Termálny prameň pri obci Lukavica je vo svojej podstate zvyškom po 800m hlbokom geologickom vrte, ktorý mal údajne preveriť možnosti ťažby uránu v tejto oblasti. Namiesto uránu sa však podarilo naraziť tento teplý prameň železitej vody s teplotou približne 30 stupňov Celzia.

V tomto článku by sme vám radi predstavili Mojtínsku jaskyňu, známu aj ako Jaskyňa sv. Jozefa. Táto jaskyňa sa nachádza v CHKO Strážovské vrchy, konkrétnejšie v Mojtínskom krase, neďaleko Ilavy. Leží v skalnatom údolí pri dedinke Mojtín, plnom mnohých ďalších jaskýň. Z menších slovenských jaskýň predstavuje Mojtínska jaskyňa pozoruhodnú prírodnú atraktivitu.

Železná studienka tvorí jeden z hlavných pilierov bezplatnej relaxácie pre Bratislavčanov. Ľahko dostupná dolinka, v zovretí okolitých malokarpatských kopcov je čoraz populárnejšia medzi obyvateľmi mesta i priľahlých častí. Málokto vie, že túto funkciu plnila Železná studienka už od 19. storočia. Hoci vtedy bolo toto miesto oveľa noblesnejšie ako v súčasnosti. Stále však ponúka rýchlo dostupný relax v tôni lesa a myseľ upokojujúcich rybníčkov.

Rozhľadňa Terchovské srdce je vyhliadková veža zaujímavého ihlanovitého tvaru. Nachádza sa priamo nad obcou Terchová v nádhernej oblasti na rozhraní Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Tróni nad spomínanou obcou na kopci Oblaz 609m a vďaka jej polohe neďaleko malofatranského národného parku má všetky predpoklady ponúknuť uspokojivé výhľady i tým najnáročnejším turistom. Vidno z nej nielen vrcholy Malej Fatry, ale aj dolinu Žilinskej kotliny s riečkou Varínka a priľahlé kopce Kysuckej vrchoviny.

Bystrá lávka (2297 m) je štrbinou resp. úzkym vysokohorským priechodom v Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tvorí priechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Bystrá lávka je dostupná po žltej turistickej značke. Možno nepatrí k najpopulárnejším túram v uvedených horách, no my by sme jej návštevu radi odporučili.

Prinášame vám prehľad najobľúbenejších destinácií na jednoduchý výlet v Bratislave a okolí. Mnohé z lokalít istotne poznáte, no možno ste už na ne zabudli, alebo vám nenapadlo, že by ste si ich mohli pozrieť znova. Výlet k nim totiž nikdy nie je chybou a určite na týchto miestach nájdete niečo, čo vás príjemne prekvapí. Ak ste na niektorých z týchto miest neboli nikdy, návštevu možno len a len odporučiť..

Tento článok má za cieľ súhrnne predstaviť najvyššie turisticky prístupné vrcholy Malých Karpát. Venovať sa budeme predovšetkým kopcom vyšším ako sedemsto metrov. Každý z nich je totiž charakteristický svojou jedinečnou atmosférou, prírodou a výhľadmi. Každý tvorí ideálny tip na pol-až jednodňový výlet. Pre výstupy na tieto kopce nie je za dobrého počasia potrebná žiadna zvláštna výbava, postačí dobrá nálada a trocha tej nutnej kondície. A tak sa s chuťou a bez veľkých nákladov môžete pustiť do ich postupného objavovania.

Zámčisko 468m je malokarpatský vrchol nad Modrou-Harmóniou. Jedná sa o vrchol absolútne ideálny na nenáročný, no zaujímavý výlet pre rodinky s malými deťmi. Cesta k nemu je naozaj nenáročná a celkom krátka, plná zaujímavostí, zavŕšená pekným výhľadom na Modru s možnosťou posedenia na lavičkách v oblasti vrchola.

K romantike a celkovej pestrosti potuliek po pohorí Malých Karpát zaiste prispieva i prítomnosť a objavovanie miestnych hradov a zámkov. To, že toto nevysoké pohorie v minulosti plnilo i významnú obrannú resp. strážnu funkciu dokumentuje hneď viacero hradov. Vďaka tomu sú hrady zaujímavé nielen svojou historickou hodnotou, ale i peknými výhľadmi.

Vodopád Skok predstavuje 25 metrov vysoký vodopád v Mlynickej doline v západnej časti Vysokých Tatier. Je štvrtým najvyšším v celých Tatrách. Vodopád vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800m. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom.

