Prameň Hrona predstavuje drobnú, no pritom milú a najmä ľahko dostupnú atraktivitu, ktorú nájdeme na úpätí Kráľovej Hole, neďaleko Telgártu. Keďže sa jedná o druhú najdlhšiu slovenskú rieku, môžeme návštevu prameňa Hrona považovať aj za akýsi národne orientovaný počin - prísť sa sem pozrieť aspoň raz v živote, podobne ako napríklad vyjsť na Kriváň! Nuž a pre tých, čo slovenské prírodné symboly neriešia, miesto odporúčame aspoň ako príjemnú medzizastávku popri ceste :).

Ťažko popísať zostup z Bystrej. Najlepšie bude absolvovať ho a naplno si vychutnať nádheru, ktorú ponúka. Z najvyššieho vrcholu Západných Tatier môžete zísť po žltej značke k Bystrým plesám a Anitinmu očku. Práve tu si môžete vychutnať jedinečné výhľady na Kriváň, ale aj Podtatranskú kotlinu. Veľmi pôsobivé sú i pohľady na Nižnú Bystrú 2163m, ktorá nie je turisticky prístupná.

Pohľad na Zbojnícku chatu poteší vždy. Najmä po prekonaní stúpania Veľkou Studenou dolinou, alebo od sedla Prielom, či Priečneho sedla. Svoje by o tom vedeli rozprávať najmä nosiči, ktorý chatu zásobujú. Chata vás privíta a ubytuje celoročne. Môžete sa nechať rozmaznať na horské pomery širokou ponukou jedál a nápojov.

Zobor vysoký len 587m poskytuje vskutku nekonečné výhľady. Nečudo, že sa stal miestom, kde bolo v dávnych dobách založené slovanské hradisko. Jeho obyvatelia mali dokonalý prehľad o dianí v krajine pod ich nohami. Boli tu doslova nad vecou.

Jedna z najkrajších a najexponovanejších značených túr vo Vysokých Tatrách je rozhodne trasa do sedla Prielom. Môžete sa sem vydať z Poľského hrebeňa, alebo z opačnej strany z Veľkej Studenej doliny. Sedlo sa nachádza medzi Divoou vežou a Východnou Vysokou.

Ak si vo Vysokých Tatrách privstanete, nájdete ich i počas sezóny takmer ľudoprázdne. Skorý  ranný nástup Bielovodskou dolinou nám umožnil vychutnať si pekný východ slnka v Litvorovej doline. Naľavo sa k nebu týči masív Hrubej veže. V miestach na horizonte nás čakalo Litvorové a Zamrznuté pleso s hladinou ako zrkadlo. Videli sme v nich našu únavu, ale i radosť z výstupu.

Sad Janka Kráľa patrí k tomu najcennejšiemu, čo Bratislava má. Park je plný nádherných stromov v kombinácii s prvkami socialistickej architektúry, čo je tak trochu kontrastné. Ponúka kus pekného prírodného prostredia uprostred betónovej džungle hlavného mesta pre vaše športové radovánky. Nájdete tu veľké trávnaté plochy, ale aj príjemné chodníčky na beh.

Tento cukríkovo pôsobiaci zámok patrí ku slovenskej klasike, ktorú musíte aspoň raz navštíviť. Ide o masovo navštevovanú lokalitu so všetkým nepríjemným, čo k tomu patrí, vrátane rôznych druhov nevkusu. Napriek tomu sú zámok i jeho okolie jedinečnými. Doslova rozprávkovo pôsobiaca stavba s okolitými romantickými zákutiami je hodná návštevy i na viac dní. „Na otočku“ je tu toho k videniu až príliš. Preto je lepšie prísť aspoň na dva dni a pozrieť si i priľahlú ZOO a v lete vyskúšať i kúpalisko.

