Hrad Devín je ruina nachádzajúca sa nad notoricky známym sútokom Moravy a Dunaja. Týči sa nad mestskou časťou Bratislavy s rovnomenným názvom - Devín. Tento hrad patrí k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Hrad vďaka svojej polohe a histórií predstavuje tiež jedno z najvýznamnejších historických miest strednej Európy.
Okrem slávnej histórie (zmienka o ňom je pod menom Dowina v tzv. Fuldských análoch z roku 864), k jeho obľúbenosti zaiste prispelo i bezprostredné okolie doslova nabité atraktivitami. Nemenej zaujímavá je i okolitá krajina, ktorá v týchto miestach ponúka veľmi zaujímavé príležitosti na pohodový relax hocikedy behom týždňa. To obyvatelia Bratislavy veľmi radi využívajú. Devín je však čoraz populárnejší i medzi zahraničnými návštevníkmi hlavného mesta. Niekedy sa dokonca môže zdať, že zahraničných turistov na hrade je viac ako domácich. Cudzie jazyky tu budete počuť úplne bežne.
Takýto idylický chodníček vás bude sprevádzať naprieč hradom. Areál hradu Devín je upravený ako málo iných slovenských zrúcanín.
Hradu Devín dominuje hradné bralo, ktoré sa majestátne týči nad sútokom okolitých riek. Zaujímavosťou je, že na bralo sa kedysi liezlo, no dnes je to už zakázané. Jednu športovú disciplínu, ale vystriedala iná a pod hradom sa každoročne koná veľmi populárny a hodnotný beh Devín – Bratislava s dĺžkou cca. 11km. Štartuje sa na tunajšom parkovisku, ktoré uvidíte veľmi dobre z najvrchnejších častí hradu.
V minulosti, hrad dlhšie obdobie pustol, keď ho v roku 1809 vyhodili do povetria napoleonské vojská. Aktuálne je však Devínsky hrad veľmi dobre zakonzervovaný a mnohé jeho časti sú veľmi pekne zrekonštruované. Čo sa tak posledné roky „túlame“ po Slovensku, môžeme skonštatovať, že sa jedná o jeden z najlepšie zakonzervovaných hradov čo tu máme. Hrad je v súčastnosti takmer celý prístupný, okrem opustenej vežičky pod hradom. Navyše všetky miesta sú pohodlne dostupné i deťom, či osobám, ktoré sú trošku menej fit.
Hrad Devín aj s jeho okolím má veľmi špecifické genius-loci. Pocítite to hneď po prekročení brány, kde si môžete užívať veľmi pekné výhľady na okolitý kraj vtesnaný pod prsia Devínskej Kobyly až po majestátny Dunaj. Do neho sa priamo pod hradom vlieva pokojná riečka Morava, ktorej vody poškvrnili azda len obete komunistického režimu. Vtedy tu pohraničná stráž doslova poľovala na občanov krajiny, ktorí sa pokúšali cez jej tok dostať na slobodný Západ.
Miniregión pod hradom je pekný a vzájomne je tu zosúladená prírodná, sídelná i kultúrna zložka. Napadlo nám, že kraj je podobný romantickým záberom z francúzskych regiónov, ktoré bývajú prezentované počas slávnych pretekov Tour de France.
Ak si aj vy chcete užiť túto nevšednú romantiku a vaše potulky Slovenskom vedú naprieč hlavným mestom, hrad Devín si isto nenechajte ujsť. Jedná sa totiž o nielen kultovú historickú pamiatku, ale i pekne upravené miesto s krásnymi výhľadmi, súce pre všetky vekové kategórie. Hrad je navyše zasadený do nádherného kraja na rozhraní Devínskej Kobyly, Dunaja a rieky Moravy.
Skalné bralo hradu Devín. Hrad sa vypína nad sútokom rieky Dunaj a Moravy. Ide o výraznú miestnu dominantu.
Kedy hrad navštíviť
Hrad Devín, v rámci Bratislavských atraktivít môžeme zaradiť medzi tie, ktoré sú viac „masové“. Hrad si preto najlepšie vychutnáte mimo návštevnej špičky, v netradičných časoch, najmä cez pracovný týždeň. Cez víkend, za pekného počasia, navyše okolo obeda a po obede, je presne čas, kedy sa sem neoplatí chodiť. Leda ak máte radi masu ľudí. Pre porovnanie - napríklad v sobotu, dve hodiny pred záverečnou, bolo parkovisko približne snáď 5x také plné ako v pondelok do obeda.
Vstup našťastie nie je obmedzovaný, takže nemusíte čakať pred hlavnou bránou ako na exkurziu na daný termín (ako je tomu napr. na Oravskom hrade). Ak je však veľa návštevníkov, je možné, že budete musieť pár minút počkať, kým si v okienku zakúpite vstupenku.
V letných dňoch vám tu bude väčšinu dňa dosť pražiť slnko na hlavu, pretože je hrad pomerne „otvorený“. Nezabudnite sa preto natrieť opaľovacím krémom, ak tu chcete stráviť viac času. Z tohto pohľadu sú určite vhodnejšie návštevy ráno, alebo podvečer, keď to nie je až tak hrozné. Okrem iného je tu aj menej ľudí, takže pre nás je to ideálny čas na návštevu. Zatiaľ sme totiž preplneným atrakciám neprišli na chuť a preto sa snažíme turistickej špičke čo najviac vyhnúť.
