Možno ste netušili, ale bratislavská mestská časť Dúbravka skrýva celkom drahocennú perlu na poli leteckej histórie v podobe areálu niekdajšieho svahového letiska. Jeho takmer neviditeľné pozostatky sa nachádzajú na severnom okraji Dúbravky, severovýchodne od najvyššieho vrchu Bratislavy – Devínskej Kobyly (514 m n. m.), presnejšie v lokalite vrchu Brižite (257 m n. m.).
Hangár v Dúbravke pripomína významné časy letectva v tejto časti Slovenska. V súčasnosti je plný odpadu.
Letisko pochádza z doby roku 1928, keď to v Bratislave lietaním doslova žilo. Letová plocha je v súčasnosti už zastavaná novodobou bytovou zástavbou, prípadne zarastená lesom, no existenciu významného letiska pripomína pamätná tabuľa a takisto schátraný objekt hangáru, ukrytý v tunajších lesoch, ako aj čiastočné základy tzv. starého hangáru.
Dovolíme si tvrdiť, že nadšenci letectva a jeho histórie, ako aj objavitelia autentických, málo známych lokalít, budú z tohto miesta nadšení. Isté je, že dávno zabudnutému letisku nechýba mysteriózna charizma zašlej slávy.
Ako sa dostať k bývalému areálu letiska a kde zaparkovať
Lokalita bývalého letiska v Dúbravke je situovaná neďaleko konečnej električiek, v blízkosti ulice Martina Granca. Dostanete sa sem teda pohodlne MHD-čkou, alebo autom, ktoré môžete odparkovať v uliciach v blízkosti, akurát nezabudnite na aktuálne platnú parkovaciu politiku v tejto mestskej časti.
Fajn nápad sa nám zdá spraviť si sem výlet na bicykli, čo bol aj náš prípad. V okolí je množstvo cyklotrás, ktorými sa sem môžete dopraviť. My sme napríklad šli cez Karlovu Ves, Líščie údolie a záverečné stúpanie ulicami Dúbravky.
Prístup k ruine hangáru bývalého svahového letiska v Dúbravke.
Vstup do nového hangára v Dúbravke.
Pripravte sa, že trasa z Karlovej Vsi má stúpavý charakter a nie je to celkom to pravé orechové na cyklovýlet s deťmi, nakoľko sa miestami pohybujete i v premávke. Cyklotrasy vedúce sem cez peknú oblasť Devínskej Kobyly, sú zasa poväčšine fyzicky náročnejšie, ale taktiež sa oplatia vyskúšať.
Pokus nadšencov a vyznačenie pôdorysu starého hangáru letiska v Dúbravke.
Lokalita letiska a opustený hangár
Lokalitu, v minulosti pomerne významného letiska, v súčasnosti charakterizuje zastavané územie obklopené lesom s niekoľkými záhradkárskymi pozemkami a chatkami. Na prvý pohľad nič nepripomína letovú plochu.
Ak si však predstavíte územie na ulici Martina Granca bez radovej zástavby, zrazu sa vám v mysli vynorí rozsiahle priestranstvo vysoko nad mestom, ktoré muselo byť na vybudovanie letiska naozaj vhodné.
Pamätná tabuľka pripomínajúca svahové letisko v Dúbravke na ulici Mateja Granca 20.
V súčasnosti sa na múriku prislúchajúcom k jednému z domov nachádza aspoň drobná pripomienka existencie letiska v podobe menšej pamätnej tabule. Pôvodne ju do týchto miest umiestnili bývalí piloti. Neskôr síce došlo k jej, zrejme násilnej demontáži, no napokon sa našla v priľahlom lese.
K tabuľke je dobrý prístup po ulici Martina Granca, no nie je žiaľ nijako vyznačený. Stavby sa tiahnu východne od málo známeho kopca Brižite, no ten je zle prístupný, nakoľko výstavbu lemuje plot. Okolo vrchola vedie chodník, no cez plot sa nedostanete.
Nový hangár
Oveľa zaujímavejšie oproti už zastavanej letiskovej ploche je skutočné prekvapenie v podobe opustenej a schátranej budovy niekdajšieho nového hangára. Tá sa nachádza v lese severne od ulice Martina Granca, priamo pri lesnej ceste vedúcej popri záhradkárskej oblasti. Je to asi len 200 m pochodu dole kopcom. Ľahko si tu všimnete veľkú zdevastovanú budovu za pletivovým plotom, ktorá je obrastená krovím.
