Vlkolínec (721 m n. m.) je menšia osada v Ružomberku, ktorá sa nachádza južne od mesta. Je zároveň jeho miestnou časťou. Osada je navyše situovaná v severovýchodnej časti Veľkej Fatry, vo veľmi malebnom prostredí priamo pod vrchom Sidorovo 1102 m n. m.), čo nádherne dotvára celkovú atmosféru miesta.
Typické dreveničky vo Vlkolínci.
Vlkolínec patrí k najviac zachovalým pôvodným horským sídlam na Slovensku. Predstavuje unikátny príklad tradičnej ľudovej architektúry. V tomto prípade je reprezentovaný predovšetkým jedinečnými drevenicami, ktoré dokonale zapadajú do úžasného prírodného prostredia v okolí.
Návšteva Vlkolínca je ideálnym typom na výlet pre všetkých od rodín s deťmi až po seniorov. Miesto je totiž dobre prístupné a skutočne pútavé. Určite ho ocenia i vášniví fotografi, ktorí tu istotne nájdu mnoho podnetných scenérií. Nečudo že táto obec je častým námetom fotografií v kalendároch Slovenska. Vlkolínec môže byť veľmi zaujímavým cieľom i pre cykloturistov a motorkárov.
Ako sa dostať do osady a kde zaparkovať?
Vlkolínec sa nachádza v dobre dostupnej oblasti neďaleko Ružomberka, do ktorého jazdia rýchliky a vedie ním hlavný cestný ťah naprieč Slovenskom. Z Ružomberka sa do Vlkolínca dostanete autobusom SAD, alebo MHD. Názov zastávky je Biely Potok, Ústie Trlenskej doliny.
Zo zastávky môžete vyjsť asi 200 výškových metrov až do Vlkolínca po trase Náučného chodníka Vlkolínec. je to bezmála 3 km dlhý pochod. Autom, alebo motorkou je možné dopraviť sa takisto Trlenskou dolinou až na parkovisko pred vstupom do Vlkolínca. Priamo do osady je vjazd autám zakázaný.
Okrem toho existuje veľa ďalších prístupových možností pre cykloturistov a peších turistov. Ani zo samotného Ružomberka to nie je ďaleko napešo. V tomto prípade existuje viacero variantov. Ružomberok je pritom vzdialený cca. 6 km. Ak vám nevadí nejaké to šliapanie, pešia túra tunajšími horami je peknou možnosťou ako sa dostať do Vlkolínca.
V osade
Vlkolínec je vybudovaný z charakteristických dreveníc, postavených z hrubých drevených trámov. Základy jednotlivých obydlí predstavuje kameň. Strechy sú pokryté šindľom. Drevenice sa vyznačujú autentickou vonkajšou farebnosťou.
Väčšina tunajších domov pochádza z 19. storočia, no ich pôvodnú formu a usporiadanie sa podarilo zachovať bez výraznejších zásahov. Medzi najznámejšie objekty Vlkolínca patrí napríklad zrubová zvonica z roku 1770, studňa s rumpálom a múzejný dom, ktorý slúži ako ukážka tradičného spôsobu života v tejto oblasti.
Vlkolínec je od roku 1977 vedený ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný dokonca do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čo presvedčivo podčiarkuje jeho historickú hodnotu. V súčasnosti je trvalo obývaný len malým počtom obyvateľov, no počas roka je navštevovaný veľkým množstvom turistov.
My sme mali možnosť stráviť tu Silvestra počas rozprávkovej zimy, čo bolo pamätným zážitkom. Táto podhorská dedinka bola pod návalom snehu ako vystrihnutá z rozprávky. Zistili sme, že v taký čas sú tu perfektné podmienky na bežkovanie, ale aj lyžovanie v lyžiarskom sredisku na blízkom Malinom brde. Okrem toho môžeme odporučiť i výstup na vrchol Sidorovo, z ktorého sú nádherné výhľady (UNESCO chránený výhľad) na širokú oblasť okolo Vlkolínca.
Parkovanie pri vstupe do Vlkolínca.
Vo Vlkolínci natrafíte na múzeum i predajňu suvenírov.
Roľnícky dom a dvor Vlkolínec je jedným z desiatich expozičných objektov v správe Liptovského múzea.
Farma vo Vlkolínci.
Prechádzka Vlkolíncom. Miestom križuje viacero turistických a cyklistických trás.
Drevená zrubová zvonica je jednou z dominánt Vlkolínca
Pohľad na Vlkolínec a vrch Sidorovo z Horného diela.
Návštevnícke centrum Dom UNESCO Vlkolínec. V jeho priestoroch sa nachádzajú výstavné miestnosti.
Náročnosť a vybavenie na túru
Ak by ste sa vybrali do Vlkolínca inak ako autom, pripravte si bežnú turistickú výbavu. Tunajšie terény smerom na Vlkolínec nie sú technicky príliš obtiažne, no predsalen budete prechádzať časťou horského celku Veľkej Fatry, takže sa pripravte aj na nejaké tie výkyvy počasia.
Obec je však situovaná v blízkosti civilizácie, takže ak by ste sa podujali na túru napríklad z Ružomberka, postačia len nevyhnutné zásoby poživne. Počas hlavnej sezóny by sa malo dať občerstviť i v samotnom Vlkolínci. Z výbavy nezabudnite najmä na fototechniku, pretože tu je naozaj čo fotografovať.
Ak by ste sa rozhodli vyšľiapať z Vlkolínca na Sidorovo, počítajte s pomerne výrazným stúpaním a o čosi náročnejším terénom, najmä za zhoršeného počasia. V zime určite odporúčame paličky a návleky s hrotmi.