Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

Slovensko ponúka ideálne možnosti na skituristiku a skialpinizmus. Hlavnú úlohu zohráva fakt, že sa tu na relatívne malom území nachádza množstvo pohorí s rôznou obtiažnosťou terénu. Nájdete ľahké kopce s pohodovými hrebeňovkami, ale aj skutočne extrémne zjazdy vo vysokých horách. Vďaka tomu máte možnosť postupne rozvíjať svoje skialpinistické zručnosti. Jednotlivé horské oblasti sú navyše blízko seba a dobre dostupné autom, či kombináciou verejnej dopravy. Na výber tak jestvuje nepreberné množstvo túr. Okrem toho má Slovensko výhodu aj v tom, že vďaka dostatočnej nadmorskej výške tunajších hôr existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že v zimnom období budete mať k dispozícii dostatok snehu.

Hlavný hrebeň Nízkych Tatier v úseku Ďumbier - Chopok.Hlavný hrebeň Nízkych Tatier v úseku Ďumbier - Chopok. Zvlnená snehová linka je to pravé lákadlo pre všetkých skialpinistov.

V tomto článku prinášame niekoľko túr vhodných pre začiatočníkov v skialpinizme. Všetky sme absolvovali osobne a niektoré i viackrát. Subjektívne sa nám zdali technicky primerane náročné ako úvod do skialpinizmu a zároveň dostatočne príťažlivé, čo do krásy prírody. Samozrejme ide o zimné túry a do hôr je treba ísť patrične pripravený. Je potrebné zdôrazniť, že v slovenských podmienkach platia pre jednotlivé horské oblasti pravidlá pre vykonávanie skialpinizmu. Jedná sa predovšetkým o obmedzenia časového a priestorového charakteru vykonávania skialpinistickej činnosti. Odporúčame teda vopred sa oboznámiť s pravidlami vykonávania skialpinizmu v danej horskej oblasti. Rovnako odporúčame sa do zimných hôr vybaviť dostatkom informácií, teoretických i praktických najmä ohľadne lavínového nebezpečenstva, ako aj patričným výstrojom. Okrem lyžiarskeho, nezabudnite ani výstroj slúžiaci na záchranu (sonda, lopata, vyhľadávač, prípadne lavínový batoh). Myslite na to, že pomoc môžete potrebovať vy, ale aj ktokoľvek iný, pre koho budete v danej chvíli práve vy ten najbližší potenciálny záchranca. Časy uvedené pre jednotlivé trasy sú orientačné. Taktiež je nutné pripočítať dĺžku trasy potrebnú na návrat. Tá sa mení často i podľa toho, kadiaľ lyžujete, preto obvykle nie je totožná s výstupom. A teraz si už poďme predstaviť jednotlivé začiatočnícke skialpinistické túry a výstupy na Slovensku.

Priamo v úvode tohto článku by sme radi všetkých, ktorí budú z neho čerpať informácie a námety na lyžiarske túry upozornili, že skialpinizmus a lyžiarska turistika sú potenciálne nebezpečné aktivity, pri ktorých môže prísť k vážnemu ohrozeniu života a zdravia!! Pohyb v zimnej prírode a horskom teréne vyžaduje kladenie zvýšeného dôrazu na svoju bezpečnosť. Informácie a výber túr v tomto článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie a všeobecný prehľad. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko a zodpovednosť. Je potrebné si uvedomiť, že podmienky i na ľahkej túre sa v zime môžu radikálne líšiť a preto nie je celkom jednoduché určiť univerzálne platnú obtiažnosť tej-ktorej túry. Okrem toho upozorňujeme, že pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým je potrebné sa riadiť i pri vykonávaní skialpinistických túr. 

Malé Karpaty

Malé Karpaty sú skvelým pohorím na trénovanie množstva druhov športov. Značnou nevýhodou v poslednej dobe sú čoraz zriedkavejšie zimy s dostatkom snehu pre lyžiarske aktivity. Ak sa však pošťastí, miestni bežkári, a často i zúfalí skialpinisti, takmer okamžite tiahnu do miestnych lesov. Na Kamzíku dokonca organizujú skialpinistické preteky na strmom svahu pod tamojšou lanovkou. Preto, ak ste z tejto časti Slovenska a nasneží, veľmi rýchlo sa viete dostať na nenáročné, no veľmi pekné túry na lyžiach. Sú vhodné najmä na vyskúšanie si základných techník, výstroje a podobne. V Malých Karpatoch majú najvyššie kopce niečo cez 700m a v podstate všetky môžete vyskúšať vyjsť na lyžiach. Uvádzame aspoň jednu túru z Malých Karpát, ktorú sa nám podarilo absolvovať lyžmo a vizuálne sa nám dosť páčila.

Pernek - Skalnatá - Čmelok

Uvedená trasa je charakteristická dlhším, miernym stúpaním z Perneka až do sedla pod Javorinou. Tu sa napája na červenú značku, vedúcu hlavným hrebeňom až na veľmi príťažlivý kopec Skalnatá. Táto malokarpatská sedemstovka, tvorí dôstojný záver tejto ľahkej túry. Za odmenu poskytuje veľmi pekný výhľad a množstvo našliapaných dĺžkových metrov na lyžiach. Na tejto trase ide vyslovene o dlhé šliapanie. Neočakávajte žiadne výrazné strminy, hoci kde tu sa nejaké strmšie miesto nájde. Túru sme absolvovali v úplných začiatkoch, pri oboznamovaní sa so skialpinistickou výstrojou a týmto športom ako takým, pretože Skalnatá bola blízko a snehu bolo azda 50 cm. Podarilo sa nám ju spojiť i s návštevou Čmeľka, ktorý leží presne na opačnej strane pochodu hrebeňom od sedla pod Javorinou. Takto si môžete spraviť celodennú túru na lyžiach na dva sedemstometrové kopce.

  • Parametre výstupu na Skalnatú z Perneku: stúpanie: 630 m | klesanie: 191 m | vzdialenosť: 8.1 km | čas: 2:40 h

Ráno na malokarpatskej Skalnatej.Ráno na malokarpatskej Skalnatej. I túra na tento iba sedemstometrový kopec môže mať pre začínajúceho skialpinistu svoje čaro.

