Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).
Cesta na vrchol Malej Bane z parkoviska nám trvala krátko, nie viac ako pol hodinu. Miesto je preto ideálnou výletovou destináciou úplne pre všetkých. Od rodín s deťmi, cez cyklistov až po obyvateľov Bratislavy, ktorí chcú niekde vyvenčiť svojho psíka (hlavne ak sú z mestskej časti Rača). Z nášho pohľadu je Malá Baňa jednoznačne jedným z najlepšie prístupných vrcholov na území Bratislavy.
Západ slnka na Malej Bani. Západ slnka je v cene pobytu na tomto vrchole.
Ako sa dostať pod Malú Baňu
Malá Baňa má bezproblémovú dostupnosť, hlavne z oblasti Rače. Nie je problém sa sem dostať pešo. Zviesť sa môžete do Rače električkou č. 3 a 5, prípadne autobusom č.55. Zvolíte si vhodnú zástavku, čo najbližšie k bývalému amfiteátru a následne sa môžete vybrať modrou značkou smerom na vrchol. Vrchol Malej Bane by ste mali vyšľapať aj na bicykli. Cestou sme stretli niekoľko skupiniek cyklistov, ktorí išli modrou značkou. Na Malej Bani sme však nestretli nikoho.
Autom a parkovanie
Pokiaľ ste sa na Malú Baňu vybrali autom, tak pohodlne ho môžete zaparkovať na opustenom parkovisku pri amfiteátri v Knižkovej doline. Parkovisko je veľké a preto sa nemusíte báť, že by ste nemali kde zaparkovať. Z parkoviska práve začali aj naše podvečerné a večerné víkendové dobrodružstvá.
Parkovisko pri amfiteátri. Neďalekom bývalého amfiteátra sa dá zaparkovať. Parkovisko je pomerne veľké, takže s parkovaním by nemal byť problém.
Výstup Na Malú Baňu
Hneď v úvode trasy, pri parkovisku smerom do lesa po modrej značke, narazíte na jeden informačný panel o malokarpatských lesoch. Môžete si tu prečítať zopár informácií a následne sa vydať na cestu po ľavej strane. Podobne sme tak spravili aj my.
Počas našej prvej výpravy sme takmer na začiatku trasy mierne zablúdili, pretože popri značenej trase je množstvo iných chodníčkov, no cieľom je dostať sa hore na hrebeň po ľavej ruke, ktorý sa tiahne nad parkoviskom. Takže odporúčame pozorne sledovať značenie, hlavne v úvode trasy.
Značka vedie najskôr po serpentínach, vedených vo svahu. Ak si chcete cestu trochu skrátiť, môžete sa vybrať naprieč svahom do kopca, až kým nenarazíte na plot a potom širšiu lesnú cestu. Ale je to dosť strmák. Hore, vo vyšších polohách už cesta vedie jednoznačnejšie a tak čoskoro dosiahnete smerovník označujúci cestu k samotnému vrcholu Malej Bane.
Najskôr sme netušili, že cesta je preznačená až na najvyšší bod. Lepšie povedané značka vedie k pekne upravenej vrcholovej plošinke s úžasným výhľadom na Veľkú Baňu a hlavný malokarpatský hrebeň. Skutočný vrchol leží na neznačenom chodníčku, pár metrov odtiaľto a označuje ho kamenná kóta vo forme hranolu, zarazeného v zemi. Vrchol Malej Bane by ste teda mali nájsť bez väčších ťažkostí.
Vstup do lesa. Pred tým než vkročíte do lesa, narazíte ešte na informačný panel o malokarpatských lesoch.
Lesné cestičky. V prvej časti trasy je dobré dávať pozor a sledovať značky, aby ste sa v spleti lesných cestičiek nestratili :)
Chatková oblasť nad Račou pod Malou Baňou. Pokúsili sme sa cez ňu o alternatívny návrat k autu. Bohužiaľ sa nepodarilo.
