Mesto Spišské Podhradie a jeho blízke okolie predstavuje jednu z tých lokalít, kde na malom území nájdeme veľa rôznych zaujímavostí. Najväčším turistickým lákadlom je dozaista monumentálny Spišský hrad so svojimi okolitými pamiatkami. Kulisu stredovekých zachovalých pamiatok dotvára nádherná okolitá príroda a výhľady na Branisko a dokonca i Tatry.
Za bohatý výskyt atraktivít vďačí Spišské Podhradie svojej polohe v rámci historickej spišskej župy a prítomnosť Spišského hradu. Nie je náhoda, že naše najväčšie gotické skvosty vznikali aj v tejto lokalite. Prírodné krásy sú tu zastúpené najmä v podobe viacerých travertínových kôp, ktoré tu vytvorili unikátny ekosystém. Spišské Podhradie spolu s priľahlou obcou Žehra, do ktorého katastra spadá i Spišský hrad a viacero ďalších zaujímavostí, tak tvoria jeden z najpríťažlivejších kútov celého Spiša.
Pre tých, ktorí tento kraj ešte nenavštívili, odporúčame vyhradiť si na spoznávanie nielen jeden deň, pretože pamiatky sú tu doslova na každom rohu. A pre tých, ktorí už Spišské Podhradie a Žehru navštívili máme dobrú správu. Okrem top atrakcií je tu veľa ďalších, nemenej zaujímavých, ktoré sa oplatí navštíviť. Výhodou je, že sú všetky blízko seba a nemusíte tak cestovať veľké vzdialenosti.
Spišské Podhradie. Pohľad na mesto zo Spišského hradu.
Spišské Podhradie
Pod monumentálnym Spišským hradom sa rozprestiera mestečko späté s existenciou hradu. Vzniklo približne v 11. storočí ako podhradné mestečko. V 13. storočí sa však osídlilo nemeckými kolonistami a stalo sa slobodným, nezávislým na hradných pánoch. Prekvitali tu remeslá, obchod a tunajšie cechy boli známe v širokom okolí. Spišské trhy, ktoré sa začali konať v 15. storočí každé 3 mesiace, získali na popularite a stali sa legendárnymi až do polovice 20. storočia, kedy sa žiaľ zrušili.
Ak ste na Spiši, odporúčame prehliadku Spišského Podhradia kvôli jeho krásnemu historickému centru s meštianskymi domčekmi, vzácnymi kostolmi a neopakovateľnej atmosfére podhradského mestečka. A čím je Spišské Podhradie najznámejšie? Pochádzajú odtiaľ naše legendárne spišské párky.
Pohľad na Spišské Podhradie. Neveľké mestečko leží v Prešovskom kraji v okrese Levoča, pod Spišským hradom.
- GPS: 49.000180, 20.751992
Žehra
Obec Žehra je stredne veľká historická dedina, ktorá patrí k najstaršie osídleným obciam celého Spiša. Je navyše významnou archeologickou lokalitou, zaradenou spolu so Spišským hradom, Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou do Zoznamu UNESCO. V jej katastri okrem Spišského hradu nájdeme významnú cirkevnú pamiatku - Kostol sv. Ducha a v časti Hodkovce barokovo - klasicistický kaštieľ s príjemným parčíkom. Z prírodných atraktivít zaujme najmä skalné mesto Dreveník, ktoré sa rozprestiera nad obcou.
Kostol v Žehre. Obec Žehra sa môže popýšiť viacerými zaujímavosťami.
- GPS: 48.980390, 20.791625
Spišská Kapitula
Kedysi samostatné mesto, dnes súčasť Spišského Podhradia, je stále duchovné centrum Spiša. Spišská Kapitula vznikla približne v 11. storočí v blízkosti benediktínskeho kláštora. Postupom času sa mestečko zväčšovalo, naberalo na význame a už v 17. storočí bolo celé obohnané hradbami. Keď sa v roku 1776 založilo Spišské biskupstvo, Spišská Kapitula sa stala sídlom spišského biskupa.
Cirkevné mestečko je dodnes obývané, žije tu duchovenstvo, nachádza sa tu rímsko-katolícky seminár pre budúcich kňazov a sídla viacerých katolíckych inštitúcií.
