Články

Veľký bok (1727 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.

Gurdrónové jamy medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko známejšej Podbrezovej, vznikli ako pozostatok ťažkého priemyslu v oblasti stredného Slovenska. Konkrétne sú pozostatkom spracovania ropy v podniku Petrochema Dubová.

Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900 m n. m.. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.

Hrad Beckov, v minulosti známy aj pod menami Bulundus, alebo Bolondos, je v súčasnosti dobre zakonzervovanou ruinou na okraji pohoria Považskéhý Inovec. Malebná ruina hradu sa nachádza v Trenčianskom kraji pri Novom meste nad Váhom nad veľmi príjemnou obcou Beckov. Hrad bol vybudovaný na výborne viditeľnom, 60 metrov vysokom vápencovom brale. Vďaka nemu tento významný hrad na Považí istotne upúta vašu pozornosť. Hrad Beckov pochádza z 12. storočia a v súčasnosti je Národnou kultúrnou pamiatkou. Na slovenské pomery, dobre zachovaná zrúcanina sa vyznačuje skvelými prístupovými možnosťami. Zároveň je veľmi zaujímavo sprístupnená, čo z hradu robí ideálny cieľ na výlet pre rodinky s hoci aj menšími deťmi, alebo seniorov. Všetko je podčiarknuté pekným výhľadom na Považie. Nudiť sa tu určite nebudete.

Spišský hrad je jeden z najznámejších a najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Celý hradný komplex je navyše jeden z najrozľahlejších v rámci nášho územia. Hrad sa môže popýšiť tiež tým že je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tak isto je jeho hradný vrch súčasťou národnej prírodnej pamiatkovej rezervácie – Spišský hradný vrch. Aby toho nebolo málo, tak od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu NATURA 2000. Ak to teda môžeme zhrnúť, Spišský hrad je slovenskou mega atraktivitou, ktorú musíte jednoducho navštíviť.

V tomto prehľade vám prinášame viacero tipov na netradičný výlet, či zaujímavosť v rámci Bratislavy o ktorej ste možno netušili. Bratislava totiž ponúka mnoho „neznámych“ miest na preskúmanie. Častokrát sa jedná o lokality, ktoré sú dobre dostupné, no človeka by ani nenapadlo sa tam pozrieť. Na druhej strane ide aj o menej prístupné miesta.

Hrad Tematín 564 m n. m. je stredovekou ruinou z 13. storočia, ktorej zvyšky dnes nájdete na Považí, presnejšie v pohorí Považký Inovec, nad obcami Hrádok, Lúka a Stará lehota. Hrad vyčnieva ponad okolité listnaté lesy a tak umožňuje ideálne využitie jeho niekdajšej pozorovacej a strážnej funkcie na účely turistického ruchu. Hrad patrí k sústave hradov v Považskom Inovci ako sú Topoľčiansky hrad a Beckov. V minulosti tieto hrady slúžili na kontrolu obchodných ciest vedúcich Považím a Ponitrím. Výstup na hrad Tematín určite nepatrí k tým najjednoduchším, no vyplatí sa podujať sa naň, či už pešo, alebo na bicykli. Hrad totiž ponúka nad očakávanie krásne výhľady na Považie a dá sa tu stráviť príjemný deň.

Trenčiansky hrad je dobre zachovalou pevnosťou z 11. storočia. Nachádza sa na Považí v historickom jadre mesta Trenčín v nadmorskej výške 280 m n. m.. Dodnes tvorí zo stredovekých ľudských stavieb na Považí azda najvýraznejšiu pamiatku. Samotnému mestu Trenčín absolútne dominuje. Hrad bol od nepamäti strážcom významných obchodných ciest, ktoré prepájali Uhorsko, Čechy, Moravu a Poľsko.

Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.

Prameň Hrona predstavuje drobnú, no pritom milú a najmä ľahko dostupnú atraktivitu, ktorú nájdeme na úpätí Kráľovej Hole, neďaleko Telgártu. Keďže sa jedná o druhú najdlhšiu slovenskú rieku, môžeme návštevu prameňa Hrona považovať aj za akýsi národne orientovaný počin - prísť sa sem pozrieť aspoň raz v živote, podobne ako napríklad vyjsť na Kriváň! Nuž a pre tých, čo slovenské prírodné symboly neriešia, miesto odporúčame aspoň ako príjemnú medzizastávku popri ceste :).

