O týchto stromoch asi počul máloktorý turista. Aj my sme na ne natrafili celkom náhodou. Nachádzajú sa pri ceste medzi obcami Unín a Radimov. Je to veľmi príjemné miesto na krátku prestávku. Sú z neho výhľady na kopaničiarsku krajinu. Staré stromy sú veľmi pekné. Lipiek je tu viacero. Vyznačujú sa rôznym vekom a ukrývajú náboženský symbol v podobe božej muky.

Zaujímavý výhľad smerom na Spišsko-gemerský kras, Hornádsku kotlinu, ale i Nízke Tatry núka vyhliadka v južnej časti Kvetnice. Ide o oblasť Hranovníckej Dubiny, nad Horárňou, cez ktorú prechádza žltá turistická značka. Miesto je súčasťou južného svahu Kozích Chrbtov – nie príliš známeho slovenského pohoria. Nájdete tu i menšie posedenie.

Tak tento pohľad stojí naozaj za to šliapanie Račkovou s Gáborovou dolinou až do Bystrého sedla. Len je potrebné vystihnúť počasie. Potom je už túra na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú pravou lahôdkou. Bystrú na tejto fotke nevidno, pozeráme sa totiž z jej svahu.

Jednou z najzaujímavejších vecí, ktorú môžete ako vysokohorský turista v Tatrách podniknúť, je vystúpiť do Prielomu. Je to už celkom exponovaná túra, stále však zabezpečená technickými pomôckami ako sú železné kramle a reťaze. Výstup to značne uľahčuje, no stále sa treba mať na pozore pred padajúcimi kameňmi, alebo klzkou skalou po daždi.

Riečka Krupá spolu s Hincovym potokom predstavuje zdrojnicu rieky Poprad. Má dĺžku približne 2,1km. Krupá vyteká z Popradského plesa v jeho južnej časti a následne tečie južným smerom, okolo miestneho symbolického cintorína. V mieste kde vyteká z Popradského plesa tu bol cez ňu vybudovaný malý drevený most. Z toho miesta bola spravená práve táto fotografia.

Pohľad na parkovisko pod Starým mostom, spolu s klasickými bratislavskými dominantami, v podobe Bratislavského hradu a mosta SNP s ikonickým UFOm. To všetko okorenené teplými lúčmi zapadajúceho slnka. Nuž, aj takéto momentky môžete zažiť pokiaľ sa v správny čas vydáte na Starý most.

Skorý jarný pohľad na hrebene Nízkych Tatier sa nám naskytol z bočného vrcholu Bôr 1888m. Práve takéto kopce umožňujú vychutnať si populárne slovenské pohoria z iného pohľadu. Hrebeňom Bôru vedie žltá značka, ktorá sa z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier odpája na Poľane. Je to neďaleko Chopka a Derešov.

Hrad Biely Kameň nájdete nad Svätým Jurom. Presnejšie jeho zbytky. Výlet k tejto malokarpatskej zrúcanine nie je príliš náročný. Zo spomínanej obce je to naozaj na skok. Miestami je výstup strmší, ale nie je to nič extrémne náročné. Hrad prebehol menšou konzerváciou a tak je pohyb v blízkosti jeho múrov o niečo bezpešnejší.

Kvetnica je príjemná oddychová lokalita, nachádzajúca sa pár kilometrov južným smerom od Popradu. V minulosti sa tu liečili respiračné choroby. Jednou zo zaujímavostí, ktoré nájdete v miestnom parku, je jazierko. To si hneď všimnete, keď sem prídete od hlavnej cesty.

Tento drevený kostolík v obci Jalová sme navštívili počas našich potuliek krajným východom Slovenska. Chrám bol bohužiaľ zavretý. Pokiaľ chcete ísť dnu, je potrebné kontaktovať správcu. Chrám je neveľký, keď sme prichádzali do obce, ani sme si ho nevšimli. Koniec koncov, je aj tak trocha skrytý – dostanete sa k nemu cez plot, na ktorom je našťastie značenie so smerom ku kostolu.

