Články

V časoch, keď sme čoraz viac voľného času nútení stráviť v najbližšom okolí, sme sa rozhodli priniesť tipy na výlet v Bratislave pre rodinky s deťmi. Možno práve dnešná doba nás mierne dotlačila hľadať zaujímavé ciele, kam zobrať deti na výlet a objaviť pri tom nové miesta, o ktorých sme možno ani netušili, hoci ich máme doslova pod nosom.

Malé Karpaty na prvý pohľad neevokujú predstavu veľkého výhľadového potenciálu. Nižšie kopce, zarastené hustými lesmi príliš nenaznačujú, že by sa tu dalo nájsť niečo podobné. Ako to často býva, aj tu je opak pravdou. Malé Karpaty totiž vystupujú z obrovskej plochy okolitých nížin až do výšky cez sedemsto metrov. To už je celkom slušný základ na dobré výhľady do krajiny. Navyše niektoré z vrcholov sú odlesnené a na iných sú v súčasnosti vybudované turistické rozhľadne.

Na jar (máj, 2020) sme sa vybrali do Jánošíkových dier s deťmi, dokončiť prechod ich hornej časti. Nástup sme volili zo Štefanovej, pričom sme postupovali cez Podžiar a ztadiaľ už po modrej značke Hornými dierami. Sezóna sa len rozbiehala, no turisti už na technickejších miestach s rebríkmi vytvárali klasickú zápchu. Atmosféra bola mierne nervóznejšia, keďže to bolo v čase Covid karantény s povinnosťou nosiť rúška a držať odstupy.

V tomto článku prinášame výber lokalít v ultrapopulárnych Vysokých Tatrách, ktoré sa nám javia ako najvhodnejšie pre návštevu rodín s deťmi. Nájdete tu miesta v najpopulárnejších slovenských horách vhodné pre celkom malé deti putujúce ešte v kočíku, ako aj deti skúšajúce prvé ľahšie túry, ale taktiež vhodné pre deti, ktoré by už v Tatrách mohli vyskúšať čosi kondične náročnejšie.

Mesto Spišské Podhradie a jeho blízke okolie predstavuje jednu z tých lokalít, kde na malom území nájdeme veľa rôznych zaujímavostí. Najväčším turistickým lákadlom je dozaista monumentálny Spišský hrad so svojimi okolitými pamiatkami. Kulisu stredovekých zachovalých pamiatok dotvára nádherná okolitá príroda a výhľady na Branisko a dokonca i Tatry.

Slovensko ponúka ideálne možnosti na skituristiku a skialpinizmus. Hlavnú úlohu zohráva fakt, že sa tu na relatívne malom území nachádza množstvo pohorí s rôznou obtiažnosťou terénu. Nájdete ľahké kopce s pohodovými hrebeňovkami, ale aj skutočne extrémne výstupy a zjazdy vo vyšších horstvách. Vďaka tomu máte možnosť postupne rozvíjať svoje skialpinistické zručnosti. Jednotlivé horské oblasti sú navyše blízko seba a dobre dostupné autom, či kombináciou verejnej dopravy. Na výber tak jestvuje nepreberné množstvo túr. Okrem toho má Slovensko výhodu aj v tom, že vďaka dostatočnej nadmorskej výške tunajších hôr existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že v zimnom období budete mať k dispozícii dostatok snehu.

Región Spiš sa pýši mnohými historickými mestečkami s bohatou minulosťou a hodnotnými pamiatkami. Kežmarok je jedným z nich. Pri návšteve podtatranskej oblasti by ste sa jeho návšteve nemali vyhnúť, prišli by ste o nádherné pamiatky, ktoré toto mesto charakterizujú.

Stropkov je mestečko na severovýchode Slovenska, ktoré leží na pomedzí dvoch regiónov- Zemplína a Šariša. Tieto dva historické regióny oddeľuje rieka Ondava, Stropkov sa preto nachádza na Zemplíne, ale po prekročení rieky ste už na Šariši. 

