Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009m. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti.
Okrem toho, že Sitno je celkom jednoducho dostupná hora s veľmi pekným výhľadom, na jeho vrchole láka turistov i bufet a Chata A. Kmeťa. Jeho skaliská sú cieľom lezcov. A pozrieť si tu môžete i zvyšky spomínaného hradu. Ideálna destinácia na víkendový výlet. Čo poviete?
Radosť z výstupu na Sitno. Rozvaliť sa na skalách po výbehu na vrchol a pozerať do diaľav bolo oblažujúce.
Ako sa dostať pod Sitno autom?
Sitno sa nachádza nad Banskou Štiavnicou - mestom, ktoré je známe svojou historickou architektúrou a starými baňami. Tá leží uprostred lesnatých hôr prekypujúcich osobitým čarom. Sitno nájdete na strednom Slovensku, kam sa ľahko dostanete po diaľnici. Nedostanete sa však pod samý vrchol a časť cesty si budete musieť odkrútiť po lokálnych cestách. Práve posledný úsek cesty z oblasti Žiaru nad Hronom na severe, prípadne Levíc na juhu, do srdca Štiavnických vrchov je pomerne pomalý. Musíte sa totiž prekľučkovat cez toto krásne pohorie.
Kľukaté cesty sú síce skvelé na cykloturistiku, no cesta autom je trošku zdĺhavá. Je potrebná trocha trpezlivosti. My sme na návštevu Sitna volili dopravu najmä autom, ktorá je do tejto časti Slovenska zjavne najpraktickejšia. Oblasť sme navštívili viackrát a najrýchlejšia sa nám zdala prístupová cesta z Hronskej Breznice neďaleko Zvolena, ak idete smerom z Banskej Bystrice, prípadne zo Zvolena.
V prípade že sem idete po diaľnici, smerom z Nitry, môžete vyskúšať trasu cez Hodrušu Hámre, pri Žarnovici. Alternatívne je tu však viacero možnosti. Napríklad cez Vyhne, prípade, chuťovka z Novej Bane - Brehy smerom na Pukanec - Majere. V zime však treba počítať s tým, že tieto trasy bývajú často zasnežené, prípadne zľadovatelé. Môžete sa sem vybrať aj napríklad cez Levice, prípadne Tlmače, čo je možno najpriamejšia cesta, no nie nutne najrýchlejšia. V konečnom dôsledku časový rozdiel medzi jednotlivými trasami nie je až taký výrazný. Je teda na Vás, akú cestu si zvolíte. Rozdiel je skôr len v prejdených kilometroch.
Z Banskej Štiavnice na Sitno
Pomerne dobre sa na Sitno dostanete z Banskej Štiavnice, cez obec Ilija. Túto trasu sme absolvovali kedysi dávno, počas zasneženej zimy. Vzhľadom na to, že išlo o starší výlet, pamätáme si z toho pomenej. Preto sa podrobným popisom tejto trasy nebudeme príliš zaoberať.
Čo si však pamätáme, je aspoň to, že sa jednalo o peknú, no zdĺhavejšiu prechádzku. Časť cesty sme prešli po hlavnej ceste smerujúcej z Banskej Štiavnice do Sv. Antona. Pred koncom mesta bola odbočka na Iliju a teda sme sa vybrali tým smerom. Následne sme si to strihli pomedzi políčka poľnou cestou, ktorá sa strácala v pokrývke snehu. V dedinke Ilija sme sa konečne napojili na značenú zelenú turistickú značku, ktorá nás doviedla pod kopec Sitna. Modrou turistickou trasou sme sa potom dostali na samotný vrchol. Po ceste sa mali nachádzať zbytky hradu Sitno, ktoré sme si nevšimli. A možno sme ani netušili, že tam niečo také je.
Časovo trvala túra z Banskej Štiavnice na Sitno približne 3-4 hodiny aj s prestávkami. Výstup nebol fyzicky náročný. Jediným nepriateľom boli zľadovatelé cesty, po ktorých sa slušne šmýkalo. Až do obce Ilija sme šli rôznymi cestami, ktoré neboli značené, v tomto prípade nám dobre poslúžila mapa. Od obce Ilija trasy značené boli.
Zo Svätého Antona na Sitno
Ako vhodný tip na výlet sa javí ísť na Sitno zo Sv. Antona, kde je pekný kaštieľ s múzeom. Môžete sa tu zúčastniť prehliadky objektu. Boli sme tam pár rokov dozadu a prehliadka nás prekvapivo zaujala.
