Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.125 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.13 (16 Votes)

Kľak (1352 m.) je obľúbený a hlavne veľmi pekný výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom. Vrchol je súčasťou Lúčanskej Fatry, ktorá tvorí južnú časť pohoria Malá Fatra. Kľak je poznať už z diaľky, keďže má veľmi špecifický tvar v porovnaní s okolitými kopcami. Ide o výrazný skalný masív, ktorý vyčnieva z ponad lesa a na pohľad zaujme už z väčšej vzdialenosti. Tento nádherný kopec je známy najmä svojimi 360 stupňovými výhľadmi a je skvelou voľbou na príjemný poldňový výlet.

Hoci nie je Kľak celoslovensky známym vrcholom ako sú iné komerčnejšie vrcholy, napríklad vo Vysokých Tatrách, určite má čo ponúknuť. Svedčí o tom vcelku slušný počet turistov, ktorých tu počas výstupu stretnete. Miesto preto môžeme považovať za významnú regionálnu atraktivitu. Vrchol Kľaku je totiž jedným z tých, ktoré symbolizujú celé pohorie, alebo lokalitu. Úsmevne by sme mohli prirovnať, že tak ako Matterhorn je symbolom Švajčiarska, Kľak je symbolom Lúčanskej Malej Fatry a sčasti aj Strážovských vrchov.

Mierne dramatická momentka na vrchole KľakMierne dramatická momentka na vrchole Kľak. Vidieť siluety turistov, ktorí dosiahli svoj vytúžený vrchol

Kľak vidno už zďaleka, najmä jeho vrcholovú plošinu tvorenú obrovskou skalnou kryhou. Práve tento obrázok sa vám uloží do pamäte z túr v tejto oblasti. Pohľad na spomínanú skalnú plošinu vás bude sprevádzať už od lúk nad Čičmanmi, ktoré ešte patria do Strážovských vrchov. Rovnako počas celého prechodu Lúčanskou Malou Fatrou budete mať Kľak na očiach. Špeciálne impozantný je pohľad na Kľak z Fačkovského sedla. No nie len pohľady na Kľak sú pamätné, ale aj výhľady z jeho vrcholu patria k najkrajším na Slovensku. Okrem toho, lokalitou prechádza viacero turistických trás. Jedná sa teda aj o významný turistický uzol v tejto časti Malej Fatry

Túra na vrch Kľaku trvá približne 2 hodiny z Fačkovského sedla, čo je najkratšia varianta, ako sa na vrchol dostať. Cesta naspäť zaberie ešte o polhodinku menej. Možnosti, ako sa sem dostať je však viacero, a je len na vás akú trasu si zvolíte. Cez Kľak totiž vedie snáď 5 turistických trás, ktoré sa na vrchole, alebo pod nim križujú. Zvoliť si preto môžete poldňovú túru, ale kľudne aj celodenný výlet.

Pokiaľ si zvolíte najkratšiu trasu, tak výstup samotný nie je náročný. Kondične sa len treba pripraviť na permanentné stúpanie, ktoré z času na čas preruší rovinka. Na výlete tu však stretnete ľudí všetkých vekových kategórií a i menej zdatných turistov. Ak ste sa preto rozhodli spraviť si výlet práve na Kľak a nemáte kondičku, nevadí! Túru na vrch z Fačkovského sedla prežijete bez väčších ťažkostí a skôr či neskôr sa na ten vrchol vyškriabete. Pozor si však treba dávať na zhoršené počasie, po daždi to tu môže kĺzať a hlavne niektoré úseky bývajú značne rozblatené.

Výlet je vhodný aj pre deti, čo majú aspoň priemernú kondíciu. Ak by ste sa rozhodli spraviť si na Kľak rodinný výlet s deťmi, odporúčame trasu z Fačkovského sedla po červenej a žltej značke. Počas výletu sme prekvapivo stretli veľa ľudí so psami, až sme si niekedy pripadali ako na medzinárodnej psej výstave :). Jednoducho Kľak v Malej Fatre je určený všetkým malým i veľkým, dvojnohým aj štvornohým stvoreniam. Pokiaľ ste tu ešte neboli, tak neváhajte, návštevu Kľaku si užijete, podobne ako sme si ju užili aj my!

Kľak (1352m)Kľak (1352 m.). Kľak je nádherný výhľadový vrch v Lúčanskej Malej Fatre.

Pohľad na Kľak po vyjdení z lesa.Pohľad na Kľak po vyjdení z lesa. Od týchto miest sa začnú postupne naskytať nádherné výhľady, hlavne smerom na západ.

Ako sa dostať na Kľak v Malej Fatre?

Výhodou tohto vrcholu je, že sa sem môžete dostať z viacerých strán. Prístup je v podstate z každej svetovej strany. Zrejme najobľúbenejším východiskovým bodom je Fačkovské sedlo, z ktorého je výstup aj najrýchlejší. Trasa z Fačkovského sedla ide po žltej značke.

Vystúpiť sem však môžete aj z obce Fačkov zo severozápadu (po modrej značke), prípadne z obce Vrícko z východu (po značke zelenej). Spomenúť môžeme ešte túru zo západu, z Čičmianskeho rázcestia taktiež po zelenej značke.

