Výlet z Kvetnice pri Poprade smerom na Krížovú, predstavuje nenáročnú turistiku vhodnú pre celú rodinu. Bola tu vybudovaná krížová cesta a náučný chodník, smerujúci k vrcholu. Lokalitu sme navštívili počas zimy, na prelome rokov 2017 a 2018. Po ceste sa nám naskytol takýto nádherný pohľad na presvitajúce svetlo pomedzi smrekové stromy. Napriek tomu, že bol víkend, príliš turistov sme tu nestretli. Za celý deň možno 4-5 skupiniek.

Zimný štadión v Dúbravke patrí k hlavným pilierom zimných radovánok v Bratislave. Nachádza sa na Harmincovej 3211/2 v Dúbravke. Tento zimák je počas zimného obdobia skutočne vyťažený, rovnako ako všetky ľadové plochy v Bratislave. Ponúka možnosť prenajatia ľadovej plochy pre tréningy, či zápasy hokejistov, no stále sa nájde voľné okno i na verejné korčuľovanie. Práve o ňom by sme radi napísali viac informácii v nasledovnom texte.

Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.

Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.

Vystúpiť na najvyšší vrch Západných Tatier sa rozhodne vyplatí. Čo poviete? Už len kvôli tomuto málo známemu výhľadu na Vysoké Tatry a špeciálne Kriváň. Okrem toho si na tomto vrchole s vysokou pravdepodobnosťou vychutnáte pokoj. Pohorie Západných Tatier je pomerne málo navštevovaným.

Sitno 1009 sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov. Je to dobrý vyhliadkový vrchol, hoci miestami sú výhľady prerušené lesným porastom. Najviac sa nám páčilo toto miesto na skalách kúsok pod vrcholom. Vybehli sme si sem od jazera Počúvadlo po zelenej značke zhruba za polhodinku.

Ostrý vrch (255m) je na slovenské pomery nevysoký kopec, týčiaci sa nad južnou časťou mestečka Gbely. Na ňom je vybudovaný drevený prístrešok, ktorý sa priam ponúka k bližšiemu preskúmaniu. Lákadlom je tiež fakt, že prístrešok sa nachádza na druhom najvyššom bode v okolí mesta a preto sľubuje možnosť dobrých a neopozeraných výhľadov.

Ostrva (1984m) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.

O Kolibe pod Klinom je dobré vedieť, ak sa chystáte na hrebeňovku Západných Tatier. Môže vám prísť veľmi vhod ako núdzový prístrešok. V tomto pohorí totiž priamo na hrebeni žiadnu horskú chatu nenájdete. Pod hrebeňom je viacero podobných útulní, ktoré v minulosti slúžili pastierom oviec.

Ďumbier je najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Táto fotografia bola vyhotovená počas ranného výstupu naň v rámci plnenia prechodu tzv. Koruny Liptova - hrebeňov hlavných pohorí, týčiacich sa nad týmto pekným regiónom Slovenska.

Tento vrchol je vysoký 1980m, no pri pohľade z diaľky pôsobí vyšší a celkom mohutný. Počas prechádzania hlavného hrebeňa Nízkych Tatier si Skalku určite všimnete. Ak práve nebude skrytá v hmlách.

Bratislava má niekoľko nekomerčných zákutí, ktoré sú využívané verejnosťou s veľkou obľubou. Patrí k nim i populárne dunajské rameno v Karlovej Vsi. Fotografia výborne vystihuje pokojnú atmosféru, ktorá je hlavným lákadlom ramena, či už počas prechádzok, kočíkovania, bicyklovania, behu, rybárčenia a samozrejme kanoistiky. Ak sa sem vyberiete, určite narazíte i na Národnú kultúrnu pamiatku Karloveská lodenica a Klub vodných športov Karlova Ves.

Chata M.R. Štefánika je už tradičným majákom pre všetkých pútnikov, ponevierajúcich sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nájdete ju v nadmorskej výške 1704m. Táto chata si dokázala dodnes uchovať čosi z romantických čias, ktoré kedysi na horách panovali. Samozrejme i tu si dnes môžete dopriať komfort v podobe bohatej ponuky jedál, rôznych kategórií nocľahu, ba dokonca teplej sprchy. V minulosti čosi nevídané.

Fotografia ruín Dračieho hrádku, známeho aj ako Hadí hrad, dokazuje neúprosnosť zubu času. V súčasnosti by bol pre túto ruinu azda vhodnejší názov Dračí zúbok. Z objektu totiž zostal len takýto ihlanovitý útvar.