Aby sme to teda zhrnuli, na hrad je najlepšie prísť cez pracovný týždeň ráno, prípadne na večer. Inak sa budete potýkať s hordou turistov, prípadne s ostrým slnkom. Od jesene do začiatku jari je to však všeobecne prijateľnejšie.
Ak ste si sem prišli popozerať napríklad západ slnka, tak najlepší čas na návštevu je začiatok mája a v septembri. Vtedy sú ešte dlhšie otváracie hodiny a západ slnka stihnete tesne pred záverečnou. V zimnej sezóne je hrad otvorený kratšiu dobu, takže výhľady pri západe slnka si užijete len keď sú dni najkratšie (december, január). Čo sa týka východu slnka, tak tu máte jednoducho smolu. Hrad je otvorený až od desiatej hodiny.
Výhľady na spodné partie hradu. Pri tomto pohľade je pekne vidieť na skoro celý areál hradu Devín
Otváracie hodiny a vstupné
Hrad Devín je otvorený celoročne, počas celého týždňa. Zmeny v otváracích časoch sú tradične podľa sezóny. Teda v letnej sezóne je otvorené dlhšie, v zime potom kratšie.
Ešte chceme upozorniť na to, že hrad je v pondelok otvorený, no v obmedzenom režime. Ako nám povedal pán predavač pri okienku - v pondelky sú zatvorené expozície, nie sú sprievodcovské služby a na toalety sa nedostanete, aj keď by vás išlo rozdrapiť (neskúšali sme). Zaujímavé je to, že o pondelku sa vôbec nepíše na domovskej stránke hradu (muzeum.sk). Na stránke múzea mesta Bratislavy (muzeum.bratislava.sk) sme našťastie našli oveľa viac informácií ohľadom vstupu.
Vstupné nie je vysoké, platí sa 5 EUR pre dospelú osobu. Samozrejme sú aj rôzne rodinné zľavy. Ak chcete ušetriť príďte v pondelok, vtedy je vstupné len 2 EUR, aj keď nie všetky časti hradu sú v tom čase sprístupnené.
Viac informácií o hrade, otváracích hodinách, vstupnom či rôznych zmenách a akciách nájdete na stránke muzeum.sk, či muzeum.bratislava.sk.
Hlavný, vstupný portál do hradu. Hneď za vstupom sa dajú kúpiť lístky na prehliadku.
Vstup do jednej z expozícií. Počas pondelkov sú však zatvorené
Ako sa dostať na hrad?
Miernou nevýhodou polohy hradu Devín je to, že sa nachádza v tak trochu okrajovejšej časti Bratislavy, kde navyše vedú len dve cesty (z Devínskej Novej Vsi a Karlovej Vsi). Ak idete z opačného konca mesta, tak počítajte s tým že si kúsok pocestujete. Naopak ako výhodu môžeme hodnotiť jeho dostupnosť, keď už sa k hradu dostanete. Hrad leží totiž priamo v obci. Preto na jeho návštevu nepotrebujete turistickú obuv a pokojne môžete prísť aj v šľapkách. Hrad je možné navštíviť takmer všetkými druhmi dopravy a každá má niečo do seba. Ale o tom už v nasledujúcich riadkoch...
Loďou
Hrad Devín je bez problémov prístupný autom, MHD, alebo bicyklom. Bonusom je však plavba loďou z Bratislavy. Plavba do Devína trvá 90 zaujímavých minút, počas ktorých môžete obdivovať Most SNP a Lafranconi, ako aj tok Dunaja a jeho okolie. Na Devíne má plavba prestávku dve hodiny. Spiatočná plavba trvá 30 minút. Lákadlom môže byť i fakt, že loďou vám prepravia za poplatok i bicykel. Naopak nevýhodou je relatívne dlhý čas, za ktorý sa do Devína doplavíte, pretože loď pláva proti prúdu rieky. Smerom naspäť, po prúde, do Starého Mesta je to už o niečom inom. Čas plavby však môžete využiť napr. na kávičkovanie, alebo pri vínku, pretože na lodi sú reštauračné služby. Lode kotvia na Devíne len pár minút pešo od hradu, pri devínskej promenáde.
K Devínskemu hradu sa dá dostať loďou z centra Bratislavy. Lode kotvia priamo pod hradom.
Autom a parkovanie
Ak by ste sa na hrad vybrali autom, je potrebné prejsť buď Devínskou Novou Vsou, alebo po Devínskej ceste z Karlovej Vsi. Jej súčasťou je i značená cyklotrasa, ktorá žiaľ z veľkej časti vedie krajom cesty, čo nie je príliš bezpečné. Na ceste je preto znížená rýchlosť pre automobilovú dopravu. Je však dobré tu trocha zbystriť zrak a dávať si na cyklistov pozor. Dopravná špička je v týchto miestach ráno a potom na večer, keď ľudia idú do práce a z práce.
Parkovať môžete bezplatne na obrovskom parkovisku priamo pod hradným bralom. S parkovaním sme tu problém nikdy nemali, dokonca aj počas špičky je to prijateľné. Jedine kedy to tu môže byť dobrý „masaker“ sú špeciálne akcie konajúce sa v obci a na hrade, prípadne deň otvorených dverí na hrade. Ale takých akcií je len niekoľko do roka. A dokonca aj počas nich tu parkovanie skôr či neskôr nájdete.