Uprostred hradieb je jediná hlavná ulica lemovaná domčekmi kanonikov a budovami pochádzajúcimi od stredoveku až po súčasnosť. Hlavným lákadlom je Katedrála sv. Martina s gotickou pohrebnou kaplnkou Zápoľských. Z 13.storočia dodnes stojí biskupský palác po viacerých úpravách a na mieste brány do biskupskej záhrady stojí Hodinová veža. V tej momentálne sídli turistické informačné centrum, kde sa dá zakúpiť vstupenka na prehliadku kostola a suveníry. Spišská Kapitula je voľne prístupná verejnosti a je vhodná aj pre deti.
Spišská Kapitula. Pohľad na vstupnú bránu do „cirkevného mestečka“ Vzadu sa týči majestátna katedrála sv. Martina.
- GPS: 49.000675, 20.742090
Spišský hrad
Vedeli ste, že náš preslávený Spišský hrad je najrozsiahlejšou hradnou zrúcaninou nielen na Slovensku, ale dokonca v strednej Európe? V minulosti bol vďaka svojej strategickej polohe najskôr osídlený Keltmi a neskôr sa stal centrom spišskej stolice a sídlom kráľovskej správy. Ešte pred stavbou hradu tu stálo rozsiahle hradisko a mincovňa. Hrad má bohatú minulosť, prešiel viacerými stavebnými úpravami a zažil nielen najmocnejšie šľachtické rody, ale aj tatárske vpády a povstania. Vďaka svojej veľkoleposti je Spišský hrad od roku 1993 zaradený do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Na hrade sa počas leta koná množstvo kultúrnych podujatí, ako sú divadelné predstavenia, koncerty, šermiarske vystúpenia alebo aj skvelá akcia noc v múzeu. Prehliadku môžete absolvovať so sprievodcom alebo aj individuálne s audio sprievodcom. Napriek tomu, že je to zrúcanina, na hrade je niekoľko expozícií a nie sú to len zakonzervované múry. V rámci prehliadky môžete vystúpiť na donjon (najvyššiu vežu hradu), nahliadnuť do stredovekej kuchyne či spálne, prezrieť si zbierku zbraní, kaplnku alebo stratiť sa na rozsiahlom nádvorí. Počas leta si túto top atrakciu chcú pozrieť davy návštevníkov, veľké percento z nich sú zahraniční turisti s fotoaparátmi na krkoch.
Majestátny Spišský hrad. Pohľad na hrad z Ostrej Hory.
- GPS: 49.000476, 20.768392
Dreveník
V tesnej blízkosti Spišského hradu sa nachádza ďalšia atrakcia, táto je však výlučne prírodného pôvodu. Jedná sa o travertínovú kopu Dreveník, kde sa travertínové útvary spojili, aby tak vytvorili jedno z najväčších travertínových území na Slovensku. Ide o súbor skalných stien, veží, jaskýň, škráp a puklinových priepastí, ktoré čakajú na vaše preskúmanie. Pozor si dajte na roklinu Peklo, kde sa ľahko stratíte a preskúmať môžete aj skalné mesto Kamenný raj. Pri troche šťastia a dobrej mape sa vám možno podarí objaviť aj 3 jaskyne ukryté práve tu.
Toto magické miesto si určite zamilujete. Sú odtiaľto nádherné výhľady na Spišský hrad a Tatry. A čo je najdôležitejšie, vládne tu pokoj a čas prestáva plynúť.
Dreveník patrí spolu so Spišským hradom do zoznamu UNESCO. Najlepší prístup na Dreveník je z obce Hodkovce, kde sa dá zaparkovať hneď vedľa kaštieľa a gaštanová aleja vás zavedie priamo na Dreveník. Dobre dostupný je i z parkoviska pod Spišským hradom, prípadne sa sem dá dostať i priamo z hlavného parkoviska v Žehre.
Pre svoju krásu je často vyhľadávanou turistickou atrakciou, no v prvom rade je lokalitou číslo 1 pre lezcov. Nachádza sa tu množstvo lezeckých trás s rôznou obtiažnosťou.
Skalné mesto Dreveník. Lokalita je ľahko dostupná od Spišského hradu. Neraz tu nájdete skalolezcov, zdolávajúcich kolmé steny niekoľko desiatok metrov vysokých skál.
