Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

V tomto článku nadviažeme na predošlý úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier a prejdeme si ho v úseku od Plačlivého, cez Ostrý Roháč a Volovec, až po Račkovo sedlo. Ide o krajinársky veľmi peknú časť tohto pohoria zahŕňajúcu i technicky a fyzicky náročné pasáže. Pozvoľna, smerom na východ, však bude technických obtiaží ubúdať, hoci fyzické zostanú aj naďalej riadnou výzvou.

S pribúdajúcimi kilometrami sa navyše budeme dostávať akoby stále viac do divočiny bez akýchkoľvek chát s personálom. Zostane nám len možnosť núdzového útočiska v bývalých kolibách hlbšie pod hrebeňom. Budeme odkázaní stále viac čisto na svoje sily. Všetko však bude vykompenzované prekrásnou prírodou. Hľadači vysokohorskej romantiky si tu určite nájdu to svoje. My sme túto časť hlavného hrebeňa Západných Tatier absolvovali v rámci približne 33km dlhého okruhu zo Žiarskej doliny cez Baranec s návratom po Tatranskej magistrále naspäť na parkovisko v Žiarskej doline.

Západotatranskí velikáni.Západotatranskí velikáni. Vľavo Ostrý Roháč, napravo Volovec. Medzi nimi Jamnícke sedlo a Jamnícka dolina s Vyšným a Nižným Jamníckym plesom.

Z Plačlivého na Ostrý Roháč a možnosti obchádzky

Hlavný hrebeň Západných Tatier v oblasti Plačlivého je charakteristický dôležitou odbočkou, ktorá je však pomerne nevýrazná, najmä ak z Plačlivého zostupujete smerom na východ v hmle, alebo počas snehovej pokrývky. Odbočku sme totiž mali možnosť vidieť len ako značenie na ploskom, nevýraznom kameni v teréne, ktorý dopĺňali zvyšky zrejme pôvodného dreveného smerovníka. Niečo, čo počas hustejšej hmly, prípadne hlbšieho snehu neuvidíte resp. ľahko prehliadnete.

Ak by ste sa na zostupe držali chodníka smerujúceho viac-menej rovno dole, nie je to až taká tragédia, ak odbočku prebehnete a neodbočíte správne doľava k Ostrému Roháču. V takomto prípade by ste sa dostali do Žiarskeho sedla, kde by ste už zrejme zbadali, že blúdite. Nie je to až taká zachádzka, no nie je to ani celkom zadarmo, ak budete musieť metre k odbočke znova vystúpať.

Pri zostupe z Plačlivého v hmlistom počasí, alebo počas snehovej pokrývky, majte na pamäti, že hrebeň sa pri postupe pohorím na východ v týchto miestach ťahá výraznejšie doľava, pričom neustále klesá, až do menšieho sedla medzi Plačlivým a Ostrým Roháčom, ktoré spoznáte podľa veľkých, výrazných skál, a nepríjemných skalných prahov, cez ktoré sa bude potrebné prebiť. Až do tohto sedielka trasa z Plačlivého nie je príliš exponovaná, v zmysle, že by bezprostredne hrozil pád do hlbiny. Svah má výrazný sklon, no nejde o balansovanie na hrane hrebeňa.

V prípade, že by ste naozaj zablúdili a dostali sa do Žiarskeho sedla, alebo máte problém s výškami a exponovaným terénom, môžete Ostrý Roháč obísť práve cez toto sedlo a po zelenej a modrej značke sa dostať do Jamníckeho sedla, prípadne až pod Hrubý vrch. To však znamená, že vynecháte okrem Ostrého Roháča, ďalší pekný vrchol - Volovec. Ten nie je zďaleka tak exponovaný a bola by škoda, nerozhliadnuť sa aspoň z jeho vrcholu. Ak máte dostatok síl, odporúčame sa naň vyštverať cez Jamnícke sedlo.

