnice smerom k vrcholu. Vedie k nemu neznačený chodníček v dĺžke asi 20 m od žltej značky. Oplatí sa sem odbočiť, nakoľko pred prístreškom sa dá posedieť a užiť si nádherné vzdušné výhľady, ktoré v tejto výške začínajú naberať na intenzite.
Interiér ďalšieho prístrešku pri žltej značke asi 400 m južne od vrcholu Babej hory.
Výhľady z prístrešku južne od vrcholu Babej hory.
Prístrešok sme inak našli plný naviateho snehu. V každom prípade oba prístrešky môžu veľmi dobre poslúžiť v núdzi. Predsa len, Babia hora je celkom divokou horou. Na žltej značke sme nenašli žiadne veľké výdobytky civilizácia. Nečakajte tu chatu s personálom, bufet ani nič podobné.
Posledné metre stúpania k vrcholu Babej hory už prebiehajú v čisto skalnatom teréne, ktorý však nie je vôbec komplikovaný. Narazíte tu i na bloky skál uložené ako schody, takže sa vám bude stúpať celkom dobre. Mimochodom práve tu si všimnete jedinečný charakter flyšovej horniny. Takisto sa tu zbiehajú cesty turistov prichádzajúcich zo Slovenska a Poľska, takže tu počas voľných dní panuje celkom čulý ruch.
Záver stúpania žltej značky na Babiu horu.
Babia hora – vrchol a výhľady
Vrchol Babej hory je rozložité miesto plné flyšových skál, skalných vetrolamov, no nájde sa i kríž pripomínajúci výstup pápeža Jána Pavla II. na túto horu a skalný oltár. Pekné miesto s ďalekonosnými, kruhovými výhľadmi. Špeciálne vzdušný je pohľad do Poľska, kde je sklon svahu výraznejší.
Pekné sú i pohľady pozdĺž hlavného hrebeňa smerom k Malej Babej hore na západe a Sokolici na severovýchode. Okrem toho si za dobrého počasia určite všimnete Pilsko na západe, či Oravskú priehradu a Západné Tatry na juhu.
Výhľad z Babej hory na poľskú stranu.
Vrcholové partie Babej hory sú relatívne oblé.
Pohľad od vrcholu Babej hory smerom na západ.
Pamätná tabuľa na vrchole Babej hory.
Zostup cez Malú Babiu horu
Zostup z Babej hory vedie po hlavnom hrebeni značenom červenou turistickou značkou najskôr po skalách, a neskôr chodníčkom v kosodrevine, kde je niekoľko exponovanejších častí. Nie sú nijako zvlášť obtiažne, no veľký rozdiel robí ak sú pod tvrdým snehom. Zažili sme to na zostupe do sedla Brána (1408 m n. m.).
Tu sa nám veľmi hodili topánky s poriadnymi hranami a protišmykové retiazky, ale aj paličky. Niektorí ľudia tu mali problémy bezpečne postupovať, čo by ste pri kopci tohto typu možno nečakali. Babia hora totiž pôsobí ako oblý a celkom ľahký kopec. Aj tu sa však potvrdilo, že netraba nič podceňovať. Okrem trochu nepríjemných úsekov sa tu do nás stále opieral silný vietor.
Zostup z Babej hory k sedlu Brána smerom na Malú Babiu horu si vyžadoval použitie protišmykových retiazok.
Sedlo Brána medzi Babou horou a Malou Babou horou.
V sedle Brána je možnosť posedieť a pozrieť si výhľad do Poľska, odkiaľ sem prichádza červená značka od chaty Markowe Szczawiny. Je fajn vedieť i o tejto chate, ktorá nie je až tak ďaleko pod hrebeňom.
Od Brány miernym stúpaním po stále otvorenom hrebeni konečne prídeme na Malú Babiu horu, z ktorej sa dá dlhou túrou pokračovať na Pilsko, zísť do Poľska, alebo, čo bol aj náš prípad, zísť na juh smerom na Slanú vodu po červenej značke. Za zmienku stoja i veľmi pekné výhľady z týchto miest na Babiu horu týčiacu sa na východe.
Spätný pohľad na Babiu horu z hrebeňa Malej Babej hory.
Vrchol Malej Babej hory, alebo po poľsky Cyl.
Na Malej Babej hore sa nachádza križovatka turistických chodníkov. Po modrej značke sa dostanete až na Pilsko.
