Ranogotický kostol v Rákóši z 13. storočia patrí k perlám tzv. Gotickej cesty, ktorá prepája podobné historické pamiatky. Uvedený kostol je rímskokatolícky a nachádza sa na Gemeri, juhovýchodne od Revúcej.
Pohľad od juhu na Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Kostolík nepatrí k najväčším chrámom Slovenska, no jeho sila a atraktivita sa skrýva v unikátnej freskovej výzdobe a jedinečných príbehoch, ktoré sú s ním spojené. So všetkým sa najlepšie oboznámite prostredníctvom komentovanej prehliadky.
Tento kostol sa nachádza v pomerne zapadnutom regióne s bohatou banskou históriou, no aj tak sa sem oplatí vybrať. Je tu čo objavovať či už vrámci roadtripu autom, na motorke, alebo na bajku.
Video
Ako sa sem dostať ku kostolu a kde zaparkovať
Do Rákoša sa dostanete po hlavných cestách z Revúcej, či už autom, autobusom, alebo na motorke. Špeciálne motorkári obľubujú tento kraj na svoje potulky, keďže jazdenie v jedinečnej prírode tu môžete spojiť s návštevou množstva málo známych a autentických miest. Podobne je to aj u cyklistov. Vedie sem červeno značená Rudohorská cyklomagistrála.
Parkovanie pre autá je potom možné aj priamo pri kostolíku, ktorý sa nachádza v severnej časti obce. Pripravte sa tu na úzke uličky, ktoré sú strmé s horším povrchom vozovky. Parkovanie bolo bezplatné, no veľké množstvo áut sa sem nevojde.
Miesto na parkovanie priamo pri Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Objekt kostola
Tento kostol sme mali možnosť spoznať vďaka jedinečnej sprievodkyni, ktorá býva len kúsok od tejto pamiatky v jednom z domov na prístupovej ulici. Vďaka nej sme sa dostali i do interiéru tejto pamiatky a podozvedali sa množstvo detailov, ktoré vôbec neboli nudné. Naopak bolo vidno, že pani sa skúmaniu kostolíka venuje s dlhoročnou objaviteľskou vášňou.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši je ranogotickou stavbou jednoloďovou stavbou z polovice 13. storočia, Má obdĺžnikový pôdorys. Neďaleko vstupu do kostola sa nachádza ešte menšia externá zvonica, ktorá je samostatnou stavbou, podobne ako takmer celkom zborená stavba priľahlej fary.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši je ranogotickou stavbou z 13. storočia.
Pohľad na kostol od severozápadu.
Samotný kostol má mnoho románskych prvkov. Jedná sa predovšetkým o podkovovitú apsidu zaklenutú konchou (mušľovitá klenba) a dosť unikátne románsky klenuté okná. Vstupný portál je gotický s lomeným oblúkom. Spomínanú zvoničku v juhovýchodnej časti priľahlého areálu predstavuje baroková murovaná stavba s drevenou nadstavbou.
Vstup do Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Detail vstupných dverí Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Apsida Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Areál kostola je vymedzený zvyškami kamenného múra. Budovu fary údajne naposledy výrazne poškodil ľadovec (krúpy), takže sme mali možnosť vidieť už len jej rozvaliny so zborenou strechou. Podobne v kostole chýba pôvodná drevená empora a lavice. Škoda. Z kostola boli v minulosti údajne odvezené i niektoré ďalšie vzácne predmety za účelom reštaurácie, no nie vždy sa vrátili kompletné.
Zvonica pri Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Zborená fara pri Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Čo robí tento kostol unikátny minimálne z celoslovenského pohľadu je tunajšia bohatá fresková výzdoba. Tieto maľby sú naozaj jedinečné. Sú iné ako tie, v nazvime to, bežnom kostole. Vtedajší šľachtici v stelesnení rodom Bebekovcov, totiž mali významné kontakty na talianske centrá kultúry a tamojších umelcov.