V prípade núdze môžete ešte vyskúšať parkovať pri cintoríne, ktorý je neďaleko hlavného parkoviska smerom do Devínskej Novej Vsi. Menšie parkovisko je tiež pri vstupe do Devína, keď odbočíte z Devínskej cesty, smerujúcej z Karlovej vsi, na prvej zákrute doľava. Nájdete ho pred miestnym penziónom. To však býva často plné a tak autá zvyknú byť odparkované po ceste smerujúcej k parkovisku.
Parkovanie pri hrade. To pod Devínom naozaj nie je problémom. Aspoň zatiaľ. Parkovisko je obrovské a bezplatné.
Autobusom
K hradu Devín sa dostanete z centra mesta autobusmi 28 a 29, kde 28 pokračuje ďalej do Devínskej Novej Vsi. Konečná 29 je potom pri parkovisku, priamo pod hradom. Super je, že spoj č. 28 začína pred budovou SND pri Eurovei a povedie vás popri Dunaji až k hradu. Po ceste je kopu zaujímavostí, takže kľudne nejakú môžete navštíviť po ceste (Starý most, Nový most, most Lafranconi, Botanická záhrada, Vodárenská záhrada a pod.). Podobné je to aj pri č.29, no ten začína až od Mosta SNP.
Interval autobusových spojov je nedostatočný. Idú len pár krát za hodinu. Navyše sa jedná o autobusy menších rozmerov, takže v nich môže byť niekedy tlačenica. Je to zjavné hlavne ak je pekné počasie a Bratislavčania a turisti sa rozhodnú navštíviť bratislavské atrakcie. Zažili sme však že v čase náporu boli vyslané pomocné spoje a hlavne väčších rozmerov. Paradox bol v tom, že dokonca ani do nich sa nám nepodarilo dostať, pretože boli totálne preplnené. A tak sme museli čakať na ďalší autobus. Vtedy bol tuším na hrade Devín deň otvorených dverí.
Zastávka MHD pod hradom. Ďalšie zastávky sú potom pri hlavnej ceste v obci. Škoda len, že spoje sú viac sporadické ako časté.
Bicyklom
Cestovanie bicyklom do Devína by bolo fajn, ak by sem viedla cyklotrasa z centra mesta. Cyklotrasa síce vybudovaná je, no končí za Karlovou Vsou a následne je nevyhnutné ísť po ceste pre automobilové vozidlá. Pred kameňolomom (ktorý je medzi Karlovou Vsou a Devínom) je ešte kratučký cyklochodník, no len v dĺžke pár sto metrov. Inak sa treba teperiť povedľa prechádzajúcich áut, čo nie vždy je príjemné. Najhoršie je to počas dopravnej špičky ráno, smerom z Devína a večer, smerom do Devína. Boli sme tu svedkami nedisciplinovanosti vodičov, ale aj svedkami nedisciplinovanosti cyklistov, ktorí s obľubou nejdú za sebou, ale vedľa seba. Tak preto týmto žiadame o trocha vzájomnej tolerancie! :)
Na Devínskej ceste, ktorou cyklisti často chodia na Devín bola z bezpečnostných dôvodov znížená rýchlosť a namaľovaná cyklotrasa v mieste krajnice. Nie je to však nič príjemné pre bicyklovanie rodín s deťmi. Autá tu nie vždy predpísanú rýchlosť dodržia a občas vás priam vytláčajú do strmého skalného zrázu nad pravou stranou cesty.
Situácia z Devínskej Novej Vsi je však pre cyklistov priaznivá. Je tu zbudovaný cyklochodník, vedený mimo cesty, popri toku Moravy. Žiaľ je miestami dosť hrboľatý, čo znižuje celkový pôžitok z jazdy.
Mimochodom vrelo odporúčame si spraviť cyklotúru k hradu Devín a následne do Devínskej Novej Vsi až k Mostu Chucka Norrisa (eh..teda Cyklomostu slobody). Z tade sa môžete vydať cyklochodníkmi do Supavy, Zohoru, Vysokej pri Morave, prípade vyskúšať rakúsku stranu.
Ak by ste si chceli spraviť cyklovýlet z centra mesta, odporúčame začať v bratislavskom Starom meste, povedzme pod Mostom SNP a cyklocestou po promenáde sa vydať cez Karloveské rameno, popri Botanickej a Vodárenskej záhrade, po Devínskej ceste až k Devínu. Prípadne pokračovať popri rieke Morave, cez Cyklomost slobody, až na sladký rakúsky zámok Schlosshof.
Pešo + turistika k hradu
Áno, hoci sa hrad Devín nachádza v okrajovejšej časť Bratislavy, dá sa sem spraviť pekný výlet pešky. Z Devínskej Novej Vsi to sem nie je ďaleko, takže je to skvelá voľba napr. na prechádzku s kočíkom. Pokiaľ chcete zažiť trocha turistiky, tak z Devínskej Novej Vsi si to k hradu môžete prejsť popri Sandbergu, čo je chránená pieskovcová skala v ktorej nájdete pozostatky pradávnych ulitníkov. Táto trasa je značená modrou a následne žltou farbou.
Peknú prechádzku si tiež môžete spraviť z Karlovej Vsi, z Dlhých Dielov po modro-červeno-žltej značke. Rovnako sa sem dá dostať po žltej značke z Dúbravky cez Dúbravskú hlavicu.