Je dobré vedieť i o týchto možnostiach, keďže Ostrý Roháč by sme odporúčali prechádzať vyslovene len za dobrých podmienok, najmä ak ste tu prvýkrát. Ak sa vám podmienky nezdajú, radšej voľte spomínanú obchádzku, alebo rovno zostup k Žiarskej chate, kde sa dá nepohoda v pohodlí prečkať. Teoreticky by ste mohli prečkať i v núdzových priestoroch Koliby pod Suchých, známej aj ako Koliba pod Smrekom, ktorá sa nachádza práve pod vrcholom Smrek v Jamníckej doline priamo pri modrej značke. Treba mať na pamäti, že na hrebeň je z týchto miest nutné znova strmo stúpať a primerane si zvážiť sily.

Žiarske sedlo.Žiarske sedlo. V pozadí Baranec.

Rázcestie pod Plačlivým.Rázcestie pod Plačlivým. Z hlavného hrebeňa Západných Tatier môžete v mieste tejto menej zreteľnej odbočky zostúpiť do Žiarskeho sedla.

Hlavným hrebeňom na Ostrý Roháč.Hlavným hrebeňom na Ostrý Roháč. Podmienky na sklonku leta môžu byť mierne mrazivé.

Charakter hlavného hrebeňa Západných Tatier smerom na Ostrý Roháč.Charakter hlavného hrebeňa Západných Tatier smerom na Ostrý Roháč. Ostrá hrana poteší všetkých dobrodružstvachtivých horalov.

Plačlivé.Plačlivé. Spätný pohľad na zostup cez niekoľko skalných prahov.

Ostrý Roháč

Trasa medzi sedielkom pod Plačlivým so začiatkom stúpania na Ostrý Roháč je značne nepríjemná. Je to akási predzvesť ďalších exponovaných úsekov, ktoré turistov čakajú vo vyšších partiách Roháča. Pre niekoho zábava, pre iných možno až príliš nepríjemný terén.

Najskôr sa bude potrebné potrápiť so strmejšími skalnými prahmi, cez ktoré trasa klesá. Pri troche opatrnosti to ide, no väčší batoh všetko sťaží. Takisto sa oplatí schovať paličky a vytiahnuť ich znova až v Jamníckom sedle. Skôr vám tu budú prekážať. V tejto časti sú nepríjemné miesta bez reťazí, hoci pri páde by mohlo prísť k nepríjemnému zraneniu. Počas vyššieho stavu snehu sú východné svahy smerom od hrebeňového chodníka na pohľad naozaj hladké a strmé. Nechceli by ste sa nimi kotúľať dolu do Kokavských záhrad a Jamníckej doliny. Za letných podmienok je to v pohode, až na spomínané skalné prahy.

Ak prejdete tieto miesta nastáva stúpanie západným hrebeňom na Ostrý Roháč. Terén je náročný najmä fyzicky a na severe zrázny. Severné steny Ostrého Roháča sú poriadne strmé. Postupne sa prepracujeme k vrcholovým skalám, ktoré patria k najexponovanejším častiam Západných Tatier. Ostrý Roháč s výškou 2080m má dva vrcholy. Nájdu sa na nich na kratšom úseku viaceré reťaze, pričom najexponovanejšia je najvýchodnejšia britva vrcholového hrebeňa. Tá má dĺžku okolo 10m a je celá zabezpečená reťazou.

Na hrebeň sa tu dá posadiť obkročmo, pekne ako na koňa. Ak sa nekamarátite s výškami, radšej postupujte ďalej. Za pomoci reťaze by ste to mali zvládnuť, hoci to nie je miesto pre tých, čo výšky neobľubujú. Ak máte závrate, Ostrý Roháč radšej obíďte spodom, cez vyššie spomínané Žiarske sedlo a Jamnícku dolinu.

Ak ide všetko dobre, prechod vrcholového hrebeňa Ostrého Roháča, hoci je krátky, patrí k najkrajším zážitkom počas hrebeňovky Západných Tatier. Ide o krásny vrchol, označovaný aj ako slovenský Matterhorn. Okrem zlého počasia tu preto môže byť nepríjemnosťou aj to, keď narazíte na masy turistov, ktoré sem mieria z oboch smerov. Na reťaziach to potom nemusí byť nič príjemného.