Priečne sedlo 2352m patrí k najväčším magentom pre pokročilejších turistov vo Vysokých Tatrách. Výstup doň od Téryho chaty je predstavuje exponovaný terén, ktorý nie je vhodný pre každého. Neraz sa tu prekvapení návštevníci doslova zaseknú a nevedia sa hnúť ani hore ani dole.

Okolo kaplnky sv. Urbana sme prechádzali počas nášho výletu z Koválova na rozhľadňu Lipky, pri Uníne. Kaplnka leží severne nad obcou, smerom do bažantnice. V kaplnke sa nachádza kovový kríž s reliéfom Krista a Panny Márie pod krížom. Pred kaplnkou sú dve lavičky na rozjímanie. Neďaleko sa dá odparkovať i auto.

Pomenej navštevované pohorie Žiar ponúka i takéto pekné výhľady z vrcholu Vyšehrad (829m). Výhoda tohto kopca je v tom, že ho možno odporučiť ako tip na krátku prechádzku s krásnym zakončeným v podobe ďalekých pohľadov na okolie. Keď prechádzate autom z oblasti hornej Nitry smerom na Turiec, zastavte na chvíľku vo Vyšehradskom sedle a vyberte sa na Vyšehrad.

Hincov potok je vysokotatranský, dravý potok, pretekajúci Mangusovskou dolinou. Jeho začiatok môžeme hľadať v oblasti Hincových plies. Spolu s riečkou Krupá neskôr tvorí rieku Poprad. Pokiaľ sa budete prechádzať Mengusovskou dolinou, isto na neho narazíte. Nám napríklad skrížil cestu počas výletu na Ostrvu.

Jednou zo zaujímavostí, na ktoré narazíte v Sade Janka Kráľa je Františkánska veža.  Jej história siaha až do 15. storočia, keď táto gotická veža bola pôvodne súčasťou františkánskeho kostola. Jej autorom je Michael Chnab. Kvôli jej poškodeniu zemetrasením, musela byť jej horná časť v roku 1897 nahradená. Nahradená bola neogotickou nadstavbou podľa projektu architekta Friedricha Schuleka. Pôvodné zbytky veže boli následne prevezené práve do Sadu Janka Kráľa.

Dračí hrádok nad Borinkou v Malých Karpatoch je skôr ideálnym tipom na výlet za zaujímavosťami. Ruina, menej známa aj ako Hadí hrad, neponúka žiadne výhľady ani monumentálne zvyšky hradieb a opevnení. Zaujme skôr čarom jej objavovania, ktoré tu nepochybne je. Ide o krátku túru z obce Borinka. No mali by ju zvládnuť i trochu väčšie deti.

Rozhľadňa Lipky, nachádzajúca sa neďaleko Unína nám z nejakého dôvodu učarovala. Napriek tomu, že neleží uprostred hôr a povedzme nemá až také svetoborné výhľady, ako keď stojíte niekde na Lomnickom Štíte, vždy má čo ponúknuť. Napríklad aj takému fotografovi.

Krátka, približne hodinová túra zo Štrbského plesa na Popradské pleso vás prevedie viacerými zaujímavými zákutiami. Jedným z nich je tento fotogenický chodník, z ktorého sú navyše aj pekné polkruhové výhľady na okolitú tatranskú krajinu. Boli sme tu začiatkom jesene a niektoré listnaté stromy už začínali chytať jesenné farby.

Karloveské rameno tvorí akúsi rekreačnú oázu v Karlovej vsi, ako stvorenú na prechádzky, cyklistiku, člnkovanie, či skočenie na pohár piva :). Táto, medzi ľuďmi populárna lokalita samozrejme priťahuje aj rôznych developerov. Postupne na brehu ramena začali vyrastať obytné budovy. Fotografia vystihuje práve počiatky druhej fázy výstavby. Počas tej prvej sa postavili tie budovy vľavo.

Račkova dolina na južnej strane Západných Tatier je vhodným štartom na výstupy k hlavnému hrebeňu tohto divokého horstva. Dostanete sa ňou na Klin 2173m, ale aj na najvyšší vrch týchto hôr - Bystrú 2248m.

