Fragment Miléniového stĺpa je skromný, no o to zaujímavejší pozostatok, kedysi 22 m vysokého kamenného monumentu umiestneného na hrade Devín. Išlo o obelisk z pieskovca vybudovaný v roku 1896 vo vrchných partiách ruiny uvedeného hradu ako súčasť osláv tisíceho výročia osídlenia Panónskej panvy Maďarmi.

Fragment Miléniového stĺpa pripomína mlynský kameň.Fragment Miléniového stĺpa pripomína mlynský kameň.

Súčasťou pamätníka bola aj výrazná socha staromaďarského vojaka – zrejme kniežaťa Arpáda, ktorý držal štít s uhorským znakom a meč. Takýchto pamätníkov bolo v Uhorsku údajne až 7. Ten na Devíne bol v roku 1921 vyhodený do povetria slovenskými legionármi.

Z kedysi mohutného symbolu štátu do súčasnosti pretrval pieskovcový fragment v podobe mohutného kameňa na brehu rieky Dunaj. Výnimočný je tým, že vzhliadnuť ho, nie je vôbec jednoduché. Obvykle totiž leží pod hladinou rieky.

Video

Ako sa dostať ku kameňu a kde zaparkovať?

Fragment Miléniového stĺpa je síce ťažké vidieť, no je veľmi dobre dostupný. Postačí sa dostať verejnou dopravou, autom, alebo bicyklom dostať pod hrad Devín. To je naozaj bez problému, pokiaľ si odmyslíme fakt, že tento významný hrad leží celkom na západe Slovenska, čo nie je pre každého úplne na skok. Ak ste ale v Bratislave, patrí táto lokalita k najlepšie dostupným.

Ak pôjdete autom, môžete zaparkovať na veľkom parkovisku priamo pod hradom. Ak by ste šli bicyklom, môžete sa odviezť ešte ďalej. Pieskovcový kameň zo slávneho stĺpa sa nachádza len neďaleko od parkoviska – na dunajskom nábreží pri sútoku Moravy a Dunaja, mierne severne od Panenskej veže.

Stačí sa držať nábrežnej promenády pod hradom Devín a prísť do miest, kde si návštevníci obvykle pozerajú sútok. Je to blízko výrazného pamätníka s názvom Brána slobody. Ten si určite všimnete medzi prvými objektami na nábreží.

Od parkoviska je to k sútoku okolo 5 minút chôdze. Na mapách fragment nie je bežne zaznačený, no v teréne k nemu počas našej návštevy viedla vyšliapaná cestička od asfaltového chodníka na hrádzi priamo smerom k vode.

Aby ste si kameň všimli, musí byť hladina naozaj nízka. Taká ako bola napríklad v lete a na jaseň v roku 2026. I tak je problém zbadať ho. Je totiž obložený haldami veľkého nábrežné kameniva.

Dunajská poézia pri pohľade z promenády pri fragmente Miléniového stĺpa.Dunajská poézia pri pohľade z promenády pri fragmente Miléniového stĺpa.

Fragment Miléniového stĺpa sa nachádza na brehu neďaleko Panenskej veže hradu Devín severne od zvyškov amfiteátra.Fragment Miléniového stĺpa sa nachádza na brehu neďaleko Panenskej veže hradu Devín severne od zvyškov amfiteátra.

Aj keď by ste kameň z Miléniového stĺpa nenašli, poteší pohľad na takýto západ slnka pri sútoku Moravy a Dunaja.Aj keď by ste kameň z Miléniového stĺpa nenašli, poteší pohľad na takýto západ slnka pri sútoku Moravy a Dunaja.

Lúče zapadajúceho slnka nám ukázali kameň Miléniového stĺpa na brehu Dunaja v Devíne. Aby sme ho našli musela voda poriadne ustúpiť.Lúče zapadajúceho slnka nám ukázali kameň Miléniového stĺpa na brehu Dunaja v Devíne. Aby sme ho našli musela voda poriadne ustúpiť.

Popis pieskovcového fragmentu

Počas nášho výletu ku kameňu sme boli v jeho hľadaní takmer neúspešní. Slnko už zapadalo a kameň bolo medzi množstvom veľkých skál, ktorými je pokrytý celý breh, veľmi ťažké odlíšiť. Napokon nám pomohol istý návštevník, ktorému sa kameň podarilo objaviť.

Bez neho by sme kameň nenašli a týmto mu spätne ďakujeme za pomoc. Krátko na to, totiž nasledovalo obdobie dažďov a kameň zrejme celkom zmizol pod vodou. Keď sme tu boli ležal pod hladinou už cca. 5-10 cm. Z promenády nebola šanca ho vidieť.

K fragmentu bolo možné celkom dobre prejsť, aj keď príkry breh je tvorený z nahrubo naukladaných, nestabilných kameňov. Super pocit, keď sa pre nami kameň napokon objavil v posledných slnečných lúčoch dňa, ktoré naňho dopadali, akoby nám správna konštelácia slnka ukazovala priamo na poklad z dávnych čias.

Kameň z miléniového stĺpa má kruhový tvar. Pripomína mlynský kameň s priemerom asi 70 cm a hrúbkou možno 30 cm. Je to hrubý odhad. Vo vnútri má otvory hranatého priemeru, ktorý zjavne slúžil počas montáže kameňa do tela stĺpu.

Kamene boli na sebe naukladané a zrejme zoradené podľa čísel za účelom zjednodušenia celej montáže monumentu. Ten v Dunaji má na povrchu vytesané rímske číslo XIIII. Kameňov zo stĺpa je tu možno viacero.

Ťažko povedať, kde po demolácii obelisku skončili ďalšie kusy. Nevieme ani to, ako sa podarilo objaviť tento fragment. Vyzeral, že bol navyše schovaný pod ďalšími kameňmi, ktoré akoby dakto odhádzal. V každom prípade zaujímavá atraktivita, ktorá má svoje čaro v tom, že nie je hocikedy dostupná.

Fragment Miléniového stĺpa môže byť príťažlivým cieľom pre všetkých fanúšikov histórie, alebo pre rodiny s deťmi, ktoré možno bude baviť kameň hľadať. Ak sem vyrazíte, buďte pri hľadaní kameňa opatrní.

Nie je zatiaľ nijako označený a vedie k nemu terén v podobe nestabilných kameňov. Nie je to však nič vyslovene strašlivé. Výlet ku kameňu sa dá spojiť s množstvom ďalších zaujímavostí, ktorými je Devín povestný. Minimálne tu môžete podniknúť peknú prechádzku po promenáde.

Vytesané číslo XIIII v hornej časti kameňa.Vytesané číslo XIIII v hornej časti kameňa.

Špeciálne otvory v tele kameňa z Miléniového stĺpa.Špeciálne otvory v tele kameňa z Miléniového stĺpa.

Fragment Miléniového stĺpa má priemer približne 70 cm.Fragment Miléniového stĺpa má priemer približne 70 cm.

Kamene okolo fragmentu akoby ktosi odhrabával. Našli sme pri ňom aj oceľovú tyč.Kamene okolo fragmentu akoby ktosi odhrabával. Našli sme pri ňom aj oceľovú tyč.

Pohľad na odlomený okraj kameňa, ktorý je z prieskovca.Pohľad na odlomený okraj kameňa, ktorý je z prieskovca.

  • Mapa:
  • GPS: 48.173686, 16.976253