Nie, v tomto článku sa nebudeme venovať významnému nízkotatranskému vrcholu s veľmi podobným názvom. Práve naopak, pôjde o zaujímavú lúčku nachádzajúcu sa nad nížinatým krajom Bratislavy. Kráľova hora je veľká trávnaté priestranstvo nad bratislavským sídliskom Dlhé Diely v Karlovej Vsi. Táto lokalita tvorí jedno z najznámejších miest Malých Karpát. Leží na samotnej hranici malokarpatských listnatých lesov a sídliska, neďaleko vrcholu Devínskej Kobyly. V mapách možno naraziť i na geografické pomenovanie Kráľov vrch a nadmorskú výšku 281m. V skutočnosti sa vďaka krásnym výhľadom z lúky zdá táto lokalita celkovo vyššie položená.
Miesto sa medzi obyvateľmi Dlhých Dielov teší veľkej obľube, pretože je veľmi prístupné. Zo sídliska ste tu doslova za pár minút. Kráľová hora slúži aktivitám ako sú prechádzky, šport – v podobe bicyklovania či behania. Je to tiež ideálne miesto na venčenie psa, či púšťanie šarkanov. Posedieť sa dá pri viacerých ohniskách. Navyše je to skvelé miesto kde začať turistiku, ak ste sa vybrali smerom do devínskych Malých Karpát.
Západ slnka na Kráľovej hore. Lúka dokáže vyčariť aj takéto scenérie.
Potulky úzkymi cestičkami Kráľovou horou. Tak blízko sídliska a predsa tak jedinečná. Chodník vedie naprieč celou lúkou a napája sa na lesné cesty.
Prístup na Kráľovu horu
Na Kráľovu horu je skutočne bezproblémový prístup, pretože hraničí s okrajom sídliska Dlhé Diely. Doviezť sa sem môžete autom, autobusom, ale aj na bicykli. Samozrejmosťou je pešia prechádzka, alebo v zime dokonca možnosť vyjsť si sem na bežkách. Tí čo využijú motorové vozidlo si však budú musieť posledný úsek vyšľapať po vlastných. Ide asi o 5-10 minútovú prechádzku do kopca od konečnej trolejbusov na Dlhých Dieloch.
Čo sa týka parkovania, to býva „obvykle“ bezproblémové, ale len do času, kedy ľudia zvyknú byť doma a lokálne parkoviská sú preplnené. Takže od tretej-štvrtej hodiny, keď sa ľudia začínajú vracať z práce, začínajú sa plniť aj priľahlé parkovacie priestory. Preto môže byť vhodnejšia doprava skôr trolejbusom. Na Kráľovu horu sa z konečnej bez väčších problémov dostanete i s menším dieťaťom, alebo kočíkom. Výstup od sídliska vedie po asfaltke a iba pár desiatok záverečných metrov vedie lesom. Lesná cesta je však široká a pevná.
Výstup na lúku vedie po modro značenom turistickom chodníku, ktorý kopíruje trasu asfaltky priamo do kopca. Kúsok za závorou na vrchole stúpania v mieste výraznej zatáčky doprava je nutné odbočiť vľavo do lesa, kde už cez stromy presvitá veľký voľný priestor Kráľovej hory. Pre lepšiu orientáciu, cez lúku vedú i drôty vysokého napätia a tak sa môžete zorientovať podľa výrazných, vysokých stožiarov, ktoré si určite všimnete. Ak nechcete ísť po asfaltke, od konečnej vedie popri nej i lesný chodníček, ten je však najvhodnejší pre pešiu prechádzku. S orientáciou vám istotne pomôže i fakt, že na toto miesto chodí množstvo ľudí za relaxom. Takže stačí len sledovať ľudí z kade, a kam chodia. Trafiť na Kráľovu horu by ste preto mali zvládnuť bez väčších ťažkostí.
Cesta z Kráľovej hory k trolejbusom. Od konečnej trolejbusov na Dlhých Dieloch sa touto asfaltkou dostanete k odbočke na lúku. Tá sa nachádza kúsok za touto závorou.
