Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.
Pohorie je veľmi vhodné pre milovníkov bushcraftu a zálesáctva, pretože mu dominujú nekonečné prevažne listnaté lesy plné prírodných zaujímavostí. Tie sa v zime dokážu romanticky zahaliť závojom inovate a poskytnúť prekrásne podmienky na zimnú turistiku a vďaka miernemu profilu i na bežkovanie. Hlavný hrebeň Považského Inovca je ideálny na časovo nenáročný prechod, pretože sa k nemu dá ľahko priblížiť autom. Preto je výlet sem vhodný i za kratších zimných dní. My sme sa sem vybrali doslova na otočku behom jednej februárovej soboty.
Výhľady z hrebeňa zimného Považského Inovca. Aj tento hrebeň dokazuje, že i nižšie a menej populárne slovenské pohoria stoja za návštevu.
Hrebeň Považského Inovca. Pohľad z Panskej Javoriny na Ostrý vrch až po vrchol Inovca.
Naša trasa zimného prechodu hrebeňa
Keďže sme mali na hrebeňovú túru zimným Považským Inovcom len jeden deň, rozhodli sme sa absolvovať ho variantom, ktorý by kombinoval viaceré zaujímavosti. Chceli sme si prejsť najvyššie partie hrebeňa, kde sa nachádza viacero pekných vyhliadok a taktiež rozhľadne. Na tie sme plánovali v prípade dostatku času vystúpiť. Prvá – kovová, sa nachádza na najvyššom bode hlavného hrebeňa - na Inovci 1042m a druhá na Panskej Javorine 943m. Tá už síce súčasťou hlavného hrebeňa nie je, no dokonale zapadala do nášho variantu zimného prechodu. Ten nám poskytol bezmála 25km pekného pochodu zasneženým hrebeňom s množstvom pohľadov na inverznú hmlu v doline.
Trasa prechodu vyzerala nasledovne: Inovecká chata - Inovec - Ostrý vrch - Panská Javorina a späť
Výstup záverom modro značeného hrebeňa k rozhľadni na Panskej Javorine. Stretli sme turistický zájazd. Dovtedy sme boli na hrebeni takmer úplne samy.
Hrebeňom ďalej k Jakubovej. Z fotky vidno, že terén je priam ideálny na bežkovanie.
Ako sa najrýchlejšie dostať na začiatok hlavného hrebeňa Považského Inovca?
Ak nie je veľa času nazvyš a chcete vyraziť práve na zimný hrebeň Považského Inovca, ideálne bude priviezť sa autom na Inoveckú chatu. Z hlavného cestného ťahu Trenčín - Prievidza je potrebné odbočiť na obec Trenčianske Jastrabie. Istotne si popri ceste všimnete i smerovníky navigujúce k chate.
Z Trenčianskeho Jastrabieho sme sa vydali autom po asfaltke, ktorá nás mala doviezť až hore, k chate. Po ôsmych kilometroch jazdy, čo predstavuje približne 20 min jazdy po miestami zatočenej ceste, sme boli hore. Pôvodne sme si neboli istí, či to bude bez problémov, pretože sme na ceste očakávali sneh a ľad a reťaze sme nemali, hoci sme narazili na dopravnú značku, ktorá ich od istého úseku odporúčala použiť.
Ľadu však bolo minimum a aj jeden trochu strmší úsek tesne pred chatou sme v poriadku zvládli. Zima však bola slabá, oblasti lesa nižšie od chaty boli všeobecne takmer celkom bez snehu. Za pravých zimných podmienok, by ste v stúpaní bez reťazí mali problém. Navyše nie vždy cesta ponúka ideálnu možnosť odstaviť auto na krajnici, prípadne by problém mohol nastať, ak by ste boli nútení vyhnúť sa protiidúcemu vozidlu. V niektorých zákrutách by prípadný šmyk zjavne nedopadol príliš dobre. Inak je cesta je obstojnej kvality a dá sa relatívne bez ujmy absolvovať i klasickým osobákom.
Považský Inovec je populárny aj pre cyklistov a túto asfaltku by ste mohli absolvovať i na horskom bicykli. Na cestný nebola príliš vhodná. Je na nej dosť veľa dier rôznej veľkosti.