Svätý Anton je neďaleko Banskej Štiavnice, takže ak začínate túru z mesta, nemusíte ísť priamo smerom na obec Ilija, ako to bolo spomenuté vyššie, ale vybrať sa cez Sv. Anton. Je to možno menšia zachádzka, no výlet si tak spestríte návštevou historickej budovy kaštieľa. Zo Sv. Antona potom vedie priamo zelený chodník do obce Ilija a neskôr na vrchol sa dostanete po modrej turistickej značke.
Výstup od jazera Počúvadlo
Z Počúvadlianskeho jazera je to na Sitno asi najobľúbenejšia a najkratšia varianta, ktorú sme už viackrát absolvovali. Podobne sa začal i náš nedávny výlet. Výstup na Sitno bol časovo limitovaný, pretože v ten istý deň sme mali zámer vystúpiť na ďalší neobvykle zaujímavý slovenský vrchol - Buchlov. Voľba výstupovej trasy preto padla na zelenú značku v kombinácii s modrou od jazera Počúvadlo. Samozrejme bežeckým štýlom, aby sme to všetko postíhali.
Parkovanie pod Sitnom, pri jazere Počúvadlo. Toto parkovisko nájdete takmer pri brehu jazera a zdá sa, že je mimo sezónu bezplatné. Keď sme tu boli počas letných dní, bolo spoplatnené.
Pri jazere
Ak chcete vystúpiť na Sitno za krátky čas, odporúčame zaparkovať na južnom brehu Počúvadlianskeho jazera. Nachádza sa tu parkovisko, ktoré ale v čase hlavnej letnej sezóny môže byť preplnené. Parkovisko je navyše počas letnej sezóny platené, v zime či na jeseň tu od nás peniaze nikto nechcel. Parkovísk je však v oblasti jazera viacero, takže ak je jedno preplnené, môžete vyskúšať ďalšie.
Hoci tu začína výstupová zelená značka na Sitno, neurobíte chybu ani ak zaparkujete na parkovisku pri severnom brehu jazera. Počas našej jesennej návštevy sa na ňom neplatilo a trochu dlhšia prístupová cesta k spomínanému značenému chodníku na Sitno, bola kompenzovaná peknou prechádzkou okolo jazera Počúvadlo.
Jazero je naozaj pekné a po rokoch bolo jeho okolie sympaticky upravené. Panovala tu čistota. Zjavne sa o lokalitu starajú. Pribudli reštaurácie, ktoré ale nerušivo zapadajú do krajiny. Počas sezóny to zrejme bude klasická masová záležitosť, takže je potrebné pripraviť sa na davy.
Ako dobrá voľba sa javí spojenie túry na Sitno s kúpaním sa v jazere, čo sme už v minulosti vyskúšali a stálo to za to! Voda nás príjemne osviežila, pretože v tom čase boli vyše tridsať stupňové horúčavy, čo na turistiku nie je vždy ideál. Pokiaľ sa teda vyberiete na Sitno v lete, návštevu Počúvadlianskeho jazera spojenú s kúpaním vrelo odporúčame.
Ešte doplníme malú poznámku k ubytovaniu, v prípade, že by ste si chceli Štiavnické vrchy prejsť poctivejšie. Oblasť Banskej Štiavnice je totiž veľmi populárnou turistickou oblasťou Slovenska. Ak by ste sem vyrazili na dlhšie istotne si na internete ľahko nájdete vhodné ubytovanie. Priamo pri jazere Počúvadlo sme si však všimli klasický kemp aj s chatkami. Aj to je možnosť ako sa ubytovať na viac dní za lacnejší peniaz.
Počúvadlianske jazero. Náš výstup na Sitno sa začal peknou prechádzkou po upravenom brehu Počúvadla. Veľmi pekný chodník i na beh.
Zátišie pri jazere Počúvadlo. Pri jazere by sa dalo stráviť pokojne i pol dňa. My však utekáme nahor, na Sitno.
Sú tu nejakí romantici?:) Skúste sa pozrieť na fotku a istotne nejakých na brehu Počúvadla objavíte.