Aj takéto môžu byť pohľady z drevenej rozhľadne pri Adamovských jazerách. Tá je vysoká 8m a veľmi jednoducho dostupná trebárs aj autom. Preto sa sem pokojne môžete vybrať i s deťmi na kratší výlet, ktorý príjemne spojíte s prechádzkou popri jazerách. Tie vznikli ťažbou štrku a lákajú množstvo vodného vtáctva.

K jednej z najzaujímavejších ruín Slovenska patrí nepochybne Čachtický hrad. Okrem toho, že zvyšky hradu sú samé osebe jedinečné, popularitu tohto hradu veľmi zvyšuje i pútavá legenda o „krvavej grófke“ Alžbete Báthory. To je hlavným dôvodom, prečo tu počas letnej sezóny stretnete množstvo návštevníkov.

Marhát s výškou 748m je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.

Sad Janka Kráľa je jednou z mála prírodných relaxačných zón v oblasti, blízko absolútneho centra Bratislavy. Jedná sa o veľmi pekný a rozľahlý park, ktorý v hlavnom meste nemá obdoby. Má za sebou pomerne slušný kus histórie, pretože bol vybudovaný už koncom 18. storočia. Na zaujímavosti mu pridáva fakt, že ide o najstarší verejný park v strednej Európe. V súčasnosti sa v ňom prelínajú najmä prvky socialistickej architektúry s nikdy neblednúcimi krásami živej prírody. Práve tá tu má našťastie výraznú prevahu.

Popradské pleso (1494,3m) je mimoriadne obľúbenou a dobre dostupnou turistickou destináciou Vysokých Tatier. Nachádza sa v Mengusovskej doline, učupené medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan, Malá Bašta a Patria. Popradské pleso je tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku, skialpinizmus, bežkovanie, či lezenie.

Tento článok voľne nadväzuje na článok „Devínska Kobyla a kvety“ uverejnený na portáli PlanetSlovakia.sk. Vo výbere lokalít sa Tatry ocitli spolu s Devínskou Kobylou vďaka ich podobnosti – obrovskej pestrosti druhov rastlín na pomerne malom území.

Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, známy aj ako tzv. „starý zimák“, je prvou hokejovou halou, ktorú postavili na území Slovenska. Prvý zápas sa tu odohral v roku 1940. Vtedy však štadión nebol ešte krytý a chýbali poriadne tribúny. Štadión prešiel viacerými úpravami, z ktorých posledná, najvýraznejšia v ostatných rokoch, vyplynula z potreby postaviť dôstojný amfiteáter pre konanie majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali v roku 2011. Odvtedy je kapacita štadióna 10 000 divákov, zvonka má evokovať tvar ľadovej kryhy a zanedbané nezostalo ani klzisko slúžiace na verejné korčuľovanie, ktorému by sme sa radi venovali práve v tomto článku.

Kvety sú šperky prírody a veľkým potešením pre oko a dušu nejedného jej návštevníka. Slovenská príroda je rozmanitá a poskytuje výborné podmienky (biotopy) pre veľké množstvo rastlinných druhov vrátane kvetov. Z nepreberného množstva lokalít s výnimočnou faunou sa teraz zastavme na Devínskej Kobyle.

Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.

Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Múrik, ako je familiárne nazývaný tento približne dvestometrový val, postavený zo žulových balvanov, nad dnes už zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) a pod významných židovským cintorínom, patrí desaťročia k dôležitým miestam každodenného lezeckého tréningu v Bratislave.

Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009m. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti.

Medzi hradmi a zámkami na Slovensku asi len ťažko nájdete niečo romantickejšie ako Bojnický zámok. Bojnický zámok je historickou stavbou z 12. storočia, ktorá patrí k najpopulárnejším a najnavštevovanejším na Slovensku. Bojnický zámok nájdete nad Prievidzou, v kúpeľnom mestečku Bojnice. Stojí tu nad mestom obkolesený okolitými horskými hrebeňmi.

Buchlov je 1041m vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.

Koruna Liptova predstavuje prechod hlavných hrebeňov slovenských hôr týčiacich sa nad regiónom Liptov, alebo po starom nad Liptovskou župou. Zároveň je to pravá horalská výzva. Konkrétne túto výzvu predstavuje kontinuálny prechod všetkých horských hrebeňov v tejto oblasti teda Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských brchov, Západných Tatier a sčasti i Vysokých Tatier.

Rozlohou patrí Prešovský kraj k najväčším krajom na Slovensku. Dokonca je druhý v poradí. Vyznačuje sa nádhernou prírodou a krásnymi mestami. Nielen prírodné podmienky, ale aj kultúrne dedičstvo vytvorili výborné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Ruinami starobylých hradov bolo Slovensko priam nadmerne obdarené. Ak by sme mali vybrať nejaké z nich, ktoré kombinujú kúsok veľkolepej histórie, prírody, ale aj tajomna, určite by sme sem zaradili Čachtický hrad. Je navyše jednou z ruín, ktorú sa posledné roky podarilo zakonzervovať a veľmi zaujímavo sprístupniť.

