Bunker B-S-1 Štěrkoviště je jedným z objektov ťažkého opevnenia Bratislavy, ktorý zatiaľ čaká na svoju obnovu. Je veľmi podobný neďalekému bunkru B-S-4 Lány a B-S-8 Hřbitov. Nachádza sa na bývalej hraničiarskej ceste popri Dunaji, ktoré vedie od mosta Lafranconi smerom k rakúskej hranici. Asi 50-100m pre prudkým zabočením cesty doľava pred hranicou sa vľavo nachádza tento bunker. Je hneď pri ceste samotnej, takže ho ľahko zbadáte.

Zaujímavým tipom na výlet v severovýchodnej časti pohoria Branisko je Vrátnica. Jedná sa o skalnú vežu s bránou a s výškou približne štyridsať metrov. Nečakajte však nejaký výrazný highlight z ktorého padnete do kolien. Nečakajte ani miesto s veľmi pekným výhľadom, keďže skala leží v lese. Ide skôr o milú, mini atraktivitu, na ktorú narazíte v lese, kde môžete chvíľku rozjímať. Navyše skala na Vrátnici môže byť peknou medzizastávkou počas túry touto časťou pohoria Branisko.

Skalný hríb Čertova skala (465 m.n.m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm.

Tento článok predstavuje dobre dostupnú možnosť na tréning behu stúpaní v Bratislave. Ide o okruh, ktorého súčasťou je prebeh popod lanovku na Kamzík. Okruh začína pri nemocnici na Kramároch prechádza Železnou studienkou a po dosiahnutí najvyššieho bodu - televíznej veže na Kamzíku sa vracia cez Americkú lúku znova do východzieho bodu.

Dračí hrádok (Známy aj ako Hadí hrad) je ruina hradu medzi Borinkou a bývalou horskou osadou a lomom Medené Hámre. Je to ideálny cieľ na krátky víkendový výlet. Môžete sa sem vybrať či už pešo, alebo na bicykli. Hoci záverečná štvrťhodinka k ruine samotnej, bude iba pre zdatných horských cyklistov. Terén je tu pomerne strmý.

Prinášame vám tip na zaujímavý výlet v Malých Karpatoch. Cieľom výletu je Písaný kameň. Ide o cieľ vhodný na kratšiu prechádzku, alebo cyklovýlet aj so staršími deckami, prípadne dostupný terénnejším kočíkom s najmenšími. Spája sa tu dobrodružstvo objavovania tajov blízkeho okolia s poznávaním histórie západného Slovenska.

Trail running je čoraz populárnejšia forma športu. Jedná sa o beh vo voľnej prírode, často po horských, alebo lesných chodníkoch, prakticky za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Slovensko je na túto aktivitu absolútne ideálnou krajinou. Veď nádhrených chodníčkov v našich lesoch a horách je nekonečné množstvo. Sú prekrásne v každom ročnom období. V posledných rokoch rastie takisto počet závodov súvislosti s touto aktivitou. Spomenúť možno napríklad Nízkotatranskú stíhačku, Malofatranskú, či Kysuckú stovku. K tomu sa pridružilo množstvo lokálnych kratších pretekov napr. v Malých Karpatoch.

Hrebeňovka Malých Karpát predstavuje trasu, ktorá sa rozkladá medzi Novým Mestom nad Váhom a Bratislavou. Hraničnými bodmii sú Devínska Kobyla resp. sútok Dunaja a Moravy na západe a Salášky na východe. Cez druhý menovaný vrchol značka nevedie. Je nutné neopomenúť, že Malé Karpaty svojim výbežkom zasahujú i ďalej na západ, mimo územia Slovenska. V Rakúsky, za Dunajom sa totiž rozkladá menšia sústava vrchov, ktorá ku Karpatom geomorfologicky patrí. Tiahne sa približne po obec Edelstal. Pravda, prechod hrebeňa Malých Karpát sa často stotožňuje čisto s prechodom po červenej turistickej značke. Takto vnímaní prechod v podstate vylučuje Čachtické Malé Karpaty, čo je tak trochu na škodu. V tomto článku si ,,prejdeme" hrebeň od Devína po Čachtice, teda od západu na východ.

Každopádne hrebeňovka Malých Karpát patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete počas alternatívnej dovolenky, prípadne počas voľného víkendu na západnom Slovensku uskutočniť. Jednoducho za málo peňazí, dostanete veľa muziky. Nevysoké pohorie z diaľky možno neláka ako Tatry, ale aj tak si vás získa, ak vkročíte do jeho lesov a medzi jeho sedemstovky.