Vonkajšia stena pozostatkov tehlového hangára bývalého letiska v Dúbravke.
Objekt hangáru je zarastený množstvom náletových drevín.
Torzo nového hangáru bývalého svahového letiska v Dúbravke zvonka.
Ide o typický hangár, ktoré sú známe z menších športových letísk. Vybudovaný bol v povojnovom období. Veľmi to neodporúčame, no do budovy je možné vstúpiť po vyšliapanom chodníčku, ktorý vedie k veľkému otvoru po niekdajších zjavne závesných vrátach. Po okrajoch vstupu si totiž možno všimnúť výrazné pánty.
Tehlový hangár, s čiastočne opadanou omietkou, je vyprázdnený, no v relatívne dobrej kondícii. Plochá strecha, uložená na železnej konštrukcii, je miestami dosť deravá, takže sem zateká. Interiér je pokreslený graffitmi. Zjavne tu trénoval nejeden umelec.
Neporiadok v novom hangári bývalého svahového letiska v Dúbravke.
Pôsobivý interiér hangáru bývalého letiska v bratislavskej Dúbravke.
Nájde sa tu množstvo rôzneho odpadu. Celkovo je miesto šedivé, no nechýba mu iskra niekdajšej slávnej minulosti, ktorá tu drieme a čaká na svoje znovuzrodenie. V tomto smere už síce boli podniknuté nejaké pokusy, o tom však nižšie v článku.
Strecha hangáru v Dúbravke je miestami dosť deravá.
Hangár v Dúbravke pripomína významné časy letectva v tejto časti Slovenska. V súčasnosti je plný odpadu.
Železná konštrukcia hangáru odoláva zubu času, no do objektu je riskantné vstupovať.
Vstup do hangáru bývalého letiska v Dúbravke.
Priestor hangáru snáď raz bude slúžiť ako zamýšľané múzeum letectva. Snažia sa o to nadšenci.
Okrem tohto hangáru disponovalo letisko v Dúbravke starším - dreveným hangárom, ktorý už podľahol zubu času.
Starý hangár
K ďalším zaujímavostiam patrí fakt, že nie až tak ďaleko tohto objektu, juhozápadne od kopca Brižite, sa nachádzajú i základy staršieho hangára. Miesto objavíte ak sa chodníčkom vedúcim do lesa v oblasti ulice Tranovského. Ide o miesta kde sa spomínaná ulica zatáča do výrazného oblúku.
Postačí tu vojsť do lesa z priľahlých parkovacích plôch smerom na západ. Takmer ihneď narazíte na miesto s ohniskom, pri ktorom sa nachádza i výrazný kamenný múrik. Práve to sú základy údajne dreveného hangára. Miestni sem zjavne chodia opekať, pričom možno netušia, na čo si práve sadajú. Pamätníci by si však možno spomenuli na viac detailov.
Zvyšky základov starého hangáru letiska v Dúbravke.
Detail kovového prvku v základoch starého hangára.
Keď si miesto starého hangára bližšie prehliadnete, narazíte na ďalší kamenný múrik a o chvíľu vám bude zreteľný celý pôdorys hangáru. Miesto je ploché, takže je jasné, že tu musela byť situovaná stavba. Dobre to dokladajú staré ortofotomapy, na ktorých sedí poloha starého hangáru voči tomu novšiemu.
Na mieste sme objavili pokusy o vytýčenie múrov hangáru v podobe oranžových vlajočiek. Tejto významnej historickej lokalite v oblasti hlavného mesta prajeme, aby našla svojich záchrancov. Zjavne sa ich tu už zopár objavilo.
Snaha nadšencov o vytýčenie polohy starého hangára v Dúbravke.
Detail kovových častí v základoch starého hangára. Pripomínali nám západku vstupnej brány.
Základy starého hangára sa nachádzajú pri lesnom ohnisku v Dúbravke dnes slúžia ako praktická lavička.
Nemecký hangár
Na letisku sa mal v minulosti nachádzať i nemecký hangár, ktorý sa nám nájsť nepodarilo a zrejme bude celkom zničený a zarastený lesom, či zavalený stavebným odpadom.
História letiska v Dúbravke v krátkosti
Historické pramene dostupné na internete uvádzajú, že širšie úbočia Devínskej Kobyly a Lamačská brána poskytovali ideálne podmienky na vybudovanie a prevádzkovanie svahového letiska pre vetrone a klzáky.
