Oblasť v okolí Borinky ponúka turistom viacero zaujímavostí. Jednou z nich, hoci málo známou, je skalná vyhliadka pod hradom Pajštún. Vyhliadka predstavuje akési bralo v tvare skalného hrebeňa, ktoré vytŕča niekoľko metrov ponad koruny stromov. Skala tak trochu leží v tieni neďalekého hradu Pajštún a prístupná je len neoficiálnym bočných chodníčkom, ktorý sa odpája zo žltej značenej turistickej trasy.
Lokalita, kvôli svojej skrytosti je menej navštevovaná a často krát o nej nevedia ani ľudia, čo navštívili blízky hrad už veľa krát. Skalná vyhliadka je síce blízko zrúcaniny, no cez listnaté stromy si ju takmer nikto nevšimne. Dokonca ju prehliadnete i v období, keď sú stromy zbavené lístia. Vyhliadke uberá na atraktivite práve ruina, na ktorú smeruje väčšina návštevníkov týchto miest, sledujúc vidinu výhľadov z hradu. Vyhliadka pod Pajštúnom však vo výhľadoch veľmi nezaostáva.
Nočné inšpirácie.. Tím PlanetSlovakia takto premýšľa nad ďalším článkom pre web :)
Na internete sa toho o lokalite tiež moc nedozviete. Dokonca ani k samotnému názvu skaly sme sa nedopracovali, či už z máp alebo literatúry. O mieste sa nikde nepíšte, preto sme lokalitu nazvali pracovným názvom „Vyhliadka pod Pajštúnom“. Ešte nás napadol názov „Malý Pajštún“ a potom kopu iných hlúpych názvov, ktoré však netreba zverejňovať :).
Skalný masív je zaujímavý peknými výhľadmi, hlavne smerom na juh,západ a čiastočne i východ. Určite je tu väčší kľud ako na neďalekom Pajštúne. Výhľady sú pritom veľmi podobné, hlavne smerom na juh a dokonca sú aj v niečom krajšie. Našli sme tu tiež niekoľko ohnísk, preto usudzujeme že sem z času na čas chodia ľudia táboriť.
Vyhliadka je výborne dostupná, keďže leží pár minút chôdze od zrúcaniny hradu Pajštún, ktorý má sám o sebe vynikajúcu prístupnosť z neďalekej dedinky Borinka. Výlet sem preto môžeme zaradiť do kategórie „obmedzené časom“. Tam i späť sa to dá zvládnuť tak za hodinku a pol. Možno i rýchlejšie. Jedinou nepríjemnou záležitosťou na trase je vcelku strmý, asi 15 minútový úsek pod hradom Pajštún. Ináč je výlet sem veľká pohoda. Aj preto môžeme Vyhliadku pod Pajštúnom odporučiť naozaj všetkým ľuďom dobrej vôle :). Skvelým nápadom je spojiť návštevu vyhliadky s návštevou neďalekého hradu. Ak teda pôjdete na hrad Pajštún, nezabudnite sa tu zastaviť, určite nebudete ľutovať.
Celkový pohľad na vyhliadku pod Pajštúnom. Jedná sa o vyčnievajúce skalné bralo s výškou 5-10m v najvyššej časti.
Skalný hrebeň. Vyčnievajúca skala tvorí akýsi hrebeň, ktorý môže mať dĺžku približne 100 metrov.
Kde to je?
Vyhliadka pod Pajštúnom leží v tieni omnoho populárnejšej ruiny hradu Pajštún. Tá je iba kúsok nad vyhliadkou. Približne 5 minút chôdze do kopca. Obe lokality sú však veľmi rýchlo prístupné z malokarpatského podhoria, Bratislavy a okolitých dediniek. Obe sú preto vhodným cieľom, keď nie je času nazvyš. Stačí ak sa odveziete autom, alebo autobusom do Borinky a behom pol až trištvrte hodinky pešo vystúpite až k rázcestiu pod zrúcaninou Pajštúna.
My sme sa sem vydali autom a zaparkovali sme uprostred obce na menšom parkovisku pri kostole. Zaparkovať sa dá aj v bočných uličkách. Výhodná je najmä tá, ktorou prechádza červená značka v smere výstupu na Pajštún. Odbočiť do nej musíte pri kostole smerom doľava. Ak sa v obci neviete orientovať a netušíte ktorou uličkou vedie značená trasa, práve kostol pred ktorým sa dá zaparkovať môže byť dobrý orientačný bod, z kade môžete na túru vyraziť.