Ak máte viac času, keď idete z Dúbravky, vrelo odporúčame zastaviť sa na Bielych skalách, neďaleko Dúbravskej hlavice, z tade si prejsť na Devínsku Kobylu a potom k hradu Devín. Pri Bielych skalách nájdete ohniská a rôzne totemy, jedná sa o netradičný areál pod skalou. Devínska Kobyla predstavuje najvyšší vrch Bratislavy. Je tam vyhliadka a hlavne opustená vojenská, raketová základňa. Tento turistický variant môžeme odporučiť aj keď ste sa vybrali z Karlovej Vsi, no jedná sa o menšiu zachádzku.
Prehliadka hradu
Hrad Devín je jeden z tých hradov, ktorých prehliadka nás naozaj bavila. Zážitok z hradu umocňuje i fakt, že celý areál je upravený a vidno že sa tu o neho poctivo starajú. Super je aj to, že na hrade sú roztrúsení viacerí sprievodcovia, ktorých sa môžete na čokoľvek popýtať (okrem pondelkov). Túto možnosť sme však nevyužili, možno nabudúce.
Ak chcete všetko poctivo prejsť, tak si na prehliadku pripravte minimálne 30 – 45 minút času. A ak si chcete hrad užiť, tak možno aj hodinu. Na hrade bývajú často rôzne akcie, či podujatia, takže to môže čas návštevy ešte predĺžiť. Pokiaľ si navyše plánujete pozrieť i okolie hradu, prípadne si dať nejaké občerstvenie, návšteva Devínskeho hradu môže trvať pokojne i cez 2 hodiny.
Prechádza ruinami. Na rozdiel od iných slovenských zrúcanín sa na Devíne môžete bezpečne poprechádzať. Hrad je kompletne zakonzervovaný.
Vstup na hrad a somárik
Najjednupoduchším variantom ako sa dostať na hrad Devín je doviezť sa autom na parkovisko priamo pod ním a tu začať výstup hore. Za parkoviskom v smere k hradnému bralu plynule nasleduje asfaltový chodník k hradnej bráne, v dĺžke asi 100 metrov. Je potrebné vydať sa z parkoviska smerom k Dunaju a na hranici parkoviska zabočiť vľavo. Odbočka je ešte pred dosiahnutím výrazného, vápencového, hradného brala. Je možné ju minúť, pretože je tu viacero stánkov so suvenírmi, či devínskym ribezlákom a tak ju trochu zatieňujú.
Ak správne odbočíte, hneď uvidíte vstup do hradu, tvorený výraznou bránou. Hneď za ňou je okienko, pri ktorom si zakúpite potrebné lístky. Dôchodcovia, či deti majú zľavnené vstupné. Výhodnejšie je i tzv. „rodinné vstupné“. Od vstupu sa vinie veľmi príjemný chodníček až k najvyšším partiám hradu. Spočiatku sa tiahne pekným, trávnatým priestranstvom a bez problémov tadiaľto zvládnu stúpať i menšie deti, prípadne nie je ťažké tlačiť tadiaľ ani kočík.
V týchto miestach, hneď za hradnou bránou sme postretli flagmatického somárika, ktorý pokojne obhrýzal steblá trávy. Aj sa nám zažiadalo si ho pohladakať. To sa nám po pár minútach vydávania rôznych pazvukov a upútania jeho pozornosti aj podarilo. Somárik, hoc bol milý, mierne smrdel a bol obklopený rojom múch a mušiek, ktoré sa na nás nalepili a následne nás sprevádzali asi ďalších 200 metrov.
Oslík. Na Devíne prehliadku ozvláštnia i živé tvory.
Ranokresťanská kaplnka
Prvou z atrakcií (okrem somára), na ktorú naďabíte po vstupe na hrad je kaplnka, ktorej pôvod však nie je úplne ozrejmený. Zvyšky kaplnky sa nachádzajú v útrobách budovy, ktorá je okolo nej postavená. V princípe tu nájdete len základy pôvodnej kaplnky spolu s krížom. Nejedná sa však o hocakú kaplnku. Jej skúmanie totiž nasvedčuje tomu, že by sa mohlo jednať o sakrálnu stavbu, ktorej vek môžeme datovať až do 4. storočia. Čiže ešte pred tým, než na naše územie prišiel Cyril a Metod. Niektorí odborníci však tvrdia, že ide pôvodom o pohanskú hrobku, či inú svetskú stavbu, ktorá bola neskoršie premenená práve na ranokresťanskú pohrebnú kaplnku.
Základy ranokresťanskej kaplnky. Miesto je za vstupnou bránou. Vek stavby môže siahať až do 4. storočia.
Socha ženy, Devínska Kobyla a ovečky
Krátko za prvým, miernym stúpaním, kúsok za kaplnkou, dorazíte k soche ženy, ktorej na pozadí sekunduje Devínska Kobyla 514m – najvyšší vrch Bratislavy. Nečudo, že na tomto hraničnom vrchole bola za čias socializmu prísne strážená raketová základňa. Tá je dnes opustená a rozhodne stojí za návštevu, hoci tu hrozí i riziko zranenia, pretože vojenské objekty a areál sú v žalostnom stave. Na mýtickosti jej pridáva i fakt, že tu boli údajne skladované i jadrové hlavice. Okrem toho na tomto zjavne strategicky významnom vrchole nájdete i hraničné kamene Tretej ríše. Taktiež sú absolútne nepropagované, no ak pôjdete po turistických značkách, istotne na niektoré z nich narazíte. Ale vráťme sa k hradu Devín...