Zostup z Ostrého Roháča je nepríjemná strmina, ktorá síce nie je extrémne exponovaná, ale terén nie je nič príjemného pre nohy a tak budete radi, ak konečne zostúpite do Jamníckeho sedla. To je označené výrazným smerovníkom. Dá sa z neho pokračovať ďalej na ďalší populárny západotatranský vrchol - Volovec, alebo na východ k neďalekým Jamníckym plesám. Tie sa nachádzajú len kúsok pod hrebeňom a v núdzi sa tu dá načerpať voda, ktorú ale určite treba nejakým spôsobom dezinfikovať. Pri plesách sa nachádza i miesto na núdzový bivak. Oficiálne povolené táboriť tu nie je. V prípade núdze však tunajší vetrolam z navŕšených skál môže poslúžiť ako aké-také útočisko.

Reťaze na Ostrom Roháči.Reťaze na Ostrom Roháči. Paličky si odložte, tu by vám prekážali.

Strmina na temene Ostrého Roháča.Strmina na temene Ostrého Roháča. Na severe sú svahy riadne prudké.

Spätný pohľad z Ostrého Roháča k Plačlivému.Spätný pohľad z Ostrého Roháča k Plačlivému. Keď vás tu dostihnú chmáry, treba zachovať pokoj a čím skôr sa z týchto miest dostať nižšie.

Námraza na skalách Ostrého Roháča.Námraza na skalách Ostrého Roháča. Miestami je postup zaistený reťazami.

Parťáci postupujúci hrebeňom Ostrého Roháča.Parťáci postupujúci hrebeňom Ostrého Roháča. Úsek tesne pred žiletkou.

Na ostrí hlavného hrebeňa Západných Tatier.Na ostrí hlavného hrebeňa Západných Tatier. Prechod týchto miest Ostrého Roháča patrí k najexponovanejším i najkrajším miestam hrebeňovky.

Osrienená reťaz na Ostrom Roháči.Osrienená reťaz na Ostrom Roháči. Ak trasu nepoznáte v takýchto podmienkach tento vrchol radšej obíďte.

Spätný pohľad na prekonanú ostrú hranu Ostrého Roháča.Spätný pohľad na prekonanú ostrú hranu Ostrého Roháča. Terén je veľmi strmý na obe strany hrebeňa, reťaze navyše priťahujú blesky.

Predieranie skalami Ostrého Roháča.Predieranie skalami Ostrého Roháča. Nič príjemného, ak je tu nával turistov.

Zostup z Ostrého Roháča.Zostup z Ostrého Roháča. Ak idete hrebeňovku od východu, budete tadiaľto vystupovať.

Prejdená trasa hlavného hrebeňa Západných Tatier.Prejdená trasa hlavného hrebeňa Západných Tatier. Severná strana pohoria je o poznanie strmšia.

Cez Jamnícke sedlo na Volovec

Trasa hlavného hrebeňa Západných Tatier vedie z Jamníckeho sedla priamo nahor, k Volovcu. Za normálnych okolností to nie je orientačne nič komplikované a trasa je jasná. Za hmly tu ale s tyčovým značením nepočítajte a pokúšajte sa držať vyšliapaného chodníka. Je vcelku zreteľný.

Od Jamníckeho sedla sa charakter hlavného hrebeňa Západných Tatier mení z technického na čisto fyzicky náročný pochod. Už najbližší výstup na Volovec nás o tom presvedčí. Ide o namáhavé stúpanie na celkom masívny vrch. Čo sa týka prírodných krás a horských scenérií, tie sú stále nádherné. Ťažký pochod tak sprevádzajú aspoň nespočetné možnosti na neustále kochanie sa. Výhľady sú takmer neustále na obe strany hrebeňa, pričom z miest za Volovcom prekrásne vyniká majestát Ostrého Roháča.