Veľká Fatra

Toto pohorie ponúka výborné možnosti pre začiatočníkov v skialpinizme. V prvom rade je to dobrý, relatívne bezpečný prístup na hlavný hrebeň, ktorý je možný po zjazdovkách lyžiarskych stredísk. Samotný hlavný hrebeň Veľkej Fatry má mierny profil, je možné prejsť ho i na bežkách. Začínajúci skialpinista si pri výstupe na hrebeň overí prvé vážnejšie prevýšenia na lyžiach, ktoré predstavujú i tisíc výškových metrov. Na hrebeni prevažuje hôľny typ terénu, bez strmých úsekov snáď s výnimkou Rakytova a niekoľkých ďalších krátkych úsekov. Nebezpečnejšou môže byť hustá hmla, ktorá sa tu občas vyskytne. Vtedy vám v orientácii nemusí pomôcť ani tyčové značenie, ktorého je tu dostatok. Veľká Fatra ponúka predovšetkým prekrásne horské prostredie na lyžiarsku turistiku, kde si môžete vyskúšať dlhšie prechody na lyžiach. Nájde sa tu i niekoľko strmých zjazdov z hrebeňa, napríklad z vrcholu Krížnej, čo je však vhodné najmä pre skúsených. Dá sa však podniknúť i viacero pekných jednodňových lyžiarskych výstupov na samostatné vrcholy, ktoré zvládne i začiatočník.

Turecká - Krížna

Tento výstup patril k nášmu úvodu v slovenských horách na skialpoch. Tisíc metrov po neupravenej zjazdovke na Krížnu preverí techniku šliapania v relatívnom bezpečí. Krásny, no častokrát veterný vrchol Krížnej je za odmenu. Potom nasleduje zjazd vo voľnom teréne do Tureckej, ktorý má i strmšie úseky. My sme sa tu dosť vyváľali v hlbokom prašane. Vstávať z neho s ruksakom bolo namáhavejšie ako šliapať hore kopcom. Táto trasa je celkom populárna a tak tu cez víkend za pekného počasia zrejme nebudete sami, čo môže byť výhodou, ak by sa vám nebodaj prihodilo nejaké zranenie, alebo nehoda. Ešte doplníme, že zjazdovka z obce Turecká nie je upravovaná. Tunajšie lyžiarske stredisko je v spánkovom režime. Napriek tomu s veľkou pravdepodobnosťou narazíte na prešľapanú lyžiarsku stopu. Výstup vedie po zelenej, žltej, modrej a červenej značke až na vrchol Krížnej. Prakticky sa ale stále pohybujete iba na zjazdovke, až kým nevystúpite na vrcholový hrebeň neďaleko rozpadnutej budovy hornej stanice vleku.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 961 m | klesanie: 2 m | vzdialenosť: 5.4 km | čas: 2:55 h

Na hrebeni tesne pod vrcholom Krížnej.Na hrebeni tesne pod vrcholom Krížnej. Skialpová túra po zjazdovke na vrchol tohto známeho kopca patrí tiež medzi začiatočnícke.

Vyšná Revúca - Ploská

Táto túra je charakteristická príjemným výšľapom po žltej turistickej značke z Vyšnej Revúcej. Ide o terén, ktorý sa vyznačuje iba minimálnym rizikom lavín. Trasa je zjavne populárna i na zimnú pešiu turistiku. Najskôr stúpate po lesnej zvážnici, neskôr sa dostanete na hôľne stráne Ploskej. Túra ponúka pekné výhľady a zaujímavý kopec ako hlavný cieľ. My sme pri výstupe naň zažili poriadnu hmlu a vietor, kde nám pri výstupe pomohlo tyčové značenie. Zostup bol nepríjemný, čo do orientácie. V rýchlosti sme zbehli mimo značky a osvedčilo sa nám použitie GPS navigácie. Nepríjemný bol azda len zjazd tvrdým, ušľapaným a zmrznutým podkladom na zvážnici vedúcej lesom. Túra nie je náročná, pri dobrej fyzickej kondícii ju spravíte aj za menej ako doobedie. Ak nie je vyslovene hustá hmla, orientačne nejde o nič komplikované. Ak je sila a chuť, z vrcholu Ploskej môžete zbehnúť na chatu pod Borišovom a prípadne sa vrátiť cez Chyžky späť do Vyšných Revúc. Túto trasu sme však zatiaľ nevyskúšali.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 842 m | klesanie: 15 m | vzdialenosť: 6.1 km | čas: 2:35 h

Na vrchole Ploskej.Na vrchole Ploskej. Výstup je tiahly a stúpanie príjemné, ideálne na učenie sa šliapania na lyžiach.

Nižná Revúca - Malý Zvolen - Zvolen

Naozaj romantickú túru pre začiatočníka predstavuje výstup na Zvolen cez vrchol Malého Zvolena z Nižnej Revúcej. Výstup vedie z veľkej časti po už nefunkčnej zjazdovke, po žltej značke s jedným kratším úsekom po zelenej. Orientačne ide znovu o nenáročný terén. Pohybujete sa najskôr po zjazdovke a neskôr po orientačne jednoznačnom hrebeňovom úseku, ktorý vás privedie až na vrchol Zvolena v blízkosti populárneho lyžiarskeho strediska Donovaly. Za pekného počasia ide o veľmi príťažlivú túru najmú z dôvodu menej známych pohľadov na okolité slovenské hory zo spomínaného hrebeňa. Ocitnete sa medzi horstvami Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Technicky je výstup ľahký, pri zjazde sa nám zdal nepríjemný kratší úsek v smrekovom lese v časti medzi hrebeňom a zjazdovkou. Po zjazdovke by to šlo dolu veľmi dobre, nebyť zmrznutej kôry na povrchu, ktorá sa prebárala a nám začiatočníkom sa v nej ťažšie manévrovalo.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 967 m | klesanie: 219 m | vzdialenosť: 5.9 km | čas: 3:15 h

Hrebeňom na Zvolen.Hrebeňom na Zvolen. Výstup po zjazdovke z Nižnej Revúcej je vhodnou alternatívou začiatočníckej túry na lyžiach.

Nízke Tatry

Níze Tatry ponúkajú na skialpinizmus množstvo terénov rôznej obtiažnosti. Nájdu sa možnosti na jednodňovky, dlhé hrebeňové prechody, ale aj extrémne zjazdy v severných partiách tohto horstva. Užiť si tu možno odľahlé, divoké časti, ale aj ľahko a rýchlo prístupné terény v oblasti lyžiarskych stredísk na Chopku. Nízke Tatry prajú i začiatočníkom. Ku klasikám patrí výstup na Chopok, alebo Ďumbier. Výhodou je praktický prístup autom na začiatok týchto túr. Ponúkame vám prehľad, čo sme tu ako začiatočníci podnikli my.