Po ceste naspäť z hradu, sme mali možnosť sa pri soche pozdraviť s ministádom ovečiek. Tie podobne ako somárik obďaleč, flegmaticky hrýzli zelenú trávu a ľudí navôkol si moc nevšímali. Sem-tam zabékali a to bolo asi tak všetko. Ovečky aj s oslíkom sú mimochodom vo výbehu, ohraničenom nevysokým plôtikom na ktorom je napísané, že ak ich budete hladkať, môžete prísť o ruku. Teda aspoň tak môžete povedať deťom, ak budú dávať ruky tam kam nemajú :). Samozrejme výstražná ceduľa hovorí o tom istom, ale v miernejšej forme.
Socha ženy, na prvej križovatke za vstupom. Mimochodom počas výstupu na hrad je stále na čo pozerať. Napríklad na Devínsku Kobylu v pozadí.
Ovečky. Dnes už nie je kontakt s domácimi zvieratami samozrejmosťou. Na Devíne si niektoré z nich môžete pozrieť naživo.
Pri stanoch
Za sochou ženy sa nachádza pre deti príťažlivé stanové zoskupenie. Ide o historické stany, kde dobrovoľníci v dobových kostýmoch prezentujú historický štýl života v rôznych obdobiach na tomto území. Sú tu tiež prezentované rôzne dobové výrobky. Pokiaľ ste sem prišli v pondelok, stany budu zatvorené. Je tu i možnosť si zastrieľať z luku. Keď sme išlo okolo, tak sa práve o to pokúšala skupinka niekoľkých ľudí s rozpačitou muškou. Za týmto miestom sme sa opäť stretli s ovečkami a somárom. Skupina maďarských turistov z nich bola nadšená a menšie jahňa nazvali "kíš báraň".
Historické stany s ukážkami dobových pokrmov a remesiel. Môžete si tu i zastrieľať z luku, ak si trúfate.
Na nádvorí a romantická povesť o Panenskej veži
Tu už sa dostávame na niečo ako veľké nádvorie – rozľahlý priestor obkolesený zvyškami hradných múrov. Všetko je zakonzervované a riadne spravované. Celkovo tvorí nádvorie rozlohou asi najväčšiu časť hradu. Sú z tade pekné výhľady, či už na vyčnievajúce skalné bralo vrchnej časti Devínskeho hradu, na sútok Dunaja a Moravy či Devínsku Kobylu a široké okolie. Pokiaľ máte so sebou fotoaparát, určite bude čo fotiť. Pekné pohľady sú i na horný hrad, či zvyšky paláca južným smerom. Celým areálom sa vinie kamenitý chodník s hladkým povrchom.
Z nádvoria sa dostanete k prvej historickej expozícii. Je tu viacero sprievodcov, ktorí sú turistom k dispozícii. Z nádvoria si taktiež môže pozrieť výraznú devínsku vežičku známu pod názvom Panenská veža, alebo Mníška. Uvidíte ju z južných hradieb. Všimnúť si môžete aj záhadný otvor v skalnom brale o ktorom sa nám nepodarilo dopátrať na čo slúžil.
Mimochodom k Panenskej veži sa viaže celkom romantická povesť. Hradný pán Mikuláš z Devína sa previnil únosom krásnej Margaréty z Korutánska a preto v deň svadby prišla do hradu jej rodina i s vojakmi. Mikuláš sa s nevestou snažil brániť práve v tejto veži. No napokon v boji s presilou zahynul. Margaréta od žiaľu skočila do Dunaja. Preto má táto osamotená vežička, týčiaca sa nad sútokom Moravy a Dunaja, taký názov. Vežička, hoci je extrémne pútavá, nie je verejnosti prístupná.
Nádvorie s postrannou budovou. Nájdete tu múzeum s expozíciou a toalety. Na stene je osadená pamätná tabuľa venovaná 100-tému výročiu pochodu Štúrovcov na Devín.
Veža Mníška - detail. Táto vežička, inak nazývaná aj ako Panenská veža, predstavuje pútavú atrakciu hradu Devín. Podčiarkuje to i fakt, že nie je verejnosti prístupná.
Hradná studňa a pitná voda
Na nádvorí zaujme i veľmi hlboká hradná studňa. Niekedy majú hrady cisternu, kde sa zadržiavala dažďová voda, no na Devíne je práve táto studňa, ktorú vykopať musela byť zrejme poriadna drina. Z informačného panelu pri studni sa dočítate, že bola vykopaná v 15. storočí, má priemer 2,4m a hĺbku až 55 metrov. Voda zo studne sa čerpala vo vedrách zavesených na kovových reťaziach, prostredníctvom dreveného rumpálu. My sme tu našli len plastové vedierko na retiazke. Navyše studňa je prehradená železnou mrežou, takže vodu si tu nenačerpáte.
Na pitie však slúži fontánka s pitnou vodou, ktorá je vedľa studne. To považujeme za výnimočne dobrý nápad. Pokiaľ sa totiž chcete dlhšie zdržať na hrade, voda sa určite zíde. A to hlavne ak vám neustále pečie slnko na hlavu.