Smerovník pod Malou Baňou. Tabuľka označuje smer k vrcholu.
Na vrchole Malej Bane
Vrcholové plató poskytuje všetko, čo si môžete priať na príjemné ponocovanie a táborenie v malokarpatských lesoch. Rovná plocha pre minimálne dvoch ľudí, dva stolíky s lavičkami, hojdačku, prekrásny výhľad, skalnatý zráz pod nohami a samoobslužný bufet vo forme vojenskej debny. V nej sa podľa správ na internete mali nachádzať plechovky piva, ktoré sme boli pripravení zaplatiť a vypiť :). Žiaľ našli sme tu len smeti s prázdnymi plechovkami. Počas nášho zimného výletu sme bedňu ani neotvárali. Kto vie, či sem aj v zimných dňoch nosia nejaké to pitivo. Samoobslužný automat sme teda zatiaľ nemali možnosť vyskúšať, možno sa nám to podarí niekedy nabudúce.
V bedni samotnej sme okrem vreca s odpadkami našli pekné, kovové ražne. Škoda, že sme nemali so sebou slaninu či iné suroviny na opekanie. Každopádne myšlienku samoobslužného bufetu aj s doplnkovou výbavou v podobe ražňov a tašky na odpadky hodnotíme veľmi pozitívne. Popravde neočakávali sme tak príjemné miesto na opekanie, akým v skutočnosti Malá Baňa je.
Ale späť k vrcholu. Tomu dominuje drevený kríž, ktorý tu osadil milovník Malých Karpát Kučera (o čom informuje tabuľka pribitá na kríži). Okrem kríža tu nájdete aj upravené ohnisko. Ako bonus sme našli na neďalekom strome zavesené topánky :). Počas našej návštevy bolo dokonca vedľa prichystané drevo na podpal. Miesto bolo upravené, najmä vo forme zosekania, niektorých stromov, všetko však prebehlo zjavne veľmi citlivo. Drevo bolo nanosené pri ohnisku, avšak v okolí bolo pomerne dosť vyzbierané.
Výhľad na Malej Bani je situovaný na západ a tak z vrcholu môžete sledovať posledné lúče zapadajúceho slnka. Je to veľmi príjemné, ak sa tu rozhodnete prespať. Počas západu slnka totiž môžete pomaly rozkladať nocľah. Nám popritom spadla karimatka dolu skalnatým zrázom. Pri jej vyzdvihnutí sme zistili, že pár metrov pod vrcholom je ešte ďalšia plošinka, kde sa dá pohodlne rozložiť. V prípade núdze preto môžete zísť k ohnisku ktoré je kúsok nižšie, avšak miesto je zarastenejšie a nie je upravené. Vrchol bol však opustený a tak sme si náš jednoduchý prístrešok vybudovali tu.
Pohľad na vrchol Malej Bane. Vrchol je na skalnatej plošine, ktorá je z jednej strany strmejšia.
Podvečerná foto. Miesto sa oplatí navštíviť pri západe slnka, na ktorý je z tade pekný výhľad.
Hojdačka na kopci. Ak máte záujem, môžete si chvíle spestriť húpaním na tejto hojdačke.
Bednička s výbavou. Ku šťastiu nám chýbalo už len pivo a slanina :)
Popis výhľadu z Malej Bane. Toto bola pre nás novinka. Hodnotíme ju kladne. Malá Baňa spĺňa snáď všetky dôležité turistické požiadavky - pekný výhľad, vrcholový kríž, hojdačku, bedňu s občerstvením a potrebami na grilovanie, ohnisko, rovnako ako stolík na posedenie.