Autentickú freskové maľby talianskeho typu, sa podarilo odkryť počas reštaurátorských prác z 20. storočia. Predtým bola táto výzdoba čiastočne premaľovaná a ako nám bolo vysvetlené, bolo nutné ju znovu doslova vyškriabať spod mladšieho náteru. Na tento účel sa používajú špeciálne nástroje, ktoré sa postupom času zdokonaľovali. Preto aj v samotnom kostole uvidíte, že kvalita odkrývania sa postupom času zlepšovala. K zaujímavostiam patrí, že počas predošlých dôb boli niektoré chýbajúce časti fresiek domaľované len nahrubo. Tento zásah porušil autenticitu daných fresiek a neskôr bol znova odstránený.
Zaujímavosťou je tiež fakt, že zrejme vysoké štíhle okná len na jednej stene, umožnili, že fresky zostali zakonzervované vďaka nedostatku priameho svetla. Steny bez okien sa zase ideálne hodili pre množstvo maliarskej výzdoby. Napríklad monumentálnu maľbu sv. Krištofa, z ktorej je dobre zachovaná len tvár svätca.
Bočný oltár a vyobrazenie Najsvätejšej Trojice.
Návštevníka určite zaujme i výrazná maľba Svätej Trojice, ktorá však v minulosti spôsobovala problémy, nakoľko vzhľadom silne pripomínala vyobrazenie pohanského boha Triglava. V každom prípade dala tomuto kostolu jeho meno.
K jednotlivým freskám existuje množstvo príbehov a detailov. K najzaujímavejším patria napríklad drobné nápisy pôvodných maliarov na niektorých z nich, alebo pôsobivý obraz pekla v miestach kostola, kde bolo kedysi okno, ktoré neskôr zamurovali.
Rákošské malby boli prekryté v období reformácie v 17. storočí. Následne, v roku 1898, boli znovu objavené profesorom budapeštianskej umeleckopriemyselnej školy Istvánom Grohom. Ten ich v roku 1906 s výraznými premaľbami reštauroval. Taktiež vytvoril ich akvarelové kópie (v súčasnosti umiestnené v archíve Štátneho pamiatkového úradu v Budapešti; fotokópie v archíve KPÚ Košice, pracovisko Rožňava).
Oltáre a zdobený strop
K hlavným prvkom kostola patrí taktiež pôvodný kamenný oltár z 13. storočia a zreštaurovaný oltár z polovice 18. storočia, ktorý je omnoho mladší a výrazne prekrýva ten pôvodný, podobne ako aj fresky, ktoré sú umiestnené za novým oltárom.
Pohľad k novšiemu oltáru z 18. storočia v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Pohľad zboku na hlavný oltár. Vták napravo dole mal byť orlom, no vyzerá skôr ako holub.
Detail novšieho oltára v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Okrem toho sa tu nachádza bočný oltár Panny Márie Immaculaty takisto z 18. storočia. Bonusom je krásne zdobený strop z výraznou symbolikou, ktorú vám najlepšie vysvetlí sprievodkyňa. Dlho je možné básniť i o jednotlivých prvkoch oltárov.
Zdobený strop Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Pohľad na pôvodný kamenný oltár z 13. storočia v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Súčasť pôvodného kamenného oltára z 13. storočia v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Boží hrob v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Napríklad sa tu nachádza menšia soška orlice, ktorá ale skôr pripomína holuba z čoho možno usúdiť, že daný umelec zrejme orla nikdy nemal možnosť vidieť :). Podobných dohadov o minulosti jednotlivých prvkoch kostola je tu množstvo a aj preto je komentovaná prehliadka natoľko zaujímavá.
Detail orla na hlavnom oltári v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Autor zrejme orla naživo nevidel :).
Reštaurátorské práce
Komplexná pamiatková obnova kostolíka prebieha prerušovanou formou od roku 1992. Reštaurovanie nástenných malieb prebieha na základe výsledkov komplexného umeleckohistorického a reštaurátorského výskumu z rokov 1976–1977 (akad. maliar J. Josefik, PhDr. Milan Togner, akad. sochár Ladislav Székely).
V roku 2004 Ladislav Székedy realizoval reštaurátorský prieskum tunajších nástenných malieb. Bol písomne spracovaný v roku 2011–2012 v spolupráci s Mgr. Evou Spalekovou. Na základe toho prebiehajú reštaurátorské práce, no žiaľ len v rozsahu obmedzeného financovania.