Nie tak dávno, ešte pred takmer sedemdesiatimi rokmi obývali územie dnešného poľsko-slovenského pohraničia prevažne Bojkovia a Lemkovia – dve etnografické skupiny ruských goralov, ktoré mali spoločné korene a pochádzali z valaskej pastierskej komunity. Mnohé pomiatky po týchto etnikách sa nachádzajú v skanzenoch a vďaka aktivitám organizácií a inštitúcií, ktorých cieľom je snaha o obnovu tradícií, ako napríklad značka Carpathia, môžeme dnes kráčať po ich stopách. Spoznávanie dávnych kultúr a národností prináša možnosť uvedomiť si, ako kedysi vyzeral život, ktorého stopy, hoci ojedinelé, treba považovať za obrovskú hodnotu.

Zadný Šíp (1142,7 m n. m.) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?

My sme sa mali možnosť presvedčiť, navyše v počas takmer dokonalých zimných podmienok, že sa sem vyplatí zavítať. Zadný Šíp sa ukázal ako výborný vyhliadkový kopec, hoci v okolitej oblasti nepatrí k najvyšším kopcom. Výlet naň však môžeme vrele odporučiť.

Zimný štadión v Dúbravke patrí k hlavným pilierom zimných radovánok v Bratislave. Nachádza sa na Harmincovej 3211/2 v Dúbravke. Tento zimák je počas zimného obdobia skutočne vyťažený, rovnako ako všetky ľadové plochy v Bratislave. Ponúka možnosť prenajatia ľadovej plochy pre tréningy, či zápasy hokejistov, no stále sa nájde voľné okno i na verejné korčuľovanie. Práve o ňom by sme radi napísali viac informácii v nasledovnom texte.

Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.

Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.

Vrchol Skalnatá 704m má na malokarpatské pomery relatívne výrazný charakter divočiny. Je odľahlý, nachádza sa akoby uprostred tohto pohoria v objatí iných kopcov. Je naň zaujímavý, strmý výstup. Výhľady z neho sú impozantné, takmer na všetky strany. Nemý svedok v podobe prastarého stromu na vrchole si istotne „pamätá“ mnohé udalosti. Napríklad to, kto pod ním kedy spal. Náš tunajší zimný bivak na prelome jednej mrazivej, arktickej noci si však zapamätáme predovšetkým my sami.

Ostrý vrch (255 m n. m.) je na slovenské pomery nevysoký kopec, týčiaci sa nad južnou časťou mestečka Gbely. Na ňom je vybudovaný drevený prístrešok, ktorý sa priam ponúka k bližšiemu preskúmaniu. Lákadlom je tiež fakt, že prístrešok sa nachádza na druhom najvyššom bode v okolí mesta a preto sľubuje možnosť dobrých a neopozeraných výhľadov.

V rámci našich potuliek nám bolo dopriate užiť si výstup na malofatranský Kľak aj v zime. A hoci to bolo bez povestných výhľadov, i tak sme vrch zažili v krásnom zimnom háve, práve keď nikde na Slovensku okrem vrcholkov hôr, žiadna zima nebola. Vybrali sme sa sem vo februári vrámci návštevy susedného Strážova.

Toto naše menšie dobrodružstvo s odstupom vyše roka, nadväzovalo na náš letný pokus o bivak na tomto nevysokom vrchole. Ten minulý sa nám nevydaril, keď nás z neho zahnala neočakávaná nočná búrka. Rozhodli sme sa preto, že si spravíme reparát.

Ostrva (1984 m n. m.) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.

Marhát s výškou 748 m n. m. je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.

Začiatkom januára sme sa vybrali prezrieť ruini hradu Korlátko zahalenú jemným popraškom snehu. Túžili sme po dlhšom čase vidieť hrad v zimnom období. Navyše sme ho mali po ceste domov, keďže sme sa pred tým ponevierali po Záhorí a pahorkoch Myjavskej pahorkatiny. Dopredu môžeme prezradiť, že návšteva hradu stála zato. Presne ako všetky lokality, ktoré väčšina návštevníkov pozná iba z výletov počas letnej sezóny, no nepozná ich v zimnom kabáte. Predsa len, zimná turistika stále nedosahuje takej popularity, ako letná, čo je škoda. Našťastie, nás sa to netýka a zima nám starosti nerobí. Tak ako sme dúfali, aj táto lokalita sa v zime ukázala v neobvykle pútavej podobe.