Malá Baňa v zime
Vrchol Malej Bane je miesto dobre dostupné aj v zime. Výhoda lokality je navyše v tom, že často keď sneh v Bratislave pominie, v kopcoch Malých Karpát je ho dostatočné množstvo. My sme tu zažili podobnú situáciu. Ešte v Rači, takmer žiaden sneh nebol, no ako sme prichádzali autom k parkovisku, snehu pribúdalo a výstupový kopec už bol komplet pod snehovou prikrývkou. V kopcoch je o nejaký ten stupeň menej ako dole v meste a zrejme to je jedným z faktorov. Tak isto je táto časť Malých Karpát viac tienená a preto sa tu sneh toľko netopí.
Náročnosť výstupu na Malú Baňu v zime sa od tej letnej moc neodlišuje. Akurát si treba dať pozor, aby ste sa nešmykli, ak je sneh zľadovatelý, napríklad počas odmäku. V tomto prípade môžu prísť vhod aspoň turistické palice. Každopádne, výstup nie je extra dlhý a ak by aj bol chodník namrznutý, tých pár minút sa dá vcelku dobre prežiť. Mnohé miesta sú tiež dosť široké a tak po chodníku ani nemusíte ísť.
Čo nás „nemilo“ prekvapilo bol výrazný, studený vietor na vrchole. Kúsok pod ním bolo takmer úplné bezvetrie, no ako náhle sme vyšli na exponované miesto, vietor sa nám zarezával do kostí. Ono sa to nezdá, ale aj pri nulovej teplote, dokáže silný vietor značne skomplikovať turistické radovánky. Je preto fajn sa dobre obliecť, ak sa plánujete na vrchole dlhšie zdržať. Prípadne si so sebou zobrať ešte jednu rezervnú vrstvu oblečenia.
Ranné výhľady z Malej Bane. V zime to tu má osobité čaro. Spravte si sem prechádzku. Určite odporúčame. Napravo si možno všimnúť Veľkú Baňu.
Modrá značka k Malej Bani. Značka vedie okruhom až na Biely Kríž. K vrcholu Malej Bane je nutné z nej odbočiť.
Letná príhoda s nevydareným bivakovaním
Jedného dňa, keď nebolo práve času nazvyš, sme sa rozhodli preskúmať tento absolútne nenápadný, malokarpatský kopec. Vrchol Malej Bane sa nám javil ako vhodný cieľ na večerné táborenie, pretože nám nezostávalo veľa času na presun pod vzdialenejšie kopce. Navyše radi spíme v prírode a Malá Baňa nám na tento účel prišla ako stvorená.
Po rýchlom výšľape a počiatočnej kratučkej zachádzke sme sa čoskoro ocitli na vrchole. Vrchol sme riadne preskúmali a následne sa pustili do pravého „buškraftu“. Na prespatie sme si v predstihu rozložili dve karimatky a celtu pod nás a nad nás. Rozložiť by sa tu dokázalo i viac ľudí, plošinka má však obmedzenú kapacitu. Takže zájazd trampov by sa priamo na vrchole na noc asi nerozložil.
Založili sme si ohník (bolo to pomocou zápaliek, pôvodná tichomorská technika nám nevyšla) a bivakovanie mohlo prepuknúť. Oheň sa príjemne jagal pred nami a pod nami sa rozkladala okolitá dolina. Na vrchole bolo netradičné ticho, akoby pred búrkou. Úplne bezvetrie a atmosféra až prílišného pokoja.
Hoci bez piva a opečenej slaniny, úplne spokojne sme si ležali v skromných podmienkach nášho prístrešku a rozoberali večnú tému ultraľahkého vybavenia do hôr. Plameň ohňa sa postupne menil na oranžovočervený jas pahreby a naša bdelosť na snenie.
Na nafukovacom vankúši sa nám zdalo o všeličom, aj o Kučerovi a hercovi Kvietikovi (keďže sme premýšľali, že by sme ho obsadili do hlavnej úlohy psychadelického hororového filmu o zombíkoch). Naše pozvoľné snenie však načisto prebral jas blesku a poriadny hrom. Vietor začal tiež o sebe dávať čoraz častejšie vedieť. V diaľke za hrebeňom sa neustále blýskalo.
