Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 5.00 (1 Vote)

Krakova hoľa 1751,6m je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.

Chvíľka osamote na vrchole Krakovej hole.Chvíľka osamote na vrchole Krakovej hole. V tomto prípade nejde o turisticky masovo navštevovaný kopec.

Ako sa dostať na Krakovu hoľu a kde zaparkovať?

Na Krakovu hoľu vedie viacero výstupových možností po turistických značkách zo severu alebo z juhu Nízkych Tatier. Najkratšie to však bude z Demänovskej doliny, z Lúčok, cez Sedlo Javorie. Všetky značky sa spájajú na modro značenom chodníku, ktorý napokon turistu vyvedie až na samotný vrchol. Podľa toho, z ktorej strany Nízkych Tatier sa na Krakovu hoľu chystáte je vhodné vybrať i formu dopravy pod kopec. Ak by ste šli z juhu, odporúčame doviezť sa autom na Trangošku, kde je veľké, bezplatné parkovisko (ak je obsadené. zvykne sa vo veľkom parkovať i popri ceste). Ak naopak zo severu, taktiež to bude najvhodnejšie autom, hoci sem premávajú častejšie aj autobusy.

Čo sa týka vlakovej dopravy, tak frekvencia od severu je ďaleko vyššia ako z juhu. Preto ak nemáte možnosť prísť autom, odporúčame sa sem vybrať od severu kombináciou vlakov a autobusu. Naša túra viedla z juhu, z Trangošky cez Krúpovo sedlo pod Ďumbierom a Tanečnicu. Trasa je pomerne dlhá s výrazným prevýšením a tak sme v záujme šetrenia času volili príjazd autom.

Cesta na Krakovu hoľu.Cesta na Krakovu hoľu. Prevedie vás takýmto pohľadným hrebeňom.

Náš výstup

Výstup na Krakovu hoľu je možný zo severnej i južnej strany Nízkych Tatier. My sme si zvoli tak trochu výživnejšiu trasu z Trangošky, cez Štefánikovu chatu, Krúpovo sedlo a Tanečnicu. Nie je to práve najkratšia cesta ako sa vybrať k vrcholu tohto pekného kopca, no čo do scenérií patrí podľa našej mienky k najkrajším v Nízkych Tatrách. Výstup z parkoviska na Trangoške najskôr vedie lesom a len veľmi pozvoľna stúpa. Máte dostatok času sa rozdýchať. Neskôr, v pásme kosodreviny pod Štefánikovou chatou naberie na strmosti a stáva sa namáhavejším. Technicky to nie je nič náročne, no kondične je to v týchto miestach celkom náročné. Preto poteší dosiahnutie Chaty M.R. Štefánika, kde sa môžete občerstviť priamo z okienka v prednom múre chaty. Poteší posedenie na tunajšej terase a prvé ďaleké výhľady do okolitých dolín a na časti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. My sme vyrážali zavčasu a tak turistov bolo minimum. Stretli sme len prvých ranostajov, čo sa šli prejsť pred chatu, prípadne vybehli na Ďumbier vychutnávať východ slnka.

Od chaty do Krúpovho sedla začína pravá horská romantika po vrstevnicovom chodníku, z ktorého sú za priaznivého počasia prekrásne výhľady na hrebeň od Ďumbiera, cez Chopok a ďalej na západ, ako aj pekné pohľady smerom k Srdiečku a späť smerom k východu. Tu je trasa fyzicky nenáročná, treba si skôr dávať pozor na množstvo balvanov, medzi ktoré by vám mohla nešťastne skĺznuť noha. Krásne výhľady dajú sčasti zabudnúť na námahu a zakrátko sa dostanete do Krúpovho sedla. Ak máte silu a chuť, možno z neho vystúpiť na vrchol Ďumbiera, my to však neodporúčame, pretože v podstate až v tomto mieste začína cesta bočnou rázsochou Nízkych Tatier na vrchol Krakovej hole. Je to ešte kus náročnej cesty, najmä ak beriete do úvahy i nutný návrat naspäť až na parkovisko pri Trangoške, ako to bolo v našom prípade.

Nás v Krúpovom sedla počkalo ľudoprázdne skoré ráno a mierne neskoré raňajky. Raňajkovať však počas výhľadu na divoké severné steny Ďumbiera vysoko v horách stálo za predošlú námahu. Vetrík nás čoskoro popoženie ďalej na cestu, smerom k Tanečnici. K tej vedie pre mnohých turistov minimálne známy, hôľny hrebeň, z ktorého sú prvotriedne a navyše aj neopozerané výhľady na severnú stranu Ďumbiera, Štiavnice a ďalej napravo Chopka s pridruženými vlekmi lyžiarskeho strediska v Jasnej. Trochu smutnejší už je pohľad na takmer úplne vyrúbané lesy na tejto strane Nízkych Tatier.

