Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

4.70833333333 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 4.71 (12 Votes)

Devínska Kobyla je so svojimi 514 metrami najvyšším bodom Bratislavy a zároveň jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľov hlavného mesta. Masív Devínskej Kobyly sa rozprestiera od okraja sídliska Dlhé Diely až po Devínsku Novú Ves, čo ju predurčuje na miesto trávenia voľného času a športové aktivity obyvateľov týchto mestských častí.

Tento vrchol, ktorý predstavuje začiatok Malých Karpát, je pokrytý pekným listnatým lesom stvoreným na príjemné prechádzky v každom ročnom období, ale aj bežkovanie, horskú cyklistiku a beh po sympatických lesných chodníčkoch. Po výstupe na najvyšší bod Devínskej Kobyly sa môžete potešiť výhľadom na Rakúsko a Dunaj. Rodiny s deťmi ocenia asfaltové úseky, vedúce napríklad z Dlhých Dielov z konečnej autobusov. Tieto sú vhodné na kočíkovanie v peknej prírode.

OdmenaOdmena. Vrcholová vyhliadka na Devínskej Kobyle. Odmena za námahu. Dolu Dunaj, vpravo zbytky základov niekdajšej horskej chaty.

Na prvý pohľad sa Devínska Kobyla javí ako nezaujímavý zalesnený vrchol, avšak napriek tomu skrýva mnoho zaujímavostí. Dôkazom jej krás je existencia národnej prírodnej rezervácie na jej západnom svahu s jedinečnou faunou a flórou - Devínska lesostep.

Ako sa dostať na Kobylu?

Napriek svojej neveľkej rozlohe možno na Devínskej Kobyle podnikať množstvo pekných a časovo nenáročných výletov, ktoré sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Vyštartovať môžete z Devína, kde sa nachádza zaujímavý Devínsky hrad resp. jeho ruina, ale taktiež sútok Moravy a Dunaja. Je to jedno z najdôležitejších miest histórie Slovenska. Na vrchol Devínskej Kobyly sa odtiaľto najrýchlejšie dostanete červeno značeným turistickým chodníkom priamo spod hradu.

Ďalšie možnosti prístupu na Devínsku Kobylu sú Dlhé Diely, Dúbravka, alebo Devínska Nová Ves. Je tu vybudovaná sieť turistických značených chodníkov a je možné robiť rôzne varianty prechodu. Vždy však objavíte niečo zaujímavé. Na jar sú to napríklad neopakovateľné snežienkami pokryté úbočia tohto vrchu. V zime zase veľmi príjemné bežkárske trate. Ak by ste šli z Dlhých Dielov, je možné sa vyviezť na konečnú trolejbusov a odtialto kombináciou viacerých značiek dosiahnuť vrchol kopca. Ku konečnej sa pohodlne priveziete taktiež autom. Parkovanie je možné po okrajoch hlavnej cesty, alebo na parkoviskách popri panelákoch. Cez víkend však nie je celkom jednoduché nájsť voľné miesto. Ak by ste chceli vyskúšať výstup z Devínskej Novej Vsi, vyberte sa z tejto mestskej časti po zelenej značke. Toto je asi najstrmší možný výstup na Kobylu.

Výstup na samotný vrchol Devínskej Kobyly je najmenej náročný po červenej značke. Výstup od západu je pomerne strmý najmä v záverečnej pasáži. Výhľad na susedné Rakúsko a Dunaj však stojí za námahu. Ak budete mať šťastie na počasie a dobrú viditeľnosť uvidíte i končiare predalpia.

Platí, že do všetkých východzích bodov sa dostanete autom, MHD a môžete ísť i bicyklom, pretože práve ním sa mnohí dovezú resp. dotlačia až na vrchol. O to krajší je potom následný zjazd. Parkovanie je vo východzích bodoch zatiaľ bezplatné (2017).

Ranná prechádzka lesomRanná prechádzka lesom. Čo môže byť krajšie, ako ranná svieža prechádzka lesom? Napríklad na takú Devínsku Kobylu.

Turistická chatka

K zaujímavostiam patrí fakt, že na vrchole Devínskej Kobyly stála kedysi turistická chata. Dnes sú z nej viditeľné základy. V čase železnej opony, keď bol tento priestor prísne strážený a uzatvorený, chata vyhorela. Pôvodne - za čias nemeckej ríše - chata patrila Karpathenvereinu a postavili ju v roku 1919. Slúžila bratislavnským turistom nemeckej národnosti. Po vojne bola postavená nová, väčšia slovenská chata. V tých časoch údajne na ňu nosil zásoby somár vodený psom.

Turistická chatkaTuristická chatka. V pravo, ako leží batoh vidieť zvyšky turistickej chatky, ktorá tu v minulosti stála.