Srdiečko - Chopok

Jedna zo začiatočníckych klasík na skialpoch v Nízkych Tatrách, na ktorej budete mať s veľkou pravdepodobnosťou i sneh. Trasa výstupu vedie od dolnej stanice lanovky na Srdiečku okrajom zasnežovanej zjazdovky takmer cez vrchol Derešov až na Chopok. Toto je najpohodlnejší výstup, pretože vedie po najpoloženejšej tunajšej zjazdovke. Existujú i priamejšie a strmšie varianty. Na niekoľkých miestach, kde sa trasa výstupu križuje z inými zjazdovkami, je potrebné zachovať obozretnosť. Hrozí tu totiž zrážka s inými lyžiarmi. Odporúčame preto výstup absolvovať za dobrej viditeľnosti. Výhodou skialpinistického výstupu na Chopok je upravený terén zjazdovky, minimálna hrozba lavín a často i lyžiarska stopa a záchranári poruke. K výhodám patrí možnosť občerstvenia v bufete na chate Kosodrevina a Kamennej chate. Ide o pohodovú, no kondične náročnú túru. Prevýšenie je značné. Za odmenu sú krásne výhľady z vrcholu Chopka, ale aj počas väčšiny trasy. Nehovoriac o veľkých možnostiach zjazdu. Stačí si len vybrať. Pre fyzicky zdatných môže byť zaujímavý variant prekročenia cez Chopok až do Jasnej, kam taktiež vedie udržiavaná zjazdovka. Skialpinistický výlet sa tu dá naozaj rôzne nakombinovať.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 795 m | klesanie: 10 m | vzdialenosť: 3.8 km | čas: 2:35 h

Pohľad na vrchol Chopka z hrebeňa Nízkych Tatier.Pohľad na vrchol Chopka z hrebeňa Nízkych Tatier. Skialpinistický začiatočník si sem ľahko vyšliape po zjazdovke zo Srdiečka, alebo z Jasnej.

Trangoška - Ďumbier

Krásna lyžiarska túra na najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorú zvládne i mierne pokročilý začiatočník s dostatočnými skúsenosťami v zimných horách a dostatočnou fyzičkou. Jedla veľa baliť netreba, na polceste máte k dispozícii pohodlie chaty M.R. Štefánika. Výstup z Trangošky, ktorá je autom veľmi rýchlo dostupná, vedie po turistickej značke na vrchol Ďumbiera najskôr dolinou a od spomínanej chaty po zimnej, tyčami značenej trase. Okrem krásnych výhľadov z chrbta Ďumbiera počas väčšiny výstupu vás poteší i krásny zjazd. Záleží však na aké podmienky natrafíte. My sme tu boli v čase tvrdšieho firnu a tak sme prvý strmý zjazd z vrcholu radšej zišli po vlastných. I tak nám však ostal dosť dlhý úsek zjazdu až ku chate. Lyžovanie úzkou dolinou už bolo skôr pre šikovných lyžiarov. Ak vám to nepôjde, alebo bude v protismere vystupovať veľa ľudí, vyplatí sa lyže vyzuť. Pred touto túrou špeciálne odporúčame sledovať aktuálne lavínové spravodajstvo horskej služby.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 961 m | klesanie: 40 m | vzdialenosť: 6.7 km | čas: 3:10 h

Výstup na Ďumbier by mali zvládnuť aj mierne pokročilí skialpinisti s dostatočnou fyzičkou.Výstup na Ďumbier by mali zvládnuť aj mierne pokročilí skialpinisti s dostatočnou fyzičkou. Za dobrých podmienok je to krásna túra.

Trangoška - Dereše

Dereše (2004 m n. m.) sú ďalším z vrcholov vhodných na úvod do skialpinizmu v Nízkych Tatrách. Ľahký výstup naň vedie z juhu, z Trangošky resp. Srdiečka. Pokiaľ obľubujete pokojnejšie končiny, bude to lepší cieľ ako neďaleký Chopok, kde majú cieľovú stanicu lanovky. Výstup vedie po zjazdovke, kde je výhodou značenie pre skituristov. Stredisko tak umožnilo šliapaniachtivým stúpať okrajom zjazdovky na vytúžené vrcholy. Celkom dobre to tu funguje a zdá sa, že lyžiari i šliapači sa rešpektujú.

Pri výstupe nemáte pocit ohrozenia, hoci je potrebné dávať pozor v miestach križovania s ďalšími zjazdovými variantami. Túra je fyzicky náročná, no stúpa len mierne. Je to taká pohodička, nakoľko na trase je i bufet pri Chate Kosodrevina. Neskôr sa dá občerstviť na Kamennej chate pod vrcholom Chopka, čo je mierna zachádzka. Zároveň ale nič nebude zadarmo a na lyžiach nastúpate potrebné metre, ktoré využijete na ťažších túrach. Dereše sú ideálny tréningový skialp kopec.

Ďalšie skúsenosti môžete naberať v poslednom, krátkom úseku smerom k vrcholu, kde sa môžete stretnúť s ľadovým, neupraveným terénom, výstupom po kombinovanom teréne so skalami, alebo drsným ľadovým vetrom. Terén je stále chodecký, no môžete si tu natrénovať rýchlu výmenu výstroja, nasadzovanie mačiek na lyžiarky, lyží na batoh a podobne. V ľadovom vetre vám to istotne dá zabrať a neskôr to oceníte. Za odmenu sú potom výhľady z Derešov na Tatry na severe, ale i majestátnu Skalku v Nízkych Tatrách na západe. Ak máte chuť, môžete sa vydať kúsok hrebeňom na západ, alebo východ. Rovnako si môžete vybrať jednu, či kombináciu viacerých zjazdoviek pre návrat na Srdiečko.

  • Parametre trasy: stúpanie: 929 m | klesanie: 0 m | vzdialenosť: 6,0 km | čas: 2:00 h

Výstup zjazdovkou na Dereše.Výstup zjazdovkou na Dereše. Technicky je nenáročný, ale fyzicky vyčerpávajúci.