Príchod na Kráľovu horu. Lúčku nájdete i za pomoci sledovania stĺpov vysokého napätia.
Na Kráľovej hore
Prvé čo vám na lúke „udrie do očí“ je mohutný starý dub na jej okraji. Je naozaj veľmi pekný. Z tohto miesta sú zároveň pekné pohľady na celú lúku. Jej stredom prechádza výrazný, široký chodník s množstvom kameňov. Terén tu však nie je nijako špeciálne náročný a tých pár sto metrov prejdete i s kočíkom, ak si lokalitu chcete viac pochodiť. Pri vstupe na lúku je informačný panel, z ktorého s dajú dočítať naozaj zaujímavé informácie o lúke, aj z hľadiska jej historického vývoja.
Lúka má charakter niečoho, čo by sa dalo nazvať lesostepou. Lokalitu ohraničujú husté, listnaté lesy. Je porastená vysokými trávami a množstvom černíc či šípok. Keď sa tu ocitnete s deťmi v čase ich dozrievania, pripravte sa, že im budete musieť oprať oblečenie. Všetko vrátane jazykov, budú mať fialové. Ale zážitok zo samozberu lesných plodín, z lokality tak blízko mesta bude stáť istotne za tú trochu námahy. Okrem tráv a černíc, sa tu nachádza množstvo iných krovín, nižšieho vzrastu.
Divoké trávy. Kráľova hore je charakteristická krovinami a vysokými trávami.
Lúka je krásna takmer za každého počasia a preto nečudo, že sem množstvo ľudí vyráža na krátku prechádzku. Nie je to však tzv. „masovka“. Návštevnosť sa pohybuje stále v príjemných počtoch. Možno preto, že tu nikde nie je bufet, reštaurácia, alebo podobné ohniská masovosti. Na lúke stretnete bežcov, cyklistov, psíčkarov, v zime bežkárov a všetky možné kategórie návštevníkov, vyhľadávajúce najmä pohodový, časovo nenáročný relax, kedykoľvek po práci, v blízkosti mesta. V oblasti lúky je niekoľko ohnísk, ako zjavný pozostatok opekačiek. Takže lokalita slúži aj tomuto účelu.
Na jeseň tu bola dokonca súťaž v púšťaní šarkanov. Areál lúky totiž poskytuje ideálne podmienky na túto zábavku. „Šarkanistov“ sme tu viac krát stretli, najmä počas veternejších dní. Kráľova hora sa v minulosti nevyhla ani zájmu developerskej výstavby. Tieto plány však zatiaľ zostali po hromadných protestoch verejnosti iba v šuflíku. Snáď to tak aj ostane.
V lete je krásne pozorovať vlniace sa trsy tráv, kým v zime ak primrzne, je aj v tejto výške nádherná inovať. Na jeseň tu možno nájsť charakteristicky dožlta sfarbenú prírodu a na jar klasický rozkvet prírody. Kráľova hora tvorí biologickú mikrolokalitu so svojou vlastnou faunou a flórou. Nestihli sme ju bližšie preskúmať, ale isto by to bolo zaujímavé. Na lúke mimochodom žije množstvo hmyzu a na podvečer môže byť vcelku slušne otravný :).
Pestré zastúpenie druhov. Na Kráľovej hore nájdete kombináciu tráv, krovín, lesa a rôzneho drobného živočíšstva.
Ďalšie ohnisko v severnej časti lúky. Kráľova hora je zjavne cieľom nejednej opekačky.
Výhľady
To, čo robí Kráľovu horu špecifickou na ideálnu prechádzku, nie je len jednoduchá dostupnosť, príjemné prostredie, ale predovšetkým výhľady na Dunaj a Rakúsko. Je to prekvapivé, ale skutočne, vidno až ďaleko ponad Dunaj. Na protiľahlej strane sa týči vrchol rakúskeho kopca Konigswarte. Z lúky bývajú pozorovateľné krásne západy slnka, keďže lúka je orientovaná juhozápadným smerom. Výhľady sú potom najlepšie zo severu lúky, pretože čím viac pôjdete nižšie na juh, tým viac budú okolité lesy zavadzať vo výhľade.
