Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245 m n. m..
Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.
Letisko Vajnory je bývalým hlavným bratislavským letiskom. Slúžilo ako dopravné letisko, až do doby, kým nebolo vybudované nové letisko v Ivanke pri Dunaji. Neskôr slúžilo ako klasické športové letisko, pre motorové a bezmotorové lietanie, ako aj pre zoskoky parašutistov. V súčasnosti je pravou čiernou dierou Bratislavy.
Teplo je základ. Ak ste na výlete niekde v horách a neobliekli ste sa celkom najlepšie teda tak, aby vám bolo teplo, z výletu v horách nakoniec nemáte nič alebo si ho nemôžete užiť naplno. Preto je dôležité sa pred výletom do hôr poriadne obliecť, aby ste si mohli výlet naplo užiť a nemuseli by ste celý výlet trkotať so zubami. Okrem zimnej bundy je dôležité aj to, čo máte oblečené pod bundou. Preto nezabúdajte na tu správnu pánsku mikinu.
Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi. Výlet na túto rozhľadňu je vhodný pre naozaj všetky kategórie turistov, na nenáročnú prechádzku, alebo na minivýlet na bicykli, či zaujímavý bod na vašej bežeckej trase.
Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980 m n. m., priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov. Pri vašich cestách po hlavných ťahoch Slovenska predstavuje jej návšteva len malé zdržanie, ktoré rozhodne nie je stratou času. Na rozhľadni si môžete spraviť krátku, aktívnu prestávku od šoférovania a pokochať sa krásou tejto časti Nízkych Tatier.
Sútok Dyje a Moravy je veľmi príjemnou lokalitou na krajnom západe Slovenska, kde sa spájajú uvedené rieky a zároveň vytvárajú prirodzenú hranicu troch štátov - trojštátie Česka, Slovenska a Rakúska. Dyje je pravostranným prítokom Moravy. Z miesta sútoku potom Morava ďalej pokračuje vo svojej lenivej púti až pod devínske hradné bralo, kde sa vlieva do Dunaja.
Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m., predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.
Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.
Krakova hoľa 1751,6 m n. m. je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je múzeom uprostred lesov Veporských vrchov neďaleko Čierneho Balogu. Tento skanzen vybudovali v roku 2002 Lesy SR ako unikátnu expozíciu lesníctva. Skanzeny na Slovensku sú vo všeobecnosti veľmi príjemnými miestami a ani ten vo Vydrove nie je výnimkou. Neobjavíte tu iba zaujímavé historické budovy súvisiace s lesníctvom, ale aj prezentáciu hlavných úloh lesníctva, pričom všetko je sprístupnené veľmi pútavou formou.
Počas istého letného víkendu sme sa podujali preskúmať zaujímavú dvojkombináciu v podobne výtupu na oba Rozsutce vrámci jednej túry. Uvažovali sme nad výstupom na oba malofatranské vrcholy práve cez Jánošíkove diery a to ich kompletným prechodom. Pripadalo nám to ako zaujímavá výzva po krásnej trase okorenenej krásnymi výhľadmi z jednotlivých vrcholov, pričom nás lákala i technickejšia povaha tejto trasy.
Kamzík 439,4 m n. m., známy aj pod názvom Koliba, je jednou z neoddeliteľných súčastí Bratislavy. Predstavuje jeden z bratislavských symbolov, ktorý pri ceste do hlavného mesta vidno už zďaleka. Je to aj v ďaka tzv. televíznej veži, ktorá sa strmí k oblohe priamo z jeho vrcholových partíí. Pripomína raketu pred štartom z kozmodromu. Vrchol Kamzíka je jedným z pahorkov týčiacich sa nad Bratislavou a svojou nezameniteľnou siluetou a významnou rekreačnou funkciou patrí k hlavným poznávacím znakom tohto mesta.
Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.
Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a kríž pod vrcholom kopca Butkov (765 m n. m.) je pútnickým miestom, ktoré vzniklo na okraji kameňolomu Ladce. Súčasťou je i výrazná krížová cesta vybudovaná na svahoch tohto kopca. Sanktuárium je pomerne megalomanským dielom. Vytvára netradičnú atraktivitu, poskytujúcu okrem duchovných zážitkov aj výborné výhľady na Považie.