Úvod trasy
Úvod výstupu z parkoviska povyše Počúvadla bol nesmierne príjemný, pretože prvé bežecké metre viedli krásnou, jesennou scenériou po brehu jazera Počúvadlo. Jeho hladina sa krásne zrkadlila. Jeseň v Štiavnických vrchoch navyše dokáže byť skutočne ako z gýčového kalendára. V tomto bode trasy odporúčame ísť po západnom brehu jazera, po žltej značke, hoci je to trošku dlhšia trasa. Vyhnete sa tak však prístupovej asfaltke, ktorou jazdia všetky autá. Napočudovanie, napriek tomu, že je víkend, stretávame len minimum návštevníkov. O to viac je možné vychutnávať okolitú horskú krajinu, tvorenú prevažne listnatými lesmi.
Po prebehnutí čohosi ako hrádza, sa dostávame k platenému parkovisku. Odtiaľto už vedie zeleno značený chodník k vrcholu Sitna. Ukáže sa, že vedie zväčša lesom, pričom neustále stúpa, ale nie je to nijako závažné naberanie metrov. Chodník nie je príliš strmý a preto ho zvládnu i rodinky s deťmi. Odhadom 5 a viacročné deti by s prestávkami nemali mať problém vystúpať ním. Prvé súvislé stúpanie lesom, kde stretávame viacero turistov, končí pri prameni. Tu sa cestička stáča doprava, smerom k Tatárskej lúke, kde si ihneď spomenieme na povesť o Sitne. Pretože práve tu si zrejme rozložili svoj tábor obliehatelia hradu.
Hrádza jazera Počúvadlo. Tadiaľto sa nám bežalo naozaj krásne.
Výstup lesom. Na Sitno pôjdete od Počúvadla väčšinu času lesom.
Prameň. Prameň pod Sitnom je priamo na zelenej značke. Tu sa zároveň zmierňuje prvé strmšie stúpanie.
Tatárska lúka. Z nej už dobre vidno neďaleký vrchol Sitna.
Záver výstupu z Tatárskej lúky
Chodník k Tatárskej lúke vedie viacmenej po vrstevnici a je to relatívne príjemná a oddychová pasáž. Z lúky samotnej už sa ponúkajú prvé výhľady na vrchol a bralá Sitna. K výhodám trasy patrí práve fakt, že sa mení charakter okolia. Preto ak pôjdete s deťmi, stále ich má čo zaujať. Na konci lúky sa nachádza smerovník, kde zmeníme značku na modrú a začíname výraznejšie stúpať po sústave schodísk, ktoré sa kľukatia pomedzi pozoruhodné andezitové steny. I znudené deti, tak znovu môže zaujať zmena charakteru trasy. Na skalách si všimneme nápis informujúci o podmienkach lezenia v tejto oblasti. Ide najmä o časové obmedzenia. Liezť na Sitne, na zaujímavo vlnkovitej, tmavej skale môže byť pekným zážitkom. Skaly sú okrem toho celkom rýchlo dostupné. Lezenie na Sitne by však bolo témou na samostatný článok.
Po prekonaní viacerých schodísk, ktorých jednotlivé schodíky sú odstupňované tak, že ich zvládnu prejsť i deti, sa konečne dostávame k prvému poriadnemu výhľadu. Ten sa nachádza napravo od výstupového chodníka, kúsok pod vrcholovou lúkou. Ide o plochý vrchol skalísk, ktoré sme práve prešli za pomoci sústavy spomínaných schodísk. Na skaly sa dá príjemne posadiť a užiť si ďaleké výhľady smerom k Banskej Štiavnici. Pohľad v smere k samotnému vrcholu Sitna je ale stadiaľto zarastený stromami. Výhľad je tak možný približne na tri štvrtiny okolitého horizontu. Aj to však stačí na bohaté dojmy z výstupu. Na skalískách si ale počínajte opatrne, nie je to najvhodnejšie miesto, kde púšťať deti. Ľahko by mohli spadnúť strmou stenou dolu, pretože okraj skál nie je nijako zabezpečený.
Na jednej zo skál je upevnený jednoduchý zlaňovací bod, zrejme slúžiaci lezcom. Ten však tiež nie je metodicky ideálne vyhotovený. Neodporúčali by sme z neho zlaňovať. Po dostatočnom kochaní sa z vrcholkov prvých skál, zostáva už len preskúmať samotný vŕšok legendárneho Sitna. Je to naň už len zopár desiatok metrov...
Tatárska lúka. - spätný pohľad. Z lesa na obzore sme pred chvíľou vyšli.
Odkazy na Chatu A. Kmeťa. Tu si môžete prečítať, čo vás na chate očakáva, ak k nej vystúpite.
