V Bratislave možno nájsť niekoľko jazier, ktoré vznikli v dôsledku ťažby štrku. Jedným takým je Štrkovecké jazero (taktiež nazývané ako jazero Štrkovec). Štrkovecké jazero sa nachádza v mestskej časti Ružinov. Je z troch strán obklopené dopravnými cestami, z ktorých jedna je významnou dopravnou tepnou v rámci Bratislavy. Napriek veľmi rušnému okoliu je jazero veľmi pekne upravenou lokalitou vhodnou na skvelý relax.
Malé Karpaty sú na prvý pohľad málo zaujímavým a nenápadným pohorím. Ak sa však rozhodnete podniknúť v nich letnú, alebo zimnú akciu, veľmi rýchlo sa presvedčíte o opaku. Tento článok popisuje jednu z možností, ako zažiť netradičnú, zimnú turistiku plnú dobrodružných zážitkov.
Po pracovnom dni sa s deťmi väčšinou nestíha vybehnúť ďalej ako na lokálne ihrisko. Jedno z nich vám predstavíme. Jedná sa o Areál hier Radosť v bratislavskom Ružinove pri jazere Štrkovec. Je to najväčšie detské ihrisko v hlavnom meste. Ihrisko je dobre dostupné autom, električkou, alebo autobusom. Môžete sa sem vybrať aj na bicykli. Na hlavnej ceste cez Ružinove je znížená rýchlosť na 40 km/h, takže by to malo byť pomerne bezpečné.
Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry má začiatok vo Fačkovskom sedle, prechádza Martinskými hoľami a končí v dedinke Strečno pri rieke Váh, pod ruinami starého a nového strečnianskeho hradu. Ak sa chcete stratiť v divočine aspoň na dva dni a pritom zažiť nezabudnuteľné, takmer nikým nerušené chvíle relaxu a dovolenky ďaleko od civilizácie, ale aj dobrodružstva, vyrazte do tohto pohoria.
Útulňa Limba 1210 m n. m. je menšia horská chata situovaná pod Rakytovom 1567 m n. m.. Vedie k nej žltá turistická značka zo severného Rakytovského sedla resp. z Teplej doliny z miesta Teplô horáreň, pri Litovskej Osade. Je otvorená celoročne a má stály personál.
Zimné podmienky na Podunajskej nížine a v oblasti Malých Karpat dokážu byť niekedy skutočne veľmi dobré. Prečo teda nevyskúšať krásny zimný šport akým je bežkovanie? Vybrať sa na bežky, to znamená predovšetkým rozhodnúť sa pre zdravý životný štýl a finančne a časovo pomerne nenáročnú športovú aktivitu.
Hrad Biely Kameň je ruinou kamenného gradu v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 20-30 min chôdze nad obcou Svätý Jur. Prístup do tejto dediny z centra Bratislavy je cestou popod Malé Karpaty. Je to 15,5km.
Devínska Kobyla je so svojimi 514 metrami najvyšším bodom Bratislavy a zároveň jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľov hlavného mesta. Masív Devínskej Kobyly sa rozprestiera od okraja sídliska Dlhé Diely až po Devínsku Novú Ves, čo ju predurčuje na miesto trávenia voľného času a športové aktivity obyvateľov týchto mestských častí.
Zaujímavým tipom na malokarpatský výstup by mohol byť vrchol Vápennej (752 m n. m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obcí Sološnica a Plavecké Podhradie.
Záruby sú najvyšším vrcholom Malých Karpát a majú výšku 768 m n. m. Na tento vrchol je možné vystúpiť žltou z vlakovej stanice Smolenice a modrou turistickou značkou z centra Smoleníc, resp. po hrebeni červenou značkou. Červená značka vedie zo zrúcaniny Ostrý Kameň, pri vodnej nádrži Buková. V konečnom dôsledku sa všetky značky stretávajú na vrcholovom hrebeni Zárub, ktorý je značený červenou značkou. Takže je len na Vás akú cestu si zvolíte.
Bunker B-S-8 Hřbitov, umiestnený v petržalských Kopčanoch v poli neďaleko hraníc s Rakúskom pri hraničnom prechode Berg bol súčasťou obranného systému vybudovaného v období roku 1930 v okolí hraníc vtedajšieho Československa. Systém pozostávajúci z množstva betónových pevností mal slúžiť na obranu proti prípadnému útoku nacistického Nemecka. Nakoniec však, podobne ako ostatné bunkre, bol opustený bez boja.