Nie tak dávno, ešte pred takmer sedemdesiatimi rokmi obývali územie dnešného poľsko-slovenského pohraničia prevažne Bojkovia a Lemkovia – dve etnografické skupiny ruských goralov, ktoré mali spoločné korene a pochádzali z valaskej pastierskej komunity. Mnohé pomiatky po týchto etnikách sa nachádzajú v skanzenoch a vďaka aktivitám organizácií a inštitúcií, ktorých cieľom je snaha o obnovu tradícií, ako napríklad značka Carpathia, môžeme dnes kráčať po ich stopách. Spoznávanie dávnych kultúr a národností prináša možnosť uvedomiť si, ako kedysi vyzeral život, ktorého stopy, hoci ojedinelé, treba považovať za obrovskú hodnotu.

Popradské pleso je jednou z top atraktivít Vysokých Tatier. Ak sa budete driapať na Ostrvu, čo je vrchol ležiaci priamo nad plesom, po ceste sa vám naskytne nepreberné množstvo výhľadov na túto tatranskú oázu. S pribúdajúcou, resp. klesajúcou nadmorskou výškou sa vám budú výhľady na Popradské pleso meniť a tak si tu isto nájdete ten správny „fotograficý uhol“

Ostré štíty vo Vysokých Tatrách pri pohľade zo Sedielka dokonale vystihujú svoj názov. Monumentálne, málo známe pohľady sú doslova dychberúce. Tu sa budete cítiť naozaj nepatrní. Niet divu, že výstup na Ostrý štít bol dlho považovaný za nemožný. Výstup sa podaril v roku 1902 Karolovi Englishovi a jeho matke Antonii.

Takýto terén vedie k vrcholu Skalky v Nízkych Tatrách. Kopec leží mimo hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a preto poskytuje výborné výhľady na jeho veľkú časť. Túra na tento vrch je možná z viacerých smerov, pričom všetky trasy sú niečím zaujímavé. Skalka je vhodným cieľom na samostatný vysokohorský výlet. Výstup je pekným zážitkom.

Na potulkách v oblasti Kvetnice - čo je taká mini-rekreačná oblasť pri Poprade, sme sa ocitli neďaleko vrcholu Krížová. Z miesta bolo nádherne vidieť na miestny kameňolom a vrchol Zámčisko. Na Zámčisko sme sa neskôr zo zvedavosti aj vybrali. Dokonca sme na ňom strávili aj Silvestra a pozorovali ohňostroje nad Popradom a Vysokými Tatrami.

Výlet na zvyšky hradu Biely Kameň je príjemným objavovaním histórie. Je to krátka prechádzka zo Svätého Jura a my sme ju zvládli dokonca s kočíkom. Ten musí mať ale kolesá vhodné do lesného terénu. K hradu sa dostanete po turistickej značke a až na pár mierne strmých úsekov je cesta v pohode.

Na prvý pohľad môže byť vonku škaredo, to však vôbec neznamená, že tak bude aj v lese. Špeciálne malokarpatské lesy sú povestné priam rozprávkovou hmlou. Akoby z nej na vás pozerali bludičky. Takáto prechádzka dokáže byť na prekvapenie veľmi povznášajúca. Napríklad na jeseň, keď sa zdá, že lesy sú nudné a šedivé. V hmle staré buky pôsobia ako živé bytosti. V hmle precítite pobyt v lese oveľa intenzívnejšie.

Zadný Šíp (1142,7m) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?

Jedným z najznámejších útočísk na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier je Kamenná chata pod Chopkom (1985m). Chata v súčasnosti ponúka pomerne komfortné ubytovanie a tak si môžete i v dvetisícmetrovej výške dopriať teplú sprchu. Kúsok nad chatou sa týči vrchol Chopka. Je to z nej hore doslova na skok.

Záverečné metre k vrcholu Kráľovej hole vedú charakteristickým hôľnym terénom. Tieto horské lúky sú prekrásne. No častý vietor vás z nich rýchlo zaženie do provizórnej útulne v útrobách vysielača. Nocovať by ste tu však mali iba ak núdzovo. V útulni nie je personál, no je fajn vedieť o tejto možnosti úkrytu pred nepohodou.