Sad Janka Kráľa je bezpochyby najnavštevovanejší park v Bratislave. Koniec koncov, veľa ich Bratislava ani nemá :). Dá sa tu robiť množstvo vecí – od športu, cez prechádzky až po piknikovanie. Park je však sám o sebe aj fotogenický a to najmä na jeseň.

Takúto dramatickú momentku sme mali možnosť zažiť, keď sme sa vracali z výletu z rozhľadne Lipky do Koválova. Obec sa nachádza neďaleko Senice, pri Smrdákoch. Mimochodom, na obzore sú 3 srnky a jeden lietajúci dravec sediaci na konári.

Výlet z Kvetnice pri Poprade smerom na Krížovú, predstavuje nenáročnú turistiku vhodnú pre celú rodinu. Bola tu vybudovaná krížová cesta a náučný chodník, smerujúci k vrcholu. Lokalitu sme navštívili počas zimy, na prelome rokov 2017 a 2018. Po ceste sa nám naskytol takýto nádherný pohľad na presvitajúce svetlo pomedzi smrekové stromy. Napriek tomu, že bol víkend, príliš turistov sme tu nestretli. Za celý deň možno 4-5 skupiniek.

Zimný štadión v Dúbravke patrí k hlavným pilierom zimných radovánok v Bratislave. Nachádza sa na Harmincovej 3211/2 v Dúbravke. Tento zimák je počas zimného obdobia skutočne vyťažený, rovnako ako všetky ľadové plochy v Bratislave. Ponúka možnosť prenajatia ľadovej plochy pre tréningy, či zápasy hokejistov, no stále sa nájde voľné okno i na verejné korčuľovanie. Práve o ňom by sme radi napísali viac informácii v nasledovnom texte.

Hlavný hrebeň Považského Inovca patrí k menej populárnym slovenským hrebeňovkám. Predsa len je zalesnený a výhľady z neho sú len občasné. Pre obyvateľov západného Slovenska je však ľahko dostupný a tiahne sa vo výške okolo 800-1000m. Lákadlom Inovca môže byť najmä to, že ponúka pobyt v nepreľudnených horách, ktoré sa vďaka uvedenej nadmorskej výške hlavného hrebeňa výrazne vypínajú nad okolitú nížinu na Považí a Ponitrí.

Rozhľadňa Lipovec je približne 6 metrov vysoká stavba, zasadená do kopaničiarskeho kraja Myjavskej pahorkatiny. Rozhľadňa sa nachádza neďaleko obce Prietrž, konkrétne pri osade U Rehušov. V jej blízkom okolí nájdeme ďalšiu zaujímavosť v podobe Pamätníka SNP a priľahlého prístrešku.

Vystúpiť na najvyšší vrch Západných Tatier sa rozhodne vyplatí. Čo poviete? Už len kvôli tomuto málo známemu výhľadu na Vysoké Tatry a špeciálne Kriváň. Okrem toho si na tomto vrchole s vysokou pravdepodobnosťou vychutnáte pokoj. Pohorie Západných Tatier je pomerne málo navštevovaným.

Sitno 1009 sa nachádza v krásnom prostredí Štiavnických vrchov. Je to dobrý vyhliadkový vrchol, hoci miestami sú výhľady prerušené lesným porastom. Najviac sa nám páčilo toto miesto na skalách kúsok pod vrcholom. Vybehli sme si sem od jazera Počúvadlo po zelenej značke zhruba za polhodinku.

Ostrý vrch (255m) je na slovenské pomery nevysoký kopec, týčiaci sa nad južnou časťou mestečka Gbely. Na ňom je vybudovaný drevený prístrešok, ktorý sa priam ponúka k bližšiemu preskúmaniu. Lákadlom je tiež fakt, že prístrešok sa nachádza na druhom najvyššom bode v okolí mesta a preto sľubuje možnosť dobrých a neopozeraných výhľadov.

Ostrva (1984m) predstavuje jeden z nižších vrcholov Vysokých Tatier, ktorý ohraničuje juhovýchodnú stranu Popradského plesa. A hoc je vrchol Ostrvy nevysoký, je medzi turistami značne obľúbený. Je to vďaka jeho výbornej dostupnosti, relatívnej nenáročnosti a tak isto úžasným výhľadom do Mengusovskej doliny okolo Popradského plesa a na priľahlé kopce.