No veru, nič moc nocovať na takomto exponovanom mieste v čase búrky. Otestovali sme si balenie našej optimalizovanej výstroje a za pár minút sme mali všetko zbalené v ruksaku. Rozhodli sme sa počkať ešte zopár minút, či sa počasie neumúdri. Nakoniec sme usúdili, že lejak asi nebude, ale rozkladať lehno sa nám už nechce. Tak sme sa okolo tretej ráno rozhodli pre zostup k autu. Trochu srandovná situácia :). Aspoň sme sa vrátili naspäť k rodinám a potešili manželky s deťmi (teda aspoň jeden z nás).
Tento mini-výlet bol pomerne intenzívny a za pár hodín sme tak mali z Malej Bane kopec zážitkov. Škoda, že nám tu nevyšlo prespatie, no dohodli sme sa, že sa sem v budúcnosti isto vrátime a spravíme si menšie repete.
Pohoda pri ohníku
Ticho pred búrkou. V noci nás prekvapila náhla zmena počasia. Tak sme sa nakoniec museli porúčať domov. Určite však prídeme aj na budúce :)
Zimné minidobrodružstvo – príhoda s vydareným bivakovaním
Toto naše menšie dobrodružstvo s odstupom vyše roka, nadväzovalo na náš letný pokus o bivak na tomto nevysokom vrchole. Ten minulý sa nám nevydaril, keď nás z neho zahnala neočakávaná nočná búrka. Rozhodli sme sa preto, že si spravíme reparát.
Okrem toho, stále slabšie zimy na dolniakoch nútia hľadať sneh čoraz vyššie nad mestom. Našťastie, v Malých Karpatoch sa sneh stále objavuje, aby tak potešil jeho uctievačov a čoraz starších pamätníkov tuhých zím na západe Slovenska. V tomto prípade sme ani nemuseli stúpať veľmi vysoko a postačilo sa vybrať na tento rozkošný kopček.
Navyše.., kváril nás nedostatok voľného času na podobné radovánky v prírode a preto sme zas a znova velebili božstvá, ktoré nám dopriali na rovine horstvo Malých Karpát. Totiž, Malé Karpaty sú pre nás horstvom plným dobrodružstva, hoci výškou práve neprekypujú. Nízka nadmorská výška nám ale vôbec nevadí, pretože ako sa aj počas tohto neopakovateľného zimného bivaku potvrdilo, aj v malých kopcoch sa dajú zažiť veľké veci.
Malé Karpaty a dokonca i tak nízky kopec ako Malá Baňa dokážu poskytnúť absolútne ideálne podmienky na pekný zážitok, ale spĺňajú i predpoklady na otestovanie rôznych druhov výstroja a vašej osoby v nevšedných situáciách, ktoré vám môže príroda pripraviť. S tým rozdielom, že tu sa veľmi jednoducho, doslova za pár minút môžete vrátiť do pohodlia civilizácie. Takýmto testovaním, spojeným s pekným pobytom v prírode, ktorý máme tak radi, mal byť spojený i náš zimný výlet, na ktorý si v nasledujúcich pár riadkoch, teraz už v teple domova, spomíname.
Na Malú Baňu sme sa vybrali, keď v Malých Karpatoch (na rozdiel od mesta) celkom pekne posnežilo a predpoveď hlásila, že výdatné sneženie má pretrvávať i najbližšiu noc. Poďme si teda užiť tento vrchol, kým vládne zima!
V našich končinách totiž zima môže pokojne skončiť i nasledujúci deň. Stačí totiž malé oteplenie a dážď. Hneď je po snehu. Preto sme neváhali a počas pokročilého večera vyrazili z parkoviska nad amfiteátrom v Rači. Poučení z letnej výpravy na Malú Baňu, snažíme sa už od úvodných metrov riadne sledovať značenie a GPS, pretože naposledy sme už krátko po vstupe do lesa zablúdili. Uprostred zasneženej noci je ešte k tomu viditeľnosť zabielených chodníkov dosť mizerná a tak niektoré úseky ideme len odhadom.