Fresková výzdoba oblúka pri hlavnom oltári - 10 panien.
Podľa výsledkov týchto výskumov bol vypracovaný návrh na reštaurovanie, ktoré sa začalo v roku 2004 a vzhľadom k obmedzeným finančným možnostiam správcu pamiatky dodnes nebolo ukončené.
Rákošské maľby boli počas reformácie v 17. storočí prekryté vápenným náterom; v roku 1898 ich objavil profesor umeleckopriemyselnej školy v Budapešti István Groh, ktorý ich v roku 1906 s výraznými premaľbami reštauroval a vyhotovil ich akvarelové kópie (dnes v archíve Štátneho pamiatkového úradu v Budapešti; fotokópie v archíve KPÚ Košice, pracovisko Rožňava).
Výzdoba okien Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Typy fresiek v kostole
Počas výskumu v období rokov 1976-1977 sa M. Tognerovi podarilo identifikovať minimálne štyroch umelcov pracujúcich na freskovej výzdobe tohto kostola. Ich činnosť spadá do rozmedzia od 70. rokov 14. stor. do konca 15. stor.
Výskum povrdil, že tunajšie vzácne maľby sú uskutočnené technikou pravej fresky s domaľbami v secco. Tzv. intonaco nebolo použité ako samostatná vrstva, ale spolu s arriciom vytvorili finálnu vrstvu. Na ňu boli namaľované všetky fresky v kostole. Dozvedeli sme sa tiež, že niektoré z fresiek ešte neboli odkryté a pozreli sme si prepodkladané miesta ich výskytu pod vápenným náterom.
Čo sa týka farebnosti týchto rákošských malieb, narazíte tu predovšetkým na odtiene modrej a zelenej farby (použitie azuritu a malachitu – miestne dostupných surovín), žlté okre, červenohnedá hlinka. Čierna farba a v maľbe pozadia svetlomodré a svetločervené (karminové) tóny.
Jedinečné fresky v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši maľovali taliansky majstri.
Mandľová forma fresky. V Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši sú spolu tri.
Ďalšia z fresiek vo forme mandle.
Fresky v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši sú v niektorých prípadoch nekompletné.
K najzaujímavejším freskám v tomto kostole patrí vyobrazenie pekla a zamurované okno.
Vyobrazenie kráľov v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Tunajšie fresky obsahujú množstvo symbolov, ako napríklad lev naľavo hore.
Niektoré fresky sú situované za hlavným oltárom Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Železiarske pece v lokalite kostola
K najzaujímavejším faktom, ktoré pomohol odkryť výskum kostola, patrí i objavenie zvyškov železiarskych šachtových pecí za objektom apsidy. Niektoré boli dokonca plné železnej hmoty. Hutnícka činnosť je pevne spojená s dlhodobou baníckou činnosťou v tejto oblasti.
V Rákoši bola zjavne koncentrovaná v blízkosti tohto kostola, čo dokazujú i nálezy trosky a dreveného uhlia v týchto miestach. Tento objav je významný, nakoľko pomohol datovať vznik kostola. Technológia šachtových pecí totiž končila v prvej polovici 13. storočia, takže následne na tomto mieste mohol byť vybudovaný samotný kostol.
Podpis Phillipa von Habsburg v knihe návštev Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Tajná chodba Bebekovcov
Záhady Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši ešte podčiarkuje legenda o tajnej chodbe, ktorá z neho údajne viedla na hrádok Bebekovcov na tunajšom vrchu Železník. K ruinám tohto hrádku známom aj ako Rákoš, je možné vydať sa priamo z obce Rákoš po náučnom chodníku.
Zvyšky vyobrazenia Panny Márie a Ježiša na vonkajšej omietke Kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši.
Zvláštne poškodenie vonkajších omietok údajne vytvorili ľudia mincami, alebo bojovníci tupením svojich mečov pred vstúpením do chrámu.
Drobné nápisy sú dielom pôvodných autorov fresiek.
Mechanizmus zamykania vchodových dverí v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši.