Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.
Vrchol Skalnatá 704m má na malokarpatské pomery relatívne výrazný charakter divočiny. Je odľahlý, nachádza sa akoby uprostred tohto pohoria v objatí iných kopcov. Je naň zaujímavý, strmý výstup. Výhľady z neho sú impozantné, takmer na všetky strany. Nemý svedok v podobe prastarého stromu na vrchole si istotne „pamätá“ mnohé udalosti. Napríklad to, kto pod ním kedy spal. Náš tunajší zimný bivak na prelome jednej mrazivej, arktickej noci si však zapamätáme predovšetkým my sami.
Ostrý vrch (255 m n. m.) je na slovenské pomery nevysoký kopec, týčiaci sa nad južnou časťou mestečka Gbely. Na ňom je vybudovaný drevený prístrešok, ktorý sa priam ponúka k bližšiemu preskúmaniu. Lákadlom je tiež fakt, že prístrešok sa nachádza na druhom najvyššom bode v okolí mesta a preto sľubuje možnosť dobrých a neopozeraných výhľadov.
V rámci našich potuliek nám bolo dopriate užiť si výstup na malofatranský Kľak aj v zime. A hoci to bolo bez povestných výhľadov, i tak sme vrch zažili v krásnom zimnom háve, práve keď nikde na Slovensku okrem vrcholkov hôr, žiadna zima nebola. Vybrali sme sa sem vo februári vrámci návštevy susedného Strážova.
Toto naše menšie dobrodružstvo s odstupom vyše roka, nadväzovalo na náš letný pokus o bivak na tomto nevysokom vrchole. Ten minulý sa nám nevydaril, keď nás z neho zahnala neočakávaná nočná búrka. Rozhodli sme sa preto, že si spravíme reparát.
Ostrva (1984 m n. m.) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.
Marhát s výškou 748 m n. m. je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.
Začiatkom januára sme sa vybrali prezrieť ruini hradu Korlátko zahalenú jemným popraškom snehu. Túžili sme po dlhšom čase vidieť hrad v zimnom období. Navyše sme ho mali po ceste domov, keďže sme sa pred tým ponevierali po Záhorí a pahorkoch Myjavskej pahorkatiny. Dopredu môžeme prezradiť, že návšteva hradu stála zato. Presne ako všetky lokality, ktoré väčšina návštevníkov pozná iba z výletov počas letnej sezóny, no nepozná ich v zimnom kabáte. Predsa len, zimná turistika stále nedosahuje takej popularity, ako letná, čo je škoda. Našťastie, nás sa to netýka a zima nám starosti nerobí. Tak ako sme dúfali, aj táto lokalita sa v zime ukázala v neobvykle pútavej podobe.
Sad Janka Kráľa je jednou z mála prírodných relaxačných zón v oblasti, blízko absolútneho centra Bratislavy. Jedná sa o veľmi pekný a rozľahlý park, ktorý v hlavnom meste nemá obdoby. Má za sebou pomerne slušný kus histórie, pretože bol vybudovaný už koncom 18. storočia. Na zaujímavosti mu pridáva fakt, že ide o najstarší verejný park v strednej Európe. V súčasnosti sa v ňom prelínajú najmä prvky socialistickej architektúry s nikdy neblednúcimi krásami živej prírody. Práve tá tu má našťastie výraznú prevahu.
Popradské pleso (1494,3 m n. m.) je mimoriadne obľúbenou a dobre dostupnou turistickou destináciou Vysokých Tatier. Nachádza sa v Mengusovskej doline, učupené medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan, Malá Bašta a Patria. Popradské pleso je tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku, skialpinizmus, bežkovanie, či lezenie.
Tento článok voľne nadväzuje na článok „Devínska Kobyla a kvety“ uverejnený na portáli PlanetSlovakia.sk. Vo výbere lokalít sa Tatry ocitli spolu s Devínskou Kobylou vďaka ich podobnosti – obrovskej pestrosti druhov rastlín na pomerne malom území.
Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, známy aj ako tzv. „starý zimák“, je prvou hokejovou halou, ktorú postavili na území Slovenska. Prvý zápas sa tu odohral v roku 1940. Vtedy však štadión nebol ešte krytý a chýbali poriadne tribúny. Štadión prešiel viacerými úpravami, z ktorých posledná, najvýraznejšia v ostatných rokoch, vyplynula z potreby postaviť dôstojný amfiteáter pre konanie majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali v roku 2011. Odvtedy je kapacita štadióna 10 000 divákov, zvonka má evokovať tvar ľadovej kryhy a zanedbané nezostalo ani klzisko slúžiace na verejné korčuľovanie, ktorému by sme sa radi venovali práve v tomto článku.