Spodné partie hradu. Nachádza sa tu studňa a historická expozícia. Je možné si tiež načerpať vodu z fontánky (vľavo)
Pohľad do studne. Hradná studňa je unikátom. Je hlboká niekoľko desiatok metrov.
Horný hrad
Na horný hrad sa z nádvoria dostanete skrz most a následne po sérii strmších schodísk. Niektoré schody sú robené formou mriežkovej konštrukcie pripevnenej na okraj hradného brala. Pôsobia stabilným dojmom, no ak ma niekto závrate z výšok, bude lepšie ak sa nebude pozerať pod nohy, pretože cez mriežky je vcelku dobre vidieť na zem. Po ceste na vrch hradu narazíte na ďalšiu expozíciu. Tá je umiestnená priamo v brale formou jaskýň. Je tam príjemný chládok :).
Horná časť hradu je pútavá najmä vďaka prvotriednym výhľadom na okolie, ale aj na nižšie položené časti hradu. Tu si možno naplno uvedomiť jeho rozľahlosť i strategický význam. Z jednej strany je hrad krytý masívom Devínskej Kobyly, kým z druhej ho chráni nepreniknuteľný, silný prúd Dunaja a Morava. Hrad sa stadiaľto javí ako nedobytná pevnosť, ak si k tomu navyše pripočítame obrovitánske bralo, na ktorom je postavený.
Vrchol horného hradu je priestorný a pojme viacero návštevníkov. Je to fajn, človek sa aspoň nemusí tlačiť kvôli výhľadom. Nájdete tu i ďalekohľad, ktorým si môžete popozerať z blízka okolie hradu. Okrem iného tu je aj mapa s náčrtom okolitej krajiny v zaujímavom grafickom vyhotovení. Na vrchole i plošinke pod ním je osadených niekoľko lavičiek.
Čo sa histórie týka, tak samotný horný hrad pochádza približne z polovice 13. storočia. Táto časť hradu bola v 15. - 17. storočí viac krát prestavovaná. V roku 1809 hrad Devín podmínovalo vojsko Napoleonovej armády a bol vyhodený do povetria. V nedávnej minulosti bol horný hrad uzatvorený (od roku 2008), kvôli havarijnému stavu. Našťastie sa našli peniaze na jeho rekonštrukciu a opäť bol otvorený v máji 2017. To je skvelá správa, pretože sa jedná určite o najzaujímavejšiu časť hradu.
Vstup na horný hrad. Bol veľmi zaujímavou formou opäť sprístupnený v roku 2017.
Zaujímavo pripravená expozícia. Takýmito chodbami vedie nová expozícia v horných partiách hradu.
Vyhliadková plocha na hornom hrade. Z týchto miest sú bezchybné kruhové výhľady.
Palác pánov z Gary
Juhovýchodná časť nádvoria je zakončená vyvýšenou stavbou. Ide o palác postavený v 15. storočí pánmi z Gary. Postavený bol najmä preto, aby sa zlepšili obývacie priestory na hrade. Palác mal pôvodne prízemie a dve poschodia. Palác však nemal len obytnú funkciu, pretože jedna z jeho častí slúžila ako strieľňa.
Z palácu sa vám naskytne pekný pohľad na nádvorie a skalné bralo s horným hradom. Dajú sa z tade spraviť pekné fotografie, najmä ráno, keď je celé nádvorie, až po horný hrad osvetlený slnkom. Sú tu aj nejaké tie výhľady na juh, no vyhliadke z horného hradu to určite nemôže konkurovať.
Chodník k palácu pánov z Gary. Pôvodom gotický palác mal prízemie a dve poschodia. Dnes sa z neho zachovalo len niekoľko stien.
Cintorín a kaplnka z 11-13 storočia + výhľady na Rakúsko
Pokiaľ budete pokračovať v skúmaní hradu a vyberiete sa južnejším smerom, pri chodníku vás upozorní smerovník na ďalšiu zaujímavosť. Jedná sa o zvyšky základov kaplnky s cintorínom, ktorých vek siaha ešte do čias Veľkej Moravy. K tomuto pokojnému miestu vedie pekná cestička s nízkym dreveným/lanovým plôtikom.
Pri skúmaní cintorína sa zistilo, že obsahuje približne 700 hrobov z konca 10. až do 13. storočia. V nich sa našli rôzne pozostatky, od prsteňov, až po železné pracky z opaskov. Zaujímavosťou je, že priemerný vek pochovaných bol približne 32 rokov. V minulosti tu stál kostol, pôvodne až z 9.storočia, no ten nahradila kaplnka, postavená tesne v jeho blízkosti. Maketu kaplnky si môžete pozrieť pred zbytkami jej základov.
Okrem iného lokalita ponúka pekné výhľady na Dunaj a do Rakúska, čiastočne potom i na Petržalku. My sme tu boli svedkami pretekov dvoch lodí. Ťažkej nákladnej lode, prevážajúcej suroviny a svižného Twin-city lineru, ktorý prepravuje turistov medzi Bratislavou a Viedňou. Twin-city liner samozrejme nedal druhej lodi žiadnu šancu.
