Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (8 Votes)

Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, krásnymi výhľadmi a známy jeho polohou mimo hlavného hrebeňa tohto prekrásneho pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.

Skalka nás mátala už dlho. Počas viacerých prechodov hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, buď nebol čas, alebo chuť, štverať sa na pahrb vzdialený, hoc len pol hodinku od červenej hrebeňovej značky. Vždy však lákal svojou výškou, odlúčenosťou a rôznymi anomáliami, o ktorých sme sa neskôr dočítali. Navyše mal byť z vrcholu neobyčajný, dokonca najkrajší, výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. A tak sme jedného večera zaparkovali naše expedičné vozidlo priamo v doline pod Chopkom, na Srdiečku.

Pohľady z vrcholu SkalkyPohľady z vrcholu Skalky. Vrchol Skalky má jedinečnú pozíciu. Za dobrého počasia sú z neho výborné výhľady takmer na celý západný hrebeň Nízkych Tatier.

Podvečer, počas nášho príchodu, sme ešte stihli preskúmať tzv. južnú stranu Chopka, oblasť Bystrej a Táľov. Kedysi, za čias socializmu, vychytená oblasť najmä medzi dovolenkármi s DDR pôsobí dnes absolútne mŕtvo a ožíva azda iba v čas lyžovačky. Nachádza sa tu totiž známe lyžiarske stredisko Tále. Voľakedy „živý“ kemp bol v nedávnych rokoch pretvorený na golfové ihrisko a stredisko letného kúpania Tále, preslávené najmä dvoma betónovými bazénmi s ľadovou vodou, je dnes absolútne bez života. Hotel Partizán je tu zrejme najmä pre firemných hostí i s priľahlou reštauráciou v podobe koliby. Chatky patriace ku kempu sú v absolútne dezolátnom stave. Nemilý pohľad, ak ste toto stredisko zažili v jeho najlepších rokoch. Čas však plynie a veci sa menia. Niekedy však žiaľ k horšiemu.

Nás však zaujímal najmä vrchol Skalky a ešte skôr, kde sa dobre najesť. V Bystrej nachádzame priamo pri ceste na konci dediny jednoduchý podnik s príjemnou obsluhou. Jedlo je relatívne v poriadku a cena absolútne primeraná. Spokojní sa utáboríme v aute na parkovisku na Srdiečku. Za svitania vyrážame na kopec, ktorý bude ďalší deň patriť iba nám, ako sa neskôr ukáže.

Zvyšky prevejovZvyšky prevejov. Vystúpiť na Skalku sme sa rozhodli vrámci okruhu, ktorého súčasťou bol aj prechod časti hlavného nízkotatranského hrebeňa až na Kamennú chatu pod Chopkom.

Do Krížskeho sedla

Skalka 1980m je vrchol tohto dňa a ideme k nemu najskôr priamo zo srdiečka po zjazdovke na Chatu Kosodrevina (v najlepších časoch pre bežný ľud pomerne luxusný a drahý horský hotel, v súčasnosti však chátrajúca budova). Dnes je pri chate bager a čerstvé stavenisko. Vyzerá to tak, akoby sa pripravovala stavba cesty zo Srdiečka až sem nahor a možno aj ďalej.

Snažíme sa napojiť na modrú turistickú značku, čo by mala byť vrstevnica svahom Chopka a Derešov popod hrebeň. Terén je však natoľko poznačený stavbou zjazdoviek, že jednoducho stúpame po jednej z nich popod systémy umelého zasnežovania. Neskôr, keď široká cesta, doslova diaľnica, začne stúpať k vrcholu Derešov, stočíme to smerom dolu - k znateľnému chodníku. Ukáže sa, že to je hľadaná značka. Vrstevnicou konečne traverzujeme kosodrevinou svahy Chopka a Derešov.

Stráne DerešovStráne Derešov. Trávnaté svahy v týchto miestach Nízkych Tatier môžu ponúkať prechody snehových polí až do skorého leta, takže sa zabavíte. Ale opatrne!

Prejdeme okolo základov Drevenice pod Derešmi, o ktorej sme netušili. Miesto by mohlo byť vhodné ako plošinka pre táborenie, prístrešok tu však už neexistuje žiaden. Drevenica sa rozpadla, no jej základy vidno priamo pri chodníku. Celkovo pôsobia južné stráne Chopka opustene a mŕtvo.

Po definitívnom vykuknutí z kosodreviny, čas od času traverzujeme zbytky snehových polí. Je neskorá jar. Scenéria je veľmi pekná. Blížime sa k hlavnému hrebeňu, na ktorý sa napojíme v Krížskom sedle. Zreteľne vnímame kulisu Skalky naľavo. Pekný masív, ktorý vytvára jednú z výrazných bočných rázsoch Nízkych Tatier. Napokon pohodlne vystúpame do sedla a spravíme si výhľadovú pauzičku. Nikto-nikde, len zvyšky starého snehu a na ňom poprašok oranžového piesku, podľa meteorológov, priviateho priamo zo Sahary. Krása.

Hrebeň na Skalku 1980mHrebeň na Skalku 1980m. V snehových poliach bolo badať zvyšky lyžiarskej stopy. Vrchol je populárny isto i v zimnom období. Praje tomu i dobrá dostupnosť z neďalekých chát.