- GPS: 48.987615, 20.774851
Spišský Jeruzalem
Pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule sa začína unikátny architektonický a duchovný projekt, ktorý nemá na Slovensku obdobu. Nachádza sa tu náš slovenský spišský „Jeruzalem“. Súbor kaplniek je rozmiestnený podľa miest v Jeruzaleme, kde sa Ježiš Kristus pohyboval posledné dva dni svojho života.
Táto kalvária vznikala už v roku 1666 vďaka prepoštovi Jurajovi Barsónyovi. V tom čase boli púte do Svätej Zeme nebezpečné kvôli tureckým vojnám. A tak vznikla kalvária aj na Slovensku a to priamo pod Spišským hradom, kde sú UNESCO pamiatky na skoro každom kroku.
Spišský Jeruzalem. Jedna z mnohých kaplniek, na ktoré narazíte počas púte Spišským Jeruzalemom.
- GPS: 49.003433, 20.733283
Travertínová kopa Sivá Brada
V národnej prírodnej rezervácii Sivá Brada, ktorá je obľúbenou zastávkou mnohých cestujúcich po „starej ceste“ do Prešova, sa nachádza stále aktívna travertínová kopa. Postupným pribúdaním travertínu sa stovkami až tisíckami rokov vytvárajú práve takéto travertínové kopy, čo sú veľké geomorfologické útvary (ako napríklad travertínová kopa v Gánovciach pri Poprade či travertínové bralo pod Spišským hradom).
Aktívne travertínové kopy sú typické svojimi minerálnymi prameňmi, ktoré nájdeme vyvierať i na Sivej brade. Na mieste najväčšieho z nich v minulosti vyvieral gejzír, z ktorého je dnes len vyvierajúci prameň s jazierkom. Dva menšie pramene sa nachádzajú v blízkosti jazierka, jeden z nich je dokonca zastrešený. Odporúčame obísť si rezerváciu celú, preskúmať ju a ochutnať vodu z prameňov, každá vraj chutí inak.
Sivá brada však nie je len prírodnou zaujímavosťou, ale i zároveň poslednou zastávkou Spišského Jeruzalemu, ktorá konči pri Kaplnke sv. Kríža. Tá sa vypína na vrchole travertínovej kopy. Už od stredoveku bola Sivá brada známe pútnické miesto, kde sa pri Kríži konali omše a púte a pripomínalo sa utrpenie Krista na Golgote.
Na Sivej brade je veľké parkovisko a WC, ktoré sú bohužiaľ uzavreté. Pokiaľ sem chcete prísť autom, môžete využiť neveľkú odstavnú plochu pre niekoľko áut, ktorá je tesne za križovatkou, kde cesta odbáča z hlavnej cesty, smerom na Spišskú Kapitulu.
Sivá brada - travertínová kopa neďaleko Spišského Podhradia. Na vrchole vyviera minerálny prameň vytvárajúci malé jazierko, ďalšie minerálne pramene vyvierajú v okolí. Okrem iného tu nájdeme kaplnku sv. Kríža.
- GPS: 49.006687, 20.722650
Gejzír Sivá brada
Hlavnou kuriozitou Sivej Brady je travertínový prameň - gejzír, ktorý je stále aktívny a denno-denne z neho vyviera voda a plyn. V minulosti dosahoval gejzír niekoľko metrov, avšak po necitlivom zásahu technikou je tu už len jemne vyvierajúci prameň. Pramenisko gejzíru tu v súčasnosti vytvára malé pramenné jazierko, kde sa po jeho okrajoch pena pretvára na penovec a z neho na travertín. Na Sivej Brade je niekoľko podobných prameňov po celom návrší aj na blízkych lúkach, ktoré sú súčasťou rezervácie. Žiaden však nevytvára podobný gejzír.
Gejzír na Sivej brade, vytvára menšie jazierko. Z neho vytekajúca voda vďaka prítomným látkam následne vytvára travertínový kopec.