Inovecká chata sa nachádza vo výške 790m a preto vám vyvezenie autom časovo naozaj pomôže. Vrchol Inovca sa totiž nachádza vo výške 1042m a tak na hrebeň postačí prekonať ani nie 300 výškových metrov. Nemali sme možnosť preskúmať, či sme takto prišli o mnoho krás prírody, samotná asfaltka by však bolo nezáživnou prechádzkou. Pri pohľade na okolie sa zdalo, že výstupové turistické značky červená a žltá zrejme stúpajú zalesneným terénom.
Inovecká chata. Objekt chaty vyzerá byť krátko po rekonštrukcii.
Parkovanie pri Inoveckej chate
Ak ste sa rozhodli urýchliť si prístup k hrebeňu autom, pri Inoveckej chate by nemalo byť problémom zaparkovať. Priamo pri chate nájdete celkom rozľahlé parkovisko, ktoré bolo bezplatné. Je možné, že v čase hlavnej sezóny nemusí postačovať, ale v bežný víkend by tu malo byť dostatok miesta. Nám sa podarilo odstaviť bez komplikácií a tak sme sa čoskoro mohli vydať smerom k vrcholu Inovca a tamojšej kovovej rozhľadni.
Parkovanie pri Inoveckej chate. Ak nie je času nazvyš, odporúčame zaparkovať priamo pred Inoveckou chatou.
Zimná hrebeňovka z Inovca na Panskú Javorinu
Pri plánovaní tohto prechodu, sme si neboli istý, či bude mať vôbec zimný nádych. Les pod Inoveckou chatou svedčil o pravom opaku. Bol vskutku šedivý. Tajne sme dúfali, že tisíc metrov nadmorskej výšky, ktorú Inovec dosahuje, bude postačovať na dlho očakávanú zimnú idylku.
Čoskoro, už pri Inoveckej chate, sa naše drobné sny o zimnej túre plnia. Zjazdovka nad chatou, o ktorej sme vôbec netušili, je kompletne zasnežená, rovnako ako les okolo nej. Popri zjazdovke vedie vlek, no ten je zrejme dávno nefunkčný. A tak stúpame po prázdnej lyžiarskej dráhe k vrcholu Inovca.
Červená značka vedie zbytočnou obkľukou, ako sme zistili pri návrate. Zo zjazdovky sú krásne výhľady na kraj pod nami. Ako to už hory vedia, zase raz nás príjemne prekvapili. Zatiaľ čo v doline vládne pochmúrne počasie, tu hore sa ukazujú pekné inverzie. Na zjazdovke je vybudovaná romantická vyhliadka v podobe drevenej lavičky. My si tu však neposedíme, čaká nás neprebádaný hrebeň. Náš plán bol preskúmať rozhľadňu na Inovci a na Panskej Javorine. Tešili sme sa i na ďalšie vyhliadky na hrebeni.
Zjazdovka nad Inoveckou chatou. Zjazdovka už zjavne nie je využívaná, no nám poskytla pekné výhľady.
Vyhliadka. Na zjazdovke nad Inoveckou chatou bola vybudovaná príjemná vyhliadka pod bukom.
K najvyššiemu bodu Považského Inovca
Po prekonaní zjazdovky ešte chvíľku stúpame lesom, ale už miernejšie, až k vrcholu Inovca. Tento približne tisícmetrový vrchol je kompletne zalesnený a nebyť tunajšej rozhľadne, neboli by z neho žiadne výhľady. Rozhľadňa, konkrétne Meteorologicko-technologická rozhľadňa Helena, ho teda turisticky výrazne zatraktívnila. Jej vyhliadkové podlažie je vo výške 16m.
Okrem nej tu nájdete i drevený prístrešok a kríž. Kúsok pod vrcholom je stavba s vysielačom. Popis rozhľadne v tomto článku nebudeme podrobnejšie rozoberať, uvedieme azda len to, že je celokovová, pomerne veľkých rozmerov. Vďaka tomu ponúka takmer kruhové rozhľady na horizont. Vo výhľade bránia vrcholce niekoľkých ihličňanov a preto nebudete mať dokonale kruhový pohľad na krajinu pod vašimi nohami.