Rozhľadňa Lipky je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, ktorú nájdete zhruba 12 km od Senice. Leží na južnom okraji miestneho lesa, v ktorom sa nachádza i najvyšší vrch okolia – Zámčisko 434,1m. Rozhľadňa je dobrou destináciou na realizáciu kratšieho, nenáročného výletu. Odmenou vám budú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát.

Radimovské lipy predstavujú tak trochu nenápadné zoskupenie vzácnych stromov nad obcou Radimov, neďaleko Šaštína. Stromov tu je viacero. Niektoré sú napohľad mladé, iné naozaj staré, no oficiálne sú medzi chránené stromy zaradené štyri z týchto líp. Najstaršie dve majú okolo 200 rokov (2017), pričom tá najmohutnejšia má obvod kmeňa takmer 5,5m a tá najvyššia výšku slušných 16m. Stromy tvoria doplnkovú zeleň božej muky - klasického modlitebného kríža, umiestneného v miestnych poliach. Miesto má napočudovanie svojské čaro a istotne vás nenechá voči lipkám chladnými.

Vyšehrad (829,1m) je kopec nachádzajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Leží v nie príliš známom pohorí Žiar, v oblasti Prievidze, presnejšie nad Nitrianskym Pravnom, medzi Vyšehradným a Jasenovom. Turisticky ide o pomerne jednoducho dostupný kopec s veľmi pekným výhľadom.

Ak máte dobrodružného ducha, milujete prírodu, lezenie po skalách a radi spoznávate nové miesta, určite by ste nemali obísť ferratu na Martinských holiach. Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, ktorú ponúkajú alebo nádherným túram v lete i zime. Martinky však ukrývajú jednu z najkrajších ferrát na Slovensku - Ferratu HZS. Aj keď je na Slovensku zaistených trás (ferrát) niekoľko, a to hlavne na krátkych úsekoch v Tatrách či Slovenskom raji, ferrata v Martinkách je prvou oficiálnou ferratou na Slovensku. A tá má veru čo ponúknuť. Pri jej prechode sa poriadne zapotíte a zároveň si užijete prenádhernú slovenskú prírodu.

Vtáčia rozhľadňa pri Adamovských jazerách je klasická drevená vyhliadková veža neďaleko mestečka Gbely. Nachádza sa na Záhorí a má výšku 8 metrov. Tým, že je rozhľadňa situovaná na hranici vodných plôch dvoch tunajších jazier, ktoré vznikli ťažbou štrku, predstavuje ideálny bod na pozorovanie vodného vtáctva, ale za ideálnych podmienok je z nej údajne vidno až na Biele a Malé Karpaty.

Holíčske megality, alebo menhiry, ak chcete, sú monumentálne kamene, objavené v Holíči, pri stavbe miestneho sídliska. Podľa záverov skúmaní, ide o pozostatky niekdajšieho kultu pohanov v tejto časti Európy. Kamene, ktoré sa podarilo zachovať, nesú zjavné známky opracovania ľudskými nástrojmi, dokonca sú na nich vyobrazené rôzne výjavy a božstvá.

Veľký Plešivec 484m je vrcholom Malých Karpát nachádzajúcim sa nad Čachticami a Hrachovišťom. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom.

Veterný mlyn v Holíči je stavba situovaná na okraji polí nad mestom Holíč, vo výške 220m. Jedná sa o jediný historický veterný mlyn na Slovensku, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných čias. Táto zaujímavá atraktivita by sa dala odporučiť ako vhodný cieľ na cyklotúru, prechádzku, ale nie je problém vybrať sa sem aj autom. Mlyn je síce skrytý v lesíku, ale sú od neho i čiastočné výhľady na oblasti v okolí Holíča.

Mengusovské sedlo (2307 m) je sedlo vo Vysokých Tatrách, nachádzajúce sa medzi Východným a Prostredným Mengusovským štítom, priamo na štátnej hranici Slovenska a Poľska. V dolinách na jednotlivých stranách dominujú významné tatranské plesá - Hincovo na juhu a Czarny Staw a Morské oko (pol. Morskie Oko) na severe. Všetko sú to geograficky výrazné prvky Vysokých Tatier a tak túra do sedla je nádherným zážitkom, nehovoriac a fantastických výhľadoch zo sedla samotného.