Kvety sú šperky prírody a veľkým potešením pre oko a dušu nejedného jej návštevníka. Slovenská príroda je rozmanitá a poskytuje výborné podmienky (biotopy) pre veľké množstvo rastlinných druhov vrátane kvetov. Z nepreberného množstva lokalít s výnimočnou faunou sa teraz zastavme na Devínskej Kobyle.
Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.
Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Múrik, ako je familiárne nazývaný tento približne dvestometrový val, postavený zo žulových balvanov, nad dnes už zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) a pod významných židovským cintorínom, patrí desaťročia k dôležitým miestam každodenného lezeckého tréningu v Bratislave.
Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009 m n. m.. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti. Okrem toho, že Sitno je celkom jednoducho dostupná hora s veľmi pekným výhľadom, na jeho vrchole láka turistov i bufet a Chata A. Kmeťa. Jeho skaliská sú cieľom lezcov. A pozrieť si tu môžete i zvyšky spomínaného hradu. Ideálna destinácia na víkendový výlet. Čo poviete?
Medzi hradmi a zámkami na Slovensku asi len ťažko nájdete niečo romantickejšie ako Bojnický zámok. Bojnický zámok je historickou stavbou z 12. storočia, ktorá patrí k najpopulárnejším a najnavštevovanejším na Slovensku. Bojnický zámok nájdete nad Prievidzou, v kúpeľnom mestečku Bojnice. Stojí tu nad mestom obkolesený okolitými horskými hrebeňmi.
Buchlov je 1041 m n. m. vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.
Ideálnou kombináciou hôr, nížin a cestnej cyklistiky spojenej s vozením sa pekným okolím je cyklookruh z Bratislavy cez Biely kríž, Pezinskú Babu a pomoravskou oblasťou. Táto trasa okrem toho prechádza obľúbenými turistickými lokalitami, ako aj miestami geografického a historického významu.
Koruna Liptova predstavuje prechod hlavných hrebeňov slovenských hôr týčiacich sa nad regiónom Liptov, alebo po starom nad Liptovskou župou. Zároveň je to pravá horalská výzva. Konkrétne túto výzvu predstavuje kontinuálny prechod všetkých horských hrebeňov v tejto oblasti teda Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských brchov, Západných Tatier a sčasti i Vysokých Tatier.
Rozlohou patrí Prešovský kraj k najväčším krajom na Slovensku. Dokonca je druhý v poradí. Vyznačuje sa nádhernou prírodou a krásnymi mestami. Nielen prírodné podmienky, ale aj kultúrne dedičstvo vytvorili výborné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.
Ak ste už prišli na Popradské pleso, nezabudnite si ho celé obísť. Určite to odporúčame. Podobne sme tak spravili aj my. Už v neskorších podvečerných hodinách sme sa vracali z Ostrvy. Slnko pomaly zachádzalo za kopce, no ešte nás stále hriali posledné lúče svetla. Tak sme chceli poslednú hodinku využiť na okružnú jazdu okolo plesa.
Ostrva je vďačný vrchol. V rámci Vysokých Tatier, je totiž dobre dostupný a dá sa povedať, že na kondičku nie moc náročný. Po technickej stránke je to tiež veľká pohoda. A práve tieto faktory sme chceli zužitkovať. Navyše sme sa nechceli moc ponáhľať a hlavne si trocha pospať. Preto sme sa vybrali na tento, ani nie 2000 metrov vysoký vrchol, až niečo pred obedom. Ešte treba podotknúť, že sme boli taká smiešna výprava. Jeden z nás mal v tom čase problémy s kolenom a trpel nespavosťou, druhý člen (resp.) členka zas trpela strachom z výšok a bola v prvej fáze prechladnutia.
Ruinami starobylých hradov bolo Slovensko priam nadmerne obdarené. Ak by sme mali vybrať nejaké z nich, ktoré kombinujú kúsok veľkolepej histórie, prírody, ale aj tajomna, určite by sme sem zaradili Čachtický hrad. Je navyše jednou z ruín, ktorú sa posledné roky podarilo zakonzervovať a veľmi zaujímavo sprístupniť.