Toto letisko fungovalo v období rokov 1928 – 1952. V období existencie Slovenského aeroklubu M. R. Štefánika fungoval i bratislavský aeroklub, pričom motorové lietanie sa praktikovalo na vtedajšom letisku vo Vajnoroch a bezmotorové práve na letisku v Dúbravke.
Prebiehal tu základný i pokročilý výcvik bezmotorového lietania, pričom jeho špecifikom bolo, že vetrone a klzáky vzlietali praktickým spustením dolu svahom, takže odpadalo klasické rozťahovanie lietadiel vlekom, či iným lietadlom.
Lietadlá boli okrem spustu rozbiehané i za pomoci gumených lán, ktoré ťahali asistenti. Vskutku jedinečná technika. Toto svahové letisko malo dlhodobo dané prúdenie vzduchu a tak sa spravidla štartovalo smerom k Devínskej Kobyle a pristávanie prebiehalo na tzv. Veľkej lúke v blízkosti priemyselného areálu Technického skla.
Túto lúku si môžete obzrieť, ak sa vyberiete k známej ruine Villa Rustica, čo je zároveň fajn tipom na pekný, kombinovaný výlet po turistických značkách, alebo na bicykli. Lietadlá boli po pristátí na uvedenej lúke vyťahované buď manuálne, alebo neskôr motorovým navijakom späť na letisko.
Pohľad na rohový kameň starého hangáru. Vďaka svojej mohutnosti vydržal na mieste do dnešných dní.
Ohnisko pri starom hangári svahového letiska v Dúbravke.
Čo sa týka letovej plochy, z ktorej sa štartovalo, dve dráhy boli situované pod kopcom Brižite a tretia na svahoch Devínskej Kobyly. Na internete sa dá dopátrať k vtedajším ortofotomapám, kde sú dráhy dobre viditeľné.
Vidno na nich dokonca hangáre, ktoré boli spolu tri – starý, nový a tzv. nemecký hangár. Typy tu používaných lietadiel boli domácej i zahraničnej výroby. (DFS Weihe, DFS Kranich, SG-38, GB 2A, VSB 37, Šohaj VT 25).
Osud svahového letiska v Dúbravke je spätý s výcvikom tak slávneho slovenského letca ako bol Otto Smik bojujúci počas 2. svetovej vojny v britskom letectve RAF s počtom 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Okrem toho si sem chodili zalietať i významné osobnosti verejného života ako architekt Ivan Matušík, akrobatické eso Miloslav Orth, či výtvarník Pavel Maňka.
K letisku sa viažu slávne i smutné udalosti typu rekordného 392 km dlhého preletu Tomáša Maňku z roku 1950 až do Rumunska a tragickej leteckej smrti len 17-ročnej Ľudmily Bugárovej z roku 1945.
Detail muriva vo vnútri nového hangáru v Dúbravke.
Detail okien v novom hangári.
K zániku letiska v roku 1952 výrazne prispela jeho poloha v kritickej oblasti v blízkosti Rakúska a tzv. železnej opony, ktorá patrila k mimoriadne stráženým miestam. Tunajší aeroklub následne pôsobil na nemenej zaujímavom, no žiaľ tiež schrátranom míľniku československého letectva v podobe letiska vo Vajnoroch.
Definitívny zánik letiska v Dúbravke je spojený s pomerne kurióznou udalosťou, ktorá takisto prispieva k jeho celkovej historickej zaujímavosti. Obyvateľ Dúbravky Ján Móza totiž v roku 1984 z tejto letovej plochy odletel do vtedy zakázaného Rakúska.
V súčasnosti prebiehajú zatiaľ neúspešné snahy dobrovoľníkov, ktorí sa v budove opusteného nového hangáru pokúsili zrealizovať projekt vybudovania leteckého múzea. Zaujímavý je i osud spomínanej pamätnej tabule, ktorú v tejto lokalite osadili bývalí piloti.
Údajne tabuľu niekto demontoval a pričom následne ju objavil istý obyvateľ Dúbravky, vďaka čomu sa ju podarilo znovu inštalovať. Letisko v Dúbravke tak stále žije kurióznymi príbehmi a keď sem prídete zaiste pocítite záchvevy minulosti v podobe predstáv, keď to tu skutočne žilo lietaním.
Detail pántu vstupných dverí nového hangáru. Dnes už tu dvere nenájdete.
Pohľad na svietidlá v stropnej konštrukcii nového hangáru v Dúbravke.