Hraničné kamene Tretej ríše

Pri potulkách po turistických značkách pretkávajúcich Devínsku Kobylu na ne istotne narazíte, aj keď si ich možno ihneď nevšimnete. Hraničné kamene, ktoré vyznačovali hranicu medzi nemeckou Treťou ríšou a vtedajším Slovenským štátom. Kamene sú obrastené machom a šedivé, preto je možné, že najskôr uniknú vašej pozornosti. Niektoré z nich sa však nachádzajú hneď na okraji chodníka a tak o ne takmer zakopnete. Málokto si uvedomí, aký kus histórie vlastne predstavujú. Nás donútili tiež trochu popátrať. Informácií o kameňoch nie je mnoho, avšak z tých dostupných je isté, že hranica pochádza práve zo spomínaných čias.

Je zrejmé, že Devínska Kobyla vo vojnových časoch predstavovala dôležitý strategický bod, keďže si tu nacistické Nemecko vyznačilo hranice. Existujú správy, že počas oslobodzovania územia Slovenska na kopci padlo mnoho nemeckých i ruských vojakov. Samotné kamene sa zachovali ako pomerne nízke objekty v tvare kvádrov so zvetraným povrchom. Pôvodne mali na povrchu vytesané písmená D a S, označujúce územie jednotlivých štátov. V päťdesiatych rokoch boli tieto znaky z kameňov odstránené. Na jednom z kameňov sa však značky krajín údajne zachovali.

Hranica vyznačená kameňmi vtedy viedla stredom toku Karloveského ramena po okraji Jezuitských lesov a východným svahom Devínskej Kobyly až k rieke Morave. Obsadenie území bolo výsledkom Mníchovskej konferencie z roku 1938, keď bolo Československo nútené odstúpiť Nemecku najmä svoje pohraničné územia.

Opustená vojenská základňa z čias studenej vojny

O vojenskom význame Devínskej Kobyly svedčí aj iný, oveľa mohutnejší, železobetónový pamätník. Konkrétne sa jedná o rozsiahle zvyšky raketovej základne protivzdušnej obrany z čias studenej vojny. Ide o mohutnú základňu rozkladajúu sa v oblasti vrchola Devínskej Kobyly. Kedysi sem bol prístup nemysliteľný, no v súčasnosti sa sem mnoho ľudí zo zvedavosti vyberie na prechdázku. Základňa je ponechaná bez dozoru, v rozklade a niekdajšie budovy a raketové silá prerastá les. Pohybovať sa tu nie je z dôvodu havarijného stavu objektov  a rôznych nečakaných dier v teréne najrozumnejšie. Pohľad do raketových síl však rozhodne stojí za to.

Okrem toho vrchol Devínskej Kobyly leží práve na najvyššom bode základne. Na jeho mieste je vybudovaná vojenská pozorovateľňa v tvare rúry, z ktorej je obmedzený výhľad. Lepší výhľad je v čase mimo vegetačného obdobia stromov. K napútavejším legendám tunajšej raketovej základne patrí špekulácia, že sa tu v čase totality skladovali jadrové hlavice. Tie by z tohto miesta mohli bez problémov zasiahnuť vtedajšie krajiny západného bloku. Oproti kopcu sa rozkladá rakúska hora Konigswarte na ktorej je vybudovaný vysielač a tak majú konšpirácie z vtedajších čias zelenú.

Rozhľadňa vo vojenskom areáli

Devínska Kobyla žije športom

Ak radi beháte, Devínska Kobyla je ideálnou lokalitou na váš tréning, keď nemáte času nazvyš, po práci, alebo cez víkendy. Je možné tu robiť aj 20 kilometrové okruhy so zaujímavým prevýšením. Navyše sa tu organizujú bežecké, ale aj cyklistické podujatia. Medzi známe akcie patrí Beh Devínskou Kobylou a 24 hodinový non-stop výšľap na Devínsku Kobylu. Nespomenúť nemožno ani jeden z najpopulárnejších behov Slovenska - Beh Devín Bratislava, ktorý vedie popod úbočia tohto vrchu a koná sa pravidelne každý rok na jar.

Zimná rozprávka kúsok za sídliskomZimná rozprávka kúsok za sídliskom. Aj takáto je krajina v okolí najväčších bratislavských sídlisk. V oblasti Devínskej Kobyly nájdete dlhé kilometre bežeckých chodníčkov a v zime bežkárskych tratí.

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

Vrch Devínska Kobyla spadá pod územie národnej prírodnej rezervácie s rovnakým názvom. NPR Devínska Kobyla chráni prírodnú rozmanitosť južného výbežku Malých Karpát, ktorá má mimoriadnu botanickú, zoologickú, geologickú a paleontolgickú hodnotu. Oblasť je tiež význačná svojimi xerotermnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Súčasťou prírodnej rezervácie je aj unikátna paleontologická lokalita Sandberg.