Prístup na rozhľadňu je pohodlný, stretli sme tu bežca, ktorý na ňu zrejme bežal až z niektorej z obcí pod kopcom. Úplne vrchná plošina je obohnaná ostnatým drôtom a je zrejme prístupná len pre personál obsluhujúci tunajšie rádio-komponenty. Tie sú zavesené na konštrukcii rozhľadne. Popravde, objekt rozhľadne bol dôvodom, prečo sme sa po rokoch opäť prišli pozrieť na Inovec. Nový objekt sme si všimli počas cesty autom v smere na Trenčín. Okrem toho sme chceli preskúmať i rozhľadňu na Panskej Javorine. A tak bol plán ideálnej jednodňovej trasy jasný.
Z ihličňanmi porasteného vrchola Inovca sme sa pobrali zasneženým hlavným hrebeňom ďalej k vyhliadke tzv. Kóte Palúch. Zimný hrebeň bol veľmi pekný, zasnežený vrstvou asi 10-15cm staršieho snehu. Počas prvých kilometrov hrebeňa z Inovca sa ukázalo, že profilovo je hrebeň veľmi vhodným na bežkovanie. V lete i na horskú cyklistiku. O tom svedčí množstvo cykloznačiek, tak ako vo väčšine Považského Inovca.
Neskôr sme sa dozvedeli, že strmšie úseky hrebeňa v smere z Inoveckej chaty na Inovec a neskôr na Ostrý vrch sa zvyknú obchádzať po lesných zvážniciach. Pre neznalých tunajších lesov to ale bude zrejme chcieť zobrať GPS. Bežkárska obchádzka nebola vyznačená, aspoň my sme si to nevšimli. Každopádne strmšie úseky sú krátke a prejdete ich rýchlo i na pešo, prípadne so stúpacími pásmi na bežkách.
Prístrešok pod vrcholom Inovca. Prístrešok umožňuje posedenie pri stoloch a čiastočne ochráni i v nečase.
Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa Helena. Tento kovový objekt umožnil výhľady z Inovca, ktoré kedysi neboli vôbec žiadne.
Výhľady z rozhľadne Helena. Rozhľadňa na Inovci konečne umožnila pozrieť sa ponad vrcholky stromov.
Výhľad z rozhľadne na Inovci na hranicu údolia a hôr. Z rozhľadne pekne uvidíte Považie. Ak práve nie je inverzia.
Kóta Palúch
Kóta Palúch vás privíta krátko za vrcholom Inovca. A stojí to naozaj za to. Do zeme je tu vrazená klasická geodetická tyč, označujúca daný bod. Hneď pri nej sa nachádza lavička na idylické posedenie. Z tohto miesta sa môžete rozhliadať do doliny na východ i západ a v smeroch hrebeňa. My sme mali šťastie zažiť toto miesto komplet zasnežené, za peknej inverzie. Krása.
Lavička na kóte Palúch. Pravá horská romantika. Čo poviete?
Kóta Palúch. Prvá vyhliadka priamo z hlavného hrebeňa Považského Inovca. Veľmi pekné miesto.
Lokalita Ostrého vrchu
Čochvíľa už si razíme cestu ďalej tvrdším snehom, ktorý trochu podklzuje. Chôdza je namáhavejšia, ako v lete, keď tu je príjemný lesný chodníček. Hrebeň je ľudoprázdny a nám cesta ubieha za ťažkých filozofických rozhovorov o témach najrôznejšej dôležitosti. Pohorie praje filozofovaniu, pretože zatiaľ nenarážame na žiadne kruté stúpania, či ťažké technické úseky.
Takto, nahlas dumajúc, sa postupne prepracujeme k odbočke k Bohušovej studničke, ktorá je pár metrov na západ pod hrebeňom (prístup je označený), a k Ostrému vrchu 910m. Tu dakde sa má nachádzať pekná vyhliadka s dreveným slovenským trojvrším a dvojkrížom. Ukáže sa, že je o kus nižšie pod vrcholom tohto kopca. Miesto je to príjemné, s posedením, výhľadom a plošinkou, kde by sa dalo prespať. Platí tu však zákaz kladenia ohňa.
Všimli sme si prístupový hrebeň k Panskej Javorine, na ktorej stojí drevená rozhľadňa. Zdá sa, že ideme do toho. Panská Javorina je dostupná po modrej turistickej značke a je potrebné odbočiť na ňu z červenej značky hlavného hrebeňa Považského Inovca. Za Ostrým vrchom sa na západnej strane hrebeňa nachádza Útulňa Izba, vrátane prameňa, no nepreskúmali sme ju. Toto miesto tak uvádzame len pre informáciu.