Turisti-extrémisti si zas môžu vyskúšať hrebeňovku Lúčanskej Fatry, po červenej značke naprieč pohorím tejto časti Malej Fatry. Kľak je súčasťou tejto trasy. Túru Lúčanskou Malou Fatrou sme v minulosti absolvovali, takže odporúčame prečítať si o nej aj náš článok na PlanetSlovakia.sk.

Fačkovské sedloFačkovské sedlo. Okrem toho, že je miesto skvelým východiskovým bodom na turistiku, je to aj obľúbené lyžiarske stredisko.

Výstup na Kľak z Fačkovského sedla

Jedná sa asi o najprístupnejší variant po žltej turistickej značke. Priamo vo Fačkovskom sedle je veľké parkovisko, kde môžete zaparkovať auto. Peniaze od nás nikto nepýtal, čiže usudzujeme že je bezplatné. Z parkoviska je pekný výhľad smerom na vrchol Kľaku, takže sa môžete na chvíľu pokochať miestom, kam sa chystáte ísť. Zaujímavé bolo, že keď sme došli na parkovisko do obeda, veľa áut tu neparkovalo. Po návrate z túry, niekedy po obede však bolo dosť zaplnené. Parkovisko je ale dosť veľké, s parkovaním tu preto nebudete mať starosti.

Pretože je Fačkovské sedlo i lyžiarskym strediskom, v okolí parkoviska je viacero budov, ktoré ponúkajú služby pre návštevníkov a turistov. Ak sa chcete občerstviť, tak by tu s tým nemal byť väčší problém. Túto možnosť sme však nevyužili, jedlo sme si brali poctivo so sebou.

Parkovisko vo Fačkovskom sedleParkovisko vo Fačkovskom sedle. Parkovisko je veľké a slúži ako východiskový bod na túru na Kľak. V zime tu zas parkujú ľudia, čo si sem prišli zalyžovať, keďže sa neďaleko nachádzajú zjazdovky s lyžiarskymi vlekmi.

Trasa z Fačkovského sedla na Kľak vedie spočiatku cestičkou popri lúke, z kade uvidíte pekne na celé sedlo, vrátane lyžiarskych vlekov a zjazdoviek. Čochvíľa narazíte na prvú križovatku s názvom „Staré cesty“ a zahnete doľava. Na rázcestníku sa ešte dozviete, že na vrchol to je ešte 1 hodina a 40 minút, čo je relatívne presný odhad. Väčšina trasy už bude viesť lesom po lesnej cestičke.

Cesta lesom je za normálnych okolností príjemná s neustálym stúpaním, ktoré nie je príliš extrémne. Stúpanie je najväčšie hneď pri vstupe do lesa a potom neskôr približne kilometer pred vrcholom. Inak sa ide príjemne bez technicky náročnejších úsekov.

Na Kľak sme sa vybrali aj po daždi a tu treba podotknúť, že komfort chodenia bol na viacerých miestach dosť mizerný. Úseky boli často zablatené a niektoré dosť intenzívne, hlavne v prvej polovici trasy pred Revánskym sedlom. Zle sa chodilo aj po klzkých kamienkoch, takže ak sem cestujete za dažďa, prípadne po daždi tak je dobré sa na to pripraviť. Každopádne od Revánskeho sedla, čo je lúka približne v polovici trasy bol už výstup bezproblémový. Na lúke si môžete spraviť malú prestávku. Sú z nej aj nejaké tie výhľady na protiľahlé kopčeky.

Chodník lesom v prvej časti výstupu.Chodník lesom v prvej časti výstupu. Po daždi je chodníček klzký. Nepríjemné sú hlavne šmýkajúce kamene, neskôr pribudne aj blato. Ak je však sucho, je to veľká pohoda.

Počas druhej polovice výšľapu už pôjdete po hrebeni, ktorý je zalesnený. Výhľady z neho preto nečakajte. Tie prídu až v závere výletu. Našli sme však jedno miesto, kde sa pomedzi stromy dalo vidieť na samotných Kľak.

Les končí asi 10 minút pod vrcholom. Z tade sa začína najzáživnejšia časť celého výstupu, keďže doteraz sa šlo klasickou cestou lesom. Pomaly sa otvoria pekné výhľady na západ a pri pohľade na sever vidieť západnú stenu Kľaku. Veľmi pekné pohľady na túto časť hrebeňa sú po ceste naspäť z Kľaku.

K žltému značenému chodníku, ktorým ste sa vybrali z Fačkovského sedla, tesne pred vrcholom pribudne ešte zelená trasa, smerujúca z Vrícka. Postupne sa začne vynárať skalná stena samotného Kľaku, ktorá je mierne skosená smerom na východ. Čochvíľa zbadáte vrcholový dvojkríž a pomaly sa ocitnete na samotnom vrchole. Gratulujeme! :)

Prvé výhľady na okolitý kopcový krajPrvé výhľady na okolitý kopcový kraj. Takýto pohľad sa naskytne tesne pod vrcholom Kľaku.