V týchto miestach kedysi stávala kaplnka. Dnes tu nájdeme len jej základy a ilustračnú maketu
Preteky lodí na Dunaji. V pozadí vidno kopec Königswarte v Rakúsku. Na ňom je vybudovaná rozhľadňa
Muničný sklad
Jedna z posledných budov, na ktoré narazíte v juhovýchodnej časti hradu je muničný sklad. Túto jednopriestorovú stavbu v blízkosti južného hradbového múru dali postaviť Pálffyovci v 17. storočí. Zvyšky obdĺžnikovej stavby sú zapustené hlboko do zeme. Do vnútra stavby sa dostanete prostredníctvom rampy. V samotnom areáli muničného skladu sa nič zaujímavé nenachádza. Jedine potom pár metrov vedľa skladu sme našli základy akejsi budovy.
Muničný sklad bol zároveň posledným miestom, ktoré sme počas prehliadky navštívili. Následne sme prešli po drevených schodoch kúsok od skladu, k východnej bráne hradu, ktorá bola zatvorená. Po chodníčku sme sa preto vrátili k vstupnej bráne a tak ukončili kompletnú prehliadku hradu Devín.
Muničný sklad zo 17. storočia. Jedná sa o stavbu obdĺžnikového typu, zapustenú v zemi. Bol tu príjemný chládoček :)
Aké sú výhľady z hradu Devín?
Výhľady z hradu si môžete užiť z viacerých jeho častí. Tie najlepšie vás však čakajú z vyhliadky horného hradu. Vrchná vyhliadková plocha hradu, vybavená i ďalekohľadom je niečo, čo dáva hradu Devín neopakovateľnú pridanú hodnotu. Z tohto miesta budete mať neopakovateľný, kruhový výhľad až na ďaleké horizonty. Okolitý región zaujímavosť výhľadu len a len podčiarkuje.
Hlavným ťahákom je výhľad na sútok Dunaja a Moravy, priamo pod hradom. Ten je príťažlivý spájaním vôd jednotlivých riek, ktoré majú rozdielne sfarbenie. Morava je zväčša blatistejšia. Okrem toho si môžete vychutnať pohľad na Devínsku Kobylu, Devín, Rakúsko, či Dunaj strácajúci sa až kdesi v Bratislave.
V diali vidno kopec pri Sandbergu, alebo pamätník obetiam komunizmu priamo pod hradom. Môžete si predstavovať, aké to tu asi bolo, keď sa tu rozlievalo prehistorické more, ktorého pozostatkom je práve piesčitý Sandberg s vápencovými fosíliami vtedajších morských tvorov. Jednoducho výhľad par excellence. Škoda, že sme nevystihli západ slnka, ktorý tu musí byť prenádherný. Otváracia doba hradu a dlhý letný deň žiaľ neboli v ideálnej konštelácii.
Pohľad na tok Dunaja z hradu Devín. Dunaj tvoril v minulosti nepreniknuteľnú bariéru priamo pod hradom. Dnes tvorí významnú tepnu lodnej dopravy.
Výhľady z vrchných častí hradu na rieku Moravu. Okolie Moravy s priľahlou záplavovou oblasťou tu máte ako na dlani.
Devín a Devínska Kobyla. Z hradu si môžete vychutnať výborný výhľad na obec Devín a najvyšší vrch Bratislavy Devínsku Kobylu. Všimnúť si možno i rozsiahle parkovisko.
Ako je to s expozíciami na hrade?
Aktuálne hrad ponúka dve expozície, ktoré sú veľmi pekne zapracované do priestorov hradu. V pondelky bývajú expozície zatvorené, tak na to treba pamätať. Tú prvú nájdete hneď na nádvorí. Pojednáva o najstaršom období v oblasti hradu. Nájdete tu tak predmety a informácie napríklad z eneolitu, či doby bronzovej. Priestor je neveľký a preto tu strávite len zopár minút.
Ďalšia z expozícií je na hornej plošine, smerom na najvyššie poschodie horného hradu. V týchto partiách sa nachádza do podzemných skál vytesané múzeum s expozíciou, ktorá sa venuje obdobiu od 13 do 20. storočia. Ide v podstate o akési jaskyne, so systémom schodísk, ktoré však nemusia vyhovovať každému návštevníkovi. Schody sú oceľové a pomerne strmé, no našťastie krátke. Expozícia je však pripravená pútavo. Nájdete tu rôzne predmety zo spomínaného obdobia a väčšinou je k nim aj vysvetlenie o čo sa jedná. Na množstvo informácií si určite sťažovať nemôžeme. V tomto smere je celkovo prehliadka hradu na vysokej úrovni. Celú expozíciu horného hradu prejdete možno tak za 5-10 minút, v závislosti od toho ako pozorne budete čítať.
Exponáty v múzeu, v spodnej časti hradu. V oblasti Devína sa toho zjavne našlo neúrekom.
Expozícia v hornej časti hradu. Archeologické nálezy si môžete prezrieť sami, alebo s výkladom sprievodcu.
Prechádzky a služby v okolí hradu
Hrad Devín láka množstvo návštevníkom i svojím okolím. Priamo pod hradom vedie pekná, pešia prechádzka k sútoku Dunaja a Moravy. Na brehu sa dá príjemne posedieť, dá sa tu vychutnať západ slnka. Dunaj v týchto miestach tvorí podmanivý oblúk, po ktorom sa nezriedka šinú lode do diaľav. Radosť si vychutnať riečnu atmosféru. Občas natrafíte i na zaujímavé vodné vtáctvo.