Podolínec je menej známe, malé mestečko pod Tatrami, ktorému väčšina ľudí nevenuje väčšiu pozornosť. Nachádza sa na severe Slovenska, na hlavnej ceste vedúcej z Popradu do Starej Ľubovne. Avšak toto mesto si zaslúži našu pozornosť. Pri prechádzke po hlavnom námestí si ihneď všimnete pozostatky z histórie bývalého kráľovského mestečka a prechádzky jeho starobylými vedľajšími uličkami vás prenesú v čase do stredoveku.

Mólo v dedinke pri Bratislave s názvom Korzo Zálesie predstavuje drevenú promenádu naprieč tokom rieky Malý Dunaj. Dalo by sa povedať, že predstavuje, čo sa týka Slovenska, relatívne moderný trend budovania cestovného ruchu a relaxu formou budovania lokálne významných atraktivít menšieho rozsahu. Jednoducho drobné projekty, bez megalomanských cieľov, ktoré v konečnom dôsledku aj tak lákajú množstvo návštevníkov. Vďaka tomu zatraktívňujú i okrajové obce a oblasti. Častokrát ich nájdeme v podobe čoraz populárnejších vyhliadok všetkého druhu. Toto je i prípad korza v Zálesí.

Náučný chodník Pramenisko je náučnou trasou naprieč horským typom lužného lesa a rašelinísk prírodnej rezervácie Pramenište, na okraji vysokotatranskej obce Tatranská Lomnica. Návšteva tohto chodníčka je ideálnym spôsobom ako zaujímavou formou stráviť časť pobytu vo Vysokých Tatrách, ak sa práve necítite, alebo nie je čas na väčšiu túru v najvyšších horách Slovenska.

Brankovský vodopád je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Má výšku 55 m. Napriek svojmu prvenstvu a veľkej prírodnej kráse, na počudovanie, nie je príliš známy. Nachádza sa v oblasti Donovál, konkrétnejšie Podsuchej, čo je jedna z osád Ružomberka. Je zvláštne, že vodopád nepriťahuje masy turistov, pritom sa nachádza len trištvrtehodinku pohodovej chôdze od hlavného ťahu Donovaly - Ružomberok. Možno je to len tým, že nikomu sa nechce prerušovať v týchto miestach obyčajne celkom svižnú jazdu autom.

Skalnaté pleso je populárne vysokohorské jazero vo Vysokých Tatrách nad Tatranskou Lomnicou, rozkladajúce sa v oblasti Skalnatej doliny, priamo pod pohľadnými južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Jeho poloha pod tak pútavými vrcholmi a súčasne s dobrými výhľadmi na Podtatranskú kotlinu ho predurčila na jeden z najatraktívnejších turistických cieľov v Tatrách. Významne k tomu prispieva i fakt, že na Skalnaté pleso vedie z Tatranskej Lomnice lanovka, ktorá sa tu vetví a dokáže vás dopraviť do Lomnického sedla, alebo až na vrchol Lomnického štítu, z ktorého je kúzelný výhľad.

Cyklomost Kopčany - Mikulčice je cyklolávkou vedúcou ponad tok rieky Moravy, prekonávajúc tak hranicu medzi Českom a Slovenskom. Objekt mosta má oblúkový charakter, dĺžku 143m a prepája cyklotrasy vedúce po jednotlivých brehoch rieky. 

Kmeťov vodopád je so svojimi 80 metrami najvyšším vodopádom Slovenska. Nachádza sa na západe Vysokých Tatier, ukrytý v smrekovom lese na západnej strane spodných svahov Kriváňa, v Kôprovej doline, tvorený Nefcerským potokom. Tento vodopád je ľadovcovým, tektonickým vodopádom s dvoma výraznými stupňami. Spadá z nadmorskej výšky 1245 m n. m..