Posledné metre pred vrcholomPosledné metre pred vrcholom. Vrchol sme dosiahli bez väčších ťažkostí, psychickej či fyzickej ujmy a hlavne bez straty na životoch :)

Kľak (1352 m.n.m.)

Vrchol Kľaku je prekvapivo rozľahlý a nepredstavuje klasický špicatý typ vrcholov, kde sa vojde len zopár ľudí. Horné partie tvorí mierne šikmá trávnatá plošina z ktorej vytŕčajú nevysoké skalné šošovky. Plošina je dobre priechodná a preto si môžete poľahky pochodiť celý areál. Skala Kľaku je zaujímavá aj tým, že je tvorená akoby niekoľkými terasovitými stupňami. Všimnúť sa to dá najmä ak sa nachádzate pár sto metrov od vrcholu južným smerom.

Pretože je vrchol značne exponovaný, hore môže fúkať silnejší vietor, pred ktorým sa dá schovať tak, že si sadnete za jednu z vyčnievajúcich skaliek. Našťastie sme tu zažili relatívne bezvetrie a sporadický vetrík nám až tak nevadil. V prípade zrážok však treba rátať s tým, že sa tu nemáte kde schovať, takže ak spŕchne, pravdepodobne zmoknete :)

Tak ako to už býva zvykom, aj na Kľaku je vrchol osadený dvojkrížom, na vyvýšenej menšej skale. Kovový kríž je v princípe vidieť už z Fačkovského sedla (ak máte ďalekohľad alebo ultra dobrý zrak). Pod krížom sa s obľubou koncentrujú turisti, robia si tu fotky, prípadne si tu dávajú rezne s chlebom :). Kľak predstavuje akýsi lokálny symbol tejto časti Slovenska, preto sa pri kríži občas zvyknú organizovať rôzne turistické stretnutia.

Slovenský dvojkríž nesmie chýbaťSlovenský dvojkríž nesmie chýbať. Kto vie, ako vyzerá Kľak z pohľadu pasažierov lietadla, ktoré práve prelieta ponad vrchol.

Ešte jedna vrcholová momentkaEšte jedna vrcholová momentka. Najvyšší bod je na vyčnievajúcej skalke. Hore trochu viac fúka. Príjemnejšie závetrie je pár metrov nižšie.

Kľak je obľúbenou turistickou destináciou a na vrchole sa vystrieda dosť turistov. Ľudia tu neustále po skupinách prichádzajú a odchádzajú. Nie je to však totálna masovka ako sú napríklad Rysy vo Vysokých Tatrách. Ak však chcete mať na vrchole väčší kľud, odporúčame sem prísť mimo sezónu, alebo počas pracovných dní, prípadne skoro ráno, alebo na podvečer. Ideálny by bol západ a východ slnka. Vtedy to tu musí byť skutočne čarovné.

Pri browsovaní internetom a hľadaní informácií o Kľaku sme sa dočítali, že tu v minulosti bola vybudovaná turistická chata. Dnes sa zbytky jej základov dajú nájsť neďaleko vrcholu. Škoda že sme o tom nevedeli skôr, inač by sme miesto vyhľadali a pofotili.

Čo sa týka výhľadov z Kľaku, tak tie sú nádherné. Miesto je vynikajúcim vyhliadkovým bodom, z ktorého si pozriete celé okolie. Dohľadnosť je veľmi dobrá a za ideálneho počasia uvidíte veľmi ďaleko. Všetko kam sa pozriete tu máte doslova ako na dlani. Najviac zaujmú výhľady od západu, cez sever až na východ. Nádherná kopcovitá scenéria je tu prerušovaná lokálnymi kotlinami či už smerom cez Fačkov na Rajec, alebo od Vrícka smerom na Martin. Pri pohľade na juh zas môžete obdivovať pekný malofatranský hrebeň smerujúci na Kľak.

360 stupňové výhľady ako na dlani.360 stupňové výhľady ako na dlani. Kľak v Lúčanskej Malej Fatre je úžasným výhľadovým vrcholom. Dovidíte na kilometre a kilometre ďaleko, keďže výhľadu nebráni žiadne vyššie pohorie v okolí.

Na jednom z výhľadových miest sme narazili na kríž, ktorý ako sme sa neskôr dozvedeli je ukovaný z nerezu.Na jednom z výhľadových miest sme narazili na kríž, ktorý ako sme sa neskôr dozvedeli je ukovaný z nerezu. Kríž je venovaný pamiatke miestneho rodáka, ktorý bol po celý život patriotom Fačkova a okolitej prírody.

Na Kľak s deťmi? Skvelá voľba!

Vcelku milo nás prekvapilo množstvo rodín s malými deťmi, ktoré sme počas výletu na Kľak stretávali. Výstup je síce v niektorých miestach strmší, ale zas nič také čo by deti nevydržali. Navyše, technicky je trasa nenáročná, bez nebezpečnejších miest. Možno aj preto je túra na Kľak skvelou prípravou pre potenciálnych mladých horalov.