- GPS: 49.007160, 20.723237
Minerálny prameň na Sivej Brade
Minerálny prameň nájdeme pri veľkom parkovisku. V minulosti bol osadený strieškou, no dnes (2020) z nej ostali len základy. Prameň sme ochutnali a nič sa nám nestalo. Podobne to robia aj ľudia, ktorí si prameň všimnú. O jeho „pitnosti“ však neinformuje žiadna tabuľa. Prameň mimochodom chutí ako klasická vajcovka :).
Prameň na Sivej brade. V minulosti bol opatrený strieškou. Teraz z nej ostali len základy.
- GPS: 49.006965, 20.723790
Kaplnka sv. Kríža na Sivej Brade
Na vrchole malého travertínového pahorku Sivá Brada sa týči Kaplnka sv. Kríža, ktorá tu stojí už od 17. storočia. Je súčasťou Spišského Jeruzalema a zároveň jeho záverom. Znázorňuje Golgotu, miesto, kde bol umučený a kde zomrel Ježiš Kristus. Pred jej postavením na tomto mieste stál kríž a toto miesto bolo vyhľadávaným pútnickým miestom. Ani táto kaplnka sa ale nevyhla rekonštrukcii a súčasná podoba už nie je tá pôvodná. Momentálne by tiež potrebovala rekonštrukciu.
Kaplnka Svätého Kríža na Sivej brade. Romantická baroková kaplnka sa vypína na vrchole travertínovej kopy.
- GPS: 49.006199, 20.722679
Náučný chodník Sivá Brada - Dreveník
Pre priaznivcov peších túr a náučných chodníkov je v okolí Spišského hradu postavený zaujímavý náučný chodník, ktorý spája tie najzaujímavejšie miesta patriacich do zoznamu UNESCO v tejto lokalite. Celkovo spája 10 výnimočných miest, je dlhý 14 km a pri prehliadke všetkých lokalít vám zaberie 5-8 hodín.
Začiatok chodníka je pri Kaplnke sv. Kríža na Sivej Brade. Odtiaľ sa vinie smerom do mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula. V tej odporúčame navštíviť Katedrálu sv. Martina s nádhernými stredovekými freskami a oltármi, biskupský palác a kanonické domčeky. Spišská Kapitula je súčasťou mesta Spišské Podhradie, ktoré je ďalšou zastávkou na chodníku. To v sebe ukrýva až 145 kultúrnych pamiatok, aj keď je to mini mestečko, ale s o to výraznejšou minulosťou.
Najvýraznejšou zastávkou na tomto chodníku je Spišský hrad, ktorý je najväčšou zrúcaninou v strednej Európe. Túlaním sa a spoznávaním jeho zákutí môžete stráviť kľudne aj 3 hodiny. Po historickej zastávke je ďalšou pamiatkou prírodná. Národná prírodná pamiatka Dreveník je ďalšou travertínovou kopou v tejto oblasti, z ktorej vznikol súbor skál, roklín a jaskýň. Je rajom lezcov a milovníkov prírody. Rastú tu mnohé rastliny európskeho významu. Záver náučnej trasy sa nachádza v Kostole sv. Ducha v Žehre.
Náučný chodník Sivá brada - Dreveník. Prejsť celý náučný chodník vám zaberie minimálne polovicu dňa.
- GPS: 49.007714, 20.724295
Kostol sv. Ducha v Žehre
Ďalším skvostom zapísaným do UNESCO zoznamu je ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Ducha v Žehre. Nachádza sa na dohľad od Spišského hradu na gotickej ceste, ktorá spája naše najvzácnejšie skvosty gotiky. Na prvý pohľad jednoduchý biely kostolík s cibuľovitou vežou v sebe skrýva veľký poklad. Sú ním nástenné fresky, ktoré sa zachovali dodnes. Najstaršia z nich, nástenná maľba Kalvárie pochádza až z 13. storočia. Ostatné sú o niečo mladšie, pochádzajú zo 14. a 15. storočia. Pre veriacich z tohto obdobia predstavovali maľovanú Bibliu, keďže väčšina ľudí nevedela čítať.
V prípade záujmu o prehliadku je nutné objednať sa dopredu u p. Orlovskej telefonicky na +421 (0)53/4485027 alebo na fare.
Kostol Ducha Svätého v Žehre. V kostole sú organizované prehliadky s výkladom, ktoré trvajú približne 30 minút.