Notoricky známa malokarpatská sedemstovka Vysoká je charakteristická najmä veľkým vrcholovým krížom, peknými výhľadmi a možno niektorí fajnšmektri poznajú i tunajší, tak trochu ukrytý, symbolický cintorín. Málokto sa však vydá pozrieť si zuby Vysokej. Pozrieť sa Vysokej na zúbky však vôbec nie je strata času. Tuší o nich iba málo turistov, hoci sú dobre viditeľné aj z hlavnej hrebeňovej trasy, z červenej značky smerom na Taricove skaly.

Letisko Vajnory je bývalým hlavným bratislavským letiskom. Slúžilo ako dopravné letisko, až do doby, kým nebolo vybudované nové letisko v Ivanke pri Dunaji. Neskôr slúžilo ako klasické športové letisko, pre motorové a bezmotorové lietanie, ako aj pre zoskoky parašutistov. V súčasnosti je pravou čiernou dierou Bratislavy.

Teplo je základ. Ak ste na výlete niekde v horách a neobliekli ste sa celkom najlepšie teda tak, aby vám bolo teplo, z výletu v horách nakoniec nemáte nič alebo si ho nemôžete užiť naplno. Preto je dôležité sa pred výletom do hôr poriadne obliecť, aby ste si mohli výlet naplo užiť a nemuseli by ste celý výlet trkotať so zubami. Okrem zimnej bundy je dôležité aj to, čo máte oblečené pod bundou. Preto nezabúdajte na tu správnu pánsku mikinu.

Vyhliadková veža nad Svätým Jurom je jednoduchá kamenná stavba v miestnych vinohradoch. Je nevysoká a meria približne 4 m. Tým sa radí k najnižším vyhliadkovým objektom pri Bratislave, no i tak poskytuje veľmi pekné výhľady na okolie. Jej stavba len minimálne zasahuje do krajiny a priamo z obce si ju ani nevšimnete. K rozhľadni sa môžete vyviezť autom, alebo si dopriať krátku vychádzku z dediny naprieč vinohradmi. Výlet na túto rozhľadňu je vhodný pre naozaj všetky kategórie turistov, na nenáročnú prechádzku, alebo na minivýlet na bicykli, či zaujímavý bod na vašej bežeckej trase.

Vyhliadková veža na Krajčovom vrchu je drevenou rozhľadňou týčiacou sa k oblohe nad malebnou nízkotatranskou obcou Nižná Boca. Nachádza sa v nadmorskej výške 980 m n. m., priamo nad hlavnou cestou, vedúcou cez sedlo Čertovica, ktorá prepája Pohronie a Liptov. Pri vašich cestách po hlavných ťahoch Slovenska predstavuje jej návšteva len malé zdržanie, ktoré rozhodne nie je stratou času. Na rozhľadni si môžete spraviť krátku, aktívnu prestávku od šoférovania a pokochať sa krásou tejto časti Nízkych Tatier.

Sútok Dyje a Moravy je veľmi príjemnou lokalitou na krajnom západe Slovenska, kde sa spájajú uvedené rieky a zároveň vytvárajú prirodzenú hranicu troch štátov - trojštátie Česka, Slovenska a Rakúska. Dyje je pravostranným prítokom Moravy. Z miesta sútoku potom Morava ďalej pokračuje vo svojej lenivej púti až pod devínske hradné bralo, kde sa vlieva do Dunaja.

Kráľova hoľa s výškou 1946 m n. m., predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je to tiež výborný vyhliadkový bod a miesto, kde pramenia významné slovenské rieky - Čierny Váh, ako jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa preto, že je matkou štyroch riek. Je zároveň najvyšším vrcholom Kráľovohoľských Nízkych Tatier, rozprestierajúcich sa východne od sedla Čertovica.