Veľká Chochuľa 1753m a susedná Prašivá 1652m patria k vrchom, ktoré charakterizujú divokejšie časti Nízkych Tatier. Sú to azda tie najkrajšie kúty hlavného hrebeňa tohto pohoria. Keď sa sem konečne vyškriabete z Donovál, alebo iných obcí v podhorí, budete si môcť naplno vychutnať to najkrajšie, čo Nízke Tatry ponúkajú. Sú to najmä ďaleké výhľady a málo zasiahnutá príroda vo svojej rýdzej podobe.

Ak vo Vysokých Tatrách hľadáte divočinu, alebo nepreľudnené končiny, vyberte sa skoro ráno do Bielovodskej doliny. Ak obvykle nechodíte na miesta v Tatrách, kde nie je chata, možno by stálo za to aspoň raz to vyskúšať. Bielovodská dolina určite nesklame.

Príjemný zážitok predstavuje ponevieranie sa na podvečer v oblasti Popradského plesa. Oproti rušnému dňu sa miesto s pribúdajúcimi hodinami vyprázdňuje. Ľudí je pomenej, priestoru na dýchanie viacej. Až práve vtedy si človek uvedomí, aké je Popradské pleso pokojné miesto uprostred Vysokých Tatier.

O týchto stromoch asi počul máloktorý turista. Aj my sme na ne natrafili celkom náhodou. Nachádzajú sa pri ceste medzi obcami Unín a Radimov. Je to veľmi príjemné miesto na krátku prestávku. Sú z neho výhľady na kopaničiarsku krajinu. Staré stromy sú veľmi pekné. Lipiek je tu viacero. Vyznačujú sa rôznym vekom a ukrývajú náboženský symbol v podobe božej muky.

Zaujímavý výhľad smerom na Spišsko-gemerský kras, Hornádsku kotlinu, ale i Nízke Tatry núka vyhliadka v južnej časti Kvetnice. Ide o oblasť Hranovníckej Dubiny, nad Horárňou, cez ktorú prechádza žltá turistická značka. Miesto je súčasťou južného svahu Kozích Chrbtov – nie príliš známeho slovenského pohoria. Nájdete tu i menšie posedenie.

Tak tento pohľad stojí naozaj za to šliapanie Račkovou s Gáborovou dolinou až do Bystrého sedla. Len je potrebné vystihnúť počasie. Potom je už túra na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú pravou lahôdkou. Bystrú na tejto fotke nevidno, pozeráme sa totiž z jej svahu.

Jednou z najzaujímavejších vecí, ktorú môžete ako vysokohorský turista v Tatrách podniknúť, je vystúpiť do Prielomu. Je to už celkom exponovaná túra, stále však zabezpečená technickými pomôckami ako sú železné kramle a reťaze. Výstup to značne uľahčuje, no stále sa treba mať na pozore pred padajúcimi kameňmi, alebo klzkou skalou po daždi.

Riečka Krupá spolu s Hincovym potokom predstavuje zdrojnicu rieky Poprad. Má dĺžku približne 2,1km. Krupá vyteká z Popradského plesa v jeho južnej časti a následne tečie južným smerom, okolo miestneho symbolického cintorína. V mieste kde vyteká z Popradského plesa tu bol cez ňu vybudovaný malý drevený most. Z toho miesta bola spravená práve táto fotografia.

Pohľad na parkovisko pod Starým mostom, spolu s klasickými bratislavskými dominantami, v podobe Bratislavského hradu a mosta SNP s ikonickým UFOm. To všetko okorenené teplými lúčmi zapadajúceho slnka. Nuž, aj takéto momentky môžete zažiť pokiaľ sa v správny čas vydáte na Starý most.

Skorý jarný pohľad na hrebene Nízkych Tatier sa nám naskytol z bočného vrcholu Bôr 1888m. Práve takéto kopce umožňujú vychutnať si populárne slovenské pohoria z iného pohľadu. Hrebeňom Bôru vedie žltá značka, ktorá sa z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier odpája na Poľane. Je to neďaleko Chopka a Derešov.