Pochod zmiešanými lesmi Považského Inovca. Sneh bol málo prešliapaný, no šlo sa po ňom celkom dobre. Na bežkách by to ale istotne bolo oveľa svižnejšie.
Technologický objekt na hrebeni. Tento stožiar asi taktiež slúži na rádiokomunikáciu. Pre nás bol ale dôležitejší výhľad pod ním.
Výhľady v oblasti Ostrého vrchu. Otvorili sa nám pekné pohľady na Považie.
Tri Boky 800m. Z tohto bodu môžete odbočiť k Útulni Izba, ktorá je vzdialená približne 250m pod hrebeňom.
K rozhľadni na Panskej Javorine
Lesom a neskôr zasneženou horskou lúčkou sa dostávame k drevenej stavbe. Stretáme tu väčší zhluk turistov, ktorí zrejme k rozhľadni stúpali z Podhradia. Tešíme sa na výhľady z 943m vysokého vrcholu. Počasie sa však kazí a výhľady sa zhoršujú. Drevená rozhľadňa sa nachádza v peknom prostredí planiny, obkolesenej stromami. Len schody vedúce na ňu sú pomerne strmé a počas výstupu je treba byť opatrný. Nie je to nič pre malé deti. Jedine ak by ste na ne poriadne dozreli.
My sme sa hore úspešne vyštverali, no výhľady, hoci aj kruhové za veľa nestáli. Je zamračené a fúka studený, nepríjemný vietor. Vyhliadková plošinka nie je priveľmi veľká a tlačí sa tu dnes viacero ľudí. Volíme preto rýchli zostup. Zaujal nás totiž ešte jeden objekt pri rozhľadni - drevený prístrešok v tvare pyramídy. Je plný turistov no i tak si ho prezrieme.
Posledné metre k objektu rozhľadne na Panskej Javorine. Tu si možno všimnúť výšku človeka v pomere k rozhľadni.
Pohľad z rozhľadne na Panskej Javorine na turistov. Turisti mali zjavne radosť, že sa im podarilo zimný výstup dokončiť. Výhľady z rozhľadne si však nemohli vychutnať v dokonalej podobe, pretože sa čoskoro zatiahlo.
Turický prístrešok na Panskej Javorine
Drevený prístrešok na vrchole Panskej Javoriny, pôsobí relatívne novým, celkom futuristickým dojmom. Pripomína pyramídu, do ktorej sa vchádza vchodom v jednej zo stien. Má výklopné drevené okná a dve podlažia. Na tom spodnom nájdete drevené lavičky a stôl. Horné je zrejme určené na prespávanie, žiaľ chýba doň výstupový rebrík a preto je nutné sa doň komplikovane vytiahnuť.
Vzhľadom na plnú obsadenosť prístrešku sme sa hore nepozreli, pretože by sme museli stúpať na spomínaný stôl, kde práve hodovali turisti. Trochu nepraktické riešenie, ale inak prístrešok pôsobil superútulne a veľmi odolne voči nepriazni počasia. Zatiaľ nebol poničený ani zvnútra a určite by ste neváhali zložiť sa ani na zemi v spodnom podlaží
Prístrešok na Panskej Javorine. Prístrešok alebo Javorinská pyramída.
Prístrešok a rozhľadňa na Panskej Javorine. Prístrešok je vnútri veľmi útulný a čistý. Ponúka posedenie pri stole, ale i núdzové nocľažisko na prízemí a v podkroví.
Návrat domov
Keďže sa počasie zjavne zhoršovalo a zimné dni boli ešte krátke, nezostávalo iné, len sa pobrať čím skôr rovnakou trasou k autu na Inoveckú chatu. Spätný pochod prebiehal v stále hustnúcej hmle, bez výhľadov, no na druhej strane sme mali možnosť v rovnaký deň zažiť hlavný hrebeň Považského Inovca v rôznych poveternostných podmienkach. Les za hmly je tiež pekný.
Z vrcholu Inovca sme sa vracali striktne po červenej značke, ktorá sa ukázala byť vedená vcelku neprakticky. Trasa bola dlhšia ako čisto po zjazdovke, viac traverzom a navyše nepríjemná v dôsledku tvrdého zľadovatelého podkladu na chodníku. No nakoniec sme sa bez úrazu dostali k Inoveckej chate, ktorá už nás vrele očakávala.
Cesta späť na vrchol Inovca. Pochod späť k autu prebiehal v hmle.
Detail kríža na vrchole Inovca. Kríž tu stál oddávna. Stretli sme tu postaršiu dvojicu, ktorá pod ním zapálila sviečku.
Prístrešok na vrchole Inovca je zároveň pietnym miestom. Vladimír Švancár zahynul v lavíne pod Dhaulágirí.
Na Inoveckej chate
Po bezmála 25km pochodu zimným hlavným hrebeňom Považského Inovca prišlo viac ako vhod posedenie pri kapustnici, bryndzákoch a štrúdli, ktoré v tejto naozaj vkusne zrekonštruovanej chate robia ozaj veľmi dobre. Pozitívne musíme hodnotiť i výber hudby, pretože personál nepúšťal odrhovačky z rádia. Veľmi fajn.
Okrem toho nás zaujala pekná kachľová pec, ktorá sa nachádza v jedálni. Výborné zakončenie príjemnej jednodňovky, ktorú môžme len a len odporučiť ako podujatie, keď sa chcete pohodovo prejsť v kopcoch. Dĺžku trasy si môže zvoliť ľubovoľne, no i keby ste si vyšli len na rozhľadňu na Inovci, budete mať pekný výlet. Nám už zostávalo,len sa bezpečne dostať autom dolu z chaty. To sa nakoniec bez problémov podarilo a my sme mali ďalší pekný deň v slovenských horách za sebou.
Návrat k Inoveckej chate. Túru sme šťastlivo zakončili skoršou večerou v chate.
Tipy na výlet a odporúčané atraktivity v okolí
- Selecké kamenné more - rozsiahle kamenné more pod vrcholom Inovca
- Topoľčiansky hrad - ruina hradu nad obcou Podhradie
- Marhát - vrchol s drevenou rozhľadňou na juhu Považského Inovca
- Visiace skaly - dobrý vyhliadkový bod v južnej časti Považského Inovca, pri Marháte
- Krahulčie vrchy - pekný skalnatý hrebeň s jaskyňami (Veľká dolnosokolská jaskyňa) a vyhliadkami, súčasťou je lezecká lokalita Sokolie skaly nad rekreačným strediskom Výtoky
- Kostolík Sv. Juraja - rozkošný kostolík pod Marhátom spolu s okolím je ideálnym cieľom výletu pre rodinky s deťmi
- Národná kultúrna pamiatka Súsošie Golgoty - nachádza sa pod Marhátom, pri Kostolíku sv. Juraja
- Lyžiarske stredisko Bezovec - menej známe stredisko, ktoré ponúka veľmi príjemné možnosti na turistiku a nenáročnú lyžovačku
- Rekreačné stredisko Výtoky - lokalita sa nachádza neďaleko Marhátu, odporúčame si z nej vyjsť na Krahulčie vrchy
- Jelenie Jamy - miesto neďaleko Starej Lehoty, predstavuje rozľahlú lúku so starým gazdovstvom, súčasťou miesta je solárna elektráreň a pekné výhľady
- Gonove lazy - ďalšia rozľahlá horská lúka v Považskom Inovci
- Piešťany - populárne kúpeľné miesto s množstvom možností na pekné prechádzky
- Vodná nádrž Sĺňava - nachádza sa na Váhu pri Piešťanoch
- Hrad Beckov - ruinu tohto hradu nájdete na západnej strane Považského Inovca na výraznom skalnom brale nad Váhom, jedná sa zároveň o známu lezeckú lokalitu
- Hrad Tematín - ruina hradu na západnej strane Považského Inovca s výhľadmi na Považie
- Haluzická tiesňava a Kostolík v Haluziciach - obe zaujímavosti nájdete pri Bošáci, rozhodne stoja za návštevu
Spätné pohľady na Inovec a prekonanú hrebeňovú trasu. Takýto pohľad sa naskytne z hrebeňa vedúceho k rozhľadni na Panskej Javorine.