Záhorie, až na niekoľko výnimočných častí, patrí k turisticky málo navštevovaným končinám Slovenska. Na jednej strane je to škoda, pretože poskytuje množstvo veľmi zaujímavých cieľov pre rôzne druhy turistov. Na strane druhej si tu stále dokážete jednotlivé lokality vychutnať bez prítomnosti obrovských davov.

Rok 2018 sa nám pomaly končí a ten ďalší tu bude každú chvíľu. Nevieme, čo nás čaká v roku 2019, ale jedno je isté: Budúcoročné sviatky sľubujú štedrý počet predĺžených víkendov.

Jednou z túr, ktoré sa oplatí podniknúť v okolí Žiaru nad Hronom je návšteva Dolnoždanskej skaly. Skala predstavuje sympatický vrchol v pohorí Vtáčnik, núkajúci výhľady najmä smerom do Žiarskej kotliny a priľahlé pahorky Štiavnických vrchov. Nás Dolnoždanská skala oslovila aj svojou dostupnosťou, v podstate sme si na ňu vybehli ako súčasť medzizastávky, po ceste do Žiaru nad Hronom. Navyše zdolať vrchol nie je až tak náročné a preto by si na svoje mohli prísť aj tí, čo nemajú veľa kilometrov v nohách. Aj keď treba počítať s prevýšením približne 400 metrov, pokiaľ vyrážate z Dolnej Ždane, čo je ideálny východiskový bod. Fajn môže byť i výlet pre deti, ktoré prežijú približne 2 – 3 hodinovú túru tam i späť.

Ďumbier (2046m) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Aj z tohto dôvodu je veľmi dobre známy. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Vďaka jednoduchej dostupnosti sa jedná o veľmi populárny kopec. Láka skvelým kruhovým výhľadom na kraj i horstvá stredného Slovenska i svojou majestátnosťou. Je to vskutku jedinečný kopec.

Rozhľadňa Hrajky je drevenou vyhliadkovou vežou nachádzajúcou sa medzi Sobotišťom a Myjavou v oblasti Turej lúky. Ak sa pohybujete v týchto končinách, výlet k nej je naozaj nenáročný, pretože až priamo pod ňu sa pohodlne dopravíte autom. Nachádza sa totiž pri hlavnej ceste medzi uvedenými obcami. Rozhľadňa neponúka žiadne dychberúce výhľady a predstavuje skôr spríjemnenie a zaujímavú prestávku na vašich cestách týmto krajom. Z výšky 298m si budete môcť pozrieť oku lahodiaci kopaničiarsky kraj. Samotný objekt rozhľadne dosahuje výšku 10m.

Skalné okno Ohnište je skalný útvar v masíve neobvyklého vrcholu Ohnište. Nachádza sa v Nízkych Tatrách v oblasti nad obcou Malužiná, mimo hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nanešťastie táto prírodná krása, údajne kedysi vchod do jaskyne, v súčasnosti patrí do ochranného pásma rezervácie so zákazom vstupu. Preto výstup až k oknu neodporúčame. Výprava do oblasti vrcholu Ohnišťa ponúka možnosť spoznať málo známe a divoké končiny slovenských hôr. Túto oblasť sme sa vybrali navštíviť najmä z dokumentačných dôvodov. Samotné skalné okno má výšku približne 20 metrov. Pocitovo, keď pod oknom stojíte, javí sa naozaj veľké.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam sveta, čo potvrdzuje jej zaradenie na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hlavnej cesty medzi Telgártom a Stratenou. Výnimočná je v tom, že napriek pomerne nízkej nadmorskej výške, tesne cez 900m, je stále masívne zaľadnená. Iné ľadové jaskyne totiž vďačia zaľadneniu práve vďaka vyššej nadmorskej výške, často cez 1000m.

Veľký bok (1727m) je vrchol nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách na sever od hlavného hrebeňa tohto pohoria. Nie je zalesnený a vďaka svojej vysunutej polohe a nadmorskej výške, ktorá je vrámci Nízkych Tatier pomerne výrazná, poskytuje nevšedné a hlavne neopozerané výhľady, či už na samotné pohorie, ktorého je súčasťou, ale aj šíre okolie, až po Vysoké Tatry.

Gurdrónové jamy medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko známejšej Podbrezovej, vznikli ako pozostatok ťažkého priemyslu v oblasti stredného Slovenska. Konkrétne sú pozostatkom spracovania ropy v podniku Petrochema Dubová.

Rozhľadňa Polomské očko je vyhliadková veža situovaná nad stredoslovenskou obcou Polomka v nadmorskej výške 900m. Samotná veža je vysoká 30m a nachádza sa na najvyššom bode svahu tunajšieho lyžiarskeho strediska. Výborné výhľady si môžete vychutnať, ak si vyšliapete kolmo nahor zjazdovkou v dĺžke 2km.

Hrad Beckov, v minulosti známy aj pod menami Bulundus, alebo Bolondos, je v súčasnosti dobre zakonzervovanou ruinou na okraji pohoria Považskéhý Inovec. Malebná ruina hradu sa nachádza v Trenčianskom kraji pri Novom meste nad Váhom nad veľmi príjemnou obcou Beckov. Hrad bol vybudovaný na výborne viditeľnom, 60 metrov vysokom vápencovom brale. Vďaka nemu tento významný hrad na Považí istotne upúta vašu pozornosť.

Spišský hrad je jeden z najznámejších a najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Celý hradný komplex je navyše jeden z najrozľahlejších v rámci nášho územia. Hrad sa môže popýšiť tiež tým že je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tak isto je jeho hradný vrch súčasťou národnej prírodnej pamiatkovej rezervácie – Spišský hradný vrch. Aby toho nebolo málo, tak od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu NATURA 2000. Ak to teda môžeme zhrnúť, Spišský hrad je slovenskou mega atraktivitou, ktorú musíte jednoducho navštíviť.

V tomto prehľade vám prinášame viacero tipov na netradičný výlet, či zaujímavosť v rámci Bratislavy o ktorej ste možno netušili. Bratislava totiž ponúka mnoho „neznámych“ miest na preskúmanie. Častokrát sa jedná o lokality, ktoré sú dobre dostupné, no človeka by ani nenapadlo sa tam pozrieť. Na druhej strane ide aj o menej prístupné miesta.

Hrad Tematín 564m je stredovekou ruinou z 13. storočia, ktorej zvyšky dnes nájdete na Považí, presnejšie v pohorí Považký Inovec, nad obcami Hrádok, Lúka a Stará lehota. Hrad vyčnieva ponad okolité listnaté lesy a tak umožňuje ideálne využitie jeho niekdajšej pozorovacej a strážnej funkcie na účely turistického ruchu.

Trenčiansky hrad je dobre zachovalou pevnosťou z 11. storočia. Nachádza sa na Považí v historickom jadre mesta Trenčín v nadmorskej výške 280m. Dodnes tvorí zo stredovekých ľudských stavieb na Považí azda najvýraznejšiu pamiatku. Samotnému mestu Trenčín absolútne dominuje. Hrad bol od nepamäti strážcom významných obchodných ciest, ktoré prepájali Uhorsko, Čechy, Moravu a Poľsko.

Rozhľadňa Hájnica je jednou z mnohých drevených rozhľadní, ktoré na Slovensku v posledných rokoch rastú doslova ako huby po daždi. Konkrétne táto sa nachádza na nevysokom kopci nad obcou Haluzice neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Lákadlom rozhľadne sú najmä výhľady z nej a dobrá prístupnosť.

Prameň Hrona predstavuje drobnú, no pritom milú a najmä ľahko dostupnú atraktivitu, ktorú nájdeme na úpätí Kráľovej Hole, neďaleko Telgártu. Keďže sa jedná o druhú najdlhšiu slovenskú rieku, môžeme návštevu prameňa Hrona považovať aj za akýsi národne orientovaný počin - prísť sa sem pozrieť aspoň raz v živote, podobne ako napríklad vyjsť na Kriváň! Nuž a pre tých, čo slovenské prírodné symboly neriešia, miesto odporúčame aspoň ako príjemnú medzizastávku popri ceste :).

Ťažko popísať zostup z Bystrej. Najlepšie bude absolvovať ho a naplno si vychutnať nádheru, ktorú ponúka. Z najvyššieho vrcholu Západných Tatier môžete zísť po žltej značke k Bystrým plesám a Anitinmu očku. Práve tu si môžete vychutnať jedinečné výhľady na Kriváň, ale aj Podtatranskú kotlinu. Veľmi pôsobivé sú i pohľady na Nižnú Bystrú 2163m, ktorá nie je turisticky prístupná.

Pohľad na Zbojnícku chatu poteší vždy. Najmä po prekonaní stúpania Veľkou Studenou dolinou, alebo od sedla Prielom, či Priečneho sedla. Svoje by o tom vedeli rozprávať najmä nosiči, ktorý chatu zásobujú. Chata vás privíta a ubytuje celoročne. Môžete sa nechať rozmaznať na horské pomery širokou ponukou jedál a nápojov.

Zobor vysoký len 587m poskytuje vskutku nekonečné výhľady. Nečudo, že sa stal miestom, kde bolo v dávnych dobách založené slovanské hradisko. Jeho obyvatelia mali dokonalý prehľad o dianí v krajine pod ich nohami. Boli tu doslova nad vecou.

Jedna z najkrajších a najexponovanejších značených túr vo Vysokých Tatrách je rozhodne trasa do sedla Prielom. Môžete sa sem vydať z Poľského hrebeňa, alebo z opačnej strany z Veľkej Studenej doliny. Sedlo sa nachádza medzi Divoou vežou a Východnou Vysokou.

Ak si vo Vysokých Tatrách privstanete, nájdete ich i počas sezóny takmer ľudoprázdne. Skorý  ranný nástup Bielovodskou dolinou nám umožnil vychutnať si pekný východ slnka v Litvorovej doline. Naľavo sa k nebu týči masív Hrubej veže. V miestach na horizonte nás čakalo Litvorové a Zamrznuté pleso s hladinou ako zrkadlo. Videli sme v nich našu únavu, ale i radosť z výstupu.

Sad Janka Kráľa patrí k tomu najcennejšiemu, čo Bratislava má. Park je plný nádherných stromov v kombinácii s prvkami socialistickej architektúry, čo je tak trochu kontrastné. Ponúka kus pekného prírodného prostredia uprostred betónovej džungle hlavného mesta pre vaše športové radovánky. Nájdete tu veľké trávnaté plochy, ale aj príjemné chodníčky na beh.

Tento cukríkovo pôsobiaci zámok patrí ku slovenskej klasike, ktorú musíte aspoň raz navštíviť. Ide o masovo navštevovanú lokalitu so všetkým nepríjemným, čo k tomu patrí, vrátane rôznych druhov nevkusu. Napriek tomu sú zámok i jeho okolie jedinečnými. Doslova rozprávkovo pôsobiaca stavba s okolitými romantickými zákutiami je hodná návštevy i na viac dní. „Na otočku“ je tu toho k videniu až príliš. Preto je lepšie prísť aspoň na dva dni a pozrieť si i priľahlú ZOO a v lete vyskúšať i kúpalisko.

Nie tak dávno, ešte pred takmer sedemdesiatimi rokmi obývali územie dnešného poľsko-slovenského pohraničia prevažne Bojkovia a Lemkovia – dve etnografické skupiny ruských goralov, ktoré mali spoločné korene a pochádzali z valaskej pastierskej komunity. Mnohé pomiatky po týchto etnikách sa nachádzajú v skanzenoch a vďaka aktivitám organizácií a inštitúcií, ktorých cieľom je snaha o obnovu tradícií, ako napríklad značka Carpathia, môžeme dnes kráčať po ich stopách. Spoznávanie dávnych kultúr a národností prináša možnosť uvedomiť si, ako kedysi vyzeral život, ktorého stopy, hoci ojedinelé, treba považovať za obrovskú hodnotu.

Popradské pleso je jednou z top atraktivít Vysokých Tatier. Ak sa budete driapať na Ostrvu, čo je vrchol ležiaci priamo nad plesom, po ceste sa vám naskytne nepreberné množstvo výhľadov na túto tatranskú oázu. S pribúdajúcou, resp. klesajúcou nadmorskou výškou sa vám budú výhľady na Popradské pleso meniť a tak si tu isto nájdete ten správny „fotograficý uhol“

Ostré štíty vo Vysokých Tatrách pri pohľade zo Sedielka dokonale vystihujú svoj názov. Monumentálne, málo známe pohľady sú doslova dychberúce. Tu sa budete cítiť naozaj nepatrní. Niet divu, že výstup na Ostrý štít bol dlho považovaný za nemožný. Výstup sa podaril v roku 1902 Karolovi Englishovi a jeho matke Antonii.

Takýto terén vedie k vrcholu Skalky v Nízkych Tatrách. Kopec leží mimo hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a preto poskytuje výborné výhľady na jeho veľkú časť. Túra na tento vrch je možná z viacerých smerov, pričom všetky trasy sú niečím zaujímavé. Skalka je vhodným cieľom na samostatný vysokohorský výlet. Výstup je pekným zážitkom.

Na potulkách v oblasti Kvetnice - čo je taká mini-rekreačná oblasť pri Poprade, sme sa ocitli neďaleko vrcholu Krížová. Z miesta bolo nádherne vidieť na miestny kameňolom a vrchol Zámčisko. Na Zámčisko sme sa neskôr zo zvedavosti aj vybrali. Dokonca sme na ňom strávili aj Silvestra a pozorovali ohňostroje nad Popradom a Vysokými Tatrami.

