Azda možno povedať, že hrebeň Červených vrchov nepatrí medzi najvyhlásenejšie hrebeňovky medzi slovenskými turistami, čo je však škoda, pretože ide o jednu z najmagickejších oblastí Tatier. Tento pekný vysokohorský kút na pomedzí Slovenska a Poľska patrí k tomu najkrajšiemu, čo tunajšie turistické možnosti ponúkajú. Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) tvoria najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Západných Tatier. Názov Červeným vrchom prischol vďaka rastline sítine trojklanej (Juncus trifidus), ktorá sa tu behom leta smerom k jeseni postupne sfarbuje do červenohneda.
Výhľad z Kondratovej kopy smerom ku Kasprovmu vrchu. Táto časť hrebeňovky prepája oblasť Kasprovho vrchu s Červenými vrchmi.
Pohraničný hrebeň sa rozkladá medzi vrcholmi Temniak na západe a Kasprovým vrchom na východe. Najvyšším vrcholom je Kresanica (poľ. Krzesanica) – 2 122 m n. m. Hlavné vrcholy dopĺňa ešte Kondratova kopa a Malolučniak.
My sme sa rozhodli preskúmať ich počas výstupu z Podbanského behom jedného dňa. Takto poňaté Červené vrchy predstavujú už celkom peknú hrebeňovku, ktorá by však pre zdatných turistov nemala predstavovať neprekonateľnú vzdialenosť.
Hrebeňovka Kasprov vrch - Červené vrchy. Jedno z najkrajších turistických podujatí v našich horách.
Ako sa dostať pod Červené vrchy a kde zaparkovať?
Červené vrchy sú pomerne izolovanou časťou Tatier. Rozkladajú sa nad oblasťou Podbanského. Vedie do nich turistická značka, ktorá však z veľkej časti kopíruje asfaltku. Ide o takmer 12 km úsek. Do Podbanského sa dostanete pohodlne autom, alebo verejnou dopravou. Napríklad kombináciou vlaku a autobusu. Neďaleko, do Liptovského Mikuláša, premávajú rýchliky.
V Podbanskom je bezplatné parkovisko s relatívne veľkou kapacitou. Tu začína i turistická a cyklistická značka, ktoré sme sa rozhodli využiť. Ako sa ukázalo bicykel je perfektným dopravným prostriedkom na priblíženie sa pod Červené vrchy. Do Červených vrchov vedie i komplikovanejšia cesta od západu, kde je však potrebné kombinovať i značené chodníky na poľskej strane Tatier, čo túru veľmi predlžuje. Žiaľ hlavný hrebeň je v oblasti od Pyšného sedla neznačený a turistom oficiálne neprístupný.
Parkovisko v Podbanskom. Začiatok túry do Červených vrchov. Parkovisko má veľkú kapacitu a zatiaľ je bezplatné.
Výstup na Kasprov vrch a hrebeňovka Červených vrchov
Bicyklom z Podbanského Tichou dolinou na Liptovský košiar
Kasprov vrch je kľúčovým vrcholom, cez ktorý budete prechádzať na vašej trase do Červených vrchov, ak sa sem rozhodnete vystúpiť od východu, čo je asi najpraktickejšie. V takom prípade je potrebné podniknúť výstup z Podbanského po žltej turistickej značke, ktorá je na 11,5 km úvodnom úseku totožná so zelenou cykloznačkou.
Trasa na uvedenom úseku vedie po mierne stúpajúcej asfaltke, krásnou Tichou dolinou, ktorú sa vyplatí urýchliť bicyklom. Takisto si tým výrazne zrýchlite zostup, pričom sa jedná o úsek v celkovej dĺžke viac ako 20 km, čo už naozaj stojí za úvahu. Bicyklom je možné vyviezť sa až k rázcestiu Liptovský košiar, z ktorého pokračuje žltá turistická značka až na Kasprov vrch.
Tichou dolinou na Kasprov vrch. Túto časť v dĺžke takmer 12 km po asfaltke sme si zrýchlili na bicykli.
Asfaltka Tichou dolinou. Vedie ňou turistická značka i cyklotrasa.
Úsek Liptovský košiar – Kasprov vrch
Výstup vedie nádherným lesom a neskôr trávnatými svahmi s prekrásnymi výhľadmi a dobrým chodníkom s množstvom mierne stúpajúcich serpentín. Chodník ústí priamo na vrchole Kasprovho vrchu. Túto túru opisujeme separátne v ďalšom našom článku.