Ruina hradu Revište, predstavuje zvyšky gotického hradu, neďaleko Žarnovice, konkrétnejšie nad Revištským Podzámčím. Táto zrúcanina je veľmi dobre a rýchlo dostupná a chceli by sme ju odporučiť, aj pre tých, ktorí síce milujú pekné výhľady, no nie až tak obľubujú nekonečné šliapanie za nimi dakde v horách. Hrad Revište je ideálnym vyhliadkovým bodom na širokú časť Pohronia ako aj samotnú rieku Hron. Ruina je v súčasnosti v procese konzervácie a tak sa postupne zlepšujú i bezpečnostné podmienky počas pohybu v okolí jej hradných múrov.
Termálny prameň pri obci Lukavica je vo svojej podstate zvyškom po 800 m hlbokom geologickom vrte, ktorý mal údajne preveriť možnosti ťažby uránu v tejto oblasti. Namiesto uránu sa však podarilo naraziť tento teplý prameň železitej vody s teplotou približne 30 stupňov Celzia. Prameň sa nachádza neďaleko diaľnice v lokalite Žarnovice. Priamo z tohto mestečka sa dá k prameňu veľmi rýchlo dostať autom a tak si môžete kedykoľvek, keď tadiaľto prechádzate, dopriať prírodný wellness. V tomto článku by sme radi prezentovali túto miniperličku medzi nekomerčnými termálnymi prameňmi Slovenska.
V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.
Železná studienka tvorí jeden z hlavných pilierov bezplatnej relaxácie pre Bratislavčanov. Ľahko dostupná dolinka, v zovretí okolitých malokarpatských kopcov je čoraz populárnejšia medzi obyvateľmi mesta i priľahlých častí. Málokto vie, že túto funkciu plnila Železná studienka už od 19. storočia. Hoci vtedy bolo toto miesto oveľa noblesnejšie ako v súčasnosti. Stále však ponúka rýchlo dostupný relax v tôni lesa a myseľ upokojujúcich rybníčkov.
Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609 m n. m. a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.
Bystrá lávka (2297 m n. m.) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.
Bilíková chata, v súčasnosti klasifikovaná ako hotel, je situovaná vo výške 1255 m n. m. neďaleko Hrebienka a je pomerne rýchlo dostupná zo Starého Smokovca po asfaltovej ceste. Vzdialenosť od menovanej tatranskej osady je 2,5 km. Chata je otvorená celoročne a často slúži ako oddychový bod počas túr do širšieho okolia.
Prinášame vám prehľad najobľúbenejších destinácií na jednoduchý výlet v Bratislave a okolí. Mnohé z lokalít istotne poznáte, no možno ste už na ne zabudli, alebo vám nenapadlo, že by ste si ich mohli pozrieť znova. Výlet k nim totiž nikdy nie je chybou a určite na týchto miestach nájdete niečo, čo vás príjemne prekvapí. Ak ste na niektorých z týchto miest neboli nikdy, návštevu možno len a len odporučiť..
Tento článok má za cieľ súhrnne predstaviť najvyššie turisticky prístupné vrcholy Malých Karpát. Venovať sa budeme predovšetkým kopcom vyšším ako sedemsto metrov. Každý z nich je totiž charakteristický svojou jedinečnou atmosférou, prírodou a výhľadmi. Každý tvorí ideálny tip na pol-až jednodňový výlet. Pre výstupy na tieto kopce nie je za dobrého počasia potrebná žiadna zvláštna výbava, postačí dobrá nálada a trocha tej nutnej kondície. A tak sa s chuťou a bez veľkých nákladov môžete pustiť do ich postupného objavovania.
Zámčisko 468 m n. m. je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola. Zámčisko je cieľ viac ako vhodný na prvé kroky v spoznávaní slovenských hôr, alebo ak je málo času na väčšie dobrodružstvo a vám príde vhod skôr zaujímavá krátka prechádzka. My sme sa sem vybrali s deťmi vo veku 4 a 6 rokov.
K romantike a celkovej pestrosti potuliek po pohorí Malých Karpát zaiste prispieva i prítomnosť a objavovanie miestnych hradov a zámkov. To, že toto nevysoké pohorie v minulosti plnilo i významnú obrannú resp. strážnu funkciu dokumentuje hneď viacero hradov. Vďaka tomu sú hrady zaujímavé nielen svojou historickou hodnotou, ale i peknými výhľadmi.
Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800 m n. m.. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.
Záhorie, až na niekoľko výnimočných častí, patrí k turisticky málo navštevovaným končinám Slovenska. Na jednej strane je to škoda, pretože poskytuje množstvo veľmi zaujímavých cieľov pre rôzne druhy turistov. Na strane druhej si tu stále dokážete jednotlivé lokality vychutnať bez prítomnosti obrovských davov.