Červená značka vedie z obce až na hrad. Na rázcestí pod hradom sa potom od nej odpája žltá značka smerom do Stupavy. To je správna voľba, ktorou sa treba vybrať. Práve pri žltej značke sa kúsoček od rázcestia, asi 3-4 minúty chôdze dolu kopcom, nachádza miesto, ktoré hľadáte. Tu však treba upozorniť na to, že žltá značka nevedie priamo ku skale, ale ju obchádza niekoľko desiatok metrov popod ňu. K miestu sa dostanete bočnou cestičkou, ktorá je vyšľapaná a mali by ste si ju všimnúť.
Čo sa týka náročnosti výstupu, odporúčame sa pripraviť na trochu strmší svah v druhej časti výletu. Budete stúpať takmer po kolmici smerom na vrstevnice svahu k ruine. Ak sa sem vyberiete v noci, nezabudnite si vhodný svetelný zdroj. Terén nie je komplikovaný a mala by postačiť čelovka. Na samotnú skalu sa dá vyjsť bez väčších ťažkostí. Dávajte si však pozor, keď sú skaly vlhké. Vcelku sa šmýkajú. Skalný hrebeň je už potom dobre priechodný.
Križovatka ciest. Na tomto mieste začína slušný stupák, ktorý končí až pod hradom Pajštún. Pripravte sa na približne 15-20 minútové kardio cvičenie :)
Posledné metre.. Tento chodníček už nie je značený. Je však vyšľapaný, takže miesto by ste nemali minúť. Skala je viditeľná už pomedzi stromy. Keď je však les v lete zarastený, miesto je horšie viditeľné.
Vyhliadka pod Pajštúnom
Pekný skalný chrbátik, ktorého je vyhliadka súčasťou, zdá sa nemá žiadne špeciálne geografické pomenovanie, hoci ide o výraznú skalu s kolmou stenou vysokou približne 5-10m, čo ju od okolitého terénu výrazne oddeľuje. Chrbát je dlhý možno tak 100 metrov a je pokrytý iba zakrpatenými stromami.
K najvyššiemu bodu skalky vedie stupňovitý skalný terén. Sú to akési, prírodné vápencové schodíky. Po daždi bývajú šmykľavé, čo spolu s exponovaným zrázom po ľavej ruke vytvára riziko nepríjemného pádu do skál. Preto, najmä v noci, opatrne. Prekvapiť vás napočudovanie môže i vietor, ktorý sa tu za určitých podmienok dokáže vcelku silno oprieť, až vás doslova zhadzuje z nôh. O jeho sile najlepšie svedčia tunajšie zakrpatené, počasím formované stromy a kry. Aj počas našej návštevy značne fúkalo. Stačilo však, že sme zišli zo skaly a vietor rapidne ustal.
Po prekonaní niekoľkých skalných schodíkov sa pred vami otvorí nečakane milé plató s rozmermi približne 10 metrov štvorcových. Po stranách má dva výrazné stromy a pod nimi romantické ohnisko. Či je rozkladanie ohňa povolené, ťažko posúdiť, pretože skala je súčasťou prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. My ohne na neznámych miestach nezvykneme rozkladať. Maximálne si uvaríme čaj na plynovom variči. Na mieste vás ďalej upúta smerom k Stupave spadajúci, odlesnený, skalný hrebienok a predovšetkým nekonečný výhľad na rovinu pod Malými Karpatami.
Spomínané vetrom ošľahané stromy, ohnisko, a ďaleký výhľad na horizont, pri pohľade od skalných schodíkov utvárajú špecifickú atmosféru tohoto inak, neznámeho a v podstate bezvýznamného miesta uprostred lesa. Vyhliadková plošinka je pokrytá drobnou trávou a poskytuje veľmi romantické miesto na posedenie. Ideálne pre dve až tri osoby. Miesto má svoje čaro a okrem ďalekého horizontu z neho možno vidieť i zbytky veže Pajštúna ako aj obec Borinka pod vašimi nohami. My sme stadiaľto videli i stádo muflónov, ktoré ráno v stáde pobehovali pod skalou. Nevyhli sme sa ani spoločnosti čínskych inváznych lienok, nočných motýľov, a najrôznejších pavúkov. Na to, že bol koniec novembra, vcelku pestrá fauna.