Z Kasprovho vrchu sa už otvára prvotriedny výhľad na cestu smerom na západ – do Červených vrchov. Veľmi dobre vidno i Giewont, poľskú kultovku, alebo nemenej lákavú Svinicu, či náš Kriváň. Ak si odmyslíme masovo navštevovaný Kasprov vrch s lanovkou, čaká nás krásna vysokohorská túra poľsko-slovenskou štátnou hranicou. V prípade, že by ste to potrebovali, môžete sa občerstviť v budove lanovky. Pre každý prípad si zoberte aj nejaké tie poľské zloté. V budove je menšia jedáleň a zvonku sa dá kúpiť menšie občerstvenie v okienku bufetu. Môžete si tu doplniť i zásoby vody.
Výstup na Kasprov vrch. Charakterizuje ho krásna, takmer nedotknutá príroda.
Tichá dolina. Dolina je charakteristická svojou zapadnutosťou a pokojom.
Budova observatória a stanica lanovky na Kasprovom vrchu. Z vrcholu sú výborné kruhové výhľady a tiež sa na ňom koncentrujú masy turistov.
Kriváň z Kasprovho vrchu. Z tohto pohľadu je pre našinca menej známy.
Z Kasprovho vrchu hrebeňom Červených vrchov
Hrebeňovka Červených vrchov začína zostupom z Kasprovho vrchu smerom na západ do Východného Goričkovho sedla. Cesta vedie po hrane najvýchodnejšej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier. Záver celých Západných Tatier patrí k najkrajším končinám Tatier vôbec. Táto časť hrebeňa nie je nijako zvlášť exponovaná, no už na tomto prvom zostupe sa nájdu trochu technickejšie časti po skale. V každom prípade, nemali by hroziť žiadne pády do hlbiny, alebo čosi podobné. Nebezpečie môžu predstavovať skôr nepríjemné vyvrtnutia členkov a podobne.
Charakter chodníka Červenými vrchmi je veľmi podobný väčšine tatranských turistických trás. Je tvorený poukladanými žulovými kameňmi, ktoré môžu potrápiť netrénované chodidlo. Prevýšenia tu na hrebeni nie sú príliš veľké, avšak stále ide o fyzicky náročnú vysokohorskú túru. Našťastie v tejto časti spríjemňovanej množstvom krásnych výhľadov predovšetkým na Tichú dolinu a do diaľav na poľskej strane.
Pohľad z Kasprovho vrchu smerom na západ. Cesta do Červených vrchov je voľná. Vedie prevažne priamo po hlavnom hrebeni.
Goričkova kopa. Jeden z najvýraznejších vrcholov počas túry Červenými vrchmi.
Cestou na Kondratovu kopu. Nachádza sa v pozadí. Je to výborný vyhliadkový vrchol v Červených vrchoch.
Kondratova kopa vľavo a Giewont napravo. Giewont patrí k najvyhľadávanejším kopcom na poľskej strane Tatier.
Po prekonaní Goričkovej kopy, Prosredniej a Malej Suchej Czuby Kondrackej, ktoré sa traverzujú tesne popod hrebeň, po slovenskej strane sa postupne dostávame do sedla Pod Kondratovou kopou (1863 m n. m.). Odtiaľ nás čaká výstup na Kondratovu kopu (2005 m n. m.).
Stúpanie nie je príliš dlhé, no je celkom výživné. Kondratova kopa je veľmi dobrým vyhliadkovým bodom. Výhľad je z nej kruhový. Zaujme na ňom hlavne vrchol Giewontu, ku ktorému z tohto vrchola vedie i žlto značený chodník bočným hrebeňom. Zdá sa to blízko, je to však klamlivý pocit. Počas hlavnej turistickej sezóny to ani neskúšajte. Na Giewonte sa totiž tvoria obrovité zápchy plné turistov.
Hrebeňovka Červených vrchov pokračuje nádherným vysokohorským prostredím bez zbytočnej komercie. Hory sú tu zmenené len chodníkom, ktorí vyšliapali turisti. Chodníček sa po hrebeni sympaticky vinie stúpajúc na Malolučniak, najvyšší bod Červených vrchov – Kresanicu (2122 m n. m.) a vzhľadovo veľmi originálny Temniak. Má severnú stenu skutočne jedinečného vzhľadu.
Najlepší pohľad do nej je z Twardieho Grzbietu – hrebeňa spadajúceho do Poľska. Je značený červenou značkou a je vlastne záverečnou časťou tejto hrebeňovky. Môžete zvážiť odpojenie z tohto hrebeňa na zelenú značku, ktorá vás privedie k Schronisku na Hali Ornak, horskej chate. Je to však už značná strata výškových metrov.