Najmladšie deti, čo sme si všimli, mohli mať tak okolo 7-8 rokov. Chodili pekne pešo, že ich ani rodičia nemuseli nosiť. Aj preto výlet s deťmi školského veku môžeme odporučiť. Hlavne ak idete z Fačkovského sedla, pretože z tade sa na vrchol dostanete najrýchlejšie a deti by to mali zvládnuť. Výlet neodporúčame len naozaj maličkým deťom, jedine ak sú ochotné nechať sa vyniesť v nosiči.

Lienka MedulienkaLienka Medulienka. Takto sa vyhrievala na skale

Tipy k zimnému výstupu na Kľak

  • Zimný výstup na Kľak môže byť relatívne vhodným cieľom na úvod do zimnej turistiky, riziko lavín je minimálne, orientácia nie je zložitá, vrchol je frekventovane navštevovaný a tak máte v prípade problémov lepšiu šancu na pomoc
  • K výbave sa hodí pribaliť paličky, návleky s hrotmi, resp. mačky, na trase sa môže vyskytnúť ľad, alebo tvrdý, zmrznutý sneh
  • Dbajte na zabezpečenie orientácie v prípade hmly formou GPS, hlavný vrchol je rozľahlý, môže hroziť nastúpenie na nesprávny smer, prípadne zrútenie z vrcholových zrázov, ak miesto vôbec nepoznáte, radšej výstup podnikajte iba za dobrej viditeľnosti
  • Ľahký prístup dopravou pod kopec zvádza k neskorému štartu, myslite na včasný návrat a pribaľte čelovku
  • Zimný výstup na Kľak by mohli zvládnuť i staršie deti, ak je trasa dobre prešliapaná
  • V prípade potreby sa pod vrcholom Kľaku nachádzajú dve útulne (Útulňa pod Kľakom a Útulňa pod Svetlou skalou), nie sú však na turistickej značke a tak vopred naštudujte ich polohu.

Kľak - vrcholový dvojkríž v zime.Kľak - vrcholový dvojkríž v zime. Bola na ňom azda tona námrazy. Mrázik sa činil.

Zimný výstup lesným chodníkom na Kľak.Zimný výstup lesným chodníkom na Kľak. Chodník bol zasnežený, no prešliapaný. Vystupovalo sa dobre i bez mačiek.

Všade blato – letný príbeh z Kľaku

Kľak mala byť naša medzizastávka zo Žiaru nad Hronom smerom na Kysuce. Na parkovisko vo Fačkovskom sedle sme dorazili ešte pred obedom a hneď sme aj vyrazili, keďže nás neskôr čakala ešte jedna zastávka v Súľovských skalách (chceli sme pozrieť Skalný budzogáň a Žibrid).

Vrchol Kľaku je vidieť priamo z parkoviska, takže sme mali dobrú predstavu, čo nás čaká. Kľak sa fotogenicky vypína nad ostatné kopce a zaujme hlavne svojím tvarom. Má podobu hranatého skalného telesa, ktoré vystupuje z korún stromov okolitého lesa.

Cesta ubiehala vcelku rýchlo, no napriek tomu nás hneď v úvode predbehlo niekoľko ľudí, ktorí mali asi o 30 rokov viac než my. Až sme si zrazu pri nich pripadali akýsi „starí“. Jednoducho výlety si užívame, neponáhľame sa a rovnako to bolo aj v tomto prípade (mizerná kondička za to určite nemôže). Každopádne z nášho pohľadu nám cesta ubiehala fakt rýchlo..... aspoň teda prvých 15 minút :)

Po chvíli totiž prišli prvé strmšie terény. V tom možno nebol ani tak problém, pretože sa nejednalo o nejaké veľké prevýšenie. Túru nám však začal dosť znepríjemňoval klzký povrch. Nedávno tu určite muselo pršať a po šmykľavých kamienkoch sa nekráčalo úplne najpohodlnejšie. Čo však bolo ešte horšie, bolo blato, ktoré sa začalo objavovať čoraz častejšie. V niektorých miestach to bolo doslova na bahenné kúpele. To medzi okoloidúcimi turistami spôsobovalo značné znechutenie. Na druhej strane blato v ľuďoch vyvolávalo aj istý druh spolupatričnosti s množstvom veselých situácií, keďže ľudia sa prirodzene zgrupovali pred najviac zablatenými miestami a o zablatenej ceste viedli družné rozhovory.

Bolo vcelku vtipné sledovať turistov predierajúcich sa mazľavou substanciou. Tí šikovnejší prešli úseky po klzkých konároch, iní sa nevyhli zaboreniu v blate. Najväčšiu zábavu robil párik českých turistov v šušťakoch a bielych botaskách, ktorí začali mierne panikáriť. Od prichádzajúcich ľudí, ktorí išli oproti sa dozvedeli, že ich čaká ešte niekoľko horších úsekov. Rozhodli sa preto vyškriabať svahom na hrebeň a vyhnúť sa takto zablateným miestam. Stretli sme ich potom až na vrchole s približne 20 minútovým omeškaním a vraveli, že meniť trasu bol dosť blbý nápad :)

Čo sa nás týka, tak jeden z nás zapadol do blata pri výstupe hore, druhý pri zostupe dole. Odniesli si to naše topánky a ponožky. Pred vstupom do auta sme potom obuv poctivo čistili. Z toho plynie ponaučenie, že niekedy sa oplatí so sebou nosiť náhradnú obuv. Človek totiž nikdy nevie, do čoho a v akej intenzite stúpi :)

Po bahennej zábavke sme vyšli na peknú lúčku s názvom Revánske sedlo. Pár minút sme si tu oddýchli a následne sa vybrali ďalej. Chodníky už boli normálnejšie a na samotný vrchol sme z lúky došli ani nie do hodinky. Cestou sa nám už nič zaujímavé neprihodilo. Viac menej nemalo ani čo, pretože cesta stále pokračovala lesom. Do mierneho vytrženia nás dostal kratučký úsek, kde bolo pomedzi stromy vidieť na samotný Kľak.

