Články

Ak chcete zažiť niečo neobvyklé, je potrebná trocha tej obety a návšteva zvoleného miesta (v násom prípade Americké námestie s rozhľadňou) v neobvyklý čas. A tak sme sa vybrali na rozhľadňu v piatok po práci, keď bola predpoveď prízemných mrázikov. Veď čo s načatým jesenným večerom? Nič sme neplánovali hrotiť a autom sme sa vyviezli až takmer celkom k televíznej veži, k bufetom na Kamzíku. Miesta bolo dosť a tak pohodlne parkujeme. S batohmi veľkými ako na expedíciu sme sa vydali za rozhľadňou.

Ocitnúť sa v Bielovodskej doline je už samo o sebe tak trochu výkon. Toto neopakovateľné miesto leží pre našinca takpovediac „za rohom“. Cesta sem cez jednotlivé horské dedinky len umocňuje odľahlosť týchto končín. My plánujeme túru začať i skončiť v Tatranskej Javorine. Chceli by sme prekonať dve divoké tatranské doliny behom nepretržitého pochodu.

Jednou z poriadne ukrytých lokálnych atraktivít je práve Ságelská studnička na Záhorí v obci Borský Mikuláš. V tejto dedinke ju musíte doslova „vyňuchať“ a predtým sa ešte poradiť s miestnymi obyvateľmi, alebo mať k dispozícii gps aplikáciu s bodmi záujmu, ktorá vás k tomuto miestu bude navigovať. Miesto je udržiavané a pomerne dobre zrekonštruované, preto je na škodu veci, že domáci sa s vyznačením prístupu trochu viacej nepohrali.

Výlet k pomníku starých mládencov nad obcou Prestavlky sa niesol v mierne depresívnej nálade. Peťo mal asi svoje dni, čo bolo cítiť už v závere výletu na Vtáčnik, ktorý sme práve ukončovali a chystali sa na poslednú dnešnú lokalitu. Bol akýsi nevrlý a všetko ofrflal. Niežeby to bolo nezvyčajné, ale teraz to bolo aj mierne otravné.

Každý turista sa špeciálne poteší, ak je cieľom výletu nejaký bod, kam sa možno vyškriabať. Vysoký vrchol, ruina na kopci, alebo rozhľadňa. V tomto smere sa „pošťastilo“ Bratislave. Mestské lesy sa rozhodli vybudovať kúsok pod vrcholom Kamzíka drevenú vyhliadkovú vežu. Nachádza sa na tzv. Americkom námestí (lúke).

Oravský hrad je nepochybne jeden z najznámejších, najnavštevovanejších a najkrajších hradov na Slovensku. Hrad je pekne vidieť zo širšieho okolia a je preto jeho hlavnou miestnou dominantou. Tento klenot medzi slovenskými hradmi sa týči na strmom vápencovom bradle zhruba 112 metrov nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok. Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, čo ho určite robí atraktívnym cieľom výletu počas vašich potuliek Slovenskom.

Zbojnícka chata sa nachádza vo Vysokých Tatrách v závere Veľkej Studenej doliny vo výške 1960 m n. m.. Patrí k najnavštevovanejším turistickým chatám vo Vysokých Tatrách. Zároveň plní funkciu dôležitého útočiska v našich najvyšších horách.

Ako je tomu u množstva najvyšších vrcholov Tatier, i Bystrá leží v bočnej rázsoche uvedeného pohoria. Preto sa málokomu chce resp. neumožňujú to časové dôvody, driapať sa na ňu počas hrebeňovky Západných Tatier. Hoci s výškou 2248 m n. m. je najvyšším vrcholom Západných Tatier a pri pohľade zdiaľky láka svojou krásou.

Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať. Keď to vyzerá, že všetky „podstatné“ turistické vrcholy už boli navštívené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli vrchol Salatín. Ale nie ten západotatranský, ktorý je pomerne populárny. Vrch, o ktorom je tento článoček sa nachádza v kráľovstve Nízkych Tatier.

Zrúcanina Plaveckého hradu tvorí významnú dominantu na úpätí západných Malých Karpát. Plavecký hrad zaujme už z diaľky. Cestou po západnej strane Malých Karpát si ho istotne všimnete. Je neprehliadnuteľný a dodnes akoby plnil svoju strážnu funkciu. Týči sa priamo nad okolitou nížinou s nekonečným borovicovým lesom Vojenského obvodu Záhorie. Hrad bol postavený na výraznom vápencovom brale a to jeho dominanciu ešte zvýrazňuje.