Pochod bočným nízkotratranským hrebeňom po žltej a neskôr modrej značke na Krakovu hoľu miestami výrazne evokuje divočinu. Spočiatku má hôľny charakter. Začína krátkym, strmým zostupom z Krúpovho sedla. Charakterizujú ho prekrásne výhľady na severnú stenu Ďumbiera, do Litvorovej doliny na východe, rozkladajúcej sa v okolí potoka Bystrá a do Širokej doliny s potokom Široká na západe. Okrem toho je pekný pohľad na hlavný hrebeň vedúci smerom k Chopku.

Chodník striedavo stúpa a klesá. Neskôr v oblasti Prašivej 1667m a Tanečnice 1681m vedie v pásme kosodreviny, no chodník je dobre priechodný. Na samotný vrchol Tanečnice žltá značka nevedie a obchádza ho po vrstevnici. Za ňou chodník strmo klesá a vedie mierne zdecimovaným lesom. Zrejme išlo o kalamitu a niektoré miesta chodníka, križovali popadané stromy. Dalo sa to však zvládnuť a skôr sme mali celý čas obavy zo stretnutia s medveďom. Hrebeň bol opustený a zarastený. V kosodrevine nebolo vidno veľmi doďaleka a tak bolo ťažké predvídať, čo čaká o pár metrov ďalej. Nakoniec sme však úspešne dosiahli Sedlo Javorie 1487m, kde sa križuje červená značka. vedúca z okolitých dolín so žltou.

Výhľad z tohto sedla je pekný, no znova vidíme najmä žalostne odlesnené svahy hôr všade naokolo. Okrem toho vidno, čo nás čaká najbližšie na ceste k vrcholu Krakovej hole. Je to pomerne strmý svah, veľmi podobný tomu, ktorým sme práve zišli do sedla. O chvíľu už ním stúpame a zisťujeme, že chodník je síce strmý, no bezproblémovo priechodný. Je lemovaný množstvom krásnych horských kvetov v rozpuku. Znova naberáme metre, lesíkom a kosodrevinou. Kde tu máme pekný výhľad do diaľok. Ešte počas príchodu do sedla sme si všimli výrazne skalnatý charakter vrcholových partií Krakovej hole. Podľa mapy je v týchto skalách množstvo jaskýň.

V mieste Kosienky-Poľana sa oddeľuje modrá značka vedúca ďalej na Poludnicu 1548m. Je to ďalší pekný vrchol na tomto bočnom hrebeni s výborným výhľadmi na Liptov. Dnes však naň nemáme čas. Stúpame teda ďalej po žltej až k bodu Pod Krakovou hoľou.

Sklon svahu je už oveľa miernejší, no stále nás zahaľuje kosodrevina. Potenciálnych medveďov sa snažíme vopred upozorňovať klepaním turistickými paličkami. K vrcholu to je už len čosi do desať minú chôdze. Nakoniec sa z kosodreviny vynorí celkom nečakane, doslova ako za odmenu. Vrchol predstavuje malá plošinka na okraji strmého skalného zrázu. Mali sme šťastie tu posedieť v pokoji a vychutnať si neopakovateľný a málo opozeraný výhľad na Liptov a Liptovskú Maru.

Krakova hoľa na obzore.Krakova hoľa na obzore. Chodník vedie hôľnym, i strmším lesným terénom

Chopok.Chopok. Pri výstupe na Krakovu hoľu budete mať výhľad na severnú stenu Chopka.

Pohľady na severnú stenu Ďumbiera.Pohľady na severnú stenu Ďumbiera. Patria k najväčším lákadlám túry na Krakovu hoľu.

Zostup z Tanečnice do Sedla Javorie.Zostup z Tanečnice do Sedla Javorie. Trasa žltej značky je miestami zavalená popadanými stromami. Dajú sa však relatívne rýchlo obísť.

Sedlo Javorie a svahy poznačené rúbaním a kalamitou.Sedlo Javorie a svahy poznačené rúbaním a kalamitou. Terén je celkom dobre priechodný, hoci zostup do sedla je strmý.

Výhľad na Tanečnicu.Výhľad na Tanečnicu. Predchvíľou sme z nej zostúpili do Sedla Javoria a už znova stúpame k vrcholu Krakovej hole.

Krakova hoľa, rázcestie - už len tri minúty k vrcholu Krakovej hole.Krakova hoľa, rázcestie - už len tri minúty k vrcholu Krakovej hole. Po strmom stúpaní sa sklon svahu mení a záverečné pasáže výstupu cez kosodrevinu sú celkom pohodové.