Svah je komplet zasnežený a vedie ním niekoľko viac, či menej prešliapaných cestičiek. Keď vystúpame k najvyššiemu bodu tohto svahu, do miest, kde je okraj chatovej oblasti, na krátko sa vydáme nesprávnou cestou. Ono keď človek kecá, ľahko stratí smer. A my vcelku dosť kecáme. Tuším sme rozoberali niečo o tom, že sa jednému z nás mihotajú pred očami hviezdičky v dôsledku hypoglykémie. Napokon však správnu cestu objavíme. V zasneženom, nočnom lese to však nebolo úplne jednoduché ani s GPS. Nakoniec chodníčkom, zhruba rovnobežným so značeným chodníkom prídeme na vrchol Malej Bane.
Na vrcholku spoznávame známy kríž nad menším zrázom, stôl, hojdačku, i drevenú bedňu, no prekvapuje nás ešte jeden - nový stôl. Práve ten je natoľko primrznutý k zemi, že ním nevieme pohnúť. Vyzerá akoby bol v zemi zabetónovaný. Žiaľ práve v takej polohe, ktorá nám bráni rozložiť si ideálne prístrešok z celty. Nebol by to až taký problém, no zákerný vietor nás núti čím skôr vybudovať nejaké útočisko.
Sú zhruba mínus dva stupne a ako sa tak pasujeme s celtou, ktorú sa snažíme upevniť kolíkmi do skalnatej zeme, niekedy i za pomoci obnažených rúk, zisťujeme, že ak by bolo chladnejšie, môžeme to rovno zabaliť a ísť domov. Ruky by nám bez rukavíc za pár minút v takom vetre celkom zmrzli. Poučné. Bohužiaľ, priväzovanie slučiek ku kolíkom, cez oká celty je v rukaviciach absolútne nepraktické a tak sme nútení dať si ich dole. Škoda, že sme si niektoré veci nepripravili už v teple domova. Neskúsenosť... Keby sme boli vo vážnejších horách a nie týchto hračkárskych, hrozil by vážny problém.
Na Malej Bani si však veci môžeme relatívne bezbolestne vyskúšať. A tak, keď už máme celtu krvopotne pripevnenú, pri naskladaní sa pod ňu razom zisťujeme, že z jednej strany je privysoko a nehorázne pod ňu fúka. Ak bude v noci snežiť tak ako teraz, budeme mať tváre plné inovate. Preto sa podujmeme na syzifovskú robotu a všetko znova preväzujeme a fixujeme.
Na zatĺkanie kolíkov musel postačiť kameň z tunajšieho ohniska. Zem je plná kameňov a na kladivo sme zabudli. Horšie, že niektoré kolíky, ktoré sme potrebovali premiestniť, zo zeme nejdú vytiahnuť a tak ich komplikovane vyťahujeme zapáčením ďalšími kolíkmi. Kvôli kamenistej zemi sa nám dokonca podarilo zopár kolíkov skriviť. No jednoducho hrôza a amatérizmus. To, čo sme mali kedysi v lete rozložené za pár minút, teraz trvá vyše hodiny.
Rozloženie celty nám zabralo nehorázne veľa času. Rozbalenie spacákov oproti tomu bola už len taká brnkačka. Keď sa v nich konečne uvelebíme, pripneme si na šnúru svetielko, kovové štamperlíky naplníme s Whisky a odrazu sa cítime ako vo vykúrenej obývačke. Kto by to povedal, že tenučká celta a svetielko dokážu toľko zmeniť. Prostredníctvom Whisky sme si odrezali možnosť úprku autom za civilizáciou. A tak nám zostáva prečkať noc na tomto mieste.
