Dlhé roky vyzeral každý náš rodinný výlet do Poľska rovnako: prekročili sme hranicu a zamierili rovno pod Tatry. Čoskoro sme však pochopili, že to, čo nadchýna dospelých, pre naše deti znamená najmä hľadanie miesta na drahom parkovisku, čakanie a predieranie sa davom. Všetko sa zmenilo pred tromi rokmi, keď sme cestou domov z Podhalia odbočili z hlavnej cesty smerom ku Gorcom.
Čo nás naučili prvé výlety pod Giewont
Spočiatku sme skúšali klasické prechádzky a prehliadky. Chceli sme deťom ukázať miesta, ktoré sme si sami obľúbili, a dúfali sme, že si spoločný deň užijú rovnako ako my. Z pohľadu päťročného dieťaťa však prechádzka po preplnenej ulici Krupówki nemá s dobrodružstvom veľa spoločného. Vníma najmä zhon a hluk, v okolí rušných ciest cíti výfukové plyny a každých pár krokov si pýta plastové suveníry zo stánkov.
Situáciu nezachránila ani jazda lanovkou, na ktorú sme predtým hodinu čakali v horúčave. Výhľad sa nám páčil, ale len čo sme si urobili fotografie na pamiatku, deti sa opäť začali nudiť. Uvedomili sme si, že nepotrebujeme ďalšie miesto, pri ktorom si iba odškrtneme, že sme ho videli. Hľadali sme výlet, počas ktorého sa deti nebudú stále len presúvať a čakať, ale budú sa môcť hrať a objavovať.
Keď sme v telefóne hľadali niečo viac než typické „Zakopane atrakcie“ zamerané na rýchly zárobok, natrafili sme na informácie o kúpeľnom mestečku Rabka-Zdrój. Nápady na rodinný výlet v tejto časti Poľska sme našli na stránke https://www.rabkoland.sk/zabavny-park-zakopane. Namiesto ďalšej zastávky v rušnom centre sme sa rozhodli vyskúšať program, pri ktorom nebudeme musieť deti neustále popoháňať.
Miesto, kam sa naše deti chcú vracať
Práve v mestečku Rabka-Zdrój sme objavili Rabkoland. Kto do vyhľadávača zadá „zabavny park polsko“, možno si predstaví najmä obrovské horské dráhy a behanie od jednej atrakcie k druhej. My sme však hľadali niečo iné: rodinný park, v ktorom si na svoje prídu aj menšie deti a kde môžeme deň prispôsobiť ich tempu.
Vo veľkých zábavných parkoch na západe Európy sa naše deti neraz mohli na niektoré atrakcie iba pozerať, pretože ešte nedosiahli požadovanú výšku. V Rabkolande mali na výber viac možností, ktoré zodpovedali ich veku. Nemuseli sme im pri každej atrakcii vysvetľovať, prečo sa jeden zo súrodencov môže odviezť a druhý musí zostať bokom. Pre dospelého je to možno maličkosť, no aj takáto drobnosť môže ovplyvniť náladu súrodencov na celý deň.
Pred každým výletom si na stránke https://www.rabkoland.sk/ kontrolujeme aktuálne atrakcie, novinky aj otváracie hodiny. Potom už program neplánujeme na minúty. Náš syn rád začína vo Vikingskej dedine a teší sa na plavbu loďkou, zatiaľ čo mladšia dcéra sa ponáhľa do Čmeliačieho údolia. Ak sa im niekde zapáči, zostaneme dlhšie. Ak potrebujú prestávku, jednoducho si ju urobíme.
Prečo sa tam vraciame každý rok?
Po niekoľkých návštevách sme si začali vážiť najmä veci, ktoré nám pri rodinných výletoch uľahčujú deň:
- Vstupenku kupujeme iba raz. Za využitie jednotlivých atrakcií už nemusíme zakaždým platiť osobitne, takže neriešime žetóny ani ďalšie drobné výdavky pri každom kolotoči.
- Naša najmladšia dcéra mala, kým merala menej ako 90 centimetrov, vstup do parku zadarmo. Keď plánujeme výlet pre celú rodinu, aj takáto informácia nám pomáha odhadnúť náklady.
- Ponuka nie je určená iba starším a odvážnejším deťom. Aj tie menšie si môžu vybrať, čo by chceli zažiť, namiesto toho, aby väčšinu dňa čakali na súrodencov.
- Keď príde čas na obed, môžeme sa najesť priamo v parku. Nemusíme prerušiť návštevu a hľadať reštauráciu inde.
- Nemáme pocit, že musíme stihnúť všetko. Radšej sa vrátime k atrakcii, ktorá deti naozaj bavila, než by sme ich presviedčali, aby sa ponáhľali ďalej.
Dôležité je pre nás aj to, ako sa po takomto dni cítime. Keď sme sa snažili stihnúť čo najviac miest pod Tatrami, často sme sa večer vracali vyčerpaní. Deti za sebou síce mali výlet, no veľkú časť z neho strávili čakaním alebo presunmi. Tu si môžu vybrať, pri čom chcú zostať dlhšie, a my nemusíme každú chvíľu sledovať hodinky.
Náš rituál na konci leta
Výlet do Rabky-Zdroja sa pre našu rodinu stal každoročným spôsobom, ako sa rozlúčiť s prázdninami. Neznamená to, že sme na Zakopané zanevreli. Len sme zistili, že s malými deťmi nemusíme zakaždým opakovať program, ktorý vyhovoval nám dospelým. Niekedy je lepšie vybrať miesto podľa toho, čo baví ich, a nechať si čas aj na neplánované zastávky či druhú jazdu na obľúbenej atrakcii.
Deti sa vyšantia na čerstvom vzduchu a cestou späť na Slovensko nám rozprávajú, čo sa im páčilo najviac. My sa nevraciame s pocitom, že sme celý deň len čakali, ponáhľali sa a dohadovali, kam pôjdeme ďalej. Naše najlepšie rodinné výletné objavy sa niekedy začínajú obyčajnou odbočkou zo známej trasy a ochotou skúsiť niečo iné.