Sad Janka Kráľa je jednou z mála prírodných relaxačných zón v oblasti, blízko absolútneho centra Bratislavy. Jedná sa o veľmi pekný a rozľahlý park, ktorý v hlavnom meste nemá obdoby. Má za sebou pomerne slušný kus histórie, pretože bol vybudovaný už koncom 18. storočia. Na zaujímavosti mu pridáva fakt, že ide o najstarší verejný park v strednej Európe. V súčasnosti sa v ňom prelínajú najmä prvky socialistickej architektúry s nikdy neblednúcimi krásami živej prírody. Práve tá tu má našťastie výraznú prevahu.

Popradské pleso (1494,3 m n. m.) je mimoriadne obľúbenou a dobre dostupnou turistickou destináciou Vysokých Tatier. Nachádza sa v Mengusovskej doline, učupené medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan, Malá Bašta a Patria. Popradské pleso je tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku, skialpinizmus, bežkovanie, či lezenie.

Tento článok voľne nadväzuje na článok „Devínska Kobyla a kvety“ uverejnený na portáli PlanetSlovakia.sk. Vo výbere lokalít sa Tatry ocitli spolu s Devínskou Kobylou vďaka ich podobnosti – obrovskej pestrosti druhov rastlín na pomerne malom území.

Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, známy aj ako tzv. „starý zimák“, je prvou hokejovou halou, ktorú postavili na území Slovenska. Prvý zápas sa tu odohral v roku 1940. Vtedy však štadión nebol ešte krytý a chýbali poriadne tribúny. Štadión prešiel viacerými úpravami, z ktorých posledná, najvýraznejšia v ostatných rokoch, vyplynula z potreby postaviť dôstojný amfiteáter pre konanie majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali v roku 2011. Odvtedy je kapacita štadióna 10 000 divákov, zvonka má evokovať tvar ľadovej kryhy a zanedbané nezostalo ani klzisko slúžiace na verejné korčuľovanie, ktorému by sme sa radi venovali práve v tomto článku.

Kvety sú šperky prírody a veľkým potešením pre oko a dušu nejedného jej návštevníka. Slovenská príroda je rozmanitá a poskytuje výborné podmienky (biotopy) pre veľké množstvo rastlinných druhov vrátane kvetov. Z nepreberného množstva lokalít s výnimočnou faunou sa teraz zastavme na Devínskej Kobyle.

Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline, ako aj autentický Symbolický cintorín.

Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Múrik, ako je familiárne nazývaný tento približne dvestometrový val, postavený zo žulových balvanov, nad dnes už zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) a pod významných židovským cintorínom, patrí desaťročia k dôležitým miestam každodenného lezeckého tréningu v Bratislave.

Vrchol Sitno (1009 m n. m.) patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Kopec sa nachádza v samo osebe príťažlivom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti. Okrem toho, že Sitno je celkom jednoducho dostupná hora s veľmi pekným výhľadom, na jeho vrchole láka turistov občerstvenie v Chate A. Kmeťa. Jeho andezitové skaliská sú cieľom lezcov. A pozrieť si tu môžete i zvyšky spomínaného hradu. Ideálna destinácia na víkendový výlet. Čo poviete?

Medzi hradmi a zámkami na Slovensku asi len ťažko nájdete niečo romantickejšie ako Bojnický zámok. Bojnický zámok je historickou stavbou z 12. storočia, ktorá patrí k najpopulárnejším a najnavštevovanejším na Slovensku. Bojnický zámok nájdete nad Prievidzou, v kúpeľnom mestečku Bojnice. Stojí tu nad mestom obkolesený okolitými horskými hrebeňmi.

Buchlov je 1041 m n. m. vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.

Ideálnou kombináciou hôr, nížin a cestnej cyklistiky spojenej s vozením sa pekným okolím je cyklookruh z Bratislavy cez Biely kríž, Pezinskú Babu a pomoravskou oblasťou. Táto trasa okrem toho prechádza obľúbenými turistickými lokalitami, ako aj miestami geografického a historického významu.

Koruna Liptova predstavuje prechod hlavných hrebeňov slovenských hôr týčiacich sa nad regiónom Liptov, alebo po starom nad Liptovskou župou. Zároveň je to pravá horalská výzva. Konkrétne túto výzvu predstavuje kontinuálny prechod všetkých horských hrebeňov v tejto oblasti teda Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských brchov, Západných Tatier a sčasti i Vysokých Tatier.

Rozlohou patrí Prešovský kraj k najväčším krajom na Slovensku. Dokonca je druhý v poradí. Vyznačuje sa nádhernou prírodou a krásnymi mestami. Nielen prírodné podmienky, ale aj kultúrne dedičstvo vytvorili výborné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Ak ste už prišli na Popradské pleso, nezabudnite si ho celé obísť. Určite to odporúčame. Podobne sme tak spravili aj my. Už v neskorších podvečerných hodinách sme sa vracali z Ostrvy. Slnko pomaly zachádzalo za kopce, no ešte nás stále hriali posledné lúče svetla. Tak sme chceli poslednú hodinku využiť na okružnú jazdu okolo plesa.