Južné výhľady. Z Kráľovej hory sú krásne výhľady na rakúske kopce a krajinu v okolí Dunaja.
Turistika a cykloturistika
Kráľova hora je jednou zo vstupných brán do lesov devínskej časti Malých Karpát v oblasti Bratislavy. Miestom (resp. v tesnej blízkosti) vedie modrá značená trasa ktorá začína v Karlovej Vsi, dole pri električkovej trati. Trasa vedie chodníkom, ktorý lemuje okraj Kráľovej hory a neskôr sa napája na červenú značku, ktorou sa dostanete až na Devínsku Kobylu. Každopádne v tejto oblasti je nespočet lesných chodníkov, takže sa nemusíte sústrediť len na tie oficiálne. Jediným problémom môže byť to, že sa v spleti chodníkov dá poľahky zablúdiť. Každopádne skôr, či neskôr vždy vyjdete v civilizácii, ktorá je všade navôkol. Takže pravdepodobne by ste tu zahynúť nemali, pokiaľ sa stratíte :)
Okolie lúky je tiež skvelým miestom na cyklistiku. Odporúčame si vziať horský bicykel a skúmať lesné cestičky, prípadne si spraviť cyklovýlet na Devínsku Kobylu so zastávkou na lúke. Po neznačených chodníkoch sa dá dostať napr. do Devína, prípadne na neďaleký Sandberg. Pokiaľ je dostatok snehu, stretnete tu aj ľudí na bežkách. Ak teda uvidíte bežkársku stopu, prosím neničte ju.
Prechádzky Kráľovou horou. Lúka ponúka prostredie na príjemné prechádzky pre všetky vekové kategórie.
Psíčkari
Kráľova hora má veľkú obľúbenosť medzi majiteľmi štvornohých miláčikov. Je to jedno z mála dostupných miest v rámci Dlhých Dielov, kde majú psy veľmi slušný výbeh. Psov je tu vídať veľmi často a väčšinou to nespôsobuje väčší problém, aj keď sú voľne pustení. Vyzerá to že sú na ľudí a aj ostatné psy už zvyknutí. Zažili sme však aj prípady, keď si majitelia svojich psov nevedeli ustrážiť a buď sa rozbehli za iným psom, alebo dokonca bežcom či cyklistom.
Nám sa tiež raz stalo, že sme si sem prišli zabehať a zrazu po nás vyštartoval pes. Bolo to však v oblasti s vysokou trávou, kde sme sa z ničoho nič stretli. Pes bol rovnako zaskočený ako my, no našťastie to dobre dopadlo. Majitelia si psa spacifikovali hneď, keď po nás vybehol. Každopádne bolo by fajn, ak by majitelia psov brali ohľad na bežcov, cyklistov, alebo pobehujúce deti a svojich miláčikov si dobre strážili. Hlavne ak sú voľne pustení.
Aktívny relax. Kráľovu horu s obľubou križujú bežci i cyklisti. Stretnete tu aj množstvo psíčkarov.
Minulosť Kráľovej hory
Kráľova hora patrila v minulosti do Devínskeho panstva, ktoré spravovali Pálffyovci. Známa bola počas jednotlivých historických období pod menami ako Konigsberg, Pasienok, ale aj pod nárečovým Kukuričák. Zaujímavosťou je, že oproti v Rakúsku sa nachádza vrch s názvom Konigswarte. Možno tieto názvy spolu súvisia.
V najdávnejšej minulosti bola táto oblasť komplet pokrytá lesmi, ale v roku 1870 je v starých mapách označená ako puszta t.j. lúka. Svojimi vlastnosťami - dobré zdroje vody v okolí a mierne svahy tvorili ideálnu lokalitu pre pasenie dobytka. Najmä kôz a kráv. Pasenie sa spája s menom tunajšieho, obecného pastiera Gusta Mareka.