Začiatok túry z Fačkovského sedlaZačiatok túry z Fačkovského sedla. Prvých pár metrov pôjdete týmto chodníčkom, popri peknom smrekovom stromoradí.

Zblatieva saZblatieva sa. Výlet na Kľak nám trochu znepríjemňoval zablatený terén. Hlavne v niektorých úsekoch sa jednalo o vcelku adrenalínovú záležitosť :)

Turistický chodník, alebo bazénik pre prasiatka? :)Turistický chodník, alebo bazénik pre prasiatka? :) V istých častiach už niektorí turisti zvažovali, že sa vrátia naspäť, alebo zablatené úseky obídu po hrebeni

Reváňske sedlo (1184m)Reváňske sedlo (1184m). Prvá medzizastávka, zhruba v polovici trasy. Predstavuje príjemnú lúčku. Je to jediné odlesnené miesto, ktorým budete prechádzať. Ďalšie začína až tesne pred vrcholom Kľak.

Výhľad na KľakVýhľad na Kľak. Po ceste nie je príliš veľa výhľadov, keďže sa ide prevažne hustým lesom. Občas sa však vyskytne okno v korunách stromov s výhľadom na Kľak. Môžete si tak obzrieť miesto, kam smerujú vaše kroky.

Približne 400 metrov pred Kľakom končí les a my sme sa ocitli na odlesnenom hrebeni. Miesto začínalo byť veľmi fotogenické a tak sme porobili viacero fotiek a pomalým tempom sme došli na vrchol.

Samotný vrchol prekvapil svojou rozlohou. Keďže je vrchol skosený, je tu dosť miesta. Na počudovanie sa mnohí turisti tlačili pod vrcholovým krížom, hoci pohodlne sadnúť sa dalo aj na okolitých skalkách ktoré tu vystupujú na povrch. No veď čo môže byť krajšie, než rozbaliť si rezne s chlebom na obed, pod slovenským dvojkrížom na malebnom vrchu :). Keď sme pri tom obede, tak na ten svoj som sa veľmi tešil. Čakali ma chlebíčky, ktoré ostali ešte od rána. V bruchu mi už riadne vyhrávali muzikanti. Sadli sme teda na neďalekú skalu z ktorej bol pekný výhľad a začal som vybalovať veci. Nakoniec som zistil, že obed som zabudol kdesi v aute. No paráda. Ešte že som mal so sebou aj stravu poslednej záchrany - sojovú tyčinku, ktorú si vždy beriem so sebou.

Po obede/neobede sme ešte narýchlo pochodili po vrchole. Ešte raz sa pokochali parádnymi výhľadmi a rezko sa vybrali naspäť. Podobne ako pri ceste hore, tak aj cestou dole nás prebehlo niekoľko rodín. Tentokrát s atletickými postavami v ultra-termo modernom oblečení, že sa za nimi len tak zaprášilo. A to mali so sebou deti, ktoré mohli mať tak 8-9 rokov. Len tak si skákali pomedzi kamene a korene stromov ako srnky. Vtedy som sa vyčítavo obrátil na kamaráta a ironickým spôsobom mu povedal, že ako im to ide od ruky, a nám ako to nejde. Odpoveďou bolo, že on je preborník na rovinatý terén a nie na terén kopcovitý. To že sme išli dole kopcom bola už druhá vec :).

Sebavedomie nám však zdvihol uplakaný chlapček s nervóznou mamičkou a s vtipnými hláškami typu „Mami a kedy už tam budeméé?“ a „Mne sa nechce, ja nikam nejdem“ a pod.. Zaspomínali sme si vtedy aj na naše detstvo, keď sme boli rovnakí a dané formulky opakovali veľmi často. Teda my sme takí aj dnes, ale keď už sme sa rozhodli písať články pre PlanetSlovakia.sk, tak na výber moc ani nemáme :)

Cestou naspäť nás opäť čakala lúka na Revánskom sedle, tento krát sme sa tu však nezastavili. Nasledovali blatové úseky, ktoré sme už pomaly začali aj ignorovať a blato sme len tak prefrčali aj za cenu špinavej obuvi. Čochvíľa sme už boli na parkovisku vo Fačkovskom sedle a čistiac topánky špinavé od blata sme sa tešili na ďalší výlet, ktorý nás v ten deň čakal. A ja som si konečne mohol dať svoj vytúžený obed :).