Terén vyhliadky je bez problémov priechodný. Vrchol je tvorený vyčnievajúcimi skalami, trávou a zakrpatenými stromami.
Zakrpatený strom. Stromy sú tu mierne zakrpatené a poprehýbané tak, aby čo najlepšie odolávali veterným podmienkam
Z vyhliadky pod Pajštúnom sú extrémne pekné pohľady na západ slnka, nočné mestečká Slovenska i Rakúska, alebo diaľnicu D2. Videli sme tu i miliardy hviezd a samotnú Mliečnu cestu. Východ slnka tu však moc neuvidíte, pretože slnko bude schované za zalesnenými pahorkami, ktoré vám budú brániť vo výhľade.
Pod vyhliadkou sa nachádza pás skál, vysoký odhadom 5m. V jednom mieste je v ňom vklinená malá jaskynka. Vápencové skaly sú na niektorých miestach značne rozrušené a voľné. Ak chcete ísť liezť, vhodnejšie bude neďaleké hradné bralo Pajštúna, ktoré je spravované lezcami a ponúka oveľa krajšie cesty. V niektorých miestach s kompaktnými skalnými úsekmi sú trhliny, z ktorých vychádzalo množstvo ázijských inváznych lienok. Vcelku zaujímavý úkaz, spoluvytvárajúci jedinečnú mikrofaunu vyhliadky pod Pajštúnom.
Z vrcholu vyhliadky sme si neskôr všimli ohnisko pod skalnými schodíkmi, kryté stromami. Ukázalo sa však, že plôška v bezprostrednej blízkosti ohniska je pokrytá množstvom hranatých kameňov a nie je veľmi príjemná na posedávanie. Navyše výhľad odtiaľ nie je žiadny, pretože lokalita je obklopená stromami. Pri jednom z dávnejších táborení nás tu prekvapila líška. Asi tiež súčasť tunajšej fauny. Zažiť sa tu dá teda množstvo vecí aj mimo hlavnej atrakcie v podobe výhľadu.
Pohľad do spodných partií skalného brala. V týchto miestach je dobré si dávať pozor, hlavne za nižšej viditeľnosti, aby ste nepadli dole. Určite by to bolelo :)
Pod skalou. Skala pod Pajštúnom je nevysoká, avšak výhľady z nej majú čo ponúknuť.
Dlhá noc na vyhliadke a večerné kino
Opäť to bol jeden z tých dní, keď nie je mnoho času na dobrodružstvá v prírode, ale túžba vyraziť von je neprekonateľná. Len kde nájsť miesto blízko Bratislavy, ktoré by sme už tisíckrát nenavštívili a ako zažiť niečo pamätné? Odpoveďou môže byť navštívenie hoci aj známeho miesta v neobvyklý čas. Či už v inom ročnom období, v daždi, v snehu, alebo napríklad v noci.
Vhodným miestom za našej, časovo obmedzenej situácie, sa nám zdala vyhliadka pod Pajštúnom, ktorá nás lákala už istý čas. Okrem iného malo byť vcelku zaujímavé a rôznorodé počasie. Veď prečo nevyskúšať bivak pod hviezdami, prípadne vo vetre a absolútnej hmle?
Na plošinke pod Pajštúnom sme tiež chceli otestovať naše prvé kúsky odľahčenej kempovacej výbavy. Celtu, páperový spacák, ultraľahké pončo, ktoré nachádza využitie ako veľmi šikovný stan. Aby sme sa príliš nenudili, pretože noci sú v zime extrémne dlhé, dúfali sme v pekné nočné výhľady. Počasie však malo byť riadne veterné, miestami so zrážkami neurčitého druhu. Skalný hrebienok pod hradom Pajštún nám preto poskytol výborné podmienky na testovanie.
Podvečerná silueta. Západ slnka sme na vyhliadke bohužiaľ nestihli. Došli sme takpovediac po funuse.
Miesto je na tunajšie pomery značne exponované a vystavené poveternostným vplyvom, hoci sa nachádza iba smiešnych 430m nad morom. Bol to práve silný vietor, ktorý nám riadne znepríjemňoval pobyt na tomto mieste. Vôbec to však nevadilo, pretože práve preto sme tu boli. Kvôli poriadnemu testu, s možnosťou úniku do blízkeho auta :).