Rozhľadňa Lipky je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, ktorú nájdete zhruba 12 km od Senice. Leží na južnom okraji miestneho lesa, v ktorom sa nachádza i najvyšší vrch okolia – Zámčisko 434,1 m n. m.. Rozhľadňa je dobrou destináciou na realizáciu kratšieho, nenáročného výletu. Odmenou vám budú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát.
Radimovské lipy predstavujú tak trochu nenápadné zoskupenie vzácnych stromov nad obcou Radimov, neďaleko Šaštína. Stromov tu je viacero. Niektoré sú napohľad mladé, iné naozaj staré, no oficiálne sú medzi chránené stromy zaradené štyri z týchto líp. Najstaršie dve majú okolo 200 rokov (2017), pričom tá najmohutnejšia má obvod kmeňa takmer 5,5m a tá najvyššia výšku slušných 16m. Stromy tvoria doplnkovú zeleň božej muky - klasického modlitebného kríža, umiestneného v miestnych poliach. Miesto má napočudovanie svojské čaro a istotne vás nenechá voči lipkám chladnými.
Vyšehrad (829,1 m n. m.) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.
Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.
Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.
Holíčske megality, alebo menhiry, ak chcete, sú monumentálne kamene, objavené v Holíči, pri stavbe miestneho sídliska. Podľa záverov skúmaní, ide o pozostatky niekdajšieho kultu pohanov v tejto časti Európy. Kamene, ktoré sa podarilo zachovať, nesú zjavné známky opracovania ľudskými nástrojmi, dokonca sú na nich vyobrazené rôzne výjavy a božstvá.
Veľký Plešivec 484 m n. m. je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.
Veterný mlyn v Holíči je stavba situovaná na okraji polí nad mestom Holíč, vo výške 220 m n. m.. Jedná sa o jediný historický veterný mlyn na Slovensku, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných čias. Táto zaujímavá atraktivita by sa dala odporučiť ako vhodný cieľ na cyklotúru, prechádzku, ale nie je problém vybrať sa sem aj autom. Mlyn je síce skrytý v lesíku, ale sú od neho i čiastočné výhľady na oblasti v okolí Holíča.
Mengusovské sedlo (2307 m n. m.) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.
Kremenec je hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou a je zároveň najvyšším bodom Bukovských vrchov, s nadmorskou výškou 1221 metrov. Predstavuje tiež najvýchodnejšie miesto Slovenskej Republiky (východnejšie na Slovensku už nič nie je). Aby toho nebolo málo, tak Kremenec je zasadený v nedotknutej prírode Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jednoducho Kremenec je akousi miestnou kultovou záležitosťou.
Rozhľadňu Lipky sme po druhý krát navštívili v lete. Tento raz sme sa rozhodli na rozhľadňu vyjsť z obce Unín. Auto sme nechali zaparkované vo východnej časti obce, pred podnikom s ceduľou Kovovýroba. Parkovisko pred budovou bolo prázdne. Za normálnych okolností zrejme slúži zamestnancom, prípadne klientom podniku. Ináč by sme museli auto nechať odparkované popri ceste.
Súľovský hrad je v súčasnosti atraktívnou ruinou, ktorá sa nachádza Súľovských vrchoch vo výške 660 m n. m.. Hrad bol postavený v 15. storočí za účelom pozorovania a obrany priľahlého okolia. Miesto na postavenie hradu bolo vybrané vskutku výborne, pretože sú z neho výborné výhľady na rozľahlú oblasť. Dnes, keď hrad už neplní svoje pôvodné funkcie, skvele slúži turistickým cieľom. Na hrad si určite vyjdite. Je to jedna z tých zaujímavejších ruín Slovenska.
Hrad Devín je ruina nachádzajúca sa nad notoricky známym sútokom Moravy a Dunaja. Týči sa nad mestskou časťou Bratislavy s rovnomenným názvom - Devín. Tento hrad patrí k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Hrad vďaka svojej polohe a histórií predstavuje tiež jedno z najvýznamnejších historických miest strednej Európy.
Pomník starých mládencov nad obcou Prestavlky bol postavený v roku 1962 na počesť miestnych slobodných mužov, ktorí mali to ne/šťastie (rozhodnutie necháme radšej na čitateľov) a nikdy sa neoženili. Za vybudovaním pomníka stál spolok s rovnakým názvom. V súčasnosti pomníček predstavuje veľmi roztomilú atrakciu s pekným výhľadom, ku ktorej sa dá veľmi rýchlo dostať z obce.
Veľký Choč s výškou 1611 m n. m. predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.