Čertovica - Beňuška

Pomenej známy kopec Beňuška nad sedlom Čertovica sme objavili len náhodne. Nachádza sa kúsok od hlavnej hrebeňovej trasy. Ukázalo sa, že pre začiatočníkov na skialpoch je to vhodný cieľ, keď si chcú precvičiť šliapanie. Trasa z Čertovice stúpa po miernej zvážnici až do Sedla za Lenivou. Tu je potrebné zmeniť červenú značku za zelenú, ktorá vás privedie až na vrchol Beňušky. Celá trasa je ľahká, no záver na Beňušku môže byť neprešliapaný a v hlbokom snehu, ako sa to stalo nám. Ale to je taktiež súčasťou skialpinistického tréningu. Lavíny by vás tu ohrozovať nemali. Trasa zo Sedla za Lenivou vedie podmanivými lesno-hôľnymi časťami Nízkych Tatier, okolo chaty Barbora, ktorá však neslúži verejnosti. Útočisko môžete nájsť v útulni Líška kúsok cesty za vrcholom Beňušky. Celkovo je táto lyžiarska túra ľahká a nevyžaduje mnoho času.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 324 m | klesanie: 20 m | vzdialenosť: 3.7 km | čas: 1:15 h

Pohľady na chatu Barbora z lyžiarskeho výstupu na vrchol Beňuška.Pohľady na chatu Barbora z lyžiarskeho výstupu na vrchol Beňuška. Túra vedie nekomerčnými časťami Nízkych Tatier.

Šumiac - Kráľova hoľa

Kráľova hoľa patrí k top horám Slovenska. Okrem toho, že je oslávená v národných piesňach, ponúka azda najlepšie výhľady na Slovenska. No a práve na tento kopec vedie i ľahší výstup na lyžiach. Jedná sa o turistickú trasu zo Šumiaca. Fyzicky je výstup náročný a za nepriaznivých podmienok sa môže zmeniť na nebezpečný. Predstavuje tisíc metrov prevýšenia, no technicky nejde o nič ťažkého, pokiaľ prajú podmienky. Zohľadniť je potrebné aktuálnu lavínovú situáciu a stav terénu. Aktuálne informácie o podmienkach v teréne poskytuje horská služba, ale aj chata pod Kráľovou hoľou, ktorú máte priamo na trase a tak sa tu môžete i občerstviť. Odporúčame však sledovať facebookovú stránku chaty a informácie ohľadne prítomnosti personálu na nej. Útočisko priamo na vrchole potom predstavuje non-stop prístupná núdzová miestnosť v priestoroch tamojšieho vysielača. Zaiste sa jedná o jeden z najkrajších lyžiarskych výstupov Slovenska, ktorý je plný výhľadov. Zimná trasa je výborne označená tyčami a tak by ste mali trafiť na vrchol i za zhoršenej viditeľnosti. Pláne Kráľovej hole sú však obrovité a počas naozaj hustej hmly tu ľahko naberiete nesprávny smer. Najmä počas zjazdu. Počas tohto výstupu dokáže potrápiť i častý vietor. Upozorňujeme na padajúcu námrazu z antény vysielača, pod ktorou často turisti pozorujú výhľad.  K najpopulárnejším zjazdom z Kráľovej hole patrí ten cez Južnú tzv. Šumiacku muldu. Od chaty pod Kráľovou hoľou odporúčame zjazd mimo modrej značky, keďže je často preplnená vystupujúcimi turistami a neraz i veľmi zľadovateľá. Obísť sa dá po zasneženej asfaltke, ktorá vedie od chaty do Šumiaca. Lyžovať možno i ďalšími variantmi, okrem iného i do Telgártu.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 1061 m | klesanie: 0 m | vzdialenosť: 5.9 km | čas: 3:05 h

Pohľad z vrcholu Kráľovej hole, od vysielača na Vysoké Tatry.Pohľad z vrcholu Kráľovej hole, od vysielača na Vysoké Tatry. Ďalší výstup vhodný pre začiatočníkov na lyžiach.

Lyžiarska hrebeňovka Trangoška - Ďumbier - Chopok - Srdiečko

Ide o fyzicky náročnú skialpinistickú túru, v krásnom vysokohorskom prostredí hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, kde budete môcť priňuchnúť k atmosfére dlhých horských prechodov na lyžiach. Napriek tomu, že je túra fyzicky náročná, hodí sa i pre začiatočníkov v skialpinizme, ktorí už majú v horách všeobecne niečo za sebou a odšliapané i nejaké tie zimné metre na lyžiach.

Terén nie je ťažký s výnimkou niekoľkých úsekov, ktoré sme počas nášho prechodu radšej zišli napešo. Išlo predovšetkým o úsek zostupu z vrcholu Ďumbiera v smere na Chopok. Ak sa sem vyberiete za dobrého počasia, na lyžiach budete mať z túry pamätný zážitok. Výhodou trasy pre začiatočníkov je, že na trase nájdete i dve chaty - Kamennú chatu a Štefáničku. Odporúčame prechod realizovať v smere z Trangošky cez Ďumbier na Chopok. Nám sa to osvedčilo z dôvodu relatívne ľahkého zlyžovania po zjazdovke na Srdiečko. Lyžovanie zo Štefánikovej chaty na Trangošku sa nám zdá o dosť náročnejšie. Na záver tejto túry by to nemuselo byť to pravé orechové. Ťažší zjazd s batohom dá totiž poriadne zabrať.

Ak je možnosť auto si nechajte čo najbližšie k Srdiečku. Parkovanie je tolerované i na krajnici asfaltky. My sme totiž po zlyžovaní museli kráčať po ceste zo Srdiečka až na Trangošku v lyžiarkach. Riešením môže byť i pribalenie ľahkej obuvi na prezutie. Pred týmto prechodom si určite pozrite aktuálne lavínové a snehové podmienky na hrebeni Nízkych Tatier, dostupné na stránkach Horskej služby. Hrebeň býva vyfúkaný do tvrdej ľadovej kôry. Ľadový vietor sám o sebe dokáže zmeniť túru na nepríjemný až nebezpečný zážitok.

  • Parametre trasy: stúpanie: 1021 m | klesanie: 936 m | vzdialenosť: 14.2 km | čas: 5:30 h

Vysokohorský skialpinistický prechod medzi Ďumbierom a Chopkom je prípravou na dlhé lyžiarske prechody.Vysokohorský skialpinistický prechod medzi Ďumbierom a Chopkom je prípravou na dlhé lyžiarske prechody. Fyzickú námahu vynahradia krásne výhľady z hrebeňa Nízkych Tatier.