Plánujete letnú dovolenku vo Vysokých Tatrách? Máme pre Vás tip na túru mimo značených chodníkov, ktorá patrí k nezabudnuteľným zážitkom v horách. Ak už ste v Tatrách prešli, čo sa dalo po turistických značkách, ani vŕšok Gerlachu by nemal chýbať vo vašej zbierke. Gerlachovský štít s výškou 2655 m je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň celého karpatského oblúka. Vypína sa na bočnej rázsoche smerom na juh od hlavného hrebeňa Tatier medzi Velickou a Batizovskou dolinou.
Pri potulkách Kysucami môžete naraziť na veľa zaujímavostí. Jednou netradičnou a tak trochu aj svetovou je Slovenský orloj v obci Stará Bystrica. Jedná sa o prvý orloj nielen na Kysuciach, ale dokonca na celom Slovensku. Zaujímavosťou je aj to, že Starobystrický orloj je jeden z najmladších a najpresnejších orlojov na celom svete. Je tiež považovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.
Turniansky hrad sa nachádza nad obcou Turňa nad Bodvou na krasovom vrchu, ktorý je súčasťou Zádielskej planiny v pohorí Slovenský kras. Hrad bol postavený v polovici 14. Storočia, hoci podľa viacerých zdrojov pochádza už z polovice 13. storočia. Mal ochraňovať cestu vedúcu z Gemera na Spiš. Dnes z hradu ostali len ruiny. Zachované sú však múry niektorých objektov (ako napr. bašty, múry opevnenia, paláca alebo veže).
Vápencové bralo hradu Pajštún s bohatou lezeckou históriou patrí stále k vyhľadávaným a veľmi obľúbeným lezeckým oblastiam na Slovensku. Skalka je dobre dostupná z Bratislavy a preto je známa aj pod pojmom Mekka bratislavských lezcov. Jej stenami totiž viedli výstupy horolezeckí velikáni ako Kluvánek, Psotka, Dieška, Demján či Pochylý. Je to naozaj lezecký terén, ktorý je dlhé roky najpopulárnejšou destináciou pre víkendové lezenie v okolí hlavného mesta. Cesty sú dobre odistené a zabavia sa tu úplní začiatočníci, ale aj skúsení borci.
Korlátsky hrad (Korlátko, Korlátka, Cerovský hrad) je jeden z viacerých hradov, ktorý nájdete v Malých Karpatoch. Tento konkrétne sa nachádza pri obci Cerová v časti Rozbehy, na západnej strane Malých Karpát. Je to tá časť obce, ktorú už zdiaľky spoznáte podľa vrtúľ turbín veternej elektrárne. Hrad sa rozprestiera nad obcou, na krátkom skalnatom výstupku v nadmorskej výške 455m.
Výstup na Rysy v súčasnosti patrí ku klasikám turistiky vo Vysokých Tatrách. Ak ste sem ešte nevystúpili, možno práve vaša najbližšia dovolenka, či výlet v Tatrách bude vhodnou príležitosťou na uskutočnenie tohto plánu.
Skyrun v meste? V Bratislave to aspoň symbolicky možné je. Toto mesto "má šťastie", že ho čiastočne obkolesujú Malé Karpaty. Pomerne rýchlo sa tak viete dostať do ideálnych, lesných bežeckých terénov. Doslova nekonečné kilometre chodníčkov v tieni bučiny môže Bratislave závidieť nejedno mesto. Výhoda je práve v tom, že za týmito trasami nemusíte dlho cestovať a môžete sa sem vybrať hocikedy po práci, čo množstvo bežcov aj využíva. Jednou z takýchto populárnych bežeckých lokalít je oblasť najvyššieho vrchu v Bratislave - Devínskej Kobyly. Má 514 m.n.m..
Lacná dovolenka na Slovensku, či nedostatok voľných dní to je motivácia pre hľadanie oddychu v blízkom okolí. Nemusí to však vôbec znamenať menej hodnotne strávený čas. Malé Karpaty sú totiž pohorím, ktoré nesklame, hoci má len niečo cez sedemsto metrov nadmorskej výšky. Napokon, častokrát to najcennejšie je to, čo je napohľad najmenej nápadné.
Lesmi Malých Karpát v súčasnosti prechádza obrovské množstvo cyklotrás a preto prirodzene vzniká otázka, ktorá z nich je najkrajšia. Hoci nie je jednoduché vybrať, toto prvenstvo by sme mohli pokojne priradiť singletracku s názvom Cerová dráha.