Priamo pod hradným bralom sa nachádza záplavové územie, kde sa počas vyšších stavov vodnej hladiny Dunaja a Moravy, vytvára občasné, močaristé jazero. Z neho často počuť zvuky kvákajúcich žiab, ktoré dokážu byť vcelku intenzívne. V lete tu zvyknú byť masy krvilačných komárov, ktoré sa vyroja hneď ako sa začne stmievať. Je to dosť otravné a nepríjemné.
Prechádzku, alebo cykloturistiku si môžete naplánovať popod hrad, cez uličky obce Devín, ktoré sú naozaj rozkošné. Dá sa tu i občerstviť, napríklad v starej krčme u Srnčíka. Sklamaním boli pre nás, čo do gastronómie, búdy s občerstvením na parkovisku, kde nám ponúkli mrazenú pizzu, hoci na nápisoch deklarujú, pizzu priamo z pece. Kto vie, čo na to zahraniční turisti, ktorých je tu množstvo.
Pri parkovisku sa nachádza i solídnejšia reštaurácia, tú sme však nevyskúšali. K sezónnym atraktivitám pod hradom priamo pri parkovisku patrí i jazda na poníkoch, alebo areál s chovom dravých vtákov. Okrem toho pod hradom nájdete zvyšky amfiteátra z čias socializmu a pamätník obetiam vtedajšieho režimu.
Devín je cieľom relaxu obyvateľov Bratislavy aj počas bežných pracovných dní, pretože sa sem dá veľmi rýchlo dopraviť a podniknutá cesta stojí rozhodne za námahu. Všetko sa ešte vylepší, ak centrum mesta a túto mestskú časť prepojí plnohodnotná cyklotrasa. Ale to je asi len naše zbožné želanie.
Sútok Dunaja a Moravy. Jedno z najzaujímavejších miest Bratislavy máte na Devíne doslova „pri nohách“.
Cesta na hrad. Priamo z parkoviska vedie prístupová cesta k vstupnej bráne. Jeden z najzaujímavejších suvenírov je rozhodne devínsky ríbezlák.:)
Pietne miesto
Devín má i temnejšiu stránku svojej nedávnej histórie. Nie je to tak dávno, čo tu návštevníkov vítal plot z ostnatého drôtu, ktorý bol súčasťou Železnej opony. Pri nej sa diali často kruté udalosti, keď režim prenasledoval svojich občanov na úteku na tzv. Západ. Na rieke hliadkovali člny a vojaci. Mnoho ľudí prišlo bezdôvodne o život a na ich počesť bol priamo na brehu pri sútoku Dunaja a Moravy postavený pamätník s vytesanými menami obetí.
Pamätník obetiam komunizmu. Pohľad z hradu Devín.
Beh Devín – Bratislava
Historicky najstarším organizovaným behom Slovenska, ktorý sa uskutočňuje každoročne je práve beh Devín – Bratislava. V roku 2017 oslávil už svoj 70. ročník. Tí, čo radi beháte, vyskúšajte si ho aspoň raz. Štartuje sa priamo spod hradného brala, z parkoviska, a beží sa po Devínskej ceste až do centra Bratislavy. Podujatie má svoju jedinečnú atmosféru, čo potvrdili i viacerí top atléti, ktorí sa ho zúčastnili. Pozitívne hodnotili najmä fanúšikov povzbudzujúcich popri trati, ktorá je vcelku pestrá, pretože vedie mestskými i viac „prírodnými“ časťami mesta. Atmosféru behu ale istotne vytvára i fakt, že ide o hlavný otvárací beh sezóny, kde sa stretávajú bežci najrôznejších kategórií, od detí až po dôchodcov. Takisto ide o odkaz na slávny výstup Štúrovcov na Devínsky hrad v čase ich boja za veci národné.
Čo si pozrieť v okolí
- Sandberg – piesočnaté zvyšky pravekého mora, prírodná rezervácia, veľmi fotogenická lokalita
- Cyklomost slobody (Most Chucka Norrisa) – cyklomost, prepájajúci Slovensko a Rakúsko, predstavuje možnosť spraviť si výlet na rakúsky Schlosshof
- Devínska Kobyla a raketová základňa – najvyšší vrch Bratislavy so zvyškami raketovej základne
- Devínska Nová Ves – odporúčame prechádzku najmä v jej historickej časti, kde je situovaný i pomník venovaný spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi
- Alúvium rieky Moravy – prekrásna oblasť, prepojená s Devínom cyklotrasou
- Vodárenská záhrada a múzeum – pri bratislavskej Riviére nájdete túto pekne upravenú záhradu, vhodnú pre rodiny s deťmi, pri nej je situované i múzeum
- Karloveské rameno – oblasť rozkladajúca sa pri Riviére v Karlovej Vsi. Ide o prírodnú rezerváciu.
- Botanická záhrada UK – prekrásna botanická záhrada patriaca univerzite, vhodná i pre tých, ktorí neštudujú flóru, ale hľadajú miesto na neobvyklú prechádzku.
- Kameňolom pri Devíne – nájdete ho medzi Karlovou Vsou a Devínom. Na vrchol kameňolomu vedie chodník. Sú z tade pekné výhľady.
Pohľad z devínskej promenády na hrad. Vľavo partie horného hradu a vpravo veža Mníška (Panenská veža). K vežičke sa viaže povesť o zakázanej láske.