Žalostiná je vrchol a rozhľadňa lokálneho významu, ale ak chcete spoznať Slovensko, odporúčame vám sem zamieriť. Cesta bude síce trochu kľukatá, rozhodne však stojí za to podniknúť ju. Koniec koncov, vždy je lepšie dakam vyraziť ako sedieť doma. Okrem toho je vrchol pekný, oblý a v okolí patrí k najvyšším. Má 621 m n. m..

Už dávnejšie nás zaujal vrch Veľký Lopeník v československom pohraničí. Predovšetkým chýry o nepríjemnom, zdĺhavom výstupe naň. Nadmorská výška 911 metrov, sľubovala možnosť pekných výhľadov, keďže vrch patrí do pohoria Bielych Karpát, ktoré sú v širšom okolí dominantným pohorím. To sme najskôr ani netušili, že na vrchole sa nachádza vcelku vysoká vyhliadková veža.

Kultový vrch Kľak v Malej Fatre mala byť naša medzizastávka zo Žiaru nad Hronom smerom na Kysuce. Na parkovisko vo Fačkovskom sedle sme dorazili ešte pred obedom a hneď sme aj vyrazili, keďže nás neskôr čakala ešte jedna zastávka v Súľovských skalách (chceli sme pozrieť Skalný budzogáň a Žibrid).

Boli ste už niekedy v malom mestečku na severovýchode Slovenska, v Hanušovciach nad Topľou? Ak nie, jeho návšteva sa naozaj oplatí. Uprostred obce totiž stojí pekný renesančný kaštieľ so zaujímavými expozíciami, ktoré zaujmú nielen dospelých, ale aj deti. Kaštieľ je otvorený celoročne a jeho návštevou sa atrakcie mestečka nekončia. Hneď vedľa kaštieľa totiž vyrástol živý archeopark a Hanušovce sa pýšia aj zaujímavými viaduktami.

Nízke Tatry priťahujú najmä oblasťou Chopka a Ďumbiera, ako aj jednou z najklasickejších hrebeňoviek Slovenska. My sme sa však vybrali pozrieť na vrchol Skalky. Vrchol opradený záhadou zvukovej anomálie, známy krásnymi výhľadmi a jeho polohou mimo hlavného hrebeňa spomínaného pohoria. Sem sa totiž len-tak vyberie málokto.

Zaujímavým tipom pre všetkých fanúšikov rozhľadní je bývalá vojenská veža pri obci Kostolište. Rozhľadňa predstavuje vyhliadkovú vežu železnej konštrukcie, ktorá pôvodne nebola stavaná pre verejné využitie, ale vojenské účely. Tomu zodpovedá aj jej stav. Preto ak chcete rozhľadňu pri Kostolišti navštíviť, pripravte sa na menšiu dávku adrenalínu pri výstupe na ňu! Je to daň, ktorú musíte zaplatiť za výhľady z tejto veže.

Počas prieskumu neobvyklej samoty s názvom Habány pri obci Bílkove Humence, sme narazili na vežičku „vykúkajúcu“ z hustého porastu na neďalekom kopci pri rozsiahlom vinohrade. Neskôr sa ukázalo, že ide o miestnu sakrálnu stavbu pomerne vysokého veku - Kaplnku sv. Márie Magdalény.

Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.

Marianka je známe slovenské pútnické miesto. Jedno z najstarších v rámci celého bývalého Uhorska. Táto západoslovenská obec však skrýva aj niekoľko ďalších zaujímavostí. Jednou z nich sú miestne kameňolomy. Tento článok pojednáva o dvoch z nich – Menšom a Väčšom kameňolome, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti obce. Mimo týchto dvoch kameňolomov je v obci, priamo v areáli pútnického miesta ďalší lom (šachta), kde sa dávnejšie v minulosti ťažila bridlica.

Pôvodne ťažobná jama Konopiská je pozoruhodná lokalita, na ktorú narazíte neďaleko obce Rohožník. Bývalý ťažobný areál je v súčasnosti rekultivovaný a do značnej miery zaplnený vodou. V podstate ide o akýsi mix jazera, lúky a lesného spoločenstva. Miesto je tiež považované za významnú paleontologickú lokalitu, keďže sa tu našlo viacero pozostatkov a fosílií morských a suchozemských živočíchov.