Hrebeňom Nízkych Tatier na Skalku

Skialpinistický výlet na Skalku 1980 m môže byť akousi previerkou nadobudnutých základných zručností a schopností pohybu na lyžiach v horách. Je to taká menšia maturita skialpinistu v zácviku, pričom sa budete musieť spoliehať sami na seba. Zároveň ide o prekásnu zimnú lyžiarsku túru hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Túra je fyzicky náročná, no technicky za dobrých podmienok vhodná i pre skialpinistu - začiatočníka, ktorý už odšliapal viacero kratších túr. Prístupových možností na tento honosný vrchol je viacero. V tomto prípade opíšeme úsek Srdiečko - Dereše - Kotliská - Skalka. My sme ju absolvovali na rovnakej trase tam a späť v celkovj dĺžke výživných 23 km. Počas túry sa pohybujete takmer non-stop v blízkosti 2000 metrovej nadmorskej výšky.

Dôležité je, aby ste sa na túto skitúru vybrali za ideálnych podmienok. Na skusy sa sem vyplatí ísť, keď sú dlhšie dni, nízke lavínové nebezpečenstvo, príjemné jarné teploty, odmäknutý povrch hrebeňa bez ľadových úsekov a takisto slabý vietor. Možno by sme chceli príliš veľa, no takéto podmienky sa zvyknú vyskytovať v marci a apríli. V opačnom prípade sa táto túra môže stať i dosť nepríjemným bojom o prežitie.

Výhodou tohto variantu výstupu na Skalku je nástup po zjazdovke zo Srdiečka. Kto by si chcel ušetriť dve hodiny šliapania na hrebeň, môže sa rozhodnúť pre vyvezenie lanovkou a energiu sústrediť na samotný hrebeňový prechod. Po dosiahnutí hrebeňa odbočíme doľava smerom k Derešom. Tie sa traverzujú južným úbočím, kde už zbadáte drevené tyčové značenie. Kto by veľmi chcel, môže sa vydriapať i na skalnatý vrchol Derešov 2004 m. Je to iba mierna zachádzka, no zrejme bude potrebné dať lyže na batoh a vybaliť mačky. Traverz Derešov môže byť dosť nepríjemný, ak je povrch vyfúkaný do tvrdého ľadu. Znova sa môžu hodiť mačky a cepín v prípade pádu. Sklon svahu nie je nijako zvlášť strmý, no všetko sa dramaticky mení spolu s aktuálnymi podmienkami. Pokiaľ je tu vyšliapaná lyžiarska stopa a sneh odmäknutý, všetko by malo ísť hladko. Postupne sa dostávame do miest, z ktorých dobre vyniknú divoké zrázy lákavej Skalky strmiace sa v diaľke na juhozápade.

Traverzom Zaných Derešov napredujeme ďalej a mierne zvlneným, prevažne klesajúcim terénom po tyčovom značení pokračujeme do Sedla Poľany 1837 m. V blízkosti hrany hrebeňa môžu byť vhodnejšie snehové podmienky, no v tom prípade pozor na strminy a preveje nad severnýmy zrázmi, ktoré naozaj ostro kontrastujú s miernymi južnými svahmi. Zo Sedla Poľany vystúpime na samotnú Poľanu 1890 m, z ktorej je pekný pohľad na všetky svetové strany, vrátane výraznej rázsochy Bôru oddeľujúcej sa na sever. Hrebeň sa v tomto bode ostrejšie zatáča smerom na západ. Zlyžovaním sa dostaneme do Krížskeho sedla 1775 m. Odtiaľ znova po tyčovom značení stúpame na Kotliská 1937 m. Záverečné metre na Kotliská charakterizuje krátky, strmý výšvih, ktorý môže byť nepríjemný, ak je tu zmrznutý povrch a žiadna stopa. Zvykne sa traverzovať, no traverz nebol pocitovo oveľa príjemnejší, pretože vedie nad celkom strmým svahom. Vyplatí sa mať poruke mačky a cepín. V prípade, že je sneh mäkký, mala by to byť pohoda.

Na Kotliskách sa hrebeň delí na západ k Chabencu a výraznou rázsochou z neho odbáča smerom na juh k vrcholu vytúženej Skalky. Na Skalku tyčové značenie nevedie a tak sa musíte spoliehať na postup po hrane bočného hrebeňa. Skalka sa v týchto miestach doslova nedostupne týči nad skialpinistom. Z Kotlísk je možné zlyžovať kratší úsek bočného hrebeňa, vedúceho na Skalku do prvého sedielka. Za ním nasleduje traverz svahu nevýrazného kopca. Zdalo sa nám, že je to jedno z najkrajších miest túry i keď môže byť lavinózne a možno stojí za úvahu držať sa radšej neustále hrebeňa. Po prekonaní traverzu nasleduje kratučké zlyžovanie do ďalšieho sedielka a strmý výšľap na samotný vrchol Skalky. Odmenou sú jedinečné výhľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a prejdenú trasu. Nasleduje zjazd, prípadne zostup z vrcholu a spiatočná cesta rovnakou trasou, ukončená pohodovou lyžovačkou až nadol, na Srdiečko.

  • Parametre trasy (tam-späť): stúpanie: 1644 m | vzdialenosť: 23 km | čas: 6-8 h

Finálny svah k vrcholu Skalky 1980 m.Finálny svah k vrcholu Skalky 1980 m. Túra na tento vrchol patrí k najkrajším v Nízkych Tatrách, fyzičku však riadne preverí.

Malá Fatra

Malá Fatra je malým rajom pre výlety na lyžiach. Je to už pohorie pre skúsenejších, pretože je celé technickejšie, ako povedzme hôľna Veľká Fatra. No i tak tu nájdete výstupy a zjazdy, ktoré zvládne i začiatočník. Pohorie je rýchlo prístupné a na začiatok šliapania sa dostane pohodlne autom, alebo autobusovými spojmi.

Vrátna - Snilovské sedlo - Veľký Kriváň - Chata pod Chlebom

Tento výstup je najskôr naozaj pohodlný. Smeruje z parkoviska pri chate Vrátna po zelenej značke až do Snilovského sedla. Najskôr ho charakterizujú časté a mierne položené serpentíny lesnej zvážnice. Neskôr, pri stožiaroch zjazdovky sa výstup zostrmí. Záver do Snilovského sedla je už náročnejšie šliapanie, ale mali by ste to zvládnuť. Výhodou je, že trasa s výnimkou spodného úseku v lese, znova vedie po upravenej zjazdovke.