Národná prírodná rezervácia vznikla v roku 1964 a v podstate zaberá celý západný svah vrcholu Devínska Kobyla. Má rozlohu vyše 100 hektárov. Platí tu ochrana 4.stupňa. Prírodná rezervácia sa vyznačuje veľmi veľkou rozmanitosťou fauny a flóry na veľmi malej rozlohe. Aj preto táto lokalita spadá do oblastí Európskeho významu. Lesy tu v súčasnosti tvoria až 90% rozlohy územia.

Ráno na Devínskej KobyleRáno na Devínskej Kobyle. Rána na Devínskej Kobyle bývajú veľmi pekné. Hlavne v lete po daždi, keď vyparujúca sa voda v lese vytvorí takéto hmlisté scenérie.

Na vrchol Devínskej Kobyly

Pretože je Devínska Kobyla vrch obklopený bratislavskou civilizáciou, dostať sa sem určite nebude veľký problém. Možností je hneď viacero. Či už je to z Karlovej Vsi, Dúbravky, Devína, alebo Devínskej Novej Vsi, trasu si môžete zvoliť presne podľa vašich potrieb. Prístup k Devínskej Kobyle je možný autobusom, autom, pešo, alebo na bicykli či bežkách.

SmerovníkSmerovník. Devínska Kobyla je križovatkou viacerých ciest. Či už sa vyberiete z Dúbravky, Karlovej Vsi, Devína alebo Devínskej Novej Vsi, vždy sa tu dostanete úplne bez problémov. Žeby všetky cesty neviedli len do Ríma, ale aj na Devínsku Kobylu? :)

Z Karlovej Vsi

Ak ste sa rozhodli vyraziť z Karlovej vsi, tak môžete využiť dve značené cesty. Výhodou je aj to, že obe trasy začínajú pri autobusových, alebo električkových zastávkach. Z Dlhých dielov vedie modrá turistická značka, ktorá prechádza popri obľúbenej lúke Kráľova hora. Zhruba za 20minút sa cesta napojí na červenú značku pri križovatke Jezuitské lesy. Potom ju budete nasledovať až na samotný vrchol Devínskej Kobyly. Červená turistická značka vedia aj priamo z konca Karlovej vsi, čiže v závislosti od toho kde sa nachádzate si môžete zvoliť výjazd buď po modrej, alebo červenej turistickej značke.

Popri hlavnej turistickej trase vedie aj množstvo rôznych chodníčkov, takže ak vás nebaví chodiť po asfaltovej ceste, môžete sa túlať aj bočnými cestičkami. S obľubou to využívajú cyklisti na horských bicykloch, alebo bežci. Dávajte si však pozor aby ste nezablúdili a nevzdialili sa príliš od hlavnej cesty. Obe trasy z Karlovej Vsi na Devínsku Kobylu trvajú zhruba 2-2,5 hodiny pešo. Treba sa pripraviť na nepretržité stúpanie do kopca. Pokiaľ idete pešo tak to nie je až tak náročné, veľkou výzvou však je, ak idete danú trasu na bicykli, prípadne si ju zabehnúť. Vtedy sa pripravte na vcelku slušný zaberák :)

Na červenej značke.Na červenej značke. Modrú strieda červená značka, ktorá vedie z druhej strany až na vrchol Kobyly.

Z Devínskej Novej Vsi

Veľmi rýchlo sa na Devínsku Kobylu dá dostať z Devínskej Novej Vsi. Ak ste prišli autobusom tak od zastávky treba ísť smerom na juh k futbalovému ihrisku, vedľa ktorého vedie zelená turistická značka. Ak ste prišli autom, tak skúste zaparkovať niekde v okolí ihriska alebo pri miestnych panelákoch. Keď miniete posledné paneláky pôjdete smerom na juh do krovinatého lesa. Zhruba po 20-30 minútach sa zelená značka napojí na červenú, ktorá vás dovedie až na vrchol. Celkovo sa dá cesta z Devínskej Novej Vsi zvládnuť do jednej hodinky. Akurát však treba počítať s tým, že pôjdete do strmého kopca.

Smerom na Devínsku Novú VesSmerom na Devínsku Novú Ves. Z Devínskej Kobyly sa môžete vybrať viacerými smermi. Táto lesná cesta vedie smerom na Devínsku Novú Ves.

Zaujímavosti v okolí vrchu Devínska Kobyla

Sandberg

Netradičnou, ale najmä významnou paleontologickou lokalitou je Sandberg – pieskový vrch. Sandberg a jeho pieskové duny sú pozostatkom treťohorného mora. Obsahuje množstvo skamenelín a je to naozaj zaujímavý cieľ výletu, kde je vybudovaný oddychovo-náučný chodník. Táto lokalita je významná aj čo sa týka vzácnych druhov rastlín, ktoré sú tu prísne chránené. Cestou na Sandberg z Devínskej Kobyly môžete naraziť aj na početné stádo kôz, ktoré sa tu pasie na miestnych krovinách. Je to v podstate taká živá biokosačka, ktorá nenarobí veľa hluku J.

