Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.
Pozrieť sa na Nízke Tatry cez skalné okno Ohnište rozhodne stojí za námahu podstúpenú pri strmom výstupe. Ten však nie je veľmi vhodný pre menšie deti a návšteva samotného okna, ako už bolo spomenutá nie je povolená. Príroda a výhľady sú neskutočné aj keď sa vyberiete len na značkou prístupný vrchol Ohnišťa. Tak trochu v tieni okna stojí tzv. Veľká ľadová priepasť, diera, ktorá nám snáď zobrala dych ešte viac, ako samotné okno. Neuveriteľná diera, s hĺbkou sto metrov sa tajomne norí takmer zo samotného vrchola Ohništa do temných útrob zeme. S priemerom dobrých 5-10m sa javí ako pravá brána do pekiel.
Okrem toho vás v oblasti Ohništa priam prenikne divoká, minimálne porušená príroda vrcholovej krasovej planiny. Tá je totiž pokrytá pralesom a ohraničená strmými skalnými zrázmi, dobre viditeľnými z iných častí Nízkych Tatier. Rozsiahlosť planiny v nadmorskej výške cez 1500m pôsobí na slovenské pomery veľmi neobvykle. My sme sa tu potulovali počas mierneho dáždika, čo ešte umocňovalo dojmy z divokosti miestnej prírody.
Skalné okno Ohnište v sústave vrcholového hrebeňa rovnomenného vrcholu. Okno sa nachádza na najzápadnejšom výbežku hrebeňa. Turisticky prístupné však nie je.
Ako sa dostať pod Ohninšte
Vzhľadom na množstvo krás prírody v oblasti Ohnišťa sa i tento relatívne krátky výstup, môže zmeniť na celodennú túru. Istotne budete fotiť a užívať si okolie. Preto, hoci je viacero možností ako sa sem dostať, sme sa rozhodli vystúpiť k skalnému oknu z Malužinej. Táto trasa vedie po žltej a zelenej turistickej značke. Začína pozvoľným, dlhším stúpaním a výživným, strmým výšvihom na vrcholovú planinu, rozkladajúcu sa v okolí vrcholu Ohnišťa. Absolútne ideálnym dopravným prostriedkom sa nám v tomto prípade javilo auto, ktorým sme sa presunuli cez Čertovicu na severnú stranu Nízkych Tatier do spomínanej dediny. Presnejšie na jej severnejší koniec, kde už sme našli množstvo vhodného miesta na zaparkovanie.
Parkovanie pod Ohnišťom
Na severnom konci obce Malužina je potrebné odbočiť z hlavnej cesty doľava, smerom k Malužinskému kameňolomu. Križovatka je to výrazná a nemali by ste ju minúť. My sme si pomohli GPS navigáciou v mobile. Odstavili sme krátko za odbočkou, pri pamätníku SNP v podobe starého dela. Artefaktov pripomínajúcich túto udalosť slovenských dejín je v tunajšej oblasti nespočetne. Z tohto miesta sme sa už po žltej značke vybrali pešo k vrcholu Ohnišťa.
Parkovacie možnosti pri obci Malužiná. Značka k Ohnišťu začína kúsok za obcou Malužiná. Dá sa tu pohodlne zaparkovať.
Výstup k skalnému oknu Ohnište
Skalné okno Ohnište je súčasťou vrcholového hrebeňa kopca Ohnište. Ohnište je z časti tvorené masívnou vrcholovou planinou, porastenou pralesom a západnej časti strmými skalnými zrázmi, pod ktorými si rozprestiera obrovská dolina, ohraničená na západe severnými stenami Nízkych Tatier. Výstup teda vedie najskôr k vrcholu Ohnišťa, z ktorého sa chodníkom možno dostať i k samotnému skalnému oknu (chodník k skalému oknu bol údajne v minulosti turisticky oficiálne prístupný, no v súčasnosti tomu tak nie je). Najskôr je potrebné z Malužinej z výšky cca. 700m vystúpiť Svidovskou dolinou po žltej značke do Svidovského sedla (1133m), v ktorom sa odpája zelená značka na vrchol Ohnišťa 1538m.
Túra na Ohnište začína v mieste označenom na mapách ako Malužiná, Svidovo. V teréne ide o odbočku z hlavnej cesty smerom k malužinskému kameňolomu. Hneď po odbočení je možné zaparkovať. Neplatí sa tu a hneď na začiatku trasy si môžete všimnúť artefakt SNP v podobe dela. Ku kameňolomu a finálnemu zákazu vjazdu, by sa dalo ešte kus odviezť po asfaltke, no nakoniec sa rozhodneme auto nechať pri spomínanej odbočke. Čoskoro už stúpame asfaltkou k Svidovskému sedlu.