Vedeli ste, že uprostred malebného pohoria Čergov na severovýchode Slovenska sa rozprestiera prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia? Zaujímavosťou je, že sa prvenstvom nepýši len na Slovensku, ale je to zároveň aj prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe. 

Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry predstavuje prechod tohto pohoria po červeno značenom turistickom chodníku zo Strečna do Zázrivej. Najvyšším bodom na trase je Veľký Kriváň 1709m. Samozrejme zvyknú sa robiť rôzne varianty tohto prechodu, často podľa toho, koľko voľného času naň máte k dispozícii.

Tento článok popisuje hrebeňovku Malej Fatry v zimnom aj letnom období v úseku obec Štefanová, Chleb, Suchý so zakončením vo Vrútkach. Tento mierne skrátený variant hrebeňovky môže byť výborný tip na výlet počas vašej dovolenky na Slovensku v oblasti Malej Fatry. Pri troche kondície sa dá zvládnuť pohodlne behom dvoch dní, vrátane cesty k pohoriu. Celkové smerovanie prechodu umožní hrebeňovku ukončiť na frekventovanej trase rýchlikov, ktorá prechádza aj Vrútkami. Vďaka tomu nebude nutné riešiť komplikované prevozy naspäť do civilizácie.

Kôprovský štít je vrchol vo Vysokých Tatrách týčiaci sa na spojnici Temnosmrečianskej, Hlinskej a Mengusovskej doliny. Hoci sú z neho podmanivé, kruhové výhľady na celé pohorie, o pozornosť, ktorú si určite zaslúži, ho oberajú neďaleké Rysy. Na druhej strane je tak oveľa pokojnejšim a menej masovým vrcholom.

Ak plánujete dovolenku vo Vysokých Tatrách a hľadáte cieľ na vysokohorksú túru, vydajte sa na Kôprovský štít. Tento 2363 metrový velikán patrí k neprávom opomíňaným vrcholom Tatier, možno práve preto, že na spoločnej trase sa väčšina turistov rozhodne vystúpiť radšej na vyššie Rysy, ktoré majú navyše bonus v podobe vysokohorskej Chaty pod Rysmi, kde je možné sa ubytovať a občerstviť.

Dnes si predstavíme bežecký okruh po nočnej Bratislave, kde sa snúbia atraktívne prekážky s voľnejšími pasážami a bonusu v podobe návštevy známych vojnových pamätihodností. Okruh má približne 10km a je pomerne svieži. Striedajú sa tu stúpania, klesania aj druhy povrchu a typ okolia, ktorým pobežíte.

Vodné dielo Gabčíkovo je enormne známa slovenská priehrada na Dunaji, pri hraniciach s Maďarskom. Ide o mohutné železobetónové dielo pri s dvoma, bežného smrteľoníka, ohromujúcimi plavebnými komorami pri mestečku Gabčíkovo. Vodné dielo sa rozkladá na juh od Bratislavy. Hlavným zámerom bolo vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu, keďže tok Dunaja mal tendenciu neustále sa meniť. Ďalším dôvodom bola výroba elektrickej energie. Spolu s praktickými dôvodmi pre vybodovanie priehrady vznikli i pozitívne postranné efekty v podobe vytvorenia nových možností na rekreáciu obyvateľov Bratislavy, okrem iného otvorením skvelých možností na cykloturistiku.

Vodné nádrže koncentrujú rôzne športové aktivity. Vodné dielo Gabčíkovo ponúka ideálne podmienky pre čoraz populárnejšiu cestnú cyklistiku. Výhodou je najmä asfaltová cyklocesta po jeho celkovom obvode. Má dĺžku približne 100km a dá sa zvládnuť za 5 hodín jazdy. Poskytuje tak možnosti pre kratšie i dlhšie cyklovýlety, prípadne poslúži ako plocha na cyklotréning. Zaujímavou možnosťou pre cyklistov je práve kompletný prejazd okolo celej vodnej nádrže Gabčíkovo. Trasa vedie po hrádzi a preto je tu vylúčená resp. minimalizovaná premávka áut.

