Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry má začiatok vo Fačkovskom sedle, prechádza Martinskými hoľami a končí v dedinke Strečno pri rieke Váh, pod ruinami starého a nového strečnianskeho hradu. Ak sa chcete stratiť v divočine aspoň na dva dni a pritom zažiť nezabudnuteľné, takmer nikým nerušené chvíle relaxu a dovolenky ďaleko od civilizácie, ale aj dobrodružstva, vyrazte do tohto pohoria.
Spokojnosť. Na hrebeňovke Lúčanskej Malej Fatry by mal byť každý horal nadmieru spokojný. Divoká príroda, pokoj, žiadne masy. Čo viac si priať?
Ak sa radi túlate a prespávate pod holým nebom, prípadne zostávate radi odkázaní sami na seba, Lúčanská Malá Fatra je tou pravou destináciou pre vašu dovolenku na Slovensku. Samotný hrebeň čo do terénu, predstavuje nie úplne najjednoduchšiu turistiku v dĺžke cca. 50km. Ak pochodujete s ťažkým batohom, zbalení na viac nocí v divočine, užijete si najmä pravidelné stúpania a klesania s celkom namáhavým prevýšením. Za zmienku stojí napríklad stúpanie na vrchol Hnilickej Kýčery, vrchol ktorej, našťastie, odmení špičkovým výhľadom. Ak máte šťastie na počasie.
Pamätný ,,stupák" na Hnilickú Kýčeru. Hnilická Kýčera predstavuje naozaj strmé stúpanie. Jej vrchol leží vo výške 1218m.
Nepríjemný je taktiež záverečný strmý zostup z hrebeňa do obce Strečno. Možno povedať, že chodník hrebeňovky je vedený akoby naprieč menšími hrebeňmi. Neustále klesá a stúpa, tak ako prekračujete jednotlivé priečne hrebienky. Môže to byť značne vysiľujúce. Všetko však vynahradí krása prírody.
Pohľady z hrebeňovky. Červeno značený chodník poskytuje stále niečo zaujímavé. Najmä skutočnú a neporušenú divočinu. Počas nášho prechodu sme nestretli takmer nikoho.
Lúčanská Malá Fatra určite poskytne romantickú dovolenku v prírode počas letných mesiacov. Ak by ste zvažovali zimnú túru, nevyrážajte bez predošlých skúseností z pochodov v tejto oblasti. Trasa hrebeňa je dobre značená, ale v zimných mesiacoch môže byť orientácia a rýchlosť pochodu v tomto pohorí značne obmedzená. Zimné výlety do Lúčanskej Malej Fatry však celkom určite patria k tomu najkrajšiemu, čo dokáže slovenská príroda poskytnúť.
Už samotný úvodný popis naznačil, že v prípade hlavného hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry sa bude jednať o relax v jedinečnej kombinácii prírodných celkov, ale aj histórie. Po trase hrebeňovky Lúčanskej Malej Fatry to dokladuje niekoľko dovolenkových centier, historická prítomnosť SNP (aj v podobe niekoľkých diel) a spomínané hrady. Čo sa týka samotnej dovolenky, zaujímavé sú najmä lyžiarske strediská vo Fačkovskom sedle a na Martinských holiach.
Hrebeň Martinských holí. Martinské hole sú lyžiarskym strediskom, ale aj pekným kúskom kraja pre turistiku.
Z Fačkovského sedla na Kľak
Kľak je súčasťou hrebeňovky Lúčanskej Malej Fatry, pričom tá tu začína resp. končí. Ide teda o dôstojný štart/cieľ pekného pochodu divočinou. Kľak turistov láka najmä svojou dobrou prístupnosťou a skvelými výhľadmi. Na Kľak preto odporúčame, vyjsť si aj vrámci kratšieho výletu z Fačkovského sedla. V sedle je možné sa občerstviť. My sme si tu dopriali klasickú cestovateľskú kombináciu halušky a kofču. Vrchol Kľaku doporučujeme navštíviť v ktoromkoľvek ročnom období. Je pomerne dobre dostupný a výhľady z neho sú prvotriedne
Úvodné pasáže trasy na Kľak nie sú pre aktívneho turistu v lete náročné. Cesta vedie spočiatku prevažne lesom. Na úvod ponúka príjemné stúpanie z Fačkovského sedla, kde je možné doplniť zásoby, či najesť sa v reštaurácii. Stúpanie s občasnými prestávkami pokračuje až na Kľak, ktorého vrchol je tvorený špecifickou doskovitou kryhou. Pod vrcholom kedysi stála chata. Dnes tu z nej nájdete už len základy.