O Kolibe pod Klinom je dobré vedieť, ak sa chystáte na hrebeňovku Západných Tatier. Môže vám prísť veľmi vhod ako núdzový prístrešok. V tomto pohorí totiž priamo na hrebeni žiadnu horskú chatu nenájdete. Pod hrebeňom je viacero podobných útulní, ktoré v minulosti slúžili pastierom oviec.

Ďumbier je najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Táto fotografia bola vyhotovená počas ranného výstupu naň v rámci plnenia prechodu tzv. Koruny Liptova - hrebeňov hlavných pohorí, týčiacich sa nad týmto pekným regiónom Slovenska.

Tento vrchol je vysoký 1980m, no pri pohľade z diaľky pôsobí vyšší a celkom mohutný. Počas prechádzania hlavného hrebeňa Nízkych Tatier si Skalku určite všimnete. Ak práve nebude skrytá v hmlách.

Bratislava má niekoľko nekomerčných zákutí, ktoré sú využívané verejnosťou s veľkou obľubou. Patrí k nim i populárne dunajské rameno v Karlovej Vsi. Fotografia výborne vystihuje pokojnú atmosféru, ktorá je hlavným lákadlom ramena, či už počas prechádzok, kočíkovania, bicyklovania, behu, rybárčenia a samozrejme kanoistiky. Ak sa sem vyberiete, určite narazíte i na Národnú kultúrnu pamiatku Karloveská lodenica a Klub vodných športov Karlova Ves.

Chata M.R. Štefánika je už tradičným majákom pre všetkých pútnikov, ponevierajúcich sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nájdete ju v nadmorskej výške 1704m. Táto chata si dokázala dodnes uchovať čosi z romantických čias, ktoré kedysi na horách panovali. Samozrejme i tu si dnes môžete dopriať komfort v podobe bohatej ponuky jedál, rôznych kategórií nocľahu, ba dokonca teplej sprchy. V minulosti čosi nevídané.

Fotografia ruín Dračieho hrádku, známeho aj ako Hadí hrad, dokazuje neúprosnosť zubu času. V súčasnosti by bol pre túto ruinu azda vhodnejší názov Dračí zúbok. Z objektu totiž zostal len takýto ihlanovitý útvar.

Aj takéto môžu byť pohľady z drevenej rozhľadne pri Adamovských jazerách. Tá je vysoká 8m a veľmi jednoducho dostupná trebárs aj autom. Preto sa sem pokojne môžete vybrať i s deťmi na kratší výlet, ktorý príjemne spojíte s prechádzkou popri jazerách. Tie vznikli ťažbou štrku a lákajú množstvo vodného vtáctva.

K jednej z najzaujímavejších ruín Slovenska patrí nepochybne Čachtický hrad. Okrem toho, že zvyšky hradu sú samé osebe jedinečné, popularitu tohto hradu veľmi zvyšuje i pútavá legenda o „krvavej grófke“ Alžbete Báthory. To je hlavným dôvodom, prečo tu počas letnej sezóny stretnete množstvo návštevníkov.

Marhát s výškou 748m je kopec v pohorí Považského Inovca, týčiaci sa k nebu nad Nitrianskou Blatnicou. Nachádza sa v južnej časti uvedeného pohoria. Nebyť jeho, takpovediac strategickej polohy, na rozhraní Považia a Ponitria, predstavoval by len jeden z priemerne vysokých, zalesnených kopcov Slovenska. Turisticky mu zase veľmi pomohlo vybudovanie rozhľadne na jeho vrchole. Tak sa Marhát „vyšvihol“ z v podstate obyčajného kopca na celkom zaujímavý cieľ horalských výletov.

Sad Janka Kráľa je jednou z mála prírodných relaxačných zón v oblasti, blízko absolútneho centra Bratislavy. Jedná sa o veľmi pekný a rozľahlý park, ktorý v hlavnom meste nemá obdoby. Má za sebou pomerne slušný kus histórie, pretože bol vybudovaný už koncom 18. storočia. Na zaujímavosti mu pridáva fakt, že ide o najstarší verejný park v strednej Európe. V súčasnosti sa v ňom prelínajú najmä prvky socialistickej architektúry s nikdy neblednúcimi krásami živej prírody. Práve tá tu má našťastie výraznú prevahu.