Rána bývajú rôzne. Niekto ich neznáša, iný ich zbožňuje. Ja som skôr z tej prvej kategórie a pokiaľ nemusím, ostanem ležať v posteli, až kým sa tam nezačnem nudiť. Vtedajšie ráno však bolo iné. Nespal som v posteli, ale v stane. Boli sme kdesi pri Sivej Brade, neďaleko Spišského Podhradia a v diaľke bolo vidieť Spišskú Kapitulu a majestátny Spišský hrad.
Obec Korňa sa môže pochváliť doslova svetovou atrakciou. Je ňou ropný prameň, ktorý vyviera z pod zeme na jednej z lúk v okolí obce. Takúto zaujímavosť okrem Slovenska a Kostariky, nemá žiadna iná krajina na celej zemeguli. Samovoľný výver ropy je sprevádzaný výronmi metánu a občasným bublaním. Ak teda prechádzate touto obcou, alebo si plánujete spraviť niekde výlet v okolí, nezabudnite sa tu na chvíľu zastaviť.
Slovenské hory sa vyplatí spoznávať nielen pešo, ale i na bicykli. Presvedčiť sa o tom je možné aj počas cykloprechodu okolo Tatier - konkrétne okolo Západných a Vysokých. Trasa dlhá 200 km rozhodne má čo ponúknuť a vedie navyše po pomerne kvalitnom asfalte.
Ak ste niekedy zablúdili do končín v okolí mesta Nová Baňa, možno ste narazili na Starohutský (Starohutiansky) vodopád. Starohutský vodopád je ukrytý na konci osady Stará Huta (časť Novej Bane). Mnohí ho považujú za najkrajší z vodopádov, ktorý nájdete v sopečných pohoriach stredného Slovenska. Starohutský vodopád patrí k najľahšie dostupným prírodným zaujímavostiam na Slovensku. Je národnou prírodnou pamiatkou.
Hrad Hrušov je jedna z mnohých zrúcanín hradov, ktoré na Slovensku máme. Táto je navyše dobre dostupná. Leží neďaleko mesta Zlaté Moravce pri obci Skýcov. Hrušovský hrad určite spríjemní popoludnie nejednému nadšencovi hradov a zámkov, prípadne vhodne poslúži ako príjemná vychádzka pre rodiny s deťmi. Hrušovský hrad sa dodnes zachoval len ako zrúcanina na pôvodnom pôdoryse. Našťastie sa zachovali aspoň zvyšky niektorých veží a bášt. Zachovaných ostalo aj množstvo rôznych architektonických detailov.
Veľmi obľúbenou a turisticky zaujímavou lokalitou, ktorá sa nachádza neďaleko Spišského Podhradia je Sivá Brada. Jedná sa o travertínovú kopu, ktorá má výšku od úpätia až po vrchol zhruba 25 metrov. Pozoruhodná je v tom, že na rozdiel od iných, podobných kôp ide o "živú" travertínovú kopu. O jej život sa stará vyvierajúca voda a preto sa travertínový kopec každý rok rozširuje.
Východ Slovenska je okrem množstva zaujímavostí známy aj veľkým počtom drevených kostolíkov. Jeden z takýchto kostolíkov sa nachádza aj v obci s prozaickým názvom Jalová. Tento gréckokatolícky kostolík z roku 1792 bol zasvätený sv. Jurajovi. Oficiálny názov kostola teda znie: Gréckokatolícky drevený chrám sv. veľkomučenníka Juraja a patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.
Múzeum liptovskej dediny v obci Pribylina patri medzi najmladšie skanzeny na Slovensku. Otvorené verejnosti bolo v roku 1991 a dodnes patrí medzi naše najnavštevovanejšie múzeá v prírode. Od roku 2002 pribudla v múzeu nová atrakcia – expozíciu bývalej Považskej lesnej železničky.
Starina je vodárenská nádrž, ktorá primárne slúži na zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou. V rámci Slovenska je to najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu a dokonca je jednou z najväčších umelých zásobární pitnej vody v celej Strednej Európe. Pretože je Starina významný zdroj pitnej vody, platia tu prísne pravidlá správania sa (I. a II. stupeň hygienickej ochrany). Je zakázané sa tu kúpať, člnkovať, alebo chytať ryby, prípadne kempovať v jej okolí. Dokonca aj približovať sa k jej brehom je zakázané.
Salaš Krajinka sa nachádza kúsok za Ružomberkom v smere na Strečno. Situovaný je na lúke vľavo od cesty. Uvidíte ho priamo z auta, keďže z hlavnej cesty je to len na skok. Krajinka predstavuje vkusnú kombináciu, salaša a odpočívadla s výbornou reštauráciou, ale dobre poslúži aj ako hlavný cieľ rodinného výletu. Tunajšie výrobky si je možné zakúpiť priamo v areáli salaša.