Skaly Sitna. Vrchol Sitna je tvorený vežičkami zo sopečných hornín.
Na skalách tesne pod vrcholom Sitna. Z týchto skál bol asi najkrajší výhľad. Tá železná pomôcka slúžila zrejme lezcom na zlaňovanie.
Zhrnutie trasy z Počúvadlianskeho jazera
Na pešo s deťmi by sa túra mala dať zvládnuť do dvoch hodín. Zdatnejší turisti by nemali mať problém vybehnúť na vrchol od plateného parkoviska za čas mierne nad hodinu. Čiže v prípade výstupu na Sitno uvedenou trasou ide skôr o príjemnú prechádzku vhodnú povedzme na pekné poobedie. Podstúpite pri ňom výstup približne 300 výškových metrov na krátkej, ani nie trojkilometrovej trase.
Nám posledný výbeh poklusom na Sitno od jazera trval približne pol hodinku. Naozaj sme nemali pocit, akoby sme vyšli na tisícmetrový vrchol, ale oveľa nižšiu horu. Samozrejme celkové prevýšenie bolo len 324m a dĺžka trasy približne tri kilometre.
Technicky je trasa nenáročná. Tesne pod vrcholom sú pasáže so schodmi, takže to je azda jediné miesto, kde zvýšte pozornosť, pokiaľ ste s deťmi. Tu musíme ešte podotknúť, že počas zimy, keď je námraza, na schodoch sa veľmi šmýka. Takže to chce trocha kumštu, aby ste neskončili na zadku. Celkovo však možno skonštatovať, že Sitno z jazera Počúvadlo, predstavuje ľahko dostupnú tisícovku vhodnú na rodinné výlety.
Sústava schodísk. Schody k vrcholu Sitna nie sú príliš namáhavé. Zvládne ich aj dieťa.
Na Sitne
Vrchol Sitna tvorí trávnatá lúka, ktorej dominuje drevená stavba štvorcového pôdorysu - v súčasnosti slúži ako bufet. Okrem toho sa na južnom okraji lúky nachádza Chata A. Kmeťa, o ktorej sme vopred netušili. Takisto sme si z dôvodu nedostatočnej prípravy neuvedomili, že na Sitne je možné navštíviť i zvyšky hradu. Tie sa však nachádzajú ďalej pod vrcholom na modrej značke. Žiaľ na podrobnejší prieskum okolia nám pri poslednej návšteve nezostával čas.
Chata A. Kmeťa je stredne veľkou obdĺžnikovou stavbou so šikmou strechou. Poskytuje jednoduchšie ubytovanie a stravovacie služby, tie sme však nevyskúšali. Chata by mala mať v ponuke klasiku - pivo, guľáš a kapustnicu. Aspoň tak sa písalo na jednej tabuľke odkazujúcej na výstupovej trase práve na túto chatu.
V bufete bolo možné sa takisto občerstviť. Na nedávnom rýchlo-výlete sme však gastronómiu tunajších prevádzok nemali čas testovať. Pred tým sme si tu kúpili vždy len nejakú drobnosť v podobe horalky, či pitia. V bufete to ale vyzerá celkom prívetivo a sympaticky. Priamo od jeho dverí sa ponúkal výhľad ďaleko do okolitej krajiny. V objekte bufetu sa nachádza čosi ako miniexpozícia ohľadne tunajšej prírody a podobne. Interiér pôsobil akoby nedávno zrekonštruovaný. Chata i bufet sú postavené tesne pri sebe.
Vcelku milé spomienky máme na správcov bufetu, keď nás v dávnejšom čase, keď sa blížil koniec roka, zviezli autom z Počúvadlianskeho Jazera do Banskej Štiavnice. Pôvodne sme chceli ísť na autobus, no bola dosť zima a tak sa nám ponúkli, že nás vezmú. Bolo to od nich veľmi šľachetné :)
Okrem chaty a bufetu sa na vrcholovej lúčke Sitna nachádza výrazný vysielač, dobre viditeľný už z Tatárskej lúky. Dnes tu boli rozmiestnené i antény rádioamatérov. Na lúke je situovaný i väčší drevený kríž, priamo pod bufetom a nájdete tu i viacero možností, kde sa zložiť a v pohode si posedieť. Pod bufetom si istotne všimnete i pamätnú tabuľu venovanú Ladislavovi Exnárovi - zakladateľovi partizánskej skupiny Sitno, ktorý ,,Bojoval a zomrel za našu slobodu".