Lavinózny a za hmly i nebezpený terén začína predovšetkým pri výstupe zo sedla na vrchol Veľkého Kriváňa. My sme tu zažili absolútne mliečnu hmlu, keď nebolo vidno ani tyčové značenie a nebolo možné rozoznávať sklon terénu. Neuveriteľné, ale v Malej Fatre často realita. Vtedy je lepšie sa na Kriváň neštverať. Boli sme radi, že sme znova trafili naspäť do Snilovského sedla a vybrali sme sa hrebeňom na Chatu pod Chlebom. Tá je neďaleko a dá sa tu prespať a samozrejme občerstviť.

Na záver túry, ak sa vyberiete znova zo Snilovského sedla do Vrátnej, vás čaká pekný zjazd. Ten je najskôr strmší. Spodnú časť sme boli nútení lyžovať po zelenej značke lesom, pretože v spodnej polovici zjazdovky nebolo dostatok snehu a trčalo množstvo drevín. V lese je lyžovanie po klasickej zvážnici s kamenistým podkladom, čo môže byť ešte fajn na výstup, ale pri lyžovaní s nedostatkom snehu nepostačuje. A tak sme aj my zišli záver pešo v lyžiarkach. Táto túra sa dá nakombinovať s návratom cez Poludňový Grúň, a zlyžovaním do lyžiarskeho strediska vo Vrátnej doline a návratom pešo po asfaltke, prípadne zídením po žltej značke znova k Chate Vrátna, čo už je vcelku slušný okruh.

  • Parametre trasy: stúpanie: 774 m | klesanie: 109 m | vzdialenosť: 4.8 km | čas: 2:40 h

Cestou zo Snilovského sedla na chatu pod Chlebom.Cestou zo Snilovského sedla na chatu pod Chlebom. Ak Malú Fatru zahalí hmla, môže sa stať, že celkom stratíte orientáciu.

Vrátna dolina - Starý dvor - Poludňový grúň cez Chatu na Grúni

Ďalšou túrou vhodnou pre vaše skialpinistické začiatky môže byť výstup na Poludňový grúň 1459 m z Vrátnej doliny, presnejšie z časti Starý dvor. Výstup vedie popri zjazdovke smerom na Chatu na Grúni a odtiaľ ďalej až na vrchol Poludňového grúňa. K dispozícii je obrovské bezplatné parkovisko lyžiarskeho strediska, za vstup na zjazdovku sa však platí. Suma je skôr symbolická. K dispozícii tak máte označenú trasu, ktorá je vedená tak, aby ste nekolidovali s lyžiarmi. Táto túra predstavuje celkom slušný stupák, na ktorom istotne získate kondičku. V prešliapanej stope, po upravenom teréne, to však ide dobre. Bez toho, aby vás ohrozovali lavíny. Orientačne je túra nenáročná.

Po zvládnutí prvého svahu k bufetu pri vleku, vás čaká krátke zlyžovanie ku Chate na Grúni. Vydajte sa viac vľavo, po vrstevnici. Nad Chatou sa už jasne črtá strmá cesta k vrcholu Poludňového grúňa. Vedie okrajom hornej zjazdovky - jej pravou vetvou. Po dosiahnutí lesného prieseku sa terén skomplikuje a trochu si v ňom aj zabojujete, čím znova získate cenné skúsenosti pre výšľap. Vyskúšate si napríklad časté traverzy po hranách lyží. Terén je tu srmý a plný terénnych nerovností. Preto je potrebné častejšie ísť do klasických cikcakov. Terén nad priesekom bol počas nášho výstupu zľadovatelý vplyvom počasia i častého lyžovania. Určite sa hodí mať v batohu komplet zimnú výstroj, ak by sa už nedalo postupovať na lyžiach. Záverečný úsek nie je príliš dlhý, no je to zároveň výzva tejto túry.

Za odmenu sa dostanete ku krásnym výhľadom z hlavného hrebeňa Malej Fatry. Dominujú im Veľký a Malý Rozsutec, Stoh, či pohľady smerom na Chleb, Snilovské sedlo a Veľký Kriváň. Mnohí skialpinisti sa z Poludňového grúňa zvyknú vydať aj na susedný severný vrchol Stien s výškou 1535 m. K odmenám samozrejme patrí i skvelý zjazd z Poludňového grúňa. Úvodná časť je pre začiatočníka ostrejšia a možno stojí za úvahu zísť ju pešo. Dolu pod priesekom už sa dostanete na zjazdovku k Chate na Grúni. Tu znova pretraverzujete k bufetu, odkiaľ vás čaká záverečný zjazd až k parkovisku. Celkovo je to pekný, dlhý zjazd, pričom môžete využiť kombinácie rôznych zjazdoviek. Nám celá trasa trvala 3,5 hodiny aj s prestávkami a fotením, vrátane čakania vo fronte na lístok.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 870 m | klesanie: 30 m | vzdialenosť: 4.0 km | čas: 2:50 h

Poluňový grúň (1459 m) a cesta smerujúca na vrchol.Poluňový grúň (1459 m) a cesta smerujúca na vrchol. Takýto pohľad sa vám naskytne od Chaty na Grúni. Výstup vedie pravou vetvou zjazdovky.

Štefanová - Medziholie - Stoh

Túra začína na parkovisku v Štefanovej, pričom takmer okamžite môžete začať šliapať lesom po zelenej značke. Ideál je, ak je vyšliapaná stopa a nemusíte ísť po turistickej značke. Záleží ako sa dokážete orientovať. My sme šli po značke, no tá bola vyšliapaná predovšetkým pešiakmi, medzi ktorými je tento výstup obľúbený i počas zimy. Na tejto trase je jeden strmší úsek, ale keď ho nedáte na lyžiach, rýchlo ho prebehnete aj v lyžiarkach. Výstup je takmer celý v lese, až tesne pod sedlom Medziholie sa otvoria polkruhové výhľady, okrem iného aj na Stoh.