Neďaleko obce Telgárt, pod Kráľovou hoľou, v malebnom prostredí Horehronia leží pozoruhodná technická stavba - Chmarošský viadukt. Jedná sa o tehlový železničný most postavený v 30.rokoch minulého storočia, tvorený deviatimi oblúkmi. So svojou dĺžkou 113,6m a výškou 18 metrov pretína Gregorovu dolinu. Most je skutočnou dominantou okolia a je pekne vidieť od cesty z Telgártu smerom na Vernár.
Múzeum oravskej dediny pri Zuberci predstavuje typický skanzen, prezentujúci dobovú architektúru z oblasti jednotlivých častí Oravy. Prezrieť si tu môžete približne päťdesiatku stavieb predstavujúcich klasické obydlia Goralských lazov, dolnej a hornej Oravy. K tunajším technickým zaujímavostiam patrí pec na keramiku, vodný mlyn, mangeľ využívaný pri hladení modrotlače, či výroba oleja. K hlavným atraktivitám patrí v neposlednom rade i drevený gotický kostol svätej Alžbety z 15. storočia. Vďaka týmto exponátom, ale i celkovému umiestneniu skanzenu priamo pod Západné Tatry je možné precítiť dávny spôsob života miestneho obyvateľstva.
Liptov je lokalita s bohatým krasovým podzemím a na jeho území nájdete aj Stanišovskú jaskyňu. Jaskyňa pri obci Liptovský Ján, je prístupná verejnosti po celý rok, dokonca každý deň. Prehliadka v trvaní približne hodinku je vedená v dĺžke 410m, hoci jaskyňa má preskúmané chodby v dĺžke takmer 900m. I tak je návšteva jaskyne skvelým tipom pre rodiny s deťmi. Zaujímavosťou je, že jaskyňa je sprístupnená v pôvodnom stave, s minimom úprav a taktiež bez osvetlenia.
Kaďa je názov termálneho prameňa v obci Liptovský Ján. Atraktivitu z tejto lokality robí fakt, že kúpanie v prameni je bezplatné a okolitý areál je dobre udržiavaný. No a samozrejme voda v ňom už stáročia preukazuje svoje liečivé vlastnosti. Je to pekné miesto, najmä preto, že prameň pôsobí pôvodným prírodným dojmom - nie je to len ďalšie kúpalisko s bazénmi. Celková scenéria robí v tomto prípade svoje. Budí dojem prírodného wellnesu. Tento prameň je jedným z množstva výverov, ktoré sa nachádzajú roztrúsené v Jánskej doline a okolí.
Strmá cesta je oficiálny názov možno menej známej tréningovej uličky v Bratislave. Za jedným z troch nápadných panelákov v blízkosti električkového tunela pri Dunaji sa nachádza nenápadný vchod na schody, ktoré vedú až na úroveň Bratislavského hradu - hrad sa nachádza niekoľko sto metrov od ústia schodov.
Múzeum Ždiarsky dom sa nachádza priamo v podhorskej obci Ždiar. Toto múzeum má za cieľ predovšetkým sprostredkovanie historického spôsobu života v tunajšej obalsti. Expozícia i výklad, opisujúci vtedajší bežný život na dedine sú naozaj zaujímavé. Nudiť sa tu istotne nebudete, hoci Ždiarsky dom má iba drobnú rozlohu. V prípade tohto objektu sa jedná o drevenicu postavenú v tradičnom štýle miestnych dreveníc za účelom zriadenia múzejnej expozície. V tejto drevenici sa teda nikdy nebývalo.
Vrch Somár má nadmorskú výšku 649 m.n.m a nachádza sa v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Prechádza ním červená turistická značka v smere z Bratislavy na Pezinskú Babu. Kopec sa nachádza približne 7 km od Pezinskej Baby a zhruba rovnaká vzdialenosť je od obce Limbach.
Chvojnická pahorkatina je nevysoké, takmer šestometrov vysoké pohorie, ktoré sa rozkladá medzi Skalicou a Chvojnicou v oblasti česko-slovenského pohraničia. Ide o pohorie typických trávnatých kopaníc, charakteristické množstvom lúk, krásnych ovocných sadov a roztrúsených samôt.
Mala byť pekná noc a tak sme sa narýchlo rozhodli, že večer strávime pod hviezdami. Skalnatá v Malých Karpatoch sa preto javila ako ideálne miesto. Pekné výhľady, pľac na spanie a vcelku dobrá dostupnosť z Bratislavy a Trnavy favorizovali práve tento vrchol. Nič prevratné sme so sebou nebrali, len spacák a karimatku. Stretnutie bolo na Zochovej chate, z kade sme sa rezkým krokom hneď pobrali na vrchol tejto obľúbenej 700vky.