Dolné Jánošíkove diery sa ukázali ako vhodný tip na úvod do zimnej turistiky s deťmi. Navštívili sme ich v decembri, keď bola v Malej Fatre prekrásna zima. Šli sme sem s malou dušičkou, či to náhodou nebude príliš ťažké, no napokon sme zistili, že chodníček je v zime navštevovaný a dobre prechodený. Navyše nie je príliš strmý, a celá túra z Bieleho potoka má len čosi okolo 5km. V tomto období sa tu navyše žiadne masy turistov nevyskytovali a i napriek zatiahnutej oblohe bolo v tiesňavách stále čo obdivovať. Išlo hlavne o prekrásne ľadové a skalné útvary. Deti sa preto nenudili a túra napriek počiatočným protestom dopadla k spokojnosti. Skombinovali sme ju i s návštevou prekrásneho dreveného betlehemu v terchovskom kostole a tunajšej vyhliadkovej veže.
Rok 2018 sa nám pomaly končí a ten ďalší tu bude každú chvíľu. Nevieme, čo nás čaká v roku 2019, ale jedno je isté: Budúcoročné sviatky sľubujú štedrý počet predĺžených víkendov.
Rainerova chata, známa aj ako Rainerova útulňa sa nachádza v nadmorskej výške 1301 metrov. Rainerovu útulňu - najstaršiu chatu na južnej strane Vysokých Tatier postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Neskôr, po postavení chaty Kamzík v roku 1884, chata zanikla a k jej obnove došlo až v roku 1998. Počas vašich potulkách Slovenskom môže byť táto chata a múzeum v nej vhodným cieľom kratšej túry.
Jednou z túr, ktoré sa oplatí podniknúť v okolí Žiaru nad Hronom je návšteva Dolnoždanskej skaly. Skala predstavuje sympatický vrchol v pohorí Vtáčnik, núkajúci výhľady najmä smerom do Žiarskej kotliny a priľahlé pahorky Štiavnických vrchov. Nás Dolnoždanská skala oslovila aj svojou dostupnosťou, v podstate sme si na ňu vybehli ako súčasť medzizastávky, po ceste do Žiaru nad Hronom. Navyše zdolať vrchol nie je až tak náročné a preto by si na svoje mohli prísť aj tí, čo nemajú veľa kilometrov v nohách. Aj keď treba počítať s prevýšením približne 400 metrov, pokiaľ vyrážate z Dolnej Ždane, čo je ideálny východiskový bod. Fajn môže byť i výlet pre deti, ktoré prežijú približne 2 – 3 hodinovú túru tam i späť.
Ďumbier (2046 m n. m.) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Aj z tohto dôvodu je veľmi dobre známy. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Vďaka jednoduchej dostupnosti sa jedná o veľmi populárny kopec. Láka skvelým kruhovým výhľadom na kraj i horstvá stredného Slovenska i svojou majestátnosťou. Je to vskutku jedinečný kopec.
Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.
Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000 m n. m..
Veľký bok (1727 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.
Gurdrónové jamy medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko známejšej Podbrezovej, vznikli ako pozostatok ťažkého priemyslu v oblasti stredného Slovenska. Konkrétne sú pozostatkom spracovania ropy v podniku Petrochema Dubová.
Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900 m n. m.. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.
Hrad Beckov, v minulosti známy aj pod menami Bulundus, alebo Bolondos, je v súčasnosti dobre zakonzervovanou ruinou na okraji pohoria Považskéhý Inovec. Malebná ruina hradu sa nachádza v Trenčianskom kraji pri Novom meste nad Váhom nad veľmi príjemnou obcou Beckov. Hrad bol vybudovaný na výborne viditeľnom, 60 metrov vysokom vápencovom brale. Vďaka nemu tento významný hrad na Považí istotne upúta vašu pozornosť. Hrad Beckov pochádza z 12. storočia a v súčasnosti je Národnou kultúrnou pamiatkou. Na slovenské pomery, dobre zachovaná zrúcanina sa vyznačuje skvelými prístupovými možnosťami. Zároveň je veľmi zaujímavo sprístupnená, čo z hradu robí ideálny cieľ na výlet pre rodinky s hoci aj menšími deťmi, alebo seniorov. Všetko je podčiarknuté pekným výhľadom na Považie. Nudiť sa tu určite nebudete.