- GPS: 48.978786, 20.793109
Kaštieľ v Hodkovciach
Cestou zo Spišského hradu do UNESCO kostolíka v Žehre vám odporúčame zastaviť sa v dedinke Hodkovce, ktorá je súčasťou Žehry. Okrem toho, že odtiaľ vedie chodník na Dreveník, nachádza sa tu pekne zrekonštruovaný kaštieľ rodu Čákiovcov. Obkolesený je rozsiahlym parkom, v ktorom je replika romantických zrúcanín hradu, kaplnka, 4 mýtické sochy a rodinný cintorín Čákiovcov.
Pôvodne kaštieľ slúžil len ako letné sídlo toho rodu, no po vyhorení Spišského hradu sa tu rodina usadila natrvalo. Kaštieľ prešiel niekoľkými úpravami ale zachoval si svoju pôvodnú podobu. Zachovaný historický nábytok bol premiestnený do kaštieľa v Markušovciach. Momentálne sa v kaštieli nachádza sociálny ústav. Na webovej stránke obce sa dočítate, že kaštieľ je verejnosti neprístupný (2020), no my sme v minulosti mali možnosť stretnúť tu sprievodcu, ktorý nám v kaštieli ukázal niektoré miestnosti, rovnako i kaplnku v parku. Pri bráne bol na neho dokonca telefonický kontakt. Ak by aj kaštieľ bol v čase vašej návštevy neprístupný, minimálne odporúčame prejsť sa po krásnom parku a po dohode pozrieť si kaplnku.
Kaštiel Hodkovce v Žehre. Kaštieľ je zasadený v peknom parku, ktorého súčasťou je menšia kaplnka.
- GPS: 48.988760, 20.783076
Vyhliadka na Ostrej Hore
Máte radi pekné výhľady no neradi sa škrabete na vrchol hory? Jeden takýto vrchol sa vám núka blízko Spišského hradu v smere na Dreveník. Výstup naň nie je dlhý ani namáhavý a odmenou za trochu úsilia vám bude nádherný výhľad na Spišský hrad a v diaľke týčiace sa Tatry. Je to veľmi obľúbené a fotogenické miesto, ktoré sa výborne hodí na letné pikniky.
Výhľad z Ostrej hory. Z vrcholu pekne vidno Spišské Podhradie a Spišský hrad.
- GPS: 48.995515, 20.770745
Spišský salaš
Povinnou zastávkou pri návšteve pamiatok okolo Spišského hradu je legendárny Spišský salaš, ktorý tu stojí už od roku 1964. Za tie roky sa tu vystriedalo už pár generácií milovníkov tradičného slovenského jedla. Drevený zrub obkolesený borovicovým lesom, Spišským Jeruzalemom a pasúcimi sa ovečkami nestráca na čare ani po rokoch. Ukrytý je v borovicovom lese Spišského Jeruzalema na Pažici a zo všetkých smerov je dobre označený. V priľahlom areáli, vedľa salaša sa pravidelne konajú Spišské folklórne slávnosti.
Spišský salaš. Obľúbená reštaurácia neďaleko Sivej brady s tradičnou slovenskou kuchyňou. V priľahlom areáli sa pravidelne konajú Spišské folklórne slávnosti.
- GPS: 49.006585, 20.731905
Evanjelický kostol v Spišskom Podhradí
V centre mesta Spišské Podhradie stojí klasicistický evanjelický kostol z prelomu 18. a 19.storočia. O polstoročie neskôr vyhorel a preto bol nanovo zrekonštruovaný a veža prestavaná. Hlavný oltár kostola znázorňuje Krista na Olivovej hore.
Je to pomerne jednoduchý kostol, zo vzácností sa tu nachádza už len kazateľnica, epitaf a orgán z 19.storočia. V prípade záujmu o prehliadku treba navštíviť Mestské informačné centrum.
Evanjelický kostol v Spišskom Podhradí. Klasicistický evanjelický kostol zo začiatku 19. storočia leží v centre mesta na hlavnom námestí.