Západné Tatry neposkytujú na hrebeni žiadne ubytovanie a preto je výhodné mať prehľad o podobných kolibách, ktorých je v tejto oblasti viacero. Okrem tejto koliby je to napríklad Koliba pod Klinom, alebo Koliba pod Pustým.

Koliba sa nachádza neďaleko vrchu Klin a je dobrou východiskovou resp. záverečnou pozíciou pri plánovaní hrebeňového prechodu Západných Tatier. Primárnou úlohou Koliby pod Klinom je poskytnúť núdzové útočisko počas pobytu v Západných Tatrách - Roháčoch. Viacdenné prenocovanie preto nie je povolené. Koliba bola v nedávnych mesiacoch obnovená. A čo je zaujímavejšie, bola tu vybudovaná miniexpozícia salašníctva.

V Bratislave možno nájsť niekoľko jazier, ktoré vznikli v dôsledku ťažby štrku. Jedným takým je Štrkovecké jazero (taktiež nazývané ako jazero Štrkovec). Štrkovecké jazero sa nachádza v mestskej časti Ružinov. Je z troch strán obklopené dopravnými cestami, z ktorých jedna je významnou dopravnou tepnou v rámci Bratislavy. Napriek veľmi rušnému okoliu je jazero veľmi pekne upravenou lokalitou vhodnou na skvelý relax.

Malé Karpaty sú na prvý pohľad málo zaujímavým a nenápadným pohorím. Ak sa však rozhodnete podniknúť v nich letnú, alebo zimnú akciu, veľmi rýchlo sa presvedčíte o opaku. Tento článok popisuje jednu z možností, ako zažiť netradičnú, zimnú turistiku plnú dobrodružných zážitkov.

Po pracovnom dni sa s deťmi väčšinou nestíha vybehnúť ďalej ako na lokálne ihrisko. Jedno z nich vám predstavíme. Jedná sa o Areál hier Radosť v bratislavskom Ružinove pri jazere Štrkovec. Je to najväčšie detské ihrisko v hlavnom meste. Ihrisko je dobre dostupné autom, električkou, alebo autobusom. Môžete sa sem vybrať aj na bicykli. Na hlavnej ceste cez Ružinove je znížená rýchlosť na 40 km/h, takže by to malo byť pomerne bezpečné.

Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry má začiatok vo Fačkovskom sedle, prechádza Martinskými hoľami a končí v dedinke Strečno pri rieke Váh, pod ruinami starého a nového strečnianskeho hradu. Ak sa chcete stratiť v divočine aspoň na dva dni a pritom zažiť nezabudnuteľné, takmer nikým nerušené chvíle relaxu a dovolenky ďaleko od civilizácie, ale aj dobrodružstva, vyrazte do tohto pohoria.

Útulňa Limba 1210m je menšia horská chata situovaná pod Rakytovom 1567m. Vedie k nej žltá turistická značka zo severného Rakytovského sedla resp. z Teplej doliny z miesta Teplô horáreň, pri Litovskej Osade. Je otvorená celoročne a má stály personál.

Hrebeň Veľkej Fatry bol známy tým, že sa tu spí na opustených salašoch. Teda v rôznych búdach bez personálu. Jedinou horskou chatou bola Chata pod Borišovom, ktorá sa na vás za dobrého počasia "usmieva" už zdiaľky a všimnete si ju podľa výraznej červenej strechy. Od nej smerom do Ružomberka nebolo takmer žiadne ubytovanie, snáď len zariadenia v oblasti vojenskej zotavovne Smrekovica.

Zimné podmienky na Podunajskej nížine a v oblasti Malých Karpat dokážu byť častokrát skutočne veľmi dobré. Prečo teda nevyskúšať krásny zimný šport akým je bežkovanie? Vybrať sa na bežky, to znamená predovšetkým rozhodnúť sa pre zdravý životný štýl a finančne a časovo pomerne nenáročnú športovú aktivitu.

Hrad Biely Kameň je ruinou kamenného gradu v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 20-30 min chôdze nad obcou Svätý Jur. Prístup do tejto dediny z centra Bratislavy je cestou popod Malé Karpaty. Je to 15,5km.

Devínska Kobyla je so svojimi 514 metrami najvyšším bodom Bratislavy a zároveň jednou z najčastejšie navštevovaných oblastí obyvateľov hlavného mesta. Masív Devínskej Kobyly sa rozprestiera od okraja sídliska Dlhé Diely až po Devínsku Novú Ves, čo ju predurčuje na miesto trávenia voľného času a športové aktivity obyvateľov týchto mestských častí.