Kremenec je hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou a je zároveň najvyšším bodom Bukovských vrchov, s nadmorskou výškou 1221 metrov. Predstavuje tiež najvýchodnejšie miesto Slovenskej Republiky (východnejšie na Slovensku už nič nie je). Aby toho nebolo málo, tak Kremenec je zasadený v nedotknutej prírode Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Jednoducho Kremenec je akousi miestnou kultovou záležitosťou.

Súľovský hrad je v súčasnosti atraktívnou ruinou, ktorá sa nachádza Súľovských vrchoch vo výške 660m. Hrad bol postavený v 15. storočí za účelom pozorovania a obrany priľahlého okolia. Miesto na postavenie hradu bolo vybrané vskutku výborne, pretože sú z neho výborné výhľady na rozľahlú oblasť. Dnes, keď hrad už neplní svoje pôvodné funkcie, skvele slúži turistickým cieľom. Na hrad si určite vyjdite. Je to jedna z tých zaujímavejších ruín Slovenska.

Hrad Devín je ruina nachádzajúca sa nad notoricky známym sútokom Moravy a Dunaja. Týči sa nad mestskou časťou Bratislavy s rovnomenným názvom - Devín. Tento hrad patrí k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Hrad vďaka svojej polohe a histórií predstavuje tiež jedno z najvýznamnejších historických miest strednej Európy.

Pomník starých mládencov nad obcou Prestavlky bol postavený v roku 1962 na počesť miestnych slobodných mužov, ktorí mali to ne/šťastie (rozhodnutie necháme radšej na čitateľov) a nikdy sa neoženili. Za vybudovaním pomníka stál spolok s rovnakým názvom. V súčasnosti pomníček predstavuje veľmi roztomilú atrakciu s pekným výhľadom, ku ktorej sa dá veľmi rýchlo dostať z obce.

Veľký Choč s výškou 1611m predstavuje jedinečný vrchol nad Ružomberkom, ktorý je vyhľadávaný najmä kvôli výborným kruhovým výhľadom. Kopec dominuje Chočským vrchom, ktoré ležia v návštevnom tieni populárnejších Západných a Vysokých Tatier. Pri pohľade z okolitých pohorí Choč vystupuje na obzore ako krásna, osamelá hora veľmi pekných línií. Je zrejmé, že z nej musia byť perfektné výhľady, hoci nepatrí k najvyšším na Slovensku.

Termálny prameň v Kalamenoch pri známejších Lúčkach vznikol vrtom z roku 2000. Voda prúdiaca z hlbín má 33 stupňov celzia, čo umožňuje pohodlné kúpanie i v chladnom zimnom období. Okrem toho k atraktivite prispieva bezplatný vstup a pekné okolie umelo vybudovaného jazierka. Prameň je prístupný celoročne.

Lúčanský vodopád bol vytvorený potokom Lúčanka, ktorý tečie dolinou tiahnúcou sa popod Veľký Choč. Jedná sa o neobvykle fotogenický vodopád a niet divu, že bol zaradený medzi národné prírodné pamiatky. Vodopád sa nachádza v kúpeľnej obci Lúčky, neďaleko Ružomberka. Vznikol na dobre viditeľnom travertínovom podloží, ktoré mu dodáva na pohľadnosti. Táto prírodná pamiatka patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré sa hrdia týmto titulom. Vodopád má výšku 13 metrov, pričom pod sebou vytvára jazierko, v ktorom sa dokonca môžete na vlastné riziko vykúpať.

Považský Inovec je pohorie na západe Slovenska, rozkladajúce sa od Trenčína na severe až po Hlohovec na juhu a od Nového Mesta nad Váhom na západe až po Bánovce nad Bebravou na východe. Je to rozložité, prevažne lesnaté pohorie s najvyšším bodom vo výške 1042m v podobe vrcholu s názvom Inovec.

Bulkovec je menšia vodná plocha na Záhorí pri Borskom Mikuláš. Je to rybník, nachádzajúci sa v rozsiahlych borovicových lesoch, ktorými je táto oblasť veľmi dobre známa. K rybníku nevedú turistické značené trasy, ale príjemné lesné cesty, ktoré umožňujú bezproblémový prístup pešo, alebo bicyklom. Terén je rovinatý a tak sa sem môžete vydať na peknú prechádzku spojenú napríklad s hubárčením, alebo len tak na piknik pri jazere. Okrem toho ide o rybársky revír s chovom kaprových rýb.

Mikovčákova rozhľadňa je nevysoká kamenno-drevená turistická rozhľadňa, nachádzajúca sa neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Vybudovaná bola na vrchu Kamenité (834 m. n. m.). Autormi rozhľadne sú Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci, po ktorých je rozhľadňa pomenovaná. Otvorená verejnosti bola v roku 2005 a je považovaná za prvú oficiálnu turistickú rozhľadňu na Kysuciach.