Sedlo Medziholie je pekným miestom s výhľadom na Veľký Rozsutec, no naša túra pokračuje ďalej po červenej hrebeňovej značke až na vrchol Stohu. Prvý úsek zo sedla preverí každého začiatočníka. Trasa vedie spočiatku hustým lesom, strmším terénom. No ak je tu dostatok snehu a stopa, výstup je idylický. Nad lesom sa otvárajú výhľady na celú masu Stohu i ďaleko do doliny. Výstup v otvorenom teréne Stohu je tiahly a môže sa zdať nekonečný. Technicky je ľahký. Počas výstupu v tejto časti i z vrcholu Stohu sú v prípade priaznivého počasia nezabudnuteľné výhľady.

Výstup je značený tyčami. Zjazd je potom za dobrých snehových podmienok za odmenu. Trochu ťažšie to však je v lese, najmä ak zbehnete z trasy a je nutné sa vracať. Trasa zo Snilovského sedla po značke nie je veľmi na lyžovanie. Nepodarilo sa nám preskúmať iný, vhodnejší variant. Lyže sme viac-menej zniesli pripnuté na batohu, no i tak táto skialpová túra stála za to.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 977 m | klesanie: 0 m | vzdialenosť: 5.4 km | čas: 2:55 h

Záverečná časť výstupu zo sedla Medziholie smerom k vrcholu Stohu.Záverečná časť výstupu zo sedla Medziholie smerom k vrcholu Stohu. Výhľadom dominuje Veľký Rozsutec.

Centrálnou časťou hlavného hrebeňa Malej Fatry

K vážnejším, no technicky stále začiatočníckym lyžiarskym podujatiam patrí i prechod centrálnou časťou hlavného hrebeňa Malej Fatry. Presnejšie ide o úsek hrebeňa rozkladjúci sa nad Vrátnou dolinou. Stále tak máte možnosť na výstup i zlyžovanie využiť zjazdovky lyžiarskeho strediska. Na druhej strane sa dostanete i do voľného vysokohorského terénu v oblasti vrcholov Poludňový grúň, Steny, Hromové a Chleb. To znamená, že sa budete pohybovať v oblasti s nadmorskou výškou okolo 1500-1600 m. My sme túru absolvovali so začiatkom výstupu z Vrátnej, kde sa dá pohodlne a bezplatne zaparkovať, po žltej značke smerom na Poludňový grúň. Táto túra poriadne preverí vašu fyzičku, no môžete si vyskúšať i variabilné podmienky v teréne na hrebeni. V závislosti od počasia si tu vcelku dobre otestujete aj výstroj. My sme tu napríklad narazili na hustú hmlu, ľadový povrch a poriadny vietor. Hmla pritom prišla celkom nečakane. Vtedy rýchlo zistíte mnoho vecí, ktoré možno ešte nemáte úplne vychytané. Na túto túru sa rozhodne oplatí zobrať komplet zimná skialp výbava. Vyskúšate si aké to je šliapať takto naložení a ako sa vám s takou váhou lyžuje.

Podmienky na lyžiarskych svahoch vo Vrátnej umožňujú minimalizovať lavínové nebezpečenstvo počas výšľapu a zjazdu nadol z tohto pekného hrebeňa. Naopak podmienky na ňom môžu prekvapiť. Oplatí sa vopred sledovať stránky horskej služby, prípadne pribaliť nejaký ten gram vhodnej výstroje navyše. Počas nášho prechodu sa napríklad veľmi hodili mačky. Hrebeň medzi Poludňovým grúňom a Snilovským sedlom, nie je ťažký, no ak to tu nepoznáte, neodporúčame sa sem vybrať najmä v počasí so zlou viditeľnosťou. Hoci je hrebeň značený drevenými tyčami, často sa stáva, že počas hmly na ne nedovidíte. Hoci priamo na hrebeni je minimálne lavínové nebezpečenstvo, okolité svahy sú dosť strmé a lavinózne. Ľahko do nich môžete za zníženej viditeľnosti skĺznuť, čo môže byť fatálne. V takom prípade odporúčame, radšej postupovať bez lyží, na mačkách. Ak je pekne, ide o krásnu túru s množstvom výhľadov. Zjazdov priamo v tejto časti hrebeňa nie je veľa. Výraznejšie stúpanie je z Poludňového grúňa na severný vrchol Stien.

Túto túru si môžete spríjemniť návštevou veľmi obľubenej Chaty pod Chlebom. V tomto prípade majte na pamäti, že svahy Chlebu v oblasti žltej turistickej značky sú taktiež lavinózne. Vhodnejšie je prejsť ku chate po zelenej značke, čo je mierna zachádzka. Kto má chuť, môže ešte vyjsť za výhľadmi na Veľký Kriváň. Tu sa však znova rozkladá lavinózny terén. Túru zakončíme zlyžovaním po zjazdovke zo Snilovského sedla popod dráhu kabínkovej lanovky. Ide o celkom strmý terén, aspoň pre začiatočníka. Ak si nie ste istí, radšej najstrmšie úseky zídite pešo. Možnosťou je držať sa na zelenej značke do Vrátnej, ktorá má oveľa miernejší sklon.

  • Parametre výstupu v smere Vrátna - Poludňový grúň - Snilovské sedlo: stúpanie: 1017 m | klesanie: 1017 m | vzdialenosť: 11.5 km | čas: 5:35 h

Pohľad na Stoh 1607 m z Poludňového grúňa 1459 m.Pohľad na Stoh 1607 m z Poludňového grúňa 1459 m. Počas lyžiarskeho prechodu centrálnej časti hrebeňa Malej Fatry uvidíte prekrásne scenérie.

Západné Tatry

Skitúra na Chatu pod Náružím

Jednou z mála turisticky celoročne prístupných oblastí v Západných Tatrách je okolie Chaty pod Náružím. Ide o veľmi peknú lokalitu, pričom chata samotná predstavuje vďačný cieľ pre skialpinistu - začiatočníka. Lyžiarska túra začína na parkovisku Bobrovická Vápenica. Parkovisko je neplatené, s prístupom po kvalitnej asfaltke z obce Jalovec. Ako bonus sa priamo nad ním nachádza menšia kaplnka s výhľadom na Západné Tatry. Túru odporúčame začať po žltej značke, z ktorej zakrátko odbočíme na zelenú. Tá je vedená po klasickej lesnej ceste s prívetivým sklonom. Po vystúpaní do vyšších partií sa napája na modrú značku, ktorá vedie z rovnakého parkoviska. Je však v úvode omnoho nepríjemnejšia. Značky sa spájajú v lese, v bode Nad kameňolomom. Odtiaľ pokračujeme po modrej až k rázcestníku Pod Babkami. Výstup je takmer celý vedený lesom, pričom sa naskytajú občasné ďaleké výhľady ponad Liptov až k Nízkym Tatrám. My sme túto túru podnikli koncom marca a sneh bol až takmer do výšky 1000 m odtopený. V takom prípade sa vyplatí v ľahkých teniskách vybehnúť úvodné stúpanie. Šliapania na lyžiach sme si napriek tomu užili dostatok. Vzhľadom na to, že parkovisko sa nachádza vo výške 750 m, bol úvodný peší úsek zanedbateľný.