Zaujímavým tipom na malokarpatský výstup by mohol byť vrchol Vápennej (752 m.n.m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obcí Sološnica a Plavecké Podhradie.

Záruby sú najvyšším vrcholom Malých Karpát a majú výšku 768 m.n.m. Na tento vrchol je možné vystúpiť žltou z vlakovej stanice Smolenice a modrou turistickou značkou z centra Smoleníc, resp. po hrebeni červenou značkou. Červená značka vedie zo zrúcaniny Ostrý Kameň, pri vodnej nádrži Buková. V konečnom dôsledku sa všetky značky stretávajú na vrcholovom hrebeni Zárub, ktorý je značený červenou značkou. Takže je len na Vás akú cestu si zvolíte.

Bunker B-S-8 Hřbitov, umiestnený v petržalských Kopčanoch v poli neďaleko hraníc s Rakúskom pri hraničnom prechode Berg bol súčasťou obranného systému vybudovaného v období roku 1930 v okolí hraníc vtedajšieho československa. Systém pozostávajúci z množstva betónových pevností mal slúžiť na obranu proti prípadnému útoku nacistického Nemecka. Nakoniec však, podobne ako ostatné bunkre, bol opustený bez boja.

Plánujete letnú dovolenku vo Vysokých Tatrách? Máme pre Vás tip na túru mimo značených chodníkov, ktorá patrí k nezabudnuteľným zážitkom v horách. Ak už ste v Tatrách prešli, čo sa dalo po turistických značkách, ani vŕšok Gerlachu by nemal chýbať vo vašej zbierke. Gerlachovský štít s výškou 2655 m je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň celého karpatského oblúka. Vypína sa na bočnej rázsoche smerom na juh od hlavného hrebeňa Tatier medzi Velickou a Batizovskou dolinou.

Pri potulkách Kysucami môžete naraziť na veľa zaujímavostí. Jednou netradičnou a tak trochu aj svetovou je Slovenský orloj v obci Stará Bystrica. Jedná sa o prvý orloj nielen na Kysuciach, ale dokonca na celom Slovensku. Zaujímavosťou je aj to, že Starobystrický orloj je jeden z najmladších a najpresnejších orlojov na celom svete. Je tiež považovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.

Turniansky hrad sa rozprestiera nad obcou Turňa nad Bodvou na krasovom vrchu, ktorý je súčasťou Zádielskej planiny v pohorí Slovenský kras. Hrad bol postavený v polovici 14. Storočia, hoci podľa viacerých zdrojov pochádza už z polovice 13. storočia. Mal ochraňovať cestu vedúcu z Gemera na Spiš. Dnes z hradu ostali len ruiny. Zachované sú však múry niektorých objektov (ako napr. bašty, múry opevnenia, paláca alebo veže).

Vápencové bralo hradu Pajštún s bohatou lezeckou históriou patrí stále k vyhľadávaným a veľmi obľúbeným lezeckým oblastiam na Slovensku. Skalka je dobre dostupná z Bratislavy a preto je známa aj pod pojmom Mekka bratislavských lezcov. Jej stenami totiž viedli výstupy horolezeckí velikáni ako Kluvánek, Psotka, Dieška, Demján či Pochylý. Je to naozaj lezecký terén, ktorý je dlhé roky najpopulárnejšou destináciou pre víkendové lezenie v okolí hlavného mesta. Cesty sú dobre odistené a zabavia sa tu úplní začiatočníci, ale aj skúsení borci.

Korlátsky hrad (Korlátko, Korlátka, Cerovský hrad) je jeden z viacerých hradov, ktorý nájdete v Malých Karpatoch. Tento konkrétne sa nachádza pri obci Cerová v časti Rozbehy, na západnej strane Malých Karpát. Je to tá časť obce, ktorú už zdiaľky spoznáte podľa vrtúľ turbín veternej elektrárne. Hrad sa rozprestiera nad obcou, na krátkom skalnatom výstupku v nadmorskej výške 455m.

Výstup na Rysy v súčasnosti patrí ku klasikám turistiky vo Vysokých Tatrách. Ak ste sem ešte nevystúpili, možno práve vaša najbližšia dovolenka, či výlet v Tatrách bude vhodnou príležitosťou na uskutočnenie tohto plánu.