Termálny prameň v Kalamenoch pri známejších Lúčkach vznikol vrtom z roku 2000. Voda prúdiaca z hlbín má 33 stupňov celzia, čo umožňuje pohodlné kúpanie i v chladnom zimnom období. Okrem toho k atraktivite prispieva bezplatný vstup a pekné okolie umelo vybudovaného jazierka. Prameň je prístupný celoročne.
Lúčanský vodopád bol vytvorený potokom Lúčanka, ktorý tečie dolinou tiahnúcou sa popod Veľký Choč. Jedná sa o neobvykle fotogenický vodopád a niet divu, že bol zaradený medzi národné prírodné pamiatky. Vodopád sa nachádza v kúpeľnej obci Lúčky, neďaleko Ružomberka. Vznikol na dobre viditeľnom travertínovom podloží, ktoré mu dodáva na pohľadnosti. Táto prírodná pamiatka patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré sa hrdia týmto titulom. Vodopád má výšku 13 metrov, pričom pod sebou vytvára jazierko, v ktorom sa dokonca môžete na vlastné riziko vykúpať.
Považský Inovec je pohorie na západe Slovenska, rozkladajúce sa od Trenčína na severe až po Hlohovec na juhu a od Nového Mesta nad Váhom na západe až po Bánovce nad Bebravou na východe. Je to rozložité, prevažne lesnaté pohorie s najvyšším bodom vo výške 1042m v podobe vrcholu s názvom Inovec.
Bulkovec je menšia vodná plocha na Záhorí pri Borskom Mikuláš. Je to rybník, nachádzajúci sa v rozsiahlych borovicových lesoch, ktorými je táto oblasť veľmi dobre známa. K rybníku nevedú turistické značené trasy, ale príjemné lesné cesty, ktoré umožňujú bezproblémový prístup pešo, alebo bicyklom. Terén je rovinatý a tak sa sem môžete vydať na peknú prechádzku spojenú napríklad s hubárčením, alebo len tak na piknik pri jazere. Okrem toho ide o rybársky revír s chovom kaprových rýb.
Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.
Po Marháte sme istý čas pokukovali, ako vhodnom cieli pre víkendovú turistiku v Považskom Inovci. Pohorie sme moc pochodené nemali a tak nám oblasť v okolí Marhátu prišla ako dobrá voľba na úvodné, dvojdňové spoznávanie. Výhodou bolo tiež množstvo zaujímavostí, ktoré táto časť Považského Inovca ponúka. Viac o našom výlete Považským Inovcom v oblasti Marhátu sa dočítate v samostatnom článku. V tomto odseku sa budeme venovať len našim zážitkom týkajúcich sa Marhátu.
Keď už máte Malé Karpaty prechodené krížom-krážom a času na prieskum iných hôr je minimum, istotne vás bude mátať myšlienka na možnosť na nejaký zaujímavý a neošúchaný prechod týmto drobným pohorím. Je ešte niečo, čo by sa tu dalo inšpiratívne nakombinovať?
Most SNP, známy aj pod niekdajším menom Nový Most, patrí k hlavným symbolom Bratislavy. Veď takmer každý pozná tzv. UFO, ktoré sa nad ním „vznáša“ v podobe vysutej reštaurácie. Aby neuletelo, je priviazané charakteristickými kotviacimi lanami, ktoré upevňujú i celý mostný oblúk. Most je tiež významná dopravná tepna, spájajúca centrum s Petržalkou, ale zároveň spojnica ponad tok Dunaja, slúžiaca peším a cyklistom. V poslednej dobe predstavuje i „barometer“ predpovedajúci počasie formou špeciálnych svetelných efektov. Okrem toho sa most môže popýšiť niekoľkými svetovými parametrami.
Starý most je most spájajúci petržalský a staromestský breh v Bratislave. Aj keď o tom názov nevypovedá, Starý most je najnovší most spomedzi bratislavských mostov, ktoré pretínajú rieku Dunaj. Most je určený najmä pre peších a cyklistov. Plní i dopravnú funkciu, ktorú zabezpečuje električka. Električka premáva v oboch smeroch. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie električkovej trate hlbšie do Petržalky, dopravná funkcia mosta tak vzrastie.
Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva. Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kolárovský mlyn dnes predstavuje najmä fotogenickú, technickú pamiatku zasadenú do veľmi pekného prostredia riečneho ramena Malého Dunaja v kraji lužných lesov južného Slovenka.