Zbojnícky chodník v Malej Fatre v lokalite Terchová je jednou z najzaujímavejších túr, ktoré môžete v tomto pohorí podniknúť. Je to niečo pre hľadačov krásnych výhľadov, strmých, kľukatých cestičiek v horách, plných prekvapení. Miestami sa pri tejto túre budete cítiť ako legendárni hôrni chlapci v Jánošíkovej zbojníckej družine. Chodníček totiž pôsobí, že ho museli v divokých skalách, obrastených stromami, objaviť len postupne. Musel ho objaviť niekto, kto tu poznal všetky skrýše a kúty. Dnes je chodník preznačený modrou turistickou značkou a doplnený množstvom technických pomôcok, ktoré by mali uľahčiť chôdzu po ňom.

Krakova hoľa 1751,6 m n. m. je nekomerčný, pomenej navštevovaný vrchol Nízkych Tatier, ktorý ponúka zážitok z nízkotatranskej divočiny mimo turistických más, ktorý podčiarkujú mimoriadne pôsobivé výhľady na Liptov. Krásne sú i pohľady na severnú stenu Ďumbiera a hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré si vychutnáte cestou k tomuto kopcu. Túra na Krakovu hoľu je celkom náročná, vyžaduje absolvovanie brodenia sa kosodrevinou i rúbaniska. Všeobecne je však dobre dostupná a záverečné výhľady stoja za návštevu tohto menej vyhľadávaného kopca.

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je múzeom uprostred lesov Veporských vrchov neďaleko Čierneho Balogu. Tento skanzen vybudovali v roku 2002 Lesy SR ako unikátnu expozíciu lesníctva. Skanzeny na Slovensku sú vo všeobecnosti veľmi príjemnými miestami a ani ten vo Vydrove nie je výnimkou. Neobjavíte tu iba zaujímavé historické budovy súvisiace s lesníctvom, ale aj prezentáciu hlavných úloh lesníctva, pričom všetko je sprístupnené veľmi pútavou formou.

Počas istého letného víkendu sme sa podujali preskúmať zaujímavú dvojkombináciu v podobne výtupu na oba Rozsutce vrámci jednej túry. Uvažovali sme nad výstupom na oba malofatranské vrcholy práve cez Jánošíkove diery a to ich kompletným prechodom. Pripadalo nám to ako zaujímavá výzva po krásnej trase okorenenej krásnymi výhľadmi z jednotlivých vrcholov, pričom nás lákala i technickejšia povaha tejto trasy.

Kamzík 439,4 m n. m., známy aj pod názvom Koliba, je jednou z neoddeliteľných súčastí Bratislavy. Predstavuje jeden z bratislavských symbolov, ktorý pri ceste do hlavného mesta vidno už zďaleka. Je to aj v ďaka tzv. televíznej veži, ktorá sa strmí k oblohe priamo z jeho vrcholových partíí. Pripomína raketu pred štartom z kozmodromu. Vrchol Kamzíka je jedným z pahorkov týčiacich sa nad Bratislavou a svojou nezameniteľnou siluetou a významnou rekreačnou funkciou patrí k hlavným poznávacím znakom tohto mesta.

Jánošíkove diery predstavujú turisticky veľmi príťažlivú sústavu skalných tiesňav, ktoré dodnes formuje Dierový potok. Ich hlavné časti sa nazývajú Horné, Nové a Dolné diery, pričom všetky sa nachádzajú v prírodnej rezervácii pod masívom vrchu Veľký Rozsutec v pohorí Krivánskej Malej Fatry.

Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a kríž pod vrcholom kopca Butkov (765 m n. m.) je pútnickým miestom, ktoré vzniklo na okraji kameňolomu Ladce. Súčasťou je i výrazná krížová cesta vybudovaná na svahoch tohto kopca. Sanktuárium je pomerne megalomanským dielom. Vytvára netradičnú atraktivitu, poskytujúcu okrem duchovných zážitkov aj výborné výhľady na Považie.

