Nad Pernekom sa strmo k nebu dvíha hrebeň Jastrabníka. Táto dedina je vtesnaná medzi tento a hrebeň Krížnice, pričom pôsobí doslova učupená pod tunajšími vrchmi. Okolité kopce pôsobia vyšším dojmom, ako v skutočnosti sú. Dedinka tak má pekný horský ráz.
Hrebeňom Jastrabníka k Vysokému kameňu. Hrebeňom vedie priesek.
Na Jastrabník 543,0m a Tri Kríže
Cestou na Jastrabník je potrebné najskôr prekročiť Pernecký potok. Je tu most, takže to nie je problém. Ľahko ho nájdete keď jednoducho vyrazíte k strmému, vysokému kopcu vpravo nad dedinou. Cesta čoskoro opustí dedinu a stúpa do vrchov. Prekvapivo vás dovedie k miestu označenému ako Tri kríže. Je to niečo ako lokálne pútnické miesto. Dominujú mu tri kovové kríže a výborný výhľad do diaľav na severe ako aj na Pernek samotný. Niečo ako vstup k výhľadu tvorí murované trojvŕšie s krížom, v tvare slovenského štátneho symbolu. Uprostred je priechod. Pod miestom s výhľadom sa nachádza malá pútnická jaskynka s Madonou a ďalšími krížmi. Miesto je zjavne pravidelne navštevované.
Hrebeň na Jastrabník vedie priesekom, resp. poľovníckym chodníkom lesom až na vrchol a nie je ničím špecifický. Podobne vrchol samotný nie je nijako extra zaujímavý. Hrebeň je pohodlne priechodý aj ďalej smerom k Vysokému kameňu.
Vysoký kameň 523,0m tvorí atraktívny záver hrebeňa Jastrabníka. Je to zoskupenie niekoľkých zvetraných skál vysokých do 10m. Niektoré z nich majú zaujímavú formu, ako napríklad jedna tunajšia skalná ihla. Výhľady z tohto miesta nie sú žiadne.
Tri kríže. Málo známa lokalita v Malých Karpatoch poskytuje výborný výhľad.
Jaskyňa Tri kríže. Pod krížmi je táto dvojitá jaskyňa.
Kóta Jastrabník. Z hrebeňa Jastrabníka nie je takmer nič vidieť, hoci dominuje okoliu.
Skupina skál Vysokého kameňa. Skaly sú okolo 5m vysoké.
Vežička. Táto skala patrí k najzaujímavejším výtvorom na Vysokom kameni.
Pištova búda a Klokočiny 542,2m
Zostupom z Vysokého kameňa sa dostaneme k hranici vojenského obvodu, na čo upozorňujú kamenné kóty s bielo nafarbeným vrchom a tabule na stromoch. Cesta vedie cez potok k menšej lúke, pod ktorou sa nachádza tzv. Pištova búda - niečo ako zálesácky drevený domček. Pred ním sa nachádza božia muka, ohnisko a výrazný strom. V malej zálesáckej búde je stôl a zopár stoličiek. Vnútorný priestor je minimalistický a slúži zrejme len na posedenie.
Neďaleko Pištovej búdy v smere postupu na Klokočiny sa nachádza studnička „Studénka“. Je to veľmi pekný prameň a upozorňuje naň menší smerovník. Na Klokočiny sa dá vystúpiť strmšou resp. menej strmou variantou. Menej strmú voľbu predstavuje lesná cesta, z ktorej sa neskôr odpája hlavný hrebeňový chodník, na ktorom sa prekvapivo nachádzajú cykloznačky. Hrebeň je tvorený chodníkom v lese a vedie ponad Podbabskú dolinu, ktorá je modro značená.