Zaujímavým experimentom zo socialistických šesťdesiatych rokov bol pokus o výsadbu ríbezlí priamo na lúke. Experiment skončil fiaskom, úroda buď rýchlo opadala, z dôvodu rýchleho dozrievania, alebo kríky na exponovanom južnom svahu vysychali. Podobne dopadla i neskoršia sadba kukurice.
Okrem poľnohospodárskej činnosti, však Kráľova hora odjakživa slúžila rekreačným účelom obyvateľov mesta. V lete sa tu pravidelne usporadúvali juniálesy, spojené s bujarou zábavou. Bolo by príjemné, ak by takáto tradícia mohla byť znovu obnovená. Miesto taktiež oddávna priťahovalo milovníkov pohybu v prírode, trampov a podobne.
Trávy, kríky, les. To všetko príroda skombinovala na tomto malom kúsku krajiny v tesnom susedstve mesta.
Počas druhej svetovej vojny miesto patrilo k Nemeckej ríši. Dodnes to pripomínajú hraničné kamene roztrúsené na Devínskej Kobyle. Nemci si dobre uvedomovali strategický význam kopca, i celej oblasti. Na škodu veci bolo, že uvedené relaxačné akcie, až na tramping zanikli a už neboli obnovené. Podobne skončilo i pasenie dobytka.
K obdobiu vojny sa viaže taktiež vybudovanie opevnených delostreleckých kavern v susedstve Kráľovej hory, keďže z miesta bol dobrý výhľad. Stalo sa tak počas prvej svetovej vojny, keď boli kaverny vybudované i v oblasti Kamzíka a Sitiny. Dodnes ich možno v teréne objaviť a niektoré sú dokonca zrekonštruované a sprístupnené verejnosti (viac náš článok). Tento pasienok armáda dokonca využívala ako cvičisko.
Neskôr o lúku prejavili záujem developeri, keďže ide o pekné miesto pri lese s výhľadom. Občianske iniciatívy však zámer stavať tu nakoniec zmarili.
Zdá sa, že Kráľova hora mala oveľa zaujímavejšiu históriu ako by sa dalo očakávať, od tak obyčajného miesta pri panelovom sídlisku. Po všetkých tých divokých zvratoch lúka naplno slúži každodennému relaxu stoviek obyvateľov Karlovej Vsi a Dlhých Dielov, ale i širšieho okolia.
Lúka je atraktívna i pre zástavbu a developerov. V minulosti tu prebiehali spory medzi občianskymi aktivistami a developerskými spoločnosťami.
Čo si pozrieť v okolí?
- Hrad Devín - významný hrad v rovnomennej obci, je veľmi pohľadný a určite stojí za návštevu aj kvôli krásnemu výhľadu na sútok Moravy a Dunaja priamo pod ním
- Sútok Moravy a Dunaja - Morava sa do Dunaja vlieva pod hradom Devín a rieky tak vytvárajú zaujímavé prírodné divadlo, okrem toho je lokalita populárnym miestom prechádzok, nájdete tu pamätník na obete socializmu
- Devínska Kobyla - najvyšší vrch Bratislavy, s možnosťou návštevy opustenej raketovej základne z čias socializmu
- Sandberg – pieskový kopec - jedinečný pozostatok mora z prehistorických čias nad Devínskou Novou Vsou, obsahuje množstvo fosílií
- ZOO Bratislava - máte radi zvieratká? tu si môžete pozrieť dokonca i nosorožce, či žirafy.:)
- Botanická záhrada Univerzity Komenského - krásna prechádzka najrôznejšou flórou
- Bunkre pri Devíne - línia opustených bunkrov z čias pred druhou svetovou vojnou
- Vodárenská záhrada - v oblasti Karloveského ramena rozhodne stojí za návštevu táto špičková relaxačná lokalita, je bezplatná, skvele udržiavaná a vyhľadáva ju množstvo rodín s deťmi
- Karloveské rameno a lodenica - unikátna prírodná zátoka hneď pri husto civilizovanej sídliskovej zóne, rameno Dunaja s lodenicou na brehu, nájdete tu legendárnu krčmičku Mark Twain
Černice. Tie rastú na lúke v obrovských množstvách.