Malá Baňa v Malých Karpatoch je ideálny vrchol na turistiku, keď je málo času a chcete vybehnúť niekam do prírody v rámci Bratislavy. Tento nevysoký vrch sa nachádza nad Račou a má 361m. V súčasnosti sem vedie modro značený turistický chodníček. Na vrchole sa môžete tešiť na prijateľné polkruhové výhľady a ak máte šťastie tak i na pivo zo samoobslužného automatu :).

Jedného dňa, keď nebolo práve času nazvyš, sme sa rozhodli preskúmať tento absolútne nenápadný, malokarpatský kopec. Vrchol Malej Bane sa nám javil ako vhodný cieľ na večerné táborenie, pretože nám nezostávalo veľa času na presun pod vzdialenejšie kopce. Navyše radi spíme v prírode a  Malá Baňa nám na tento účel prišla ako stvorená.

Na Slovensku sa nachádzajú dva typy kaštieľov. Schátrané a potom dokonale rekonštruované. Kaštieľ v Budmericiach mal to šťastie, zaradiť sa k tým druhým. Vďaka tomu vytvoril jedinečnú atrakciu v tejto podmalokarpatskej obci. Okrem budovy kaštieľa však môžete vyraziť na prechádzku do tunajšieho prekrásneho parčíku.

Cestou po južnej podmalokarpatskej ceste vám ihneď padne do oka. Výrazný hrebeň Malých Karpát medzi Hornými a Dolnými Orešanmi. Priam vyzýva ísť sa poprechádzať po jeho chrbte. A tak na jar stojíme na jeho počiatočnom bode - v Horných Orešanoch, odkiaľ sa strmo dvíha k oblohe.

Veľkú Fatru má zrejme väčšina horalov zafixovanú predovšetkým v podobe pekného, hôľneho hlavného hrebeňa. Preto je dosť možné, že mnoho z nich ani len nenapadne prehľadať zákutia ako je okolie Blatnice. Práve tu sa nachádza zaiste jeden z najkrajších vrcholov nielen Veľkej Fatry ale i Slovenska - Ostrá s výškou 1247 m n. m..

Veľká Fatra je známa predovšetkým svojim hlavným hrebeňom a vrcholmi ako Krížna, Ostredok, Ploská a Rakytov. Táto hrebeňovka patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Veľká Fatra ako národný park má však svoje hlavné poklady ukryté v oveľa nenápadnejších kútoch. Jedná sa o oblasť Blatnice. Je len málo miest, ktoré má tak nahustené prírodné bohatstvo, ako práve táto časť uvedeného pohoria. Počas prechádzok v tejto lokalite, fotoaparát takmer neodložíte. Nudné pasáže tu snáď ani neexistujú. Jednotlivé poklady navyše spája extrémne prívetivý chodníček - Chodník Janka Bojmíra.

Vzhľadom na to, že sme sa nachádzali v Jedľovníku (čo je jedna z osád Vysokej nad Kysucou), Mikovčákovu rozhľadňu na Kamenitom sme mali vcelku po ruke. Podvečer nás čakal výlet na Veľký Javorník a tak sme sa rozhodli, že čas predtým využijeme práve na návštevu tejto rozhľadne. Cestou sme sa zastavili v obchode vo Vysokej nad Kysucou (už si nepamätáme presne, ale pravdepodobne sme si kúpili vodu a pivo) a následne sme pokračovali ďalej smerom na Turzovku a potom odbočili do osady Turkov (tí tu na naše sklamanie však už nejaký čas netáborili).

Sútok rieky Moravy a Dunaja na Devíne predstavuje jednu z hlavných atraktivít Bratislavy. Hlavne ak sa nachádzate v jej severozápadnej časti v oblasti Devína. Je to miesto každodenných prechádzok obyvateľov tejto časti Bratislavy a množstva turistov nielen zo Slovenska, ale i z okolitých krajín. Túto pozornosť si daná lokalita zasluhuje právom, pretože ide o geograficky a krajinársky veľmi pútavý bod.