Skyrun v meste? V Bratislave to aspoň symbolicky možné je. Toto mesto "má šťastie", že ho čiastočne obkolesujú Malé Karpaty. Pomerne rýchlo sa tak viete dostať do ideálnych, lesných bežeckých terénov. Doslova nekonečné kilometre chodníčkov v tieni bučiny môže Bratislave závidieť nejedno mesto. Výhoda je práve v tom, že za týmito trasami nemusíte dlho cestovať a môžete sa sem vybrať hocikedy po práci, čo množstvo bežcov aj využíva. Jednou z takýchto populárnych bežeckých lokalít je oblasť najvyššieho vrchu v Bratislave - Devínskej Kobyly. Má 514 m.n.m..

Lacná dovolenka na Slovensku, či nedostatok voľných dní to je motivácia pre hľadanie oddychu v blízkom okolí. Nemusí to však vôbec znamenať menej hodnotne strávený čas. Malé Karpaty sú totiž pohorím, ktoré nesklame, hoci má len niečo cez sedemsto metrov nadmorskej výšky. Napokon, častokrát to najcennejšie je to, čo je napohľad najmenej nápadné.

Lesmi Malých Karpát v súčasnosti prechádza obrovské množstvo cyklotrás a preto prirodzene vzniká otázka, ktorá z nich je najkrajšia. Hoci nie je jednoduché vybrať, toto prvenstvo by sme mohli pokojne priradiť singletracku s názvom Cerová dráha.

Rána bývajú rôzne. Niekto ich neznáša, iný ich zbožňuje. Ja som skôr z tej prvej kategórie a pokiaľ nemusím, ostanem ležať v posteli, až kým sa tam nezačnem nudiť. Vtedajšie ráno však bolo iné. Nespal som v posteli, ale v stane. Boli sme kdesi pri Sivej Brade, neďaleko Spišského Podhradia a v diaľke bolo vidieť Spišskú Kapitulu a majestátny Spišský hrad.

Obec Korňa sa môže pochváliť doslova svetovou atrakciou. Je ňou ropný prameň, ktorý vyviera z pod zeme na jednej z lúk v okolí obce. Takúto zaujímavosť okrem Slovenska a Kostariky, nemá žiadna iná krajina na celej zemeguli. Samovoľný výver ropy je sprevádzaný výronmi metánu a občasným bublaním. Ak teda prechádzate touto obcou, alebo si plánujete spraviť niekde výlet v okolí, nezabudnite sa tu na chvíľu zastaviť.

Slovenské hory sa vyplatí spoznávať nielen pešo, ale i na bicykli. Presvedčiť sa o tom je možné aj počas cykloprechodu okolo Tatier - konkrétne okolo Západných a Vysokých. Trasa dlhá 200 km rozhodne má čo ponúknuť a vedie navyše po pomerne kvalitnom asfalte.

Ak ste niekedy zablúdili do končín v okolí mesta Nová Baňa, možno ste narazili na Starohutský vodopád. Starohutský vodopád s výškou približne 5 metrov leží na konci osady Stará Huta (časť Novej Bane). Mnohí ho považujú za najkrajší z vodopádov, ktorý nájdete v sopečných pohoriach stredného Slovenska.

Hrad Hrušov je jedna z mnohých zrúcanín hradov, ktoré na Slovensku máme. Táto je navyše dobre dostupná. Leží neďaleko mesta Zlaté Moravce pri obci Skýcov. Hrušovský hrad určite spríjemní popoludnie nejednému nadšencovi hradov a zámkov, prípadne vhodne poslúži ako príjemná vychádzka pre rodiny s deťmi.

Veľmi obľúbenou a turisticky zaujímavou lokalitou, ktorá sa nachádza neďaleko Spišského Podhradia je Sivá Brada. Jedná sa o travertínovú kopu, ktorá má výšku od úpätia až po vrchol zhruba 25 metrov. Pozoruhodná je v tom, že na rozdiel od iných, podobných kôp ide o "živú" travertínovú kopu. O jej život sa stará vyvierajúca voda a preto sa travertínový kopec každý rok rozširuje.

Východ Slovenska je okrem množstva zaujímavostí známy aj veľkým počtom drevených kostolíkov. Jeden z takýchto kostolíkov sa nachádza aj v obci s prozaickým názvom Jalová. Tento gréckokatolícky kostolík z roku 1792 bol zasvätený sv. Jurajovi. Oficiálny názov kostola teda znie: Gréckokatolícky drevený chrám sv. veľkomučenníka Juraja a patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.