Odbočka ku Giewontu z Kondratovej kopy. Zdá sa to blízko, no výstup môže neúmerne natiahnuť i obrovská zápcha, ktorá sa obvykle počas sezóny tvorí v oblasti vrcholu.
Detailnejší pohľad na vrchol Giewontu. Dominuje mu mohutný kríž. V oblasti vrcholu vedie okružná trasa, ktorá býva nezriedka zablokovaná množstvom turistov.
Malolučniak 2096 m n. m. Je jedným z vrcholov hrebeňovky Červených vrchov.
Pohľady z Kondratovej kopy na skalnaté zrázy Červených vrchov. Príroda je tu úchvatná.
Kresanica 2122 m n. m. Z oblasti Temniaka sa otvára takýto pohľad do jej severnej steny.
Hrebeňom z Červených vrchov naspäť na Kasprov vrch. Trasu tam i späť zvládnu zdatní turisti i behom dňa, ak využijú prechod Tichej doliny na bicykli. Je to však slušná výzva.
Návrat na Podbanské
Hrebeň z Temniaka smerom do Pyšného sedla, žiaľ značený nie je a turisti by ním nemali pokračovať. Zdatní turisti sa pri dobrej organizácii túry, môžu vrátiť rovnakým hrebeňom až na Kasprov vrch a k bicyklom odloženým na Liptovskom košiari. Je to už extrémnejšia no o to krajšia túra, zakončená parádnym zjazdom až na Podbanské. Niečo pre ľudí, ktorí sa radi túlajú dlhé hodiny v horách a radi pri tom kombinujú rôzne formy pohybu.
Zostup z Kasprovho vrchu do Tichej doliny. Môžete tu natrafiť na prekrásne rozkvitnutú vegetáciu.
Náročnosť túry
Vyššie popisovaná túra je fyzicky ťažkou vysokohorskou túrou, je dlhá so značným prevýšením. Je vhodná pre skúsených a trénovaných turistov, alebo horských bežcov, hľadajúcich zaujímavé trasy v našich horách. Čisto technicky nejde o príliš náročný terén. Ako sme mali možnosť vidieť hrebeň Červených vrchov zvládali i deti, hoci viaceré z nich mrnčali. Staršie deti by tu nemali mať problém, pokiaľ sú zvyknuté na pravidelé túry v podobných horách. Alternatívou pre deti prípadne fyzicky menej pripravených turistov, by mohlo byť vyvezenie sa lanovkou na Kasprov vrch, čo by však obnášalo prepraviť sa najskôr do Poľska.
Hrebeň Červených vrchov má výšku blízko 2000 m n. m., miestami ho prevyšuje. Preto je nutné pamätať na bezpečnosť v týchto podmienkach. Na hrebeni ani v jeho blízkosti totiž okrem Kasprovho vrchu nie je žiadne útočisko v podobe chaty, či útulne. Vyberte sa sem počas vhodných poveternostných podmienok, aby ste z túry mali pekný zážitok. Rovnako tu neočakávajte pramene. Vodu môžete doplniť na Kasprovom vrchu v budove lanovky.
Na červenej značke v najvýchodnejše oblasti Západných Tatier. Hoci na Kasprovom vrchu je obvykle množstvo turistov, ďalej na hrebeni sme veľké davy nestretávali.
Technické prekážky na ceste z Kasprovho vrchu do Červených vrchov. Takýchto miest tu nie je mnoho. Môžu vás však mierne spomaliť.
Možnosti ubytovania a prespatia
Ak by ste chceli podniknúť túru do Červených vrchov po opísanej trase, odporúčame sa ubytovať v blízkosti Podbanského, alebo doň prísť skoro ráno autom. V prípade využitia bicykla na presun Tichou dolinou, by ste mohli pri dobrej kondícii, stihnúť celú túru behom dňa. Najlepšie počas leta, keď sú dlhé dni.
Kedy sa oplatí navštíviť lokalitu?
Červené vrchy sú najkrajšie keď sa sfarbia tamojšie trávy, či už do zelena alebo neskôr do hnedo-oranžova, čo je spravidla v čase letnej sezóny. Vtedy je povolený tiež výstup vrámci TANAPu.
Svinica pri spätnom pohľade počas túry Červenými vrchmi. Krásne a pomenej známe scenérie zo Západných Tatier.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Svinica – 2291 m vysoký atraktívny, neprístupne pôsobiaci vrchol s výbornými výhľadmi na Tatry, výzva pre všetkých horalov
- Temnosmrečianske plesá – romantické plesá schované v tichej divočine pod Kôprovským štítom
- Kmeťov vodopád – najvyšší vodopád Slovenska nájdete v Kôprovej doline
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.