Po príchode na miesto sme však chvíľu ešte zvažovali, či predsa len neísť do väčšieho závetria ruiny hradu, alebo na lúčku s táboriskom nad Borinkou. Vietor bol totiž veľmi silný a pri teplote niečo nad nulou aj značne chladný a nepríjemný. Myšlienku zmeny miesta sme nakoniec zavrhli. A dobre sme spravili.
Miesto na bivak na vyhliadke je skryté asi meter pod najvyšším bodom plošinky, z náveternej strany kryté stromom, ktorý ak je pokrytý listami, môže slúžiť aj ako veľmi dobré tienidlo proti slnku. Teraz bolo lístie komplet opadané, no práve znížená poloha bivakovacieho miesta pod hranou hrebeňa, nám umožnila aké-také závetrie. V týchto miestach v podstate ani nie je veľa možností na výber. Povrch totiž často tvoria drobné skalky, prípadne je mierne svahovitý a rozložiť sa dá len na niekoľkých miestach.
Vrcholové plató vyhliadky. Skvelé miesto a v podstate aj jediné, kde sa môžete na noc rozložiť.
Rýchlo sme rozbalili našu výbavu na spanie. Bolo niečo po štvrtej hodine po obede, západ slnka sme premeškali a vyvstala otázka, čo s načatým večerom. V tom vetre sa nám fotiť vôbec nechcelo. Bola riadna zima na ruky a v neforemných rukaviciach to nebol žiaden plezír. Nočné výhľady však už teraz boli čarovné. Bolo vidno najmä dedinku Borinka s vysvieteným kostolom. Devínsku Novú Ves, Stupavu a mestečká ďaleko v Rakúsku. Pekný, romantický pohľad. Letná noc by ale bola istotne príjemnejšia.
Času do svitania sme mali neuveriteľné množstvo a jediné čo nám v tej chvíli napadlo, aby sme zostali verní outdoorovému duchu tohto podujatia, bolo zaliezť pod pončo, vypnutého do formy stanu, a v pohodlí nafukovacej karimatky pod zadkom sledovať videá na Youtube :). Keďže sme outdooroví nadšenci, tak že si pozrieme niečo čo súvisí s touto témou, prípadne s témou prežitia v prírode.
Nakoniec sme skončili pri pozeraní techník prežitia, ktoré súviseli s jazdou osobným automobilom, s ktorým podľa tohto videa, veľmi ľahko a nečakane môžete neplánovane skončiť uprostred zamrznutej, ľudoprázdnej pustiny. Pár jednoduchých návodov ako z toho von bolo zdrojom nekonečnej zábavy pre nás v tento večer. Skvele sme sa zabávali aj nad videom aj nad absurdnosťou celej situácie na skalnom výčnelku pod Pajštúnom. A to sme ani nemali vypité! Jedno je však isté, ak si pozriete hocaké video v stane, počas veternej smršte, je to celkom iný zážitok ako v papučkách, doma na gauči (papučky sme síce mali aj tu, ale iba páperové na zvýšenie teplotného komfortu). No skrátka bolo naozaj veselo.
Počas jednej prestávky medzi videjkami, sme sa odhodlali vyliezť z pončo-stanu a na veľké prekvapenie nefúkal absolútne žiadny vietor. Akoby niekto vypol klimatizáciu. Bolo ešte stále nad nulou, no predtým vietor teplotu značne znižoval. Nuž windchill efekt v praxi. Podmienky sa neočakávane zlepšili a my hor sa do fotenia. Vzniklo pár vcelku podarených záberov, ktoré vám tu prinášame. Nech sa páči, posúďte sami.
Fotogenický strom na vrchole. Dole, v hmlistom opare vidieť svetlo z pouličného osvetlenia v Borinke
Fotogenický strom na vrchole 2. V pozadí svetelný smog z Bratislavy a okolitých obcí.
Hviezdy a hmla. Človek by neveril, ale v oblasti Pajštúna sú vcelku dobre vidieť hviezdy. V našom prípade nám však výhľad na nebo pomaly zahatala hmla.
Po asi hodinke veľmi kreatívneho fotenia, kedy čas bežal ako voda, nasledovala druhá séria videa a čaju, ktorý sa nám podarilo uvariť v ešuse počas bezveterného okna. Tento krát sme si pozreli video o repelentoch na hmyz :). Po vyše polhodinovej dávke zaujímavých informácií a nespútanej zábavy sme usúdili, že je čas ísť spať. Jeden vonku pod hviezdami, druhý pod pončo-stanom.