Ostrva je vďačný vrchol. V rámci Vysokých Tatier, je totiž dobre dostupný a dá sa povedať, že na kondičku nie moc náročný. Po technickej stránke je to tiež veľká pohoda. A práve tieto faktory sme chceli zužitkovať. Navyše sme sa nechceli moc ponáhľať a hlavne si trocha pospať. Preto sme sa vybrali na tento, ani nie 2000 metrov vysoký vrchol, až niečo pred obedom. Ešte treba podotknúť, že sme boli taká smiešna výprava. Jeden z nás mal v tom čase problémy s kolenom a trpel nespavosťou, druhý člen (resp.) členka zas trpela strachom z výšok a bola v prvej fáze prechladnutia.

Ruinami starobylých hradov bolo Slovensko priam nadmerne obdarené. Ak by sme mali vybrať nejaké z nich, ktoré kombinujú kúsok veľkolepej histórie, prírody, ale aj tajomna, určite by sme sem zaradili Čachtický hrad. Je navyše jednou z ruín, ktorú sa posledné roky podarilo zakonzervovať a veľmi zaujímavo sprístupniť.

Rozhľadňa Lipky je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, ktorú nájdete zhruba 12 km od Senice. Leží na južnom okraji miestneho lesa, v ktorom sa nachádza i najvyšší vrch okolia – Zámčisko 434,1 m n. m.. Rozhľadňa je dobrou destináciou na realizáciu kratšieho, nenáročného výletu. Odmenou vám budú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát.

Radimovské lipy predstavujú tak trochu nenápadné zoskupenie vzácnych stromov nad obcou Radimov, neďaleko Šaštína. Stromov tu je viacero. Niektoré sú napohľad mladé, iné naozaj staré, no oficiálne sú medzi chránené stromy zaradené štyri z týchto líp. Najstaršie dve majú okolo 200 rokov (2017), pričom tá najmohutnejšia má obvod kmeňa takmer 5,5m a tá najvyššia výšku slušných 16m. Stromy tvoria doplnkovú zeleň božej muky - klasického modlitebného kríža, umiestneného v miestnych poliach. Miesto má napočudovanie svojské čaro a istotne vás nenechá voči lipkám chladnými.

Vyšehrad (829,1 m n. m.) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.

Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.

Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.

Holíčske megality, alebo menhiry, ak chcete, sú monumentálne kamene, objavené v Holíči, pri stavbe miestneho sídliska. Podľa záverov skúmaní, ide o pozostatky niekdajšieho kultu pohanov v tejto časti Európy. Kamene, ktoré sa podarilo zachovať, nesú zjavné známky opracovania ľudskými nástrojmi, dokonca sú na nich vyobrazené rôzne výjavy a božstvá.

Veľký Plešivec 484 m n. m. je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.

Veterný mlyn v Holíči je stavba situovaná na okraji polí nad mestom Holíč, vo výške 220 m n. m.. Jedná sa o jediný historický veterný mlyn na Slovensku, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných čias. Táto zaujímavá atraktivita by sa dala odporučiť ako vhodný cieľ na cyklotúru, prechádzku, ale nie je problém vybrať sa sem aj autom. Mlyn je síce skrytý v lesíku, ale sú od neho i čiastočné výhľady na oblasti v okolí Holíča.

Mengusovské sedlo (2307 m n. m.) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.

Kremenec je hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou a je zároveň najvyšším bodom Bukovských vrchov, s nadmorskou výškou 1221 metrov. Predstavuje tiež najvýchodnejšie miesto Slovenskej Republiky (východnejšie na Slovensku už nič nie je). Aby toho nebolo málo, tak Kremenec je zasadený v nedotknutej prírode Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jednoducho Kremenec je akousi miestnou kultovou záležitosťou.

Rozhľadňu Lipky sme po druhý krát navštívili v lete. Tento raz sme sa rozhodli na rozhľadňu vyjsť z obce Unín. Auto sme nechali zaparkované vo východnej časti obce, pred podnikom s ceduľou Kovovýroba. Parkovisko pred budovou bolo prázdne. Za normálnych okolností zrejme slúži zamestnancom, prípadne klientom podniku. Ináč by sme museli auto nechať odparkované popri ceste.