Výlet na zvyšky hradu Biely Kameň je príjemným objavovaním histórie. Je to krátka prechádzka zo Svätého Jura a my sme ju zvládli dokonca s kočíkom. Ten musí mať ale kolesá vhodné do lesného terénu. K hradu sa dostanete po turistickej značke a až na pár mierne strmých úsekov je cesta v pohode.

Na prvý pohľad môže byť vonku škaredo, to však vôbec neznamená, že tak bude aj v lese. Špeciálne malokarpatské lesy sú povestné priam rozprávkovou hmlou. Akoby z nej na vás pozerali bludičky. Takáto prechádzka dokáže byť na prekvapenie veľmi povznášajúca. Napríklad na jeseň, keď sa zdá, že lesy sú nudné a šedivé. V hmle staré buky pôsobia ako živé bytosti. V hmle precítite pobyt v lese oveľa intenzívnejšie.

Zadný Šíp (1142,7m) je menej známy vrchol, ktorý je súčasťou populárneho pohoria Veľká Fatra. Spolu so susediacim Šípom 1169,5m tvoria tzv. Šípsku Fatru. Jedná sa o geomorfologický podcelok Veľkej Fatry, ktorý je ale oveľa menej navštevovaný. Veď, kto by sa tam už trepal kvôli jednému-dvom vrcholom?

Jedným z najznámejších útočísk na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier je Kamenná chata pod Chopkom (1985m). Chata v súčasnosti ponúka pomerne komfortné ubytovanie a tak si môžete i v dvetisícmetrovej výške dopriať teplú sprchu. Kúsok nad chatou sa týči vrchol Chopka. Je to z nej hore doslova na skok.

Záverečné metre k vrcholu Kráľovej hole vedú charakteristickým hôľnym terénom. Tieto horské lúky sú prekrásne. No častý vietor vás z nich rýchlo zaženie do provizórnej útulne v útrobách vysielača. Nocovať by ste tu však mali iba ak núdzovo. V útulni nie je personál, no je fajn vedieť o tejto možnosti úkrytu pred nepohodou.

Veľká Chochuľa 1753m a susedná Prašivá 1652m patria k vrchom, ktoré charakterizujú divokejšie časti Nízkych Tatier. Sú to azda tie najkrajšie kúty hlavného hrebeňa tohto pohoria. Keď sa sem konečne vyškriabete z Donovál, alebo iných obcí v podhorí, budete si môcť naplno vychutnať to najkrajšie, čo Nízke Tatry ponúkajú. Sú to najmä ďaleké výhľady a málo zasiahnutá príroda vo svojej rýdzej podobe.

Ak vo Vysokých Tatrách hľadáte divočinu, alebo nepreľudnené končiny, vyberte sa skoro ráno do Bielovodskej doliny. Ak obvykle nechodíte na miesta v Tatrách, kde nie je chata, možno by stálo za to aspoň raz to vyskúšať. Bielovodská dolina určite nesklame.

Príjemný zážitok predstavuje ponevieranie sa na podvečer v oblasti Popradského plesa. Oproti rušnému dňu sa miesto s pribúdajúcimi hodinami vyprázdňuje. Ľudí je pomenej, priestoru na dýchanie viacej. Až práve vtedy si človek uvedomí, aké je Popradské pleso pokojné miesto uprostred Vysokých Tatier.

O týchto stromoch asi počul máloktorý turista. Aj my sme na ne natrafili celkom náhodou. Nachádzajú sa pri ceste medzi obcami Unín a Radimov. Je to veľmi príjemné miesto na krátku prestávku. Sú z neho výhľady na kopaničiarsku krajinu. Staré stromy sú veľmi pekné. Lipiek je tu viacero. Vyznačujú sa rôznym vekom a ukrývajú náboženský symbol v podobe božej muky.

Zaujímavý výhľad smerom na Spišsko-gemerský kras, Hornádsku kotlinu, ale i Nízke Tatry núka vyhliadka v južnej časti Kvetnice. Ide o oblasť Hranovníckej Dubiny, nad Horárňou, cez ktorú prechádza žltá turistická značka. Miesto je súčasťou južného svahu Kozích Chrbtov – nie príliš známeho slovenského pohoria. Nájdete tu i menšie posedenie.

Tak tento pohľad stojí naozaj za to šliapanie Račkovou s Gáborovou dolinou až do Bystrého sedla. Len je potrebné vystihnúť počasie. Potom je už túra na najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú pravou lahôdkou. Bystrú na tejto fotke nevidno, pozeráme sa totiž z jej svahu.