Od vysielača sa otvárajú výhľady na kraj v okolí Levíc. Pri spomínanom kríži rastie výrazný osamotený strom. Na vrchole je teda situovaných mnoho zaujímavých objektov. Iste sa zabavíte, kým si ich všetky pozriete. Škoda že, počas našich minulých výletov sme boli vždy limitovaní časom a preto sme vrchol Sitna a jeho okolie prešli len na rýchlo. Istotne sa sem ale vrátime, pretože Sitno a jeho okolie je kraj nabitý atraktivitami a rozhodne stojí za návštevu v rôznych ročných obdobiach.
Ešte by sme chceli pripomenúť, že Sitno samo o sebe nie je úplne výhľadový vrchol s ikonickými 360 stupňovými výhľadmi. Ak chcete zažiť nejaké výhľady, choďte do bufetu, kde si výhľady užijete z vyhliadky. Tá je na druhom poschodí, kam sa dostanete po schodoch (za dobrovoľný príspevok). Vo výhľade ale čiastočne zavadzajú stromy. Nám sa však najviac páčila vyhliadka zo skaly, ktorá je pár minút pešo od vrchola. Ak ste sem išli od Počúvadlianskeho jazera, pravdepodobne ste šli okolo. Z tohto miesta zažijete polkruhový výhľad smerom na Banskú Štiavnicu a šíre okolie.
Výhľad na sever. Zo skál asi minútu pod vrcholom Sitna sa vyplatí chvíľku posedieť.
Na vrchole Sitna. Je tu pekne. Výhľad žiaľ blokujú stromy.
Hlavné objekty na vrchole Sitna. Je ich viacero - kríž, osamelý strom, Chata A. Kmeťa, či bufet v stavbe štvorcového pôdorysu vzadu.
Bufet na Sitne. V tejto stavbe sme objavili vcelku sympatický bufet a menšiu expozíciu.
Interiér bufetu na Sitne. Zdá sa, že vnútro bufetu, bolo nedávno zrekonštruované a pribudla i malá expozícia.
Chata A. Kmeťa. Táto chata ponúka občerstvenie i nocľah. Dlho však bola nefunkčná.
Povesť o Sitne
K legendám viažucim sa k Sitnu zaiste patrí povesť o dlhom obliehaní tunajšieho hradiska Tatármi, ktorí patrili k Tureckej armáde. V tých časoch čoraz zúfalejší obrancovia hradu prišli so šikovným nápadom, ako dobyvateľov zmiasť a zachrániť sa. Tí sa totiž pokúšali obrancov dlhodobým obkľúčením vyhladovať. Z posledných zásob potravín upiekli obrancovia obrovský koláč, ktorý zhodili z hradieb k nepriateľom. Spolu s koláčom poslali i správu, že takéto pokrmy budú jesť ešte mnoho ďalších rokov. Krátko na to Tatári pochopili, že nemá zmysel viac čakať, kým hrad padne. Sklamane odtiahli a umní obrancovia boli zachránení.
Čo si pozrieť v okolí Sitna?
- Banská Štiavnica - prekrásne historické mesto, s bohatou banskou minulosťou
- Banské múzeum v prírode – nájdete ho na konci Banskej Štiavnice. Robia sa tu prehliadky baní a tiež sa niečo dozviete o baníctve v tomto regióne.
- Banskoštiavnická kalvária – azda jedna z najznámejších kalvárií na Slovensku
- Richňavské jazero - jazero slúžiace ako ďalšia tunajšia oblasť rekreácie
- Vyhne - navštívte vodný raj, Vyhniansky travertín a Kamenné more
- Sklené Teplice - kúpeľné mestečko s termálnymi kúpeľmi
- Štiavnické bane – navštíviť tu môžete napríklad miestne jazerá - tajchy
- Buchlov - nie príliš vzdialená, a málo známa tisícovka, ktorá rozhodne stojí za návštevu
- Obce Ostrý Grúň a Kľak - nájdete ich na sever od Žarnovice, počas vojny boli vypálené nacistami
- Salamandra resort - populárne lyžiarske stredisko nad Banskou Štiavnicou
- Kaštieľ vo Svätom Antone – pekný poľovnícky kaštieľ s múzeom a parkom
Výhľad na východ. Časť výhľadu, zväčša na juh a západ je obmedzená stromami.