Na vrchole je rušnoNa vrchole je rušno. Z nejakého dôvodu sa vždy turisti zvyknú rozbaliť priamo na vrchole, pokiaľ možno pod krížom, či iným vrcholovým symbolom.

Východná strana KľakuVýchodná strana Kľaku. Táto strana je viac skosená a nie je taká strmá, ako severná a západná strana. Výhľady týmto smerom sú však rovnako pekné.

Typicky nevhodná obuv na turistikuTypicky nevhodná obuv na turistiku. Nejak tak to dopadne, keď sa vyberiete v mestskej, vychádzkovej obuvi niekam na túru :)

Na pamiatku sme si z Kľaku odniesli snáď pol kila blata :DNa pamiatku sme si z Kľaku odniesli snáď pol kila blata :D Nebyť niekoľkých zablatených úsekov, topánky by sa pravdepodobne leskli čistotou.

Všade hmla - zimný výstup na Kľak z Fačkovského sedla

V rámci našich potuliek nám bolo dopriate užiť si výstup na Kľak aj v zime. A hoci to bolo bez povestných výhľadov, i tak sme vrch zažili v krásnom zimnom háve, práve keď nikde na Slovensku okrem vrcholkov hôr, žiadna zima nebola. Vybrali sme sa sem vo februári vrámci návštevy susedného Strážova.

Práve spod spomínaného Strážova sme sa doviezli autom pod Kľak ešte dobre naladení z predošlého úspešného výstupu. Najkratšia cesta pre nás z dolniakov sem viedla po diaľnici D1, cez Zliechov a Čičmany. Keďže sme vystúpili i na Strážov, bol to taký menší roadtrip po zaujímavých dedinkách. Tie v tento deň žili zabíjačkami a koncom fašiangového obdobia. Bolo zaujímavé sledovať, že sa tu v tomto smere ešte stále udržiavajú pôvodné zabíjačkové tradície, ktoré zahŕňali ľudovú hudbu, prezentovanú miestnymi v krojoch.

Kým oblasť Zliechova bol okrem vrchov, úplne bez snehu, v doline okolo Čičmian už bola zasnežená i hlavná cesta. Kým sme sa dostali k odbočke na hlavnú cestu do Fačkovského sedla, ktorá vedie zo Žiliny na Hornú Nitru, museli sme prekonať pár nepríjemných úsekov po tvrdom, zľadovatelom snehu. Dalo sa ísť tak štyridsiatkou. Cesta zo Žiliny bola naproti tomu dobre udržiavaná a hneď pred stúpaním na sedlo sme si všimli reklamu s kontaktom na tunajšiu odťahovku. Podnikavec isto dobre vie, že v stúpaní pravidelne zostane v úzkych nejeden šofér. Dnes bola ale cesta bez problémov a tak sme sa čoskoro ocitli v hmle Fačkovského sedla. Obávali sme sa, že tu nebude kde zaparkovať, pretože bola sobota a priamo nad sedlom sa rozkladá lyžiarske stredisko i populárny a z tohto miesta rýchlo dostupný Kľak. Problém však nenastal ani v tomto smere a tak naša sobotná pohodička mohla nerušene pokračovať.

Kľak, ktorý je za vhodných poveternostných podmienok krásne viditeľný priamo nad Fačkovským sedlom, bol dnes absolútne skrytý v hmle. Nič to, pobrali sme sa, vyhladnutí po výstupe na Strážov, ochutnať dobrôtky v miestnej kolibe, ktorá pôsobila novým dojmom. Koliby na Slovensku, zväčša predstavujú relatívne dobrú voľbu, kde sa najesť. Jedlo sa zvykne rýchlo „točiť“ vďaka vysokej návštevnosti, a tak skoro nehrozí, že dostanete niečo „odležané“. V tunajšej kolibe sa navyše pýšili, že jedlo pripravujú zo surovín od lokálnych dodávateľov. To by malo byť predpokladom čerstvosti a kvality. My môžeme len potvrdiť pozitívnu skúsenosť z koliby vo Fačkovskom sedle. Dali sme si kapustnicu, držkovú a pirohy s lekvárom a orechmi. Bolo to naozaj dobré, lepšie ako priemer, čo sa týka kolíb. Možno i vďaka nálade povznesenej dobrým pokrmom, sme sa rozhodli pokračovať na zimný Kľak, hoci nám bolo jasné, že výhľady dnes nebudú žiadne. Veď keď tak vyjdeme kúsok a hocikedy to môžeme otočiť späť.

Začali sme stúpať z parkoviska pod lyžiarskym strediskom v smere presne opačnom ako bola zjazdovka. Smerom, kde sme nevideli nič. Parťáka som sa snažil presvedčiť, že ten Kľak tam naozaj je. Definitívne ho však presvedčil až turistický smerovník pri hlavnej ceste. Ako V takýchto podmienkach nie je odveci mať so sebou GPS aspoň v mobile. Miestami sme naň pozreli i my.