Z Krížskeho sedla nás čaká krátky výšľap na Kotliská - 1937m. Zbadáme tu vyvalený smerovník atak sa chopíme nápravy. Čoskoro už stojí na svojom mieste a my hľadíme ku Skalke. Konečne sa splní dlho plánovaný minisen. Vo zvyškoch starého snehu, ešte badať stopy po skialpinistoch. Nečudo, záverečná trasa k vrcholu Skalky je nadmieru pohľadná a pomerne rýchlo dostupná z Kamennej Chaty, resp Útulne Ďurková. Preto je tento vrchol isto cieľom zimných lyžiarskych túr.

Prejdeme zopár snehových polí, čo výstup jenme „okorení“ zimnou atmosférou a už sme hore. Z Kotlísk to trvalo do pol hodinky. Prekvapivo, vrchol nie je nijako výrazný bod. Hora má rozľahlé vrcholové plató. Je trávnaté a ploché. Z týchto miest sú naozaj pekné pohľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier smerom k Chopku ale i smerom na západ. Počas výstupu sme zhliadli i Chatu pod Chabencom tzv. Ďurkovú. V podstate na vrchole Skalky ste akoby v centre západnej časti Nízkych Tatier a vidíte celý tento hrebeň od Ďumbiera až po Prašivú. Pekný výlet.

KotliskáKotliská. Miesto, z ktorého sa oddeľuje žltá značka na Skalku. Smerovník potreboval drobnú opravu. Po zime bol totiž zvalený na zemi.

Vrcholový hrebeň na SkalkuVrcholový hrebeň na Skalku. Záverečné metre k vrcholu.

Vrcholové platóVrcholové plató. Na vrchole Skalky sa ukázalo, že v skutočnosti ide o plochý, hôľnatý kopec.

Zvuková anomália na Skalke

A čo spomínaná anomália? Na hrebeni Skalky sa údajne nachádza miesto, preliačina, absolútne zvukovo oddelená od okolia. Preto tu možno zažiť jedinečné ticho. Nám sa to však nepotvrdilo. Je možné, že sme neboli na „správnom“ mieste. Výstupu však hľadanie tejto zaujímavosti dodalo istú iskru. Sme tu však široko-ďaleko jediní a tak je tu naozaj ticho.

Zo Skalky je možné pokračovať po žltej značke na Žiarsku Hoľu a 1841m a vrchol Žiar 1408m. Takto je možné zostúpiť až do obce Jasenie. My však máme auto na Srdiečku a tak volíme okruh po hrebeni cez Dereše a Chopok s krátkou zastávkou na zaujímavom hrebienku vrcholu Bôr, tiahnucom sa z Poľany na sever. Hrebeň je krátka zachádzka, ale dobrá kapustnica na Kamennej chate všetko spraví. Po umelo zasnežovanej zjazdovke z Chopka, po starom snehu, krásne „zlyžujeme“ iba tak v topánkach. Krásny deň za nami.

Pohľady na zvyšky zimyPohľady na zvyšky zimy. Takýto bol pohľad na Nízke Tatry z hrebeňa Bôru. Ide o jeden z bočných hrebeňov Nízkych Tatier. Prejsť si ho môžete po žltej značke.

Cestou k ChopkuCestou k Chopku. V pozadí navštívený vrchol Skalky.

Ďalšia zaujímavosť..

K zaujímavostiam viažucim sa k vrcholu Skalky ďalej patrí, že z týchto miest spadla jedna z najväčší a najničivejších lavín Slovenska. Konkrétne to bolo v Kulichovej doline, kde bol vybudovaný pamätník 16 obetiam tejto lavíny. Šlo o lesných robotníkov, ktorí absolútne neočakávali možnosť pádu lavíny v týchto miestach.

Kamenná chata pod ChopkomKamenná chata pod Chopkom. Jeden z cieľov nášho výletu. Majú tu dobrú kapustnicu a mnoho iných pokrmov. Radi vás tiež ubytujú.

Čo si pozrieť v okolí

  • Asmolovová pamätná izba - Nájdete ju v Lomnistej doline na zelenej turistickej značke nad obcou Jasenie. Počas Slovenského národného povstania tu sídlil hlavný štáb partizánov. V okolí nájdete i partizánske bunkre a pomník venovaný J. Švermovi.
  • Vajskovský vodopád - Tento prekrásny vodopád sa nachádza v oblasti pod Krížskym sedlom vo výške 1200m na zelenej značke.
  • Kamenná chata - Veľmi populárna chata na hlavnej hrebeňovej červenej značke. Nachádza sa kúsok pod vrcholom Chopka a rada poskytne nocľah i občerstvenie.
  • Chata Ďurková - Romanticky pôsobiaca horská útulňa s personálom pod Chabencom. Dá sa tu načerpať čerstvá voda a kúpiť jedlo, či prenocovať.
  • Pamätník obetiam lavíny v Kulichovej doline - Tento pamätník pripomína smrť lesných robotníkov, ktorých nešťastne prekvapila jedna z najväčších lavín v histórii na území Slovenska. Lavína spadla práve zo svahov Skalky.

FaunaFauna. Nízkotatranské kamzíky už takmer úplne stratili plachosť.

Fotografie z výstupu na Skalku

contentmap_plugin

 
TOPlist TOPlist