Okolo bývalej chaty budete prechádzať tesne pod vrcholom. Pri jej základoch bol i krátky text, z ktorého sme sa dozvedeli, že šlo o chatu. Za zvyškami objektu už nasledovali zaujímavé chodníčky popri ešte zaujímavejších skalách. Na vrchole Kľaku potom stojí mohutný dvojkríž. Výhľady sú vzdušné, vidno ďaleké horizonty. Neraz sem chodia prespávať horali, aby zažili horskú romantiku a spravili pamätné fotky. Tie sú z tohto miesta naozaj čarovné. Nás zaujali aj samotné vrcholové partie, ktoré sú vskutku neobvyklé.
Fačkovské sedlo. Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry začína vo Fačkovskom sedle. Jej prvým vrcholom je Kľak. Má 1351m.
Cez Martinské hole k Strečnu
Z vrcholu Kľaku je dobre viditeľné pokračovanie hrebeňa smerom k Martinským holiam. Vydáme sa týmto smerom a hneď sa presvedčíme, že príroda hrebeňa poskytuje okrem nádherného, divokého prostredia, nespočetné útulné miestečká na bivak. Dosvedčuje to i viacero v minulosti použitých ohnísk v blízkosti chodníka. Hrebeň pokračuje miestami lesom a občasnými ďalekými, výhľadmi, striedajúc veľké lúky. Vody je v prameňoch popri ceste dostatok.
Kľak je výborný výhľadový vrchol. Z Kľaku si môžete perfektne pozrieť ďaleké okolie.
Po prejdení lesnatejšej úvodnej časti sa dostávame k Martinským holiam. Les vystrieda kosodrevina a rozľahlé vysokohorské lúky. Lyžiarske stredisko, ktoré je tu vybudované leží v oblasti vysielača, ktorý je za dobrého počasia pozorovateľný už z diaľky. Ďalej hrebeň pokračuje hôľnatým terénom v smere na Minčol a ďalej až k strmému a takmer nekonečnému zostupu do Strečna, kde sa nachádza aj vlaková stanica s krčmou.
Minčol. 1364 metrov vysoký Minčol je posledný výraznejší vrchol hrebeňovky. Rovnako ako Kľak na začiatku, je opatrený dvojkrížom.
Príbeh spod Kľaku
Na Kľak sme v tom čase vystúpili vrámci jesennej hrebeňovky Strážovských vrchov a Lúčanskej Malej Fatry. Rozhodli sme sa prenocovať na horskej búde s názvom Útulňa Javorinka. Podľa fotiek, ktoré sme mali k dispozícii, to bol presne ten typ ubytovania, ktorý sme si vysnívali. Nocľah v útulni na horskej lúke, kúsok pod vrcholom Kľaku nám perfektne pasoval do časového itineráru.
Nie je vlastne vôbec isté, prečo sme sa nakoniec rozhodli prespať pred búdou vo vlastnom stane. Každopádne najskôr sme si dali chutnú večeru, vyúdenú nad tunajším ohniskom. Milo nás prekvapilo, že sme tu našli nachystané drevo a lavičky okolo ohniska. Noc bola zvláštna tým, že jelenia ruja bola práve v plnom prúde. Kto to nezažil, nech ide na jeseň do kráľovstva Kľaku. Vtipné na tom bolo to, že jelene ručali nepretržite deň aj noc a bolo ich asi tisíc. Smiešne bolo to, že žiadneho sme nevideli. Len z húštin sa ozývalo niečo ako extrémne hlasné grcanie :). To nám našu hrebeňovku naozaj ozvláštnilo a dodnes na to s humorom spomíname.
Čo navštíviť v okolí?
Kľak - prvotriedny výhľadový vrchol, vhodný i na jednodňový výlet s deťmi
Strážovské vrchy - krásna hrebeňovka, vhodná na nerušené potulky v prírode v stratenom kúte Slovenska. Prirodzene nadväzuje na Lúčanskú Malú Fatru.
Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry - je logickým pokračovaním Lúčanskej Malej Fatry, celkovo je vyššia a turisticky populárnejšia.
Blatnická Veľká Fatra - málo známa, prekrásna oblasť, ktorú charakterizujú skaly a skalné kaňony, odporúčame ju preskúmať chodníčkom Janka Bojmíra.
Ostrá - špičkový vrchol pri Blatnici, neprekvapí výškou, ale formou a výhľadmi.
Tlstá - Zaujímavý terasovitý vrchol, ktorý sa hodí aj ako samostatný cieľ jednodňovky. Cesta k nemu cez skalnatý terén zabaví i náročnejších. Z vrchu sú dokonalé výhľady na celý Turiec i Malú Fatru.
Manín, Manínska tiesňa a Kostelecký dóm tzv. Strecha Slovenska - prekrásna oblasť, populárna lezecká oblasť, s najväčším previsom karpatského oblúka vôbec s tzv. Kostoleckým dómom (Strecha Slovenska)
Súľov - oblasť skalných veží, patrí k skvostom Slovenska. Medzi skalami nájdete i ruinu Súľovského hradu.