Schádzanie je prekvapivo po snehu, veľmi pekným lesom. Neskôr sa ku krásam prírody pridá ešte potok Vonžovec a jeho žblnkot. Turistov tu nestretáme takmer žiadnych. Priamo pri značke po zídení strmého klesania lesom z Malej Babej hory narazíme na zrekonštruovanú dreveničku. Je tu i ohnisko a kopec dreva z pôvodnej stavby. Dalo by sa prespať v izbe i v podkroví, no my si tu dáme len krátku pauzu v peknom prostredí v absolútnom kľude. Prameň sme si tu nevšimli žiaden.
Na zostupe z Malej Babej hory po červenej značke sa rozkladá veľmi pekný les.
Útulňa pod Malou Babou horou.
Ďalej je zostup pomerne monotónny až kým neprídeme k lesnej asfaltke, ktorá sa už zdá byť nekonečná. Až tu vidieť, že prístupové trasy k Babej hore zo Slovenska sú celkom dlhé. Na rázcestí Pod Borkom (808 m n. m.) sa na červenú značku pripája modrá prichádzajúca od Oravskej Polhory.
Záverečná asfaltka na červenej značke pri návrate z Babej hory.
Križovatka turistických a cyklistických chodníkov s názvom Vonžovec.
Nakoniec pochod asfaltkou dobojujeme až na Slanú vodu, kde by bolo možné pozrieť si ešte rašelinisko, jazierko a prameň Slaná voda. My však volíme polievku v tamojšej chate. Je to super bodka za týmto pekným výstupom.,
Prameň v závere červenej značky nám už veľmi treba nebolo.
Rašelinisko pri červenej značke v lokalite Slaná voda.
Náročnosť a vybavenie na túru
Túra na Babiu horu patrí k tým dlhším a fyzicky náročnejším výstupom. Hoci výstup z Poľska je kratší, zrejme bude aj strmší. Výstup po žltej značke od Slanej vody je kratší ako po červenej, no mal by byť o niečo strmší. Niekto môže ako výhodu vnímať, že počas výstupu po žltej vidí skôr výhľady ako to, koľko ešte zostáva k vrcholu Babej hory. To je práve prípad, ak by ste stúpali po červenej.
Celú dobu vidíte hlavný hrebeň a vrchol v diaľke. Pre niekoho pekný deň v horách, pre iného nutné zlo. My sme túru podnikli ako okruh, ktorý predstavoval bezmála 20 km a 1100 m stúpania. Ak by fúkalo od severu, odporúčame výstup aj zostup po žltej značke, nakoľko sa vyhýba hrebeňovému úseku, kde sa vietor intenzívne prejavuje.
Počas túry sa nám hodili vlastné zásoby tekutín aj jedla, paličky, retiazky na obuv a navigácia v mobile tiež pomohla, hoci trasa je veľmi dobre viditeľná i značená. Problémom by mohol byť sneh, či už kvôli orientácii v teréne, keď zakryje chodník, alebo ak si nezoberiete patričné vybavenie.
Nás by sneh na prelome apríla a mája tiež prekvapil, no upozornenie na stránkach horskej služby pomohlo vyhnúť sa problémom. Napokon išlo o pár úsekov tvrdého snehu v exponovanejšej časti na hrebeni, ktoré inak nie je nijak komplikovaná. Ak sú podmienky zimné, oceníte tu obuv s poriadnou podrážkou, hranami a práve aj retiazky.
Na slovenskej strane nie sú chaty ani bufety, no narazíte na prístrešky. Dva neďaleko vrcholu na žltej značke a jednu drevenicu v lese v závere strmého zostupu z Malej Babej hory priamo na červenej značke. Prameň sme si všimli pri prvom z prístreškov na žltej trase pod Piarzystyom Żlebom. Na poľskej strane by sa dala využiť chata Markowe Szczawiny na sever od sedla Brána, ktoré je situované medzi Malou Babou horou a Babou horou.
Chata v lokalite Slaná voda.
Z oblečenia sa hodí mať poruke i nejakú tu bundu, o ktorej viete, že vás dobre ochráni i pred vetrom a v prípade náhlej zmeny počasia, prípadne aj rukavice a hrubšiu čiapku. Nám sa toto vybavenie oplatilo, nakoľko sme tu vystihli ostrejší jarný deň so slabým snežením a severákom. Predsa len, ide o takmer 1800 metrov vysokú a izolovanú horu, kde sa už počasie dokáže prejaviť výraznejšie.
Pamätná tabuľa v chate v lokalite Slaná voda.
Záverečné pohostenie po výstupe na Babiu horu v pizzerii v Oravskej Polhore.