Múzeum liptovskej dediny v obci Pribylina patri medzi najmladšie skanzeny na Slovensku. Otvorené verejnosti bolo v roku 1991 a dodnes patrí medzi naše najnavštevovanejšie múzeá v prírode. Od roku 2002 pribudla v múzeu nová atrakcia – expozíciu bývalej Považskej lesnej železničky.

Starina je vodárenská nádrž, ktorá primárne slúži na zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou. V rámci Slovenska je to najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu a dokonca je jednou z najväčších umelých zásobární pitnej vody v celej Strednej Európe. Pretože je Starina významný zdroj pitnej vody, platia tu prísne pravidlá správania sa (I. a II. stupeň hygienickej ochrany). Je zakázané sa tu kúpať, člnkovať, alebo chytať ryby, prípadne kempovať v jej okolí. Dokonca aj približovať sa k jej brehom je zakázané.

Salaš Krajinka sa nachádza kúsok za Ružomberkom v smere na Strečno. Situovaný je na lúke vľavo od cesty. Uvidíte ho priamo z auta, keďže z hlavnej cesty je to len na skok. Krajinka predstavuje vkusnú kombináciu, salaša a odpočívadla s výbornou reštauráciou, ale dobre poslúži aj ako hlavný cieľ rodinného výletu. Tunajšie výrobky si je možné zakúpiť priamo v areáli salaša.

Neďaleko obce Telgárt, pod Kráľovou hoľou, v malebnom prostredí Horehronia leží pozoruhodná technická stavba - Chmarošský viadukt. Jedná sa o tehlový železničný most postavený v 30.rokoch minulého storočia, tvorený deviatimi oblúkmi. So svojou dĺžkou 113,6m a výškou 18 metrov pretína Gregorovu dolinu. Most je skutočnou dominantou okolia a je pekne vidieť od cesty z Telgártu smerom na Vernár.

Múzeum oravskej dediny pri Zuberci predstavuje typický skanzen, prezentujúci dobovú architektúru z oblasti jednotlivých častí Oravy. Prezrieť si tu môžete približne päťdesiatku stavieb predstavujúcich klasické obydlia Goralských lazov, dolnej a hornej Oravy. K tunajším technickým zaujímavostiam patrí pec na keramiku, vodný mlyn, mangeľ využívaný pri hladení modrotlače, či výroba oleja. K hlavným atraktivitám patrí v neposlednom rade i drevený gotický kostol svätej Alžbety z 15. storočia. Vďaka týmto exponátom, ale i celkovému umiestneniu skanzenu priamo pod Západné Tatry je možné precítiť dávny spôsob života miestneho obyvateľstva.

Liptov je lokalita s bohatým krasovým podzemím a na jeho území nájdete aj Stanišovskú jaskyňu. Jaskyňa pri obci Liptovský Ján, je prístupná verejnosti po celý rok, dokonca každý deň. Prehliadka v trvaní približne hodinku je vedená v dĺžke 410m, hoci jaskyňa má preskúmané chodby v dĺžke takmer 900m. I tak je návšteva jaskyne skvelým tipom pre rodiny s deťmi. Zaujímavosťou je, že jaskyňa je sprístupnená v pôvodnom stave, s minimom úprav a taktiež bez osvetlenia.

Kaďa je názov termálneho prameňa v obci Liptovský Ján. Atraktivitu z tejto lokality robí fakt, že kúpanie v prameni je bezplatné a okolitý areál je dobre udržiavaný. No a samozrejme voda v ňom už stáročia preukazuje svoje liečivé vlastnosti. Je to pekné miesto, najmä preto, že prameň pôsobí pôvodným prírodným dojmom - nie je to len ďalšie kúpalisko s bazénmi. Celková scenéria robí v tomto prípade svoje. Budí dojem prírodného wellnesu. Tento prameň je jedným z množstva výverov, ktoré sa nachádzajú roztrúsené v Jánskej doline a okolí.

Strmá cesta je oficiálny názov možno menej známej tréningovej uličky v Bratislave. Za jedným z troch nápadných panelákov v blízkosti električkového tunela pri Dunaji sa nachádza nenápadný vchod na schody, ktoré vedú až na úroveň Bratislavského hradu - hrad sa nachádza niekoľko sto metrov od ústia schodov.