Máte radi históriu drevených kostolíkov, vojnové pamiatky a krásne jedľovo-bukové lesy? V tom prípade určite navštívte Svidník a jeho okolie, v jeho blízkosti sa skrýva veľa týchto zaujímavostí. Jednou z nich je aj veľmi krásny drevený kostolík v Ladomirovej, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového dedičstva UNESCO. A ak už budete v tomto kraji, Ladomirova nie je jediné miesto, kde sa skrývajú poklady :).

Mohyla Milana Rastislava Štefánika je známa kultúrno-historická pamiatka, vybudovaná na Bradle – najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny pri meste Brezová pod Bradlom. Monumentálna stavba, rozkladajúca sa na plošine vrcholu kopca, je miestom odpočinku jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín – Milana Rastislava Štefánika.

Na miernom návrší nad dôležitou križovatkou ciest sa vypínajú hrdé hradné múry Čičvianskeho hradu. V minulosti ho vlastnila legendárna Alžbeta Báthoryová, ktorá sa v neďalekom vranovskom kaštieli ako 15-ročná vydávala za uhorského magnáta Františka Nádašdyho. Predpokladá sa, že ich veľkolepá svadobná hostina so 4500 hosťami sa odohrávala práve na hrade Čičva. V tom čase bol hrad v perfektnom stave, mal strážnu funkciu a bol zhromaždiskom župy a župným archívom. 

Severovýchodné Slovensko je priam obsypané drevenými kostolíkmi a cerkvami, ktoré sú nielen jeho pýchou ale i odkazom z minulosti. Jednou z týchto pamiatok je aj gréckokatolícky drevený chrám sv. Paraskevy z 18. storočia v Potokoch, neďaleko Stropkova. 

Veľmi peknou a zaujímavou cirkevnou atraktivitou, ktorú nájdete na Záhorí je Miléniový kríž. Jedná sa o 27 metrov vysoký kríž, postavený neďaleko mesta Senica pri obci Rybky. Jedná sa o slovenský unikát, vzhľadom na to že momentálne je to najvyšší kríž, ktorý na Slovensku máme. Kríž bol postavaný pri príležitostí dvetisíceho výročia narodenia Ježiša Krista. Preto sa často používa jeho druhý názov – Jubilejný kríž.

Nad Pernekom sa strmo k nebu dvíha hrebeň Jastrabníka. Táto dedina je vtesnaná medzi tento a hrebeň Krížnice, pričom pôsobí doslova učupená pod tunajšími vrchmi. Okolité kopce pôsobia vyšším dojmom, ako v skutočnosti sú. Dedinka tak má pekný horský ráz.

V tomto článku si predstavíme oblasť bočného hrebeňa Malých Karpát vedúceho z Perneku cez masívny vrchol Krížnica až na Čertov kopec na hlavnom hrebeni Malých Karpát. Trasa sa vyznačuje klasickým lesnatým terénom, strmým stúpaním na Krížnicu a jedinečnými stromami na jej vrchole, ako aj zaujímavým skalnatým hrebienkom Čertovho kopca.

Nad obcou Kuchyňa sa nachádza množstvo neznámych vrcholov. K tým patrí i Bačkorová a Ražňová, ktoré oddeľuje Švancpošská dolina. V prípade Ražňovej sa jedná o mimoriadne atraktívny vrchol.

Ak sa vydáte z podmalokarpatskej obce Kuchyňa smerom na Čermákovú lúku - po zelenej značke - kúsok za dedinou, vľavo od vodárenského zariadenia začína pomerne výrazná skalná bariéra. Nie je to turisticky sprístupnená oblasť. Pri pohľade do mapy je možné zistiť, že sa jedná o Modranskú skalu.

Malé Karpaty v oblasti Doľan by sme mohli označiť ako poľovnícky kraj a zrejme aj raj. V lesoch pobehuje neskutočné množstvo zveri, nachádzajú sa tu poľovnícke chaty a počas prieskumu tejto lokality bolo takmer neustále počuť výstrely. Samozrejme je to i vinárska oblasť. Viac sa však povenujeme tunajším pahrbom.

Hrebeňovka Malej Fatry je veľmi vyhľadávaným cieľom turistov na Slovensku. Jedinečné pohorie, akoby rozseknuté riekou Váh na dva podcelky (Lúčasnkú a Krivánsku Malú Fatru). Je charakteristické viacerými originálnymi kopcami ako je Veľký Rozsutec, Stoh, či Kľak tvorí ideálnu kulisu pre vaše dobrodružstvo v prírode.

Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Má nadmorskú výšku (754  m n. m.), čím sa radí za Záruby (767 m n. m.) a pred Vápennú (752 m n. m.). Podobne ako ostatné vrcholy v prvej trojke, je aj tento kopec turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom.

Gazárka je pozostatkom klasického rekreačného zariadenia z čias socializmu, ktorú nájdete na okraji mesta Šaštín-Stráže. Predstavuje dovolenku na slovenský spôsob z čias, keď nebolo možné bežne cestovať za hranice štátu. Nájdete tu spolu 5 jazier - jedno hlavné a ostatné menšie jazierka.

Ak ste ešte neboli na hrade Pajštún, presnejšie na jeho ruine, je to takmer povinná jazda z pohľadu víkendového relaxu v bratislavskom okolí. Pajštún na kopci nad obcou Borinka patrí k obľúbeným atraktivitám v Bratislave a okolí. Výstup na bývalý hrad netrvá dlho a sú z neho pekné výhľady do diaľav, za dobrého počasia dokonca až na rakúske Alpy.

Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskom národnom parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu pri osade Tatranská Kotlina. Návšteva jaskyne je výborným tipom na výlet počas vašej dovolenky v Tatrách. Návšteva jaskyne je tiež skvelým tipom, ak Vám nevyjde počasie na výlet do Tatier, prípadne okolia. Môžete vyskúšať práve túto jaskyňu, vzhľadom na to že sa jedna o najväčšiu a jedinú prístupnú jaskyňu v Tatranskom národnom parku.

Mesto Kolárovo sa môže popýšiť viacerými zaujímavosťami. Jednou z nich je krytý drevený most, ktorý vedie ponad Malý Dunaj. Vďaka svojej dĺžke (86 metrov) je považovaný za jeden z najdlhších celodrevených riečnych mostov v Európe. Je to skutočná rarita a v rámci Slovenska narazíte na niečo podobné veľmi ťažko.

Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch. Obrovské torzo uprostred lesov tohto pohoria vás prekvapí svojou mohutnosťou i netradičnosťou. Zväčša totiž v malokarpatských lesoch nachádzame predovšetkým ruiny stredovekých hradov. Katarínka dlho chátrala a postupne sa, ako mnohé iné ruiny na Slovensku, rozpadávala. Miesto ale jedného dňa objavili mladí nadšenci...

Bunker B-S-13 Stoh je typickým predstaviteľom ťažkého opevnenia Bratislavy. Disponuje klasickými dvoma výraznými pozorovateľňami a masívnym, betónovým telom. Nájdete ho v peknom prostredí Chorvátskeho ramena.

Bunker resp pechotný zrub B-S-14 Duna bol súčasťou opevnenia Bratislavy, ktoré vzniklo pred II. svetovou vojnou. O kvalite tejto stavby svedčí, že sa takmer neporušená zachovala dodnes, hoci nie je vôbec udržiavaná. Samozrejme, žiadne zbraňové systémy, alebo iné vybavenie interiéru tu dnes nenájdete.

Kedysi dávno stáli vo vzdialenosti 6 km od seba dva Soľnohrady, jeden blízko Solivaru, ten už ale dávno zanikol a druhý stojí dodnes. Druhý Soľnohrad sa nachádza na vŕšku Zámek (661 m n. m.) nad obcou Ruská Nová Ves a jeho ruiny pomaly pohlcuje les. 

Herca Jozefa Kronera určite netreba nikomu predstavovať. Tohto významného herca, ktorý hral hlavnú úlohu v Oscarovom filme „Obchod na Korze“ pozná azda každý Slovák. Málo kto však vie, že v jeho rodnej obci Staškov sa nachádza domček pri železnici, ktorý bol zrekonštruovaný práve kvôli jeho pamiatke. Jedná sa o jeho rodný dom, v ktorom sa v roku 1924 narodil.

Karloveské rameno je jedným z mnohých Dunajských ramien. Jeho špecifikom je najmä to, že je plne prietočné. Toto rameno sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v spodnej časti Karlovej Vsi a vytára takto akúsi prirodzenú hranicu uvedenej mestskej časti Bratislavy až k miestnej lodenici, kde sa znovu napája na hlavné dunajské koryto.