Samotné Klokočiny sú označené vrcholovou kamennou kótou. Jedná za o menej významný vrchol v samotnom hrebeni. Atraktivitou tejto trasy je totižto práve hrebeň celkovo. Tvorí ho pekný chodníček a strmo sa zvažujúce bočné svahy. Kde-tu sa naskytne pekný výhľad. Po prechode Klokočín potom vedie popri hranici vojenského obvodu Záhorie až na Gašparovú a Konské hlavy.
Pištova búda exteriér. Vedie k nej cesta z Perneka chvíľku po modrej značke a potom dolinou Rozglabského potoka.
Interiér Pištovej búdy. Je len skromne zariadený.
Studnička Studénka. Táto studnička je veľmi milá. Vyzerá, že vody má dostatok.
Hrebeň Klokočín. Týmto hrebeňom vedie chodník cez Gašparovú a Konské hlavy až na hlavný hrebeň Malých Karpát.
Gašparová 621,1m, Konské hlavy 648,8m a sedlo Baba
Gašparová a Konské Hlavy sú podobne ako Klokočiny menej významnými vrcholmi. Skutočne hodnotným je práve nimi prechádzajúci hrebeňový chodníček, ktorý môže byť naozaj lahôdkou pre horských cyklistov. Výhľady z nich nie sú taktiež významné. Kúsok za vrcholom Konské hlavy sa už nachádza hlavný hrebeň Malých Karpát a spolu s ním červená značka, vedúca až do sedla Baba, kde sa nachádza príjemná chata Korenný vrch. Tu sa dá príjemne občerstviť a posedieť. Okrem toho sa tu nachádza významné lyžiarske stredisko. Samozrejme z pohľadu miestnej rekreácie.
V skutočnosti sa tu zabavia skôr začiatočníci. K dispozícii je umelo zasnežovaný svah, ktorý je prevádzkovateľ schopný v prípade ideálnych teplotných podmienok, veľmi rýchlo zasnežiť. Okrem toho sa tu nachádza požičovňa lyží. Výborné sú upravované bežecké okruhy pre bežkárov. Tento šport je tu naozaj populárny.
Na Gašparovú. Cesta hrebeňom je krajšia ako hlavné vrcholy v ňom.
Na Konské hlavy, k hlavnému hrebeňu. Tento bočný malokarpatský hrebeň je veľmi pekný. Je na ňom značená cyklotrasa.
Čmelok 709m
Čmelok je známy predovšetkým strmým stúpaním naň zo sedla Baba. Kúsok pod vrcholom je meteorologická stanica a na ňom niečo ako radar. Ide o plechový, zelený kónus na zrejme umelo vybudovanom plató. Z tohto miesta sú výborné výhľady do diaľok. Tieto miesta sa prechádzajú červenou značkou.
Hrebeňom Kostolného vrchu 480,6m k Hradisku 423,5m
Hrebeň Kostolného vrchu vedie naspäť do dediny Pernek. Dostať sa naň je možné odbočením z červenej značky kúsok za vrcholom Čmelku. V teréne sa však zdá, že to nie je možné. Hrebeň na prvý pohľad nevybieha z hlavného malokarpatského hrebeňa ako bočná rázsocha. Odbočiť sa dá i v mieste sedla Javorina, avšak je nutné znova nastúpať stratené metre.
Hrebeň Kostolného vrchu je menej atraktívny, no nájdu sa i miesta so strmo spadajúcimi svahmi a zaujímavými stromami. Tie sú naozaj pekné. Hrebeňom vedie zrejme poľovnícky chodník. Za Kostolným vrchom je nutné držať sa lesnej cesty vedúcej doľava na kopec Hradisko 423,5m. V opačnom prípade - viac vpravo nasleduje zostup ku Kostolnému potoku, cez ktorý sa dá dostať na výraznú lesnú cestu vedúcu do Perneka ku kostolu. Uvedená rozbočka je málo zrozumiteľná, obe vetvy však v konečnom dôsledku vedú do dediny.
Cestou na Kostolný vrch. Hrebeň Kostolného vrchu je trochu ťažšie identifikovateľný.
Kostolný vrch. Výška 481m.