Spišský hrad je jeden z najznámejších a najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Celý hradný komplex je navyše jeden z najrozľahlejších v rámci nášho územia. Hrad sa môže popýšiť tiež tým že je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tak isto je jeho hradný vrch súčasťou národnej prírodnej pamiatkovej rezervácie – Spišský hradný vrch. Aby toho nebolo málo, tak od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu NATURA 2000. Ak to teda môžeme zhrnúť, Spišský hrad je slovenskou mega atraktivitou, ktorú musíte jednoducho navštíviť.
V tomto prehľade vám prinášame viacero tipov na netradičný výlet, či zaujímavosť v rámci Bratislavy o ktorej ste možno netušili. Bratislava totiž ponúka mnoho „neznámych“ miest na preskúmanie. Častokrát sa jedná o lokality, ktoré sú dobre dostupné, no človeka by ani nenapadlo sa tam pozrieť. Na druhej strane ide aj o menej prístupné miesta.
Hrad Tematín 564 m n. m. je stredovekou ruinou z 13. storočia, ktorej zvyšky dnes nájdete na Považí, presnejšie v pohorí Považký Inovec, nad obcami Hrádok, Lúka a Stará lehota. Hrad vyčnieva ponad okolité listnaté lesy a tak umožňuje ideálne využitie jeho niekdajšej pozorovacej a strážnej funkcie na účely turistického ruchu. Hrad patrí k sústave hradov v Považskom Inovci ako sú Topoľčiansky hrad a Beckov. V minulosti tieto hrady slúžili na kontrolu obchodných ciest vedúcich Považím a Ponitrím. Výstup na hrad Tematín určite nepatrí k tým najjednoduchším, no vyplatí sa podujať sa naň, či už pešo, alebo na bicykli. Hrad totiž ponúka nad očakávanie krásne výhľady na Považie a dá sa tu stráviť príjemný deň.
Trenčiansky hrad je dobre zachovalou pevnosťou z 11. storočia. Nachádza sa na Považí v historickom jadre mesta Trenčín v nadmorskej výške 280 m n. m.. Dodnes tvorí zo stredovekých ľudských stavieb na Považí azda najvýraznejšiu pamiatku. Samotnému mestu Trenčín absolútne dominuje. Hrad bol od nepamäti strážcom významných obchodných ciest, ktoré prepájali Uhorsko, Čechy, Moravu a Poľsko.
Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.
Prameň Hrona predstavuje drobnú, no pritom milú a najmä ľahko dostupnú atraktivitu, ktorú nájdeme na úpätí Kráľovej Hole, neďaleko Telgártu. Keďže sa jedná o druhú najdlhšiu slovenskú rieku, môžeme návštevu prameňa Hrona považovať aj za akýsi národne orientovaný počin - prísť sa sem pozrieť aspoň raz v živote, podobne ako napríklad vyjsť na Kriváň! Nuž a pre tých, čo slovenské prírodné symboly neriešia, miesto odporúčame aspoň ako príjemnú medzizastávku popri ceste :).
Nie tak dávno, ešte pred takmer sedemdesiatimi rokmi obývali územie dnešného poľsko-slovenského pohraničia prevažne Bojkovia a Lemkovia – dve etnografické skupiny ruských goralov, ktoré mali spoločné korene a pochádzali z valaskej pastierskej komunity. Mnohé pomiatky po týchto etnikách sa nachádzajú v skanzenoch a vďaka aktivitám organizácií a inštitúcií, ktorých cieľom je snaha o obnovu tradícií, ako napríklad značka Carpathia, môžeme dnes kráčať po ich stopách. Spoznávanie dávnych kultúr a národností prináša možnosť uvedomiť si, ako kedysi vyzeral život, ktorého stopy, hoci ojedinelé, treba považovať za obrovskú hodnotu.
Zadný Šíp (1142,7 m n. m.) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?
My sme sa mali možnosť presvedčiť, navyše v počas takmer dokonalých zimných podmienok, že sa sem vyplatí zavítať. Zadný Šíp sa ukázal ako výborný vyhliadkový kopec, hoci v okolitej oblasti nepatrí k najvyšším kopcom. Výlet naň však môžeme vrele odporučiť.
Zimný štadión v Dúbravke patrí k hlavným pilierom zimných radovánok v Bratislave. Nachádza sa na Harmincovej 3211/2 v Dúbravke. Tento zimák je počas zimného obdobia skutočne vyťažený, rovnako ako všetky ľadové plochy v Bratislave. Ponúka možnosť prenajatia ľadovej plochy pre tréningy, či zápasy hokejistov, no stále sa nájde voľné okno i na verejné korčuľovanie. Práve o ňom by sme radi napísali viac informácii v nasledovnom texte.
Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.