Popradské pleso (1494,3m) je mimoriadne obľúbenou a dobre dostupnou turistickou destináciou Vysokých Tatier. Nachádza sa v Mengusovskej doline, učupené medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan, Malá Bašta a Patria. Popradské pleso je tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku, skialpinizmus, bežkovanie, či lezenie.

Tento článok voľne nadväzuje na článok „Devínska Kobyla a kvety“ uverejnený na portáli PlanetSlovakia.sk. Vo výbere lokalít sa Tatry ocitli spolu s Devínskou Kobylou vďaka ich podobnosti – obrovskej pestrosti druhov rastlín na pomerne malom území.

Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, známy aj ako tzv. „starý zimák“, je prvou hokejovou halou, ktorú postavili na území Slovenska. Prvý zápas sa tu odohral v roku 1940. Vtedy však štadión nebol ešte krytý a chýbali poriadne tribúny. Štadión prešiel viacerými úpravami, z ktorých posledná, najvýraznejšia v ostatných rokoch, vyplynula z potreby postaviť dôstojný amfiteáter pre konanie majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali v roku 2011. Odvtedy je kapacita štadióna 10 000 divákov, zvonka má evokovať tvar ľadovej kryhy a zanedbané nezostalo ani klzisko slúžiace na verejné korčuľovanie, ktorému by sme sa radi venovali práve v tomto článku.

Kvety sú šperky prírody a veľkým potešením pre oko a dušu nejedného jej návštevníka. Slovenská príroda je rozmanitá a poskytuje výborné podmienky (biotopy) pre veľké množstvo rastlinných druhov vrátane kvetov. Z nepreberného množstva lokalít s výnimočnou faunou sa teraz zastavme na Devínskej Kobyle.

Trasa zo Štrbského plesa na Popradské pleso je jedna z tatranských turistických klasík, ktorú pravdepodobne každý fanúšik Vysokých Tatier už neraz absolvoval. Ide o nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj menej zdatní turisti a deti. Prechádzka k Popradskému plesu je pohodová, s miernym stúpaním. Okrem toho je to úvodný úsek najpopulárnejších tatranských výstupov, ako napríklad túra na Rysy, Kôprovský štít, sedlo Ostrvy, alebo cesta pod horolezecky veľmi príťažlivé steny v Zlomiskovej, či Mengusovskej doline.

Drevené chrámy (kostoly, cerkvi) oddávna patria ku kultúre našich predkov. Sú našim dedičstvom a pamiatkou na ťažký život jednoduchého chudobného ľudu. Nachádzajú sa zväčša v odľahlejších častiach východného Slovenska. Sú neopakovateľné a podobné chrámy nájdete okrem Slovenska, len v pohraničných oblastiach na území Poľska a Ukrajiny. Mnohé z nich sú navyše zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a všetky sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Múrik, ako je familiárne nazývaný tento približne dvestometrový val, postavený zo žulových balvanov, nad dnes už zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) a pod významných židovským cintorínom, patrí desaťročia k dôležitým miestam každodenného lezeckého tréningu v Bratislave.

Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009m. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Povesť o obliehaní hradu na Sitne Turkami oddávna koluje v národnej pamäti.

Medzi hradmi a zámkami na Slovensku asi len ťažko nájdete niečo romantickejšie ako Bojnický zámok. Bojnický zámok je historickou stavbou z 12. storočia, ktorá patrí k najpopulárnejším a najnavštevovanejším na Slovensku. Bojnický zámok nájdete nad Prievidzou, v kúpeľnom mestečku Bojnice. Stojí tu nad mestom obkolesený okolitými horskými hrebeňmi.

Buchlov je 1041m vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad Oslanmi, resp. obcami Ostrý Grúň a Kľak. Je to veľmi atraktívny vrchol, pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady. Tie nie sú „opozerané“, pretože Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že ste o ňom nikdy predtým nepočuli.