Cesta stúpa iba mierne a zakrátko sa objaví malužinský kameňolom. Ide o klasickú ukážku ťažkého priemyslu v najkrajšej prírode, v našich končinách bohužiaľ tak častú. Značke vedie priamo cez kameňolom. Je otázne, ako býva priechod tejto časti trasy obmedzený v prípade ťažby. My sme našli toto miesto úplne opustené, k nebu sa strmili len obrovské kopy štrku. Za kameňolom sme si ešte prešli kus asfaltky, až sme odbočili doprava, na lesnú cestu. Tá sa zmenila na chodníček, pričom stúpanie bolo stále príjemné. Vhodné na rozbeh do neskoršej intenzívnej strminy k vrcholu Ohnišťa.
Začiatok výstupu k skalnému oknu Ohnište z Malužinej. Začíname pri tradičnom symbole tejto oblasti - vojenskom dele.
Infraštruktúra kameňolomu pri Malužinej. Výstup k skalnému oknu Ohnište má zo začiatku silne industriálny ráz.
Za malužinským kameňolomom. Prvá časť výstupu k skalnému oknu Ohnište vedie po asfaltke.
Smer Svidovské sedlo. V tomto mieste konečne opúšťame asfaltku.
Lúky pod masívom Ohnišťa. Onedlho budeme v Svidovskom sedle.
Vo Svidovskom sedle
Svidovské sedlo (1133m) je rozľahlé miesto, kde sa križujú lesné zvážnice. Keď sme tu boli, sedlo bolo celkom rozbahnené. Pod sedlo sa nachádza trávnatá lúka, z ktorej už vidno prvé skalné zrázy Ohnišťa. V sedle samotnom sa nachádza, ako inak, pamätník SNP. Za zmienku ale stoja predovšetkým výhľady na severné zrázy Ďumbiera a hrebeň Nízkych Tatier. Je to neobvyklý, pútavý pohľad. Už len kvôli nemu sa tu oplatí zastaviť, aj keby ste si to s výstupom na Ohnište rozmysleli, tak ako jeden z našej dvojice. Trasa zo sedla sa totiž naozaj strmo dvíha, nachádzajúc výstupovú cestičku k vrcholu Ohnišťa.
Svidovské sedlo. Našli sme ho riadne rozbahnené, zato s peknými výhľadmi na severnú časť Nízkych Tatier.
Pamätník padlému v Svidovskom sedle. Pomníkov SNP je v tomto kraji požehnane.
Jeden z výhľadov zo Svidovského sedla. Svidovské sedlo môže byť aj vďaka pekným a málo známym výhľadom na Nízke Tatry dobrým cieľom na nenáročnú túru.
K Prednej Poľane
Vo Svidovskom sedle nasleduje mierna dezorientácia a prejdeme sa všetkými zvážnicami, vedúcimi zo sedla, kým natrafíme na tú správnu. Nás tu zmiatol turistický zájazd. Zdalo sa, že vedúci skupiny vedia, kam sa vydať, no nemali v tom celkom jasno. Správne treba v sedle odbočiť na zvážnicu v pravo, ak stúpate z Malužiny. Kúsok po nej prejdete a za približne 5 minút pochodu sa chodník stáča do strminy naľavo. Vnára sa do lesa. Na margo turistickej skupiny ešte dodáme, že okrem nich sme počas výletu nestretli nikoho, iba partiu zberačov čučoriedok. Ohnište je teda vcelku opustenou lokalitou a užijete si tu samoty v prírode.
V týchto miestach začína poriadny výšvih, ktorý končí až na rozľahlom vrcholovom plató Ohnišťa, ktoré zahŕňa i Prednú poľanu. Výstupový chodník predstavuje približne 400m stúpania. Nezdá sa to príliš veľa, ale nie je to nič pre výstup s menšími deťmi, alebo s horšou kondičkou. Asi by ste si tu v takom prípade zanadávali. Najmä ak by bol chodník blatistý, alebo pokrytý šmykľavým snehom. Okolité prostredie je však príjemné, tvorené pekným smrekovým lesom. Cestou hore sa podarilo postupne popredbiehať všetkých turistov a celkom osamieť. O to zaujímavejšie pocity prišli na vrcholovej planine pokrytej pralesom, ktorým viedla len úzka, no dobre znateľná cestička. Planina sa objavila celkom znenazdajky, po prehupnutí sa zo strmého stúpania cez akúsi hranu hrebeňa.