Za celtou vanie nepríjemný vietor a sneží. Pod ňou, my dvaja v „romantickom“ bivačíku nad mestom, v zimných spacákoch a bivakovacích vreciach vychutnávame pohodový večer. Krása. Ešte nejaký čas rozoberáme obľúbenú tému optimalizácie horalského výstroja a podobné veci, kým bez špeciálneho signálu odkväcneme. Sníva sa nám kadečo, prípadne sa mrvíme a búchame zvnútra do celty, ktorá sa prehýba pod množstvom snehu a tlačí sa nám do tvárí.
Nad ránom očakávame aktívnych mešťanov so psami na skorej prechádzke. No žiadny psí čumák sa pod celtou neobjaví a naďalej vanie len ľadový vietor. Tentokrát presne z opačnej strany ako večer - od kríža. Porobíme pár ranných fotiek. Obloha je žiaľ zatiahnutá, no výhľad z Malej Bane i tak nesklamal. Vidno pekne zasnežený lesný hrebeň naproti. Vskutku pekné miesto na ranné prebudenie, alebo prechádzku.
Vietor nás dokope rýchlo sa zbaliť a zísť dolu k autu. Pokúšame sa ešte vrátiť alternatívnou trasou a kráčame pomedzi domčeky chatkovej oblasti. V jednom mieste je ale trasa obkolesená plotmi pozemkov a mrežou, ktorá znemožňuje ďalší postup. Sme nútení sa vrátiť a zostupovať znova po značke. Pekným ľudoprázdnym zimným lesom sa dostaneme na parkovisko a tešíme sa na teplo domova.
Zimné parkovanie pod Malou Baňou. Nad Raču sme sa vyviezli pohodlne autom. Potom už to bolo o tom, nezablúdiť na malokarpatských lesných chodníčkoch, ako sa nám to stalo pri letnom výstupe.
Útočisko na Malej Bani. Na Malej Bani sa potvrdilo, že i tenučká celta dokáže značne zmierniť kruté poveternostné podmienky.
Vrcholový kríž na Malej Bani. Ohnisko sme tentokrát nevyužili. Večer to veru na opekanie nevyzeralo. Vial ľadový vietor a snežilo.
Vrchol Malej Bane v zime. Stoly boli k zemi totálne primrznuté.
Ranné blúdenie na zostupe z Malej Bane. Nakoniec sme narazili na nepriechodnú mrežu v tejto uličke. Boli sme nútený vrátiť sa na turistickú značku, ktorou sme predošlý deň vystupovali.
Zaujímavosti v okolí
- Biely kríž – významná križovatka turistických a cyklistických trás v Malých Karpatoch. Populárne miesto na výlety, najmä počas víkendov. Nájdete tu aj občerstvenie v podobe bufetu.
- Pánova lúka – pekné miesto s turistickým prístreškom. Križuje tade viacero turistických ciest
- Amfiteáter v Rači – miesto, kde postupne vzniká nový voľnočasový areál
- Letné kúpalisko Rača - Letné kúpalisko s 50-metrovým plaveckým bazénom nachádzajúce sa v Knižkovej doline v bratislavskej Rači.
- Sakrakopec – miesto tragického pádu bulharského lietadla z roku 1966. Na mieste je postavený minipomníček. Nájdete tu ešte stále črepy po vraku padnutého lietadla.
- Haluzického pomník – Pomníček poľovníka Viktora Haluzického, ktorého tu zastrelil pytliak Štefan Skála v roku 1941
- Hraničné kamene v okolí Peknej cesty - staré hraničné kamene roztrúsene po malokarpatskom lese. V minulosti oddeľovali vtedajšie bratislavské panstvo od okolia.
- Hrad Biely Kameň pri obci Svätý Jur – pekná zrúcanina hradu z 13. storočia, rozprestierajúca sa v lese neďaleko obce.
- Starodávna krížová cesta z hradu Biely Kameň cez Biely kríž až do Marianky
Výhľady z Malej Bane. Kvôli výhľadom sa sem oplatí spraviť si prechádzku.