Ruina hradu Revište, predstavuje zvyšky gotického hradu, neďaleko Žarnovice, konkrétnejšie nad Revištským Podzámčím. Táto zrúcanina je veľmi dobre a rýchlo dostupná a chceli by sme ju odporučiť, aj pre tých, ktorí síce milujú pekné výhľady, no nie až tak obľubujú nekonečné šliapanie za nimi dakde v horách. Hrad Revište je ideálnym vyhliadkovým bodom na širokú časť Pohronia ako aj samotnú rieku Hron. Ruina je v súčasnosti v procese konzervácie a tak sa postupne zlepšujú i bezpečnostné podmienky počas pohybu v okolí jej hradných múrov.

Termálny prameň pri obci Lukavica je vo svojej podstate zvyškom po 800 m hlbokom geologickom vrte, ktorý mal údajne preveriť možnosti ťažby uránu v tejto oblasti. Namiesto uránu sa však podarilo naraziť tento teplý prameň železitej vody s teplotou približne 30 stupňov Celzia. Prameň sa nachádza neďaleko diaľnice v lokalite Žarnovice. Priamo z tohto mestečka sa dá k prameňu veľmi rýchlo dostať autom a tak si môžete kedykoľvek, keď tadiaľto prechádzate, dopriať prírodný wellness. V tomto článku by sme radi prezentovali túto miniperličku medzi nekomerčnými termálnymi prameňmi Slovenska.

V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.

Železná studienka tvorí jeden z hlavných pilierov bezplatnej relaxácie pre Bratislavčanov. Ľahko dostupná dolinka, v zovretí okolitých malokarpatských kopcov je čoraz populárnejšia medzi obyvateľmi mesta i priľahlých častí. Málokto vie, že túto funkciu plnila Železná studienka už od 19. storočia. Hoci vtedy bolo toto miesto oveľa noblesnejšie ako v súčasnosti. Stále však ponúka rýchlo dostupný relax v tôni lesa a myseľ upokojujúcich rybníčkov.

Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609 m n. m. a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.

Bystrá lávka (2297 m n. m.) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.

Bilíková chata, v súčasnosti klasifikovaná ako hotel, je situovaná vo výške 1255 m n. m. neďaleko Hrebienka a je pomerne rýchlo dostupná zo Starého Smokovca po asfaltovej ceste. Vzdialenosť od menovanej tatranskej osady je 2,5 km. Chata je otvorená celoročne a často slúži ako oddychový bod počas túr do širšieho okolia.

Prinášame vám prehľad najobľúbenejších destinácií na jednoduchý výlet v Bratislave a okolí. Mnohé z lokalít istotne poznáte, no možno ste už na ne zabudli, alebo vám nenapadlo, že by ste si ich mohli pozrieť znova. Výlet k nim totiž nikdy nie je chybou a určite na týchto miestach nájdete niečo, čo vás príjemne prekvapí. Ak ste na niektorých z týchto miest neboli nikdy, návštevu možno len a len odporučiť..

Tento článok má za cieľ súhrnne predstaviť najvyššie turisticky prístupné vrcholy Malých Karpát. Venovať sa budeme predovšetkým kopcom vyšším ako sedemsto metrov. Každý z nich je totiž charakteristický svojou jedinečnou atmosférou, prírodou a výhľadmi. Každý tvorí ideálny tip na pol-až jednodňový výlet. Pre výstupy na tieto kopce nie je za dobrého počasia potrebná žiadna zvláštna výbava, postačí dobrá nálada a trocha tej nutnej kondície. A tak sa s chuťou a bez veľkých nákladov môžete pustiť do ich postupného objavovania.

Zámčisko 468 m n. m. je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola. Zámčisko je cieľ viac ako vhodný na prvé kroky v spoznávaní slovenských hôr, alebo ak je málo času na väčšie dobrodružstvo a vám príde vhod skôr zaujímavá krátka prechádzka. My sme sa sem vybrali s deťmi vo veku 4 a 6 rokov.