Najskôr sme stúpali okrajom veľkej lúky po červenej značke až k odbočke na žltú. Z lúky sme mali možnosť sledovať lyžiarske stredisko za našim chrbtom. Hoci parkovisko bolo plné áut, lyžovalo len minimum ľudí. Zrejme šli viacerí i na Kľak. To sa nám neskôr i potvrdilo, pretože sme stretli množstvo zostupujúcich turistov.

Výstup žltou značkou vedie lesom a zatiaľ prebiehal po príjemne vyšliapanom chodníčku uprostred zimných hôr. Snehu mohlo byť približne 15cm a mierne sťažoval chôdzu neustálym podšmykovaním. Nebolo to však nič strašné a prešliapaný chodník, i mnoho ľudí vracajúcich sa z vrcholu Kľaku len potvrdzovalo celoročnú popularitu výstupov na tento pekný kopec.

Ako to na kopcoch neraz býva, kopec nás lákal vystupovať čoraz vyššie. Chodníček po žltej stúpal do čoraz krajšej zimnej idyly. Stále viac nás to ťahalo vyjsť na vrchol, hoci nič nenasvedčovalo, že by sa mala hmla rozostúpiť. Zima tu však bola taká pekná, že nám tu bolo dobre aj bez výhľadov. Neskôr sa chodník stáčal viacerými traverzami v strmom svahu, ktorými sme sa napokon dostali k strmému úseku s čírym ľadom pod novým snehom. Vtedy sme pochopili, prečo malo množstvo zostupujúcich turistov na topánkach návleky s hrotmi. Naša cesta smerovala priamo ľadovým úsekom. Posielal nás tam oznam, uchytený na strome, ktorý informoval o preložení žltej značky. Ktovie prečo práve tadiaľto. Možno v dôsledku popadaných stromov, ktoré sme však nevideli. Nakoniec sme úsek obišli po jeho okraji, ktorý ešte nebol vyšmýkaný od množstva nôh, ktoré tadiaľto zjavne prechádzajú.

Parkovanie pod Kľakom.Parkovanie pod Kľakom. Parkovanie vo Fačkovskom sedle je bezplatné.

Zimná rozprávka na svahoch Kľaku.Zimná rozprávka na svahoch Kľaku. I keď počas nášho výstupu prevládala hmla, zimná krajina bola fascinujúca. O to viac, že mimo hôr sa podmienky skôr podobali jeseni.

Na záverečnom hrebeni k vrcholu Kľaku.Na záverečnom hrebeni k vrcholu Kľaku. Po vystúpení nad pásmo lesa trasa vedie aj cez Reváňske sedlo.

Rozprávkové bytosti pod Kľakom.Rozprávkové bytosti pod Kľakom. Nazvali sme ich strážcovia Kľaku.

Les vo vrcholových partiách výstupu na Kľak.Les vo vrcholových partiách výstupu na Kľak. Nad 1000m bola zimná rozprávka čoraz fantastickejšia.

Prekonaním ľadovej časti sme sa dostali na tiahly hrebeň v oblasti Reváňa 1205m, ktorý viedol až k rázcestiu so zelenou značkou - Pod skalou, tesne pod vrcholom Kľaku. Tento hrebeň stúpal len mierne prekrásnym zimným lesom a bol miestami zvlnený. Chodník bol však dobre prešliapaný a všimli sme si popri ňom i skialpinistickú stopu. Skialpinistov sme však stretli až neskôr pri zostupe. Zrejme ich sem mnoho nechodí.

Na tomto hrebeni sme nemali žiadne problémy ohľadne zimného terénu, no ak by bol sneh neprešliapaný, výstup na Kľak by bol celkovo veľmi komplikovaný. Neskôr sme narazili na rozľahlé lúky, kde bol sneh naviaty a v prípade čerstvej nádielky by sa na týchto pláňach zaiste hodili snežnice, alebo skialpinistické lyže. V závetrí záveja sme tu pod zasneženými smrekmi stretli partiu zálesákov, užívajúcich si pravú zimu, aká môže byť len na horách.

Hmla na hrebeni bola celkom hustá, no videli sme približne na sto až dvesto metrov. Ak by bola hustejšia, orientácia by mohla byť problémom, pretože výstup nie je vytýčený žiadnymi tyčami, ako je tomu napríklad v prípade hrebeňa Nízkych Tatier, či Veľkej Fatry. Na to si treba dať na Kľaku pozor. Navyše vietor, dokáže prešliapaný chodník zaviať v priebehu minút a tak cestu späť nemusíte nájsť. My sme v daný deň mali absolútne bezvetrie a pomerne teplo. Teploty boli tesne pod nulou. Nič extrémne. Jedinou orientačnou pomôckou v prípade riadnej hmly by nám mohol byť hluk hudby z lyžiarskeho strediska, ktorý doliehal z Fačkovského sedla až sem hore, alebo poriadne GPS.