Po vystúpení zo stanu sa tentokrát ukázalo, že celý skalný hrebienok je v absolútnom mlieku. V hmle, z ktorej navyše padala rosa. Viditeľnosť bola doslova pár metrov. Vzduch bol plný vlhkosti a dosť pripomínal parnú saunu, akurát že para nebola horúca. Skryli sme sa teda ako sa najlepšie dalo a prečkali do rána.
Okrem iného sme sa vyzbrojili zabudnutým ražňom na opekanie, ktorý tu niekto nechal a pár kamienkami na odháňanie otravných líšok s ktorými už máme v oblasti Pajštúna skúsenosti. Mršky niekedy nedajú spať a kradnú jedlo a výbavu z batoha :). Túto noc sa im ale akosi nechcelo a nakoniec žiadne neprišli. Ani sa nečudujeme, komu by sa v tomto počasí chcelo?
Neskôr hmla opadla, avšak znova sa pridružil nepríjemný vietor, ktorý trval až do svitania. O 6.30 ráno bolo naozaj šedivo a oblačno. Počasie vyslovene mizerné, hodné slučky na krku :). Nechcelo sa nám ani vyliezť z brloha, ani uvariť koťogo s vyberanou kávou. Ranná romantika sa nekoná. Miesto toho nasledovalo neurotické pobiehanie po vyhliadke s cieľom zahriať sa. Rýchla séria fotenia, balenie a zostup k autu. Pri tej rýchlosti sme zabudli spraviť výhľadové fotky do okolia, takže tie pribudnú snáď na budúce :)
Paradoxne, pár minút od zostupu z vrchola vyšlo nádherné slnko, ktoré príjemne hrialo. Komu by sa ale chcelo šliapať znova do kopca? Tak sme si cestou naspäť len pofotili les a výstupovú cestu ku hradu, popri ktorej je viacero ďalších táborísk. Po ceste naspäť sme sa na chvíľu zastavili pri akomsi prameni, vedľa ktorého je altánok a kopa popadaných stromov. Do Borinky sme prišli o pár minút neskôr a čochvíľa sme už sedeli v aute na ceste do Bratislavy.
Na to, že sme tu strávili iba jeden sobotný večer, za vcelku nepríjemného počasia, sme zažili maximum zábavy a vcelku pestré situácie. Odporúčame preto, aby ste si išli pozrieť vyhliadku pod Pajštúnom na vlastné oči. Osobná skúsenosť je neprenosná!
Pajštúnsky hrad. Z vrcholku, pri pohľade na severovýchod uvidíte jednu z veží hradu Pajštún.
Cesta za Borinkou. Hneď za Borinkou pôjdete takýmto vcelku fotogenickým údolím.
Čo si pozrieť v okolí?
- Hrad Pajštún - ruina hradu s výborným výhľadom na okolie, vychýrená lezecká oblasť lokálneho významu
- Ruina Dračí hrádok (Hadí hrad) - nachádza sa nad Borinkou v smere na Medené Hámre
- Medené hámre - bývalý kameňolom obrovských rozmerov, ku ktorému prislúcha rovnomenná horská obec (už neobývaná), na Medených Hámroch si dnes môžete i zaliezť, lokalitu spravuje partia lezeckých nadšencov
- Marianka - významné pútnické miesto s peknou krížovou cestou v lese. Navštíviť môžete aj miestne kameňolomy. Z jedného je vcelku pekný výhľad.
- Vodná nádrž Lozorno - nekomerčná, ale o to príjemnejšia vodná nádrž nad Lozornom
- Bobria hrádza a vodná nádrž Kuchyňa - priehrada v Kuchyni láka zaujímavosťou v podobe vysutej lávky nad vodnou hladinou. Môžete si tu spraviť peknú prechádzku nad jazerom.
- Písaný kameň a ostatné hraničné kamene – staré hraničné kamene kdesi medzi Záhorskou Bystricou a Račou, oddeľujúce bratislavské panstvo od okolia
Hrad Pajštún pri pohľade z lúky za Borinkou. Skalnú vyhliadku z tade neuvidíte, pretože je skrytá za stromami.