- GPS: 48.999455, 20.753001
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí
Uprostred Spišského Podhradia stojí rímskokatolícky románsky Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1258. V roku 1470 bol goticky prestavaný na dvojloďový a stal sa tak najväčším dvojloďovým kostolom na Spiši. Desiatky rokov patril evanjelikom, hlavný oltár prežil ničivý požiar mesta až ho nakoniec zničilo veľké zemetrasenie a povodeň v roku 1813. Kostol musel byť kvôli narušenej statike zbúraný, ostala len kostolná veža. Neskôr bolo dostavané jednoloďové provizórium a veža bola prestavaná. Kostol slúži svojmu účelu dodnes.
Kostol narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí. Pohľad do interiéru kostola.
- GPS: 49.000944, 20.752078
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
Dominantou Spišskej Kapituly je románsko-gotická Katedrála sv. Martina z prvej tretiny 13.storočia. Obohnaná je ochrannými hradbami, ktoré obkolesujú celú Spišskú Kapitulu. Okrem toho, že je farským kostolom je aj hlavnou katedrálou Spišskej diecézy. Prešiel niekoľkými stavebnými úpravami, ktoré ho sformovali do dnešnej podoby. Najstaršou freskou je maľba z roku 1317, ktorá znázorňuje korunovanie Karola Róberta za uhorského kráľa. Veľmi vzácne sú oltáre a okná z 15.storočia. V prípade záujmu o prehliadku katedrály navštívte turistické informačné centrum v Kapitule.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule. K južnej strane kostola bola pristavaná Zápoľského kaplnka, ktorá nahradila menšiu kaplnku Božieho Tela z roku 1382.
- GPS: 49.000423, 20.740704
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Na mieste Spišského Jeruzalema stojí kaplnka, ktorá ale nie je jeho súčasťou. Je najväčšou z nich a umiestnená je na juhozápadnej strane Pažice. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1766, o čosi neskôr, ako celý koncept Spišského Jeruzalemu. Doteraz je dilema, či bola alebo nebola súčasťou Spišského Jeruzalemu. Pred kaplnkou stoja dve lavičky, kde si môžete oddýchnuť alebo načerpať energiu z tohto úžasného miesta.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Jedna z väčších kaplniek Spišského Jeruzalema.
- GPS: 49.002999, 20.731843
Vyhliadka na Spišské Podhradie od Spišského hradu
Milou atrakciou, najmä počas západu slnka, je výhľadové miesto, na ktoré natrafíte ak sa vyberiete pešo zo Spišského hradu do Spišského Podhradia. Nachádza sa neďaleko spodnej brány a je osadené lavičkou. Z vyhliadky sú pekné polkruhové výhľady na celé Spišské Podhradie a jeho širšie okolie.
Vyhliadka pod Spišským hradom na Spišské Podhradie. Z vyhliadky sú pekné polkruhové výhľady na Spišské Podhradie a a šíre okolie.
- GPS: 48.997705, 20.765507
Kameňolom na Dreveníku
Neveľký travertínový kameňolom nájdeme na južnej strane Dreveníka. Je veľmi dobre dostupný zo Žehry. Neďaleko neho totiž prechádza žltá turistická značka. Travertínový lom je typický svojimi skalnými terasami s ostrými hranami, ktoré vznikli v dôsledku ťažby. Nás zaujal svojím netradičným vzhľadom, ktorý je istým spôsobom dokonca fotogenický. Určite patrí v rámci Slovenska k tým zaujímavejším.
Kameňolom v súčasnosti nie je v prevádzke a mierne zarastá. Napriek tomu sa po ňom dá dobre pohybovať a tak si ho môžete bez väčších ťažkostí prechodiť. Nebezpečnejšie sú len niektoré okrajové časti, kde je lepšie mať sa na pozore. Na Dreveníku sa nachádza ešte jeden travertínový kameňolom v jeho severozápadnej časti, ten je však neprístupný.
Travertínový kameňolom na južnom okraji Dreveníka. Kameňolom je dobre prístupný zo Žehry. Jeho typickou črtou sú ostrohranné kamenné terasy.
- GPS: 48.982248, 20.775003
Informácie o článku
- Kedy sme lokality navštívili: 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
- Fotografie sú z obdobia: 2015, 2017, 2018, 2020
- Autori článku: Evka Maričáková, Václav Sulek
- Autori fotografií: Václav Sulek
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na Vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.