Vinárstvo a devínsky "ríbezlák"

Devínska Kobyla, predovšetkým jej juhozápadne orientované svahy boli v minulosti populárnou oblasťou pestovania viniča. Archeologické nálezy dokumentujú produkciu vína na tomto mieste už v 2. storočí, v období keltského osídlenia. Neskôr, keď choroby zničili rozsiahle porasty viniča, nastúpilo pestovanie ríbezlí. Z nich začal v roku 1922 produkovať Alois Sonntag veľmi populárne ríbezľové víno. Neskôr počas vojny a kolektivizácie bola veľká časť viníc zničená a výroba ríbezľového vína prešla pod drobných pestovateľov. Dnes, sa o obnovu tradície výroby vína a pivníc pokúša Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov. Práve u týchto pestovateľov si môžete vychutnať spomínaný mok, ktorý isto zoženiete v obci Devín - jednom z mestečiek Malokarpatskej vínnej cesty.

Štokeravská vápenka

Zaujímavou časťou Devínskej Kobyly je lom - Štokeravská vápenka, čo je taktiež lezecká lokalita neďaleko Devínskej Novej Vsi. V tejto časti Bratislavy sa nachádza pomník významného slovenského literáta Rudolfa Slobodu.

Hrad Devín

Hrad Devín na sútoku riek Dunaj a Morava isto netreba predstavovať. Je jedným zo symbolov Slovenska, pod ktorým Štúr s kolegami riešili otázky slovenskej identity a slovenského jazyka. Z Devínskej Kobyly je to na hrad veľmi blízko, takže ak si chcete predĺžiť pobyt na vzduchu, môžete spojiť pobyt v prírode aj s trochou kultúry a histórie. Pre mnohých je však hrad Devín aj východiskovým bodom na túry do Karpát, takže výlet na Devínsku Kobylu si môžete spraviť aj z tohto miesta.

Čo si pozrieť v okolí?

  • Hrad Devín - ikonická ruina hradu priamo nad sútokom Dunaja a Moravy
  • Brána slobody - pamätník obetiam Železnej opony a vtedajšieho režimu
  • Sútok Moravy a Dunaja - v Devíne sa pokojné vody rieky Morava vlievajú do mohutného Dunaja, miesto je populárnym cieľom prechádzok
  • Devínska Nová Ves - poskytuje výrazný, architektovnický kontrast socialistických panelákov a pôvodnej výstavby malej obce
  • Pomník spisovateľa Rudolfa Slobodu - nájdete ho v pôvodnej časti Devínskej Novej Vsi
  • Cyklomost slobody - most ponad rieku Moravu medzi Schlosshofom a Devínskou Novou Vsou
  • Vojenské bunkre - bunkre z obdobia druhej svetovej vojny sú rozmiestnené pozdĺž Moravy i Dunaja
  • Závod automobilky Volkswagen - jeden z najmodernejších závodov tejto automobilky vôbec nájdete pri Devínskej Novej Vsi
  • Botanická záhrada UK - hľadáte nápad na zaujímavú prechádzku, spojenú s poznávaní a vhodnú pre celú rodinu? Vyberte sa do Botanickej záhrady v Karlovej Vsi
  • Karloveské rameno - chránená oblasť v okolí tohto dunajského ramena ponúka množstvo možností na relax v podobe, prechádzok, cyklistiky a vodných športov
  • Kráľova hora - lokalita každodenného oddychu obyvateľov Karlovej Vsi a Dlhých Dielov, nekomerčná lúka pri lese s krásnymi výhľadmi
  • Vodárenská záhrada - krásne zrekonštruovaný a udržiavaný verejný priestor s detským ihriskom, ideálna voľba pre rodiny
  • Sandberg - pozostatok prastarého mora v podobe piesočného útvaru vklineného do svahu Devínskej Kobyly, dokonca s obsahom fosílií
  • Štokeravská vápenka - niekdajší lom pod svahmi Devínskej Kobyly, teraz miesto vyhľadávané predovšetkým skalnými lezcami
  • Most Lafranconi- krásne výhľady na tok Dunaja, promenádu, neopakovateľné západy slnka, ale aj krásne štrkové pláže v okolí, to všetko ponúka tento na prvý pohľad nudný most
  • ZOO Bratislava -  bratislavská zoologická záhrada so žirafami, nosorožcami, ale i vlastným dinoparkom poteší malých i veľkých

Fotografie z vrchu Devínska Kobyla

contentmap_plugin
TOPlist TOPlist