Hrad Biely Kameň nájdete nad Svätým Jurom. Presnejšie jeho zbytky. Výlet k tejto malokarpatskej zrúcanine nie je príliš náročný. Zo spomínanej obce je to naozaj na skok. Miestami je výstup strmší, ale nie je to nič extrémne náročné. Hrad prebehol menšou konzerváciou a tak je pohyb v blízkosti jeho múrov o niečo bezpešnejší.

Kvetnica je príjemná oddychová lokalita, nachádzajúca sa pár kilometrov južným smerom od Popradu. V minulosti sa tu liečili respiračné choroby. Jednou zo zaujímavostí, ktoré nájdete v miestnom parku, je jazierko. To si hneď všimnete, keď sem prídete od hlavnej cesty.

Tento drevený kostolík v obci Jalová sme navštívili počas našich potuliek krajným východom Slovenska. Chrám bol bohužiaľ zavretý. Pokiaľ chcete ísť dnu, je potrebné kontaktovať správcu. Chrám je neveľký, keď sme prichádzali do obce, ani sme si ho nevšimli. Koniec koncov, je aj tak trocha skrytý – dostanete sa k nemu cez plot, na ktorom je našťastie značenie so smerom ku kostolu.

Priečne sedlo 2352m patrí k najväčším magentom pre pokročilejších turistov vo Vysokých Tatrách. Výstup doň od Téryho chaty je predstavuje exponovaný terén, ktorý nie je vhodný pre každého. Neraz sa tu prekvapení návštevníci doslova zaseknú a nevedia sa hnúť ani hore ani dole.

Okolo kaplnky sv. Urbana sme prechádzali počas nášho výletu z Koválova na rozhľadňu Lipky, pri Uníne. Kaplnka leží severne nad obcou, smerom do bažantnice. V kaplnke sa nachádza kovový kríž s reliéfom Krista a Panny Márie pod krížom. Pred kaplnkou sú dve lavičky na rozjímanie. Neďaleko sa dá odparkovať i auto.

Pomenej navštevované pohorie Žiar ponúka i takéto pekné výhľady z vrcholu Vyšehrad (829m). Výhoda tohto kopca je v tom, že ho možno odporučiť ako tip na krátku prechádzku s krásnym zakončeným v podobe ďalekých pohľadov na okolie. Keď prechádzate autom z oblasti hornej Nitry smerom na Turiec, zastavte na chvíľku vo Vyšehradskom sedle a vyberte sa na Vyšehrad.

Hincov potok je vysokotatranský, dravý potok, pretekajúci Mangusovskou dolinou. Jeho začiatok môžeme hľadať v oblasti Hincových plies. Spolu s riečkou Krupá neskôr tvorí rieku Poprad. Pokiaľ sa budete prechádzať Mengusovskou dolinou, isto na neho narazíte. Nám napríklad skrížil cestu počas výletu na Ostrvu.

Jednou zo zaujímavostí, na ktoré narazíte v Sade Janka Kráľa je Františkánska veža.  Jej história siaha až do 15. storočia, keď táto gotická veža bola pôvodne súčasťou františkánskeho kostola. Jej autorom je Michael Chnab. Kvôli jej poškodeniu zemetrasením, musela byť jej horná časť v roku 1897 nahradená. Nahradená bola neogotickou nadstavbou podľa projektu architekta Friedricha Schuleka. Pôvodné zbytky veže boli následne prevezené práve do Sadu Janka Kráľa.

Dračí hrádok nad Borinkou v Malých Karpatoch je skôr ideálnym tipom na výlet za zaujímavosťami. Ruina, menej známa aj ako Hadí hrad, neponúka žiadne výhľady ani monumentálne zvyšky hradieb a opevnení. Zaujme skôr čarom jej objavovania, ktoré tu nepochybne je. Ide o krátku túru z obce Borinka. No mali by ju zvládnuť i trochu väčšie deti.

Rozhľadňa Lipky, nachádzajúca sa neďaleko Unína nám z nejakého dôvodu učarovala. Napriek tomu, že neleží uprostred hôr a povedzme nemá až také svetoborné výhľady, ako keď stojíte niekde na Lomnickom Štíte, vždy má čo ponúknuť. Napríklad aj takému fotografovi.