K romantike a celkovej pestrosti potuliek po pohorí Malých Karpát zaiste prispieva i prítomnosť a objavovanie miestnych hradov a zámkov. To, že toto nevysoké pohorie v minulosti plnilo i významnú obrannú resp. strážnu funkciu dokumentuje hneď viacero hradov. Vďaka tomu sú hrady zaujímavé nielen svojou historickou hodnotou, ale i peknými výhľadmi.

Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800 m n. m.. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.

Záhorie, až na niekoľko výnimočných častí, patrí k turisticky málo navštevovaným končinám Slovenska. Na jednej strane je to škoda, pretože poskytuje množstvo veľmi zaujímavých cieľov pre rôzne druhy turistov. Na strane druhej si tu stále dokážete jednotlivé lokality vychutnať bez prítomnosti obrovských davov.

Dolné Jánošíkove diery sa ukázali ako vhodný tip na úvod do zimnej turistiky s deťmi. Navštívili sme ich v decembri, keď bola v Malej Fatre prekrásna zima. Šli sme sem s malou dušičkou, či to náhodou nebude príliš ťažké, no napokon sme zistili, že chodníček je v zime navštevovaný a dobre prechodený. Navyše nie je príliš strmý, a celá túra z Bieleho potoka má len čosi okolo 5km. V tomto období sa tu navyše žiadne masy turistov nevyskytovali a i napriek zatiahnutej oblohe bolo v tiesňavách stále čo obdivovať. Išlo hlavne o prekrásne ľadové a skalné útvary. Deti sa preto nenudili a túra napriek počiatočným protestom dopadla k spokojnosti. Skombinovali sme ju i s návštevou prekrásneho dreveného betlehemu v terchovskom kostole a tunajšej vyhliadkovej veže.

Rok 2018 sa nám pomaly končí a ten ďalší tu bude každú chvíľu. Nevieme, čo nás čaká v roku 2019, ale jedno je isté: Budúcoročné sviatky sľubujú štedrý počet predĺžených víkendov.

Rainerova chata, známa aj ako Rainerova útulňa sa nachádza v nadmorskej výške 1301 metrov. Rainerovu útulňu - najstaršiu chatu na južnej strane Vysokých Tatier postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Neskôr, po postavení chaty Kamzík v roku 1884, chata zanikla a k jej obnove došlo až v roku 1998. Počas vašich potulkách Slovenskom môže byť táto chata a múzeum v nej vhodným cieľom kratšej túry.

Jednou z túr, ktoré sa oplatí podniknúť v okolí Žiaru nad Hronom je návšteva Dolnoždanskej skaly. Skala predstavuje sympatický vrchol v pohorí Vtáčnik, núkajúci výhľady najmä smerom do Žiarskej kotliny a priľahlé pahorky Štiavnických vrchov. Nás Dolnoždanská skala oslovila aj svojou dostupnosťou, v podstate sme si na ňu vybehli ako súčasť medzizastávky, po ceste do Žiaru nad Hronom. Navyše zdolať vrchol nie je až tak náročné a preto by si na svoje mohli prísť aj tí, čo nemajú veľa kilometrov v nohách. Aj keď treba počítať s prevýšením približne 400 metrov, pokiaľ vyrážate z Dolnej Ždane, čo je ideálny východiskový bod. Fajn môže byť i výlet pre deti, ktoré prežijú približne 2 – 3 hodinovú túru tam i späť.

Ďumbier (2046 m n. m.) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Aj z tohto dôvodu je veľmi dobre známy. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Vďaka jednoduchej dostupnosti sa jedná o veľmi populárny kopec. Láka skvelým kruhovým výhľadom na kraj i horstvá stredného Slovenska i svojou majestátnosťou. Je to vskutku jedinečný kopec.

Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.

Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000 m n. m..