V týchto miestach bolo cestičiek hneď niekoľko. Značená ale len jedna. Niektoré z tých ďalších boli zaznamenané i v GPS navigácii. Zrejme tvoria skratky k vrcholu. Oficiálna trasa totiž vedie okľukou a prechádza väčšou časťou planiny. Zrejme chcel značkár priviesť návštevníka týchto miest i na Prednú poľanu. v tomto prípade ide o peknú, rozľahlú trávnatú lúku, kde by sa mala nachádzať i tzv. Koliba na Ohništi. Tú sme však nepreskúmali. Začalo jemne mrholiť, čo len zvýraznilo divokosť tunajšej prírody a zároveň popohnalo do kroku. Bolo toho na objavovanie ešte viac ako dosť.
Výstup na Ohnište. V lese nad Svidovským sedlom začína to pravé stúpanie.
Charakter chodníka nad Svidovským sedlom. Za mokra, alebo zimných podmienok je tento úsek zaiste náročnejší na pozornosť aj výbavu.
Značka k vrcholu Ohnišťa. Chodníček sa kľukatí pralesom. Za mokra je pekne rozbahnený.
Oblasť Prednej Poľany. Okrajom tejto horskej planiny vás prevedie značka vedúca k vrcholu Ohnišťa.
Vrchol Ohnišťa
K vrcholu Ohnišťa sme sa prebrodili hustým porastom pralesa. Našťastie nebolo to príliš namáhavé, pretože cestička je dobre priechodná. Mohlo by sa stať, že v zime by nebola orientácia v týchto miestach celkom jednoduchá. Značenie by však malo postačovať, aj keby bola terén pod snehom. Určite odporúčame zobrať si GPS, ak ste tu prvýkrát.
Vrchol Ohnišťa je menšia trávnatá plošinka, z ktorej sú výhľady najmä na krásne, skalnaté zrázy masívu tohto kopca a na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Oplatí sa tu chvíľku zotrvať, no ešte atraktívnejšie je skalné okno v Ohništi. Cestička k nemu nie je celkom jasná. Ako sa ukázalo, jeden chodníček viedol k tabuli označujúcej zákaz vstupu na ďalšiu trasu z dôvodu ochranu prírody. Po preskúmaní trasy za tabuľou bolo jasné, že chodník po niekoľkých sto metroch končí a nikde nevidno žiadne okno. Sklamanie vynahradili prekrásne výhľady z hrebeňa Ohnišťa, ktorým tento chodník viedol. Neodporúčame sem veľmi chodiť. Okrem zákazu vstupu z dôvodu ochrany prírody, chodník vedie celkom blízko k zrázom Ohnišťa, vinie sa doslova okrajom vrcholového hrebeňa. Riziko nebezpečného úrazu tu určite nie je najmenšie.
Cestu k skalnému oknu napokon znova pomohla nájsť GPS navigácia. Správny chodník, vedie zopár metrov pod vrcholovým hrebeňom, popod skalné steny vysoké azda 20m. Tiež nie je značený. Bolo na ňom jedno ťažšie miesto, kde by sa dalo pošmyknúť a utrpieť nepríjemný pád. Išlo o zostup strmšou skalou. Pri troche opatrnosti sa to dá v pohode zvládnuť. Nečakajte tu však žiadne reťaze, alebo zabezpečovacie pomôcky. Táto skala v prípade mokra, alebo namrznutia môže byť veľmi nepríjemnou prekážkou.
Rázcestie pod Ohnišťom. Z tejto križovatky je možné vydať sa k viacerým cieľom.
Prales pod Ohnišťom nás nesmierne zaujal. Minimálne narušenou lokalitou sa vinie len tenký chodníček.
Ohnište - vrchol 1536m. Z vrcholového hrebeňa Ohnišťa sú krásne výhľady.
Pohľad na skalnatú terasu masívu Ohnišťa. Vrchol tvorí fotogenické terasy. V jednej z nich vzniklo mohutné skalné okno.
Skalné okno Ohnište
Keď sa pozorovateľ konečne dostanete k skalnému oknu, uvidí jedinečný výhľad na Nízke Tatry. Je odtiaľto veľmi dobrý dohľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier so severnými stenami Ďumbiera, pod nohami sa rozprestiera kopa vzduchu. Práve dolina pod pozorovateľom zvýrazňuje celkovú atmosféru z tunajších hôr. Okrem toho je to pohľad naozaj neopozeraný.