Medené Hámre sú v súčasnosti pozostatkom horskej osady za obcou Borinka. Pod týmto názvom je známy aj neďaleký kameňolom, ktorý sa oficiálne nazýva kameňolom Prepadlé. Obe miesta možno zaradiť medzi atraktivity Malých Karpát a obe sú najrýchlejšie dostupné autom po asfaltke z obce Borinka. Okrem toho je možné sem prísť aj z iných smerov cez pohorie Malých Karpát pešo, alebo na bicykli.
Iba 25 km od Bratislavy sa nachádza vodná nádrž nad príjemnou malokarpatskou obcou Lozorno. Vďaka svojej polohe pod Malými Karpatami je ideálna na pestovanie množstva rekreačných športov ako turistika, cyklistika a vodné športy. Priehrada je aj pekným miestom na klasické prechádzky s rodinou a deťmi.
Na potulkách Slovenskom sa dá naraziť naozaj na rôzne netradičné veci. Jednou z nich je aj socha anjela s odlomeným krídlom v obci Háj. Nájdete ju na cintoríne v obci, neďaleko kostolíka. Nie je to samozrejme obyčajná socha. Táto je špecifická tým že bola použitá ako rekvizita v americkom vojnovom filme Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines).
Čermáková lúka 590 m n. m. je obľúbené táborisko v Malých Karpatoch a významná križovatka turistických ciest. Nachádza sa na rázcestí značiek zelenej z Kuchyne smerujúcej na Veľkú Homoľu, žltej zo Zochovej chaty a hrebeňovej červenej značky. Ide o veľmi príjemnú lúku s celoročne tečúcim prameňom pitnej vody s názvom Modranská baba.
Skalnatá je známa sedemstovka (704 m n. m.) v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Charakterizuje ju výrazné stúpanie na jej východnom svahu, krásne, takmer kruhové výhľady a výrazný, osamelý strom kúsok pod vrcholom.
Zima sa pomaly prehupne do druhej polovice a vy možno začínate rozmýšlať nad letnou dovolenkou, strávenou niekde na Slovensku. Hľadáte však niečo lacnejšie, pričom neznížite kvalitu dovolenkových chvíľ strávených s blízkymi, alebo priateľmi.
Psotkov memoriál pokojne možno nazvať najkrajším horským behom Slovenska. Ak hľadáte kondične náročný beh vo vysokohorskej prírode, určite ho vyskúšajte. Trať s dĺžkou 25 km a ca. 1500 m. prevýšením je to, čo poriadne preverí telesnú schránku. Navyše sa tento beh zvykne bežat s povinnou výstrojou, čo nezriedka znamená batoh na pleciach s vibramami v ňom, pripravenými na tažký terén.
Zvyknete k Vašej dovolenke v letnom období pristupovať aktívnejšie? Radi plánujete menej tradičné akcie na horách? Ak vám dochádza inšpirácia na Vašu najbližšiu dovolenku, tu je jeden tip. Nízkotatranská stíhačka je pravá odpoveď na túžbu po pamätných zážitkoch. Ako je zrejmé už z názvu, pôjde o podujatie v masíve Nízkych Tatier a to priamo na ich 100 km hrebeni. Podujatie s pomerne krátkou históriou sa veľmi rýchlo ujalo u milovníkov extrémnych hroských behov, ale aj aktívnych turistov, ktorí si chcú preveriť svoje schopnosti, alebo len zažiť niečo výnimočné. Zaujímavosťou je, že súťažia dvojčlenné tímy.
Beh Krasňanskou kúriou je výbornou príležitosťou na aktívny relax v Malých Karpatoch. Patrí medzi tradičné podujatia Malokarpatsého pohára v horskom behu a má tri časti (jar, leto, jeseň). Tento beh je okruhom so štartom a cieľom v bratislavskej Rači a má dĺžku 17 km. Vedie prekrásnymi chodníčkami Malých Karpát, ktoré nie vždy vedú po turistickej značke a tak vám umožnia spoznať skryté zákutia tohto pohoria.
Západné Tatry patria k turisticky najatraktívnejším pohoriam Slovenska. Prechod ich, miestami ako ostrie noža exponovaného hlavného hrebeňa, možno považovať za pravú horalskú výzvu. Je kondične náročný a vyžaduje predošlé skúsenosti s pobytom v horách.