Všimli sme si, že poniektorí skituristi, volili neďaleko odbočky na Babky výstup po lesnej ceste, mimo modrej značky. Dá sa tak vyhnúť strmému, nie príliš záživnému úseku pomedzi popadané kmene. Je to akási serpentína v teréne, ktorú ľahko nájdete i na mapách. Takisto je využívaná počas zjazdu z Chaty pod Náružím. Pri rázcestníku Pod Babkami odbočíme vpravo a držíme sa stále veľmi príjemne stúpajúcej modrej značky. Po prekonaní väčšej snehovej pláne značenej drevenými tyčami už sa zakrátko ocitnete priamo pred romantickou Chatou pod Náružím, ktorá je známa aj ako Chata Červenec. Odporúčame pozrieť si jej internetové stránky. Otvorená nieje non-stop, no spravidla počas víkendov áno.

Ak máte chuť, od chaty sa dá podniknúť výstup do sedla Predúvratie, ktorý si stále udržiava príjemný sklon. Zo sedla potom môžete pokračovať až na Babky. A okruh ukončiť zjazdom z nich k rázcestiu Pod Babkami. Tu však upozorňujeme na strmé svahy a lavinózny terén. Začiatočníkom odporúčame skôr návrat po rovnakej trase až k chate. Od samotnej Chaty pod Náružím je príjemný zjazd po lesnej ceste, najmä pokiaľ je sneh jarne odmäknutý. V  opačnom prípade, ak sneh zmrzne, môže ísť o dosť nepríjemný, turistami rozbitý tankodrom. Môžu sa hodiť mačky. Dopĺňame tatkiež informáciu, že pri modrej značke tesne pod chatou sa nachádza výdatný horský prameň na doplnenie vody. Celkovo možno zhodnotiť, že výstup na Chatu pod Náružím predstavuje pohodovú lyžiarsku túru, ktorú ocenia najmä fanúšikovia horalskej romantiky.

  • Parametre výstupu: stúpanie: 690 m | klesanie: 30 m | vzdialenosť: 5.8 km | čas: 2:25 h

Chata pod Náružím, známa aj ako Červenec.Chata pod Náružím, známa aj ako Červenec. Predstavuje cieľ na ľahšiu skitúru.

Z Bobroveckej Vápenice na Babky

Babky stoja takmer nepovšimnuté v tieni západotatranských velikánov, ako sú napríklad neďaleký Baníkov, Pachoľa a Salatín. Pritom ako sme sa sami mali možnosť presvedčiť, ide o výborný vyhliadkový vrchol na Podtatrasnkú kotlinu, Nízke a Západné Tatry. Najpôsobivejšie je, keď sa pod vami pri pohľade z tohto vrcholu otvorí obrovitá, vzduchom naplnená hlbina, medzi Západnými a Nízkymi Tatrami. Najlepšie na tom je, že na Babky vedie pomerne príjemný lyžiarsky výstup cez Chatu pod Náružím. Chce to trochu fyzickej výdrže, no výstup sem zvádnu i tí, ktorí so skialpinizmom len začínajú.

Ideálnou trasou je v tomto prípade štart z parkoviska Bobrovecká Vápenica, po zelenej a modrej značke až k Chate pod Náružím. Tento výstup je bližšie opísaný v predošlom texte. Z chaty pokračujeme do sedla Predúvratie, kde sa dostávame na hrebeň Babiek. Za normálnych okolností je značený zelenou značkou, no v zime je lepšie spoliehať sa na dobrú viditeľnosť, prípadne aj GPS navigáciu, kedy postačí sledovať hrebeň. V ideálnom prípade vás povedie lyžiarska stopa.

Upozorňujeme, že vrcholom Malá kopa vedie traverz od západu. Narazili sme tu na dobre prechodenú stopu., ktorá viedla až na samotné Babky. Po vychutnaní čarovných výhľadov z Babiek sa môžete vrátiť rovnakou trasou na chatu. Zo sedla Predúvratie tentokrát traverzujeme Malú Kopu od východu, cez riedky lesík. Potom je možné zlyžovať až ku chate a odtiaľ ďalej po modro značenej zvážnici. Ako orientačný bod na ceste k chate dobre poslúži skalný masív kopca Mních 1460 m.

Na Babky je možné sa dostať po zelenej značke i priamo od rázcestia Pod Babkami, čo však predstavuje vstup do lavinózneho a pomerne strmého terénu. Začiatočníkom tento variant neodporúčame. Rovnako zlyžovanie z Babiek k rázcestiu je na dôkladné zváženie. Okrem možnosti lavíny tu narazíte na strmé úseky, ktoré sú veľmi nepríjemné, ak je sneh zmrznutý. Lyžovanie na užšom chodníku je tu náročné. Hoci technicky sa táto túra javí celkom nenáročne, vezmite si komplet zimnú skialpininstickú výstroj. Podmienky na trase sa môžu výrazne meniť v závislosti od daného počasia. Upozorňujeme, že túra patrí vzdialenosťou k dlhším, no značnú časť je možné cestou späť zlyžovať.

Parametre výstupu: stúpanie: 966 m | klesanie: 150 m | vzdialenosť: 9.3 km | čas: 3:35 h

Pohľad z vrcholu Babiek 1566 m.Pohľad z vrcholu Babiek 1566 m. Na lyžiach relatívne ľahko dostupný vrchol sa odvďačí skvelým výhľadom na Podtatranskú kotlinu.

Informácie o článku

  • Autori článku: Martin Kiňo
  • Autori fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Prevádzkovateľ tohto portálu nezodpovedá za žiadnu škodu či inú ujmu, ktorá by mohla byť užívateľom spôsobená v súvislosti s použitím tu zverejených informácií. Pred návštevou každej uvedenej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým je potrebné riadiť.