Samotné okno je naozaj majestátnym prírodným výtvorom. Má výšku približne 20m a je pekne klenuté. Koľko mu asi dovolí erózia vydržať pokope? Okno sa nachádza na veľmi odľahlom mieste v divokej prírode. To všetko robí z túry sem naozaj atraktívny cieľ i mierne nebezpečný cieľ. Znovu zvýrazníme, že lokalita je v režime prísnej ochrany prírody a vstup turistom sem povolený nie je. V čase dokumentovania okna, nebolo celkom šťastie na počasie. Skalné okno tu stálo osamotené, bez akýchkoľvek turistov. Účastníci zájazdu prišli až neskôr.
Jedno z menších skalných okien v masíve Ohnišťa. Hornina je tu miestami takto rozrušená zaujímavými skalnými útvarmi.
Skalné formy v masíve Ohnišťa. O chvíľku už budeme pri okne.
Skalné okno Ohnište. Tento prírodný monument sa objaví až v poslednom momente túry. Túra sem však z dôvodu ochrany prírody nie je povolená.
Výhľad z lokality skalného okna Ohnište. Vyhliadková plošinka je pokrytá trávou. Príjemné miesto na posedenie.
Detailný pohľad na skalné okno Ohnište. Tento skalný výtvor je riadne mohutný.
Strop okna Ohnište. Pohľad odspodu.
Inkriminovaná partia prístupového chodníka. Skalnatá pasáž, ktorú je nutné prekonať pri ceste k oknu Ohnište, môže byť za ťažších podmienok relatívne nebezpečná. Chodník nie je značený a podlieha prísnemu režimu ochrany prírody.
Zostup a Veľká ľadová priepasť
V dôsledku ohlasovanej zmeny v počasí, smerom k dažďu, bolo načase vydať sa na zostup. To sa ale ešte podarilo nečakane naraziť na tzv. Veľkú ľadovú priepasť, o ktorej sme nikdy predtým nepočuli, pritom je to atraktivita prvého rangu. Dojem z nej bol dokonca väčší ako zo skalného okna.
Veľká ľadová priepasť - diera ako do útrob pekla, má hĺbku 125m a zaujímavé je, že spadá rovno spod vrcholu Ohnišťa z výšky 1536m. Na dne tejto megadiery je údajne pár popadaných stromov a ľadový kužel vysoký 10m, s priemerom 6m. Zlanila sem výprava v roku 1939 vedená V. Benickým. Na okraji priepasti je i dnes pár borhákov ako aj pamätná tabuľka pripomínajúca prvoobjaviteľov jej útrob. K tejto priepasti vedie priamo z vrcholu ohniska chodníček a je to sem z neho na skok.
Po neplánovanej zastávke pri priepasti nastal čas na urýchlený zostup rovnakou cestou smerom k autu, pretože začínalo pršať. Cestou dolu sa podarilo takmer neustále bežať. Krásna objavná túra za nami. Zostáva len konštatovať, že bočné turistiké značky v Nízkych Tatrách vedú ku krásnym, málo známym zákutiam, ktoré rozhodne stoja za návštevu.
Mohutný hrtan Veľkej ľadovej priepasti. Tento prírodný výtvor na nás zapôsobil ešte viac ako samotné skalné okno Ohnište.
Zmienka o prvej výprave do Veľkej ľadovej priepasti. Chlapíci museli mať guráž, keď sa odvážili spustiť do neznámej hlbočiny.
Veľká ľadová priepasť. Pravá pekelná diera. Na dne je však údajne ľadový kužel.
Tip na výlet a atraktivity v okolí
- Rozhľadňa Krajčov vrch - vyhliadková veža nad Nižnou Bocou, ľahko prístupná od hlavnej cesty
- Veľký bok - jedinečný, málo navštevovaný vrchol medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, poskytujúci strhujúce výhľady
- Slemä - nízkotatranský vrchol známy leteckým nešťastím, pokrytý množstvom trosiek
- Stanišovská jaskyňa - nekomerčná jaskyňa v Jánskej doline, vhodná na výlet rodín s deťmi
- Kaďa v Liptovskom Jáne - ponúka rozkošné kúpanie v prírodnom termálnom prameni, krásne sa vám tu rozohrejú ubolené kĺby a šľachy
Fotografie z výletu na Ohnište
Informácie o článku
- Kedy sme lokalitu navštívili: 2018
- Fotografie sú z obdobia: júl 2018
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.