Krátka, približne hodinová túra zo Štrbského plesa na Popradské pleso vás prevedie viacerými zaujímavými zákutiami. Jedným z nich je tento fotogenický chodník, z ktorého sú navyše aj pekné polkruhové výhľady na okolitú tatranskú krajinu. Boli sme tu začiatkom jesene a niektoré listnaté stromy už začínali chytať jesenné farby.

Karloveské rameno tvorí akúsi rekreačnú oázu v Karlovej vsi, ako stvorenú na prechádzky, cyklistiku, člnkovanie, či skočenie na pohár piva :). Táto, medzi ľuďmi populárna lokalita samozrejme priťahuje aj rôznych developerov. Postupne na brehu ramena začali vyrastať obytné budovy. Fotografia vystihuje práve počiatky druhej fázy výstavby. Počas tej prvej sa postavili tie budovy vľavo.

Račkova dolina na južnej strane Západných Tatier je vhodným štartom na výstupy k hlavnému hrebeňu tohto divokého horstva. Dostanete sa ňou na Klin 2173m, ale aj na najvyšší vrch týchto hôr - Bystrú 2248m.

Sad Janka Kráľa je bezpochyby najnavštevovanejší park v Bratislave. Koniec koncov, veľa ich Bratislava ani nemá :). Dá sa tu robiť množstvo vecí – od športu, cez prechádzky až po piknikovanie. Park je však sám o sebe aj fotogenický a to najmä na jeseň.

Takúto dramatickú momentku sme mali možnosť zažiť, keď sme sa vracali z výletu z rozhľadne Lipky do Koválova. Obec sa nachádza neďaleko Senice, pri Smrdákoch. Mimochodom, na obzore sú 3 srnky a jeden lietajúci dravec sediaci na konári.

Výlet z Kvetnice pri Poprade smerom na Krížovú, predstavuje nenáročnú turistiku vhodnú pre celú rodinu. Bola tu vybudovaná krížová cesta a náučný chodník, smerujúci k vrcholu. Lokalitu sme navštívili počas zimy, na prelome rokov 2017 a 2018. Po ceste sa nám naskytol takýto nádherný pohľad na presvitajúce svetlo pomedzi smrekové stromy. Napriek tomu, že bol víkend, príliš turistov sme tu nestretli. Za celý deň možno 4-5 skupiniek.

Zimný štadión v Dúbravke patrí k hlavným pilierom zimných radovánok v Bratislave. Nachádza sa na Harmincovej 3211/2 v Dúbravke. Tento zimák je počas zimného obdobia skutočne vyťažený, rovnako ako všetky ľadové plochy v Bratislave. Ponúka možnosť prenajatia ľadovej plochy pre tréningy, či zápasy hokejistov, no stále sa nájde voľné okno i na verejné korčuľovanie. Práve o ňom by sme radi napísali viac informácii v nasledovnom texte.

Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.

Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.

Vystúpiť na najvyšší vrch Západných Tatier sa rozhodne vyplatí. Čo poviete? Už len kvôli tomuto málo známemu výhľadu na Vysoké Tatry a špeciálne Kriváň. Okrem toho si na tomto vrchole s vysokou pravdepodobnosťou vychutnáte pokoj. Pohorie Západných Tatier je pomerne málo navštevovaným.

Sitno 1009 sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov. Je to dobrý vyhliadkový vrchol, hoci miestami sú výhľady prerušené lesným porastom. Najviac sa nám páčilo toto miesto na skalách kúsok pod vrcholom. Vybehli sme si sem od jazera Počúvadlo po zelenej značke zhruba za polhodinku.

Ostrý vrch (255m) je na slovenské pomery nevysoký kopec, týčiaci sa nad južnou časťou mestečka Gbely. Na ňom je vybudovaný drevený prístrešok, ktorý sa priam ponúka k bližšiemu preskúmaniu. Lákadlom je tiež fakt, že prístrešok sa nachádza na druhom najvyššom bode v okolí mesta a preto sľubuje možnosť dobrých a neopozeraných výhľadov.