Na vrchole Krakovej hole

Vrchol Krakovej hole tvorí azda dva metre štvorcové veľká plošinka nad strmými skalami. Z väčšej časti ho však lemujú mierne svahy porastené kosodrevinou. Neznačený chodníček vedie z vrcholu ďalej po hrane skál a vyplatí sa prejsť zopár metrov ďalej za lepšími výhľadmi. Z vrcholu vidno krásne Liptov, Liptovskú Maru, či neďaleký vrchol Poludnicu. Vidno i Tatry, no my sme na nich šťastie nemali, pretože všetko zahalil hustý letný opar. Výhľady z Krakovej hole sú síce čiastočne obmedzené, no pekne vzdušné a nachádzajú sa na odľahlom mieste. Mnoho turistov tu nestretnete. Turista tu pocíti spätosť s divokou prírodou.

Z vrcholu sme sa pobrali rovnakou cestou späť na Trangošku a pocítili sme, že túra je fyzicky celkom zaberák. Zvlnený hrebeň a prekračovanie popadaných stromov v strmom svahu zo Sedla Javorie dali zabrať. Aj preto Krakova hoľa nie je podnik veľmi vhodný pre rodinky s deťmi, hoci my sme na túre jednu stretli. Deti však v tom prípade musíte pripraviť na to, že na túre nebude žiadna chata. Takisto bude lepšie, ak v tom prípade začnete túru v smere od Krčahova. Túto trasu sme však nepreskúmali.

Výhľady z vrcholu Krakovej hole.Výhľady z vrcholu Krakovej hole. Napravo Poludnica 1549m a na pozadí Liptovská Mara.

Smerovník na vrchole Krakovej hole.Smerovník na vrchole Krakovej hole. Z vrcholu nie sú plné, kruhové výhľady.

Z Krakovej hole vidno i do Demänovskej doliny.Z Krakovej hole vidno i do Demänovskej doliny. Zjavné sú zjazdovky a množstvo holorubov.

Pohľad na Liptov z Krakovej hole.Pohľad na Liptov z Krakovej hole. V diaľke sa ukazuje rozľahlá vodná plocha Liptovskej Mary.

Poludnica z Krakovej hole.Poludnica z Krakovej hole. Na Poludnicu je možné pokračovať po modrej značke z rázcestia tesne pod vrcholom Krakovej hole, no je potrebné sa kúsok vrátiť po rovnakej ceste.

Výhľad na Liptov z Krakovej hole.Výhľad na Liptov z Krakovej hole. Liptov i Tatry tu budete mať za vhodného počasia ako na dlani. My sme to šťastie nemali.

Záverom

Krakovu hoľu by sme odporučili fajnšmekrom, ktorý už v Nízkych Tatrách majú čo to prejdené a hľadajú nevšednejšie cestičky v divočine k zaujímavým výhľadom. Túra na tento nízkotatranský vrchol je kondične náročná a počas túry sa budete musieť spoľahnúť čisto na svoje vlastné zásoby. Žiadna chata na trase od Krúpovho sedla smerom k vrcholu nie je. Taktiež sme si nevšimli žiaden prameň. Krakova hoľa je teda zaujímavý cieľ najmú pre turistov, ktorí už majú v horách viac skúseností a hľadajú málo známe lokality.

Úseky žltej značky pri návrate do Krúpovho sedla.Úseky žltej značky pri návrate do Krúpovho sedla. Náš návrat z Krakovej hole viedol po rovnakej trase, no výstup si môžete naplánovať i ako okruh. Možností je viacero.

Tip na výlet a aktuality v okolí

  • Ďumbier - najvyšší vrch Nízkych Tatier
  • Chopok - druhý najvyšší kopec Nízkych Tatier
  • Štefánikova chata - notoricky známa chata na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v blízkosti Ďumbiera
  • Kamenná chata - horská chata tesne pod vrcholom Chopka
  • Ohnište a Veľká ľadová priepasť - pravá divočina s atraktívnym vrcholom a obrovskou stometrovou priepasťou pod ním
  • Jaskyňa Mŕtvych netopierov - nekomerčná, minimálne upravená jaskyňa pod Ďumbierom, ktorá sa zdoláva klasickou jaskyniarskou technikou

Fotografie z výletu na Krakovu hoľu

Informácie o článku

  • Kedy sme lokality navštívili: 2019
  • Fotografie sú z obdobia: júl 2019
  • Autori článku: Martin Kiňo
  • Autori fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.

contentmap_plugin

 
TOPlist TOPlist