Nás však vyšliapaný chodníček doviedol až pod vrcholové skaly Kľaku, kde sme priamo pri chodníku objavili dočasnú ľadovú jaskynku. Bola to nečakaná prírodná atrakcia, s peknými ľadovými formami v tvare trpaslíkov, či škriatkov. V tomto mieste bol chodník znova ľadový. Hoci sme mačky niesli v batohu, nevytiahli sme ich, pretože úsek sa dal znova prejsť okrajom a postačila nám opora vo forme turistických palíc. Krátko na to už sme sa vynorili v hmle pri vrcholovom dvojkríži, absolútne obalenom inovaťou. Výhľady žiadne. Videli sme len skupinku Čechov, ktorí sa zjavne neplánovali pobrať spod kríža a spokojne sa tu občerstvovali. A tak sme spravili pár záberov, toho čo bolo vidno a dali sme sa znovu na zostup. Celkovo nám čas výstupu trval do dvoch hodín. Zimné podmienky nás veľmi nezdržali, pretože chodník bol v dobrom stave.

Ako sme začali zostupovať, uvedomili sme si práve vďaka hmle, rozložitosť vrcholu. Vôbec nebolo jasné kadiaľ ísť. Nebyť vyšliapaného chodníka, nebolo by ťažké stratiť sa, či začať zostupovať nesprávnym smerom. V tomto smere je potrebné myslieť na zrázy naokolo. Ak by ste sa v týchto miestach dostali do neočakávaným problémov, najmä v zime vám môže pomôcť horská útulňa, ktorá sa nachádza zopár minút pod vrcholom Kľaku pri zelenej značke v smere na Vrícko. Z vrcholu Kľaku je to k nej približne 1,5km. A nachádza sa napravo od zelenej značky (pri zostupe). Cesta k nej teda značená nie je, no v prípade núdze ju môžete teoreticky využiť. Neďaleko, taktiež mimo značky sa nachádza Útulňa pod Svetlou skalou, no tú sme nemali možnosť preskúmať. Je však dobré o týchto možnostiach vedieť, ak sa sem vyberiete.

Náš zostup prebiehal veľmi rýchlo, pretože miestami sme klesali kolmo na svah, akoby na lyžiach. Ľadové úseky sme znova bez problémov obišli. A tak bol krásny deň za nami. Zostávala už len cesta späť. Tú sme si vybrali smerom na Hornú Nitru a Hlohovec. To ale nebola najlepšia voľba. Spravili sme to skôr zo záujmu, vrámci prieskumu celej oblasti. Ak už sa týmto smerom vyberiete, odporúčame z sa vydať z Prievidze na Trenčín, nie ako sme šli my - na Hlohovec. Cesta po zotmení množstvom lokálnych ciest bola nepríjemná a náročná na pozornosť, najmä keď sa nám občasne popri krajnici zjavovali neosvetlení cyklisti. Veď kto by niečo také v zime a večer očakával. Napokon sme to však zvládli bez ujmy našej, či niekoho iného a najkrajší zimný výlet toho roka mali naplnení horami za sebou.

Pod Skalou.Pod Skalou. Rázcestie tesne pod vrcholom Kľaku v zimných podmienkach.

Záverečné metre k vrcholu Kľaku.Záverečné metre k vrcholu Kľaku. Hoci bola hmla s orientáciou nebol problém, aj vďaka prešliapanému výstupovému chodníku.

Občasná ľadová jaskynka pod Kľakom.Občasná ľadová jaskynka pod Kľakom. Takto sme nazvali jaskyňu pri chodníku tesne pod vrcholom Kľaku.

Spokojný turista na vrchole zimného Kľaku.Spokojný turista na vrchole zimného Kľaku. V zime je tu pekne, či už máte výhľad, alebo nie. Aj my sme boli radi, že sme to nakoniec predčasne neotočili.

Zostup z Kľaku.Zostup z Kľaku. V zime to šlo rýchlo. Niektoré strmšie časti sme doslova prebehli príjemne brzdený snehom.

Záver zostupu z Kľaku.Záver zostupu z Kľaku. Pod nami lyžiarske stredisko vo Fačkovskom sedle. Za nami krásny zimný výstup.

Tipy na výlet a zaujímavosti v okolí Kľaku

  • Fačkovské sedlo – lyžiarske a turistické stredisko pod Kľakom. Je to aj jeden z východiskových bodov pri výlete na Kľak
  • Kľacký vodopád – leží východne od Kľaku smerom na Vrícko po zelenej značke
  • Útuľňa Javorinka pod Kľakom - Praktická možnosť prenocovania v klasickej horskej búde, nachádza sa napravo od zelenej turistickej značky na zostupe z Kľaku smerom na Vrícko. Vedie k nej neznačený chodníček.
  • Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry - jedna z mála naozaj divokých hrebeňoviek, bez chát a iných vymožeností v prekrásnej, minimálne porušenej prírode.
  • Čičmany – rázovitá slovenská obec, typická svojou zachovalou ľudovou architektúrou.
  • Rajecká Lesná – pútnické miesto s niekoľkými cirkevnými pamiatkami a známe tiež unikátnym betlehemom.
  • Znievsky hrad – zrúcaninu hradu nájdete na vrchu Zniev, nad obcou Kláštor pod Znievom

Južná strana KľakuJužná strana Kľaku. Spätný pohľad na chodník, ktorým sa dostanete na vrchol. Pekne vidieť hlavný hrebeň pohoria.

Fotografie z výletu na Kľak

contentmap_plugin

 
TOPlist TOPlist