Keď konečne dosiahneme vrchol Volovca, dá sa tu celkom dobre posedieť a vychutnávať výhľady na práve prejdenú časť s Ostrým Roháčom. Teda pokiaľ sú vhodné podmienky. Ďalšia trasa na východ pokračuje zostupom z Volovca pekným úsekom hrebeňa na Hrubý vrch.

Jamnícke sedlo (1908 m n. m.).Jamnícke sedlo (1908 m n. m.). Vychutnávame spätný pohľad na dvojvrchol Ostrého Roháča.

Vrchol Volovca (2063 m n. m.).Vrchol Volovca (2063 m n. m.). Tentokrát trochu zachmúrený kopec patrí k najvýraznejším vrcholom hlavného hrebeňa Západných Tatier.

Zostup z Volovca

Ak sa vydáte na zostup z Volovca v smere hlavného hrebeňa na východ, snažte sa vyhľadať prvý hraničný kameň medzi Poľskom a Slovenskom. Sú to nižšie kvádre, ktoré majú na jednotlivých stranách počiatočné písmeno názvu susediacich krajín. Prvý kameň je v oblasti vrcholu a bezpečne vás navedie k správnemu pokračovaniu vašej túry hrebeňom. Na Volovci sa totiž od severu pripája i chodník z Roháčskej doliny. Omylom by ste tak mohli začať zostupovať na nesprávnu stranu. Počas hmly to vôbec nie je problémom. V zásade sa hrebeň na Volovci stáča znova viac doprava, smerom na východ.

Zostup z Volovca vedie znova strmým terénom, ktorý býva po dažďoch blatistý so značnou eróziou. Všimli sme si tu priamo na chodníku niečo ako zvyšky lanových sietí. Ich účelom je zrejme spomaliť čo najviac zamedziť erózii, prípadne uľahčiť zostup. Po tomto zostupe do sedla pod Deravou, sa postupne presunieme cez Deravú (Lopata - poľský názov vrcholu) s výšou 1955 m na užšie časti hrebeňa, prechádzajúc viac menej priamo po hrane hrebeňa, alebo po vrstevnici traverzujúc strmé trávnaté svahy spadajúce na juh do Jamníckej doliny a na sever, do Poľska, do oblasti s názvom Jarzabcza Rowien.

Za priaznivých okolností, budete mať takmer neustále výhľady na obe strany hrebeňa. Práve z týchto miest úžasne vynikne majestát Ostrého Roháča. Týči sa ako skutočný kráľ Západných Tatier nad hlbokou Jamníckou dolinou a Jamníckymi plesami. Práve z tohto pohľadu sa asi najviac ponáša na Matterhorn. Je to pohľad, ktorý pohne azda s každým, kto nechodí do hôr len za výkonmi. Odporúčame sa do týchto miest vybrať, hoci poväčšine sme tu stretli najmä poľských turistov zdraviacich sa ich dobre známim "Češť!".

Pri postupe hrebeňom viac na východ sa pred výstupom na Hrubý vrch ukážu pekné pohľady na ukážkovú horskú dvojicu Ostrý Roháč - Volovec. Ak si už myslíte, že tento pohľad nič neprekoná, čoskoro zistíte, že rovnako dychberúci je i výhľad na Hrubý vrch 2137m (Jarzabczy Wierch - po poľsky). Obrovská masa hory, akoby bola bežným výstupom nedosiahnuteľná. Pri pohľade z diaľky si všimnete akoby nekonečné výstupové traverzy na jej temene, ktoré končia kdesi v nebesách. Vskutku dychberúci pohľad a rovnako dychberúci výstup, ako sa neskôr ukáže. Tieto pohľady na Hrubý vrch s bočnou rázsochou v podobe značeného hrebeňa Otrhancov s vrcholmi Jakubiná 2194m, Vyšná Magura 2095m a Ostredok 2050m, patria k tomu najpôsobivejšiemu v Západných Tatrách.

Tieto miesta sú navyše odľahlejšie od populárnej oblasti nad Žiarskou dolinou a tak sa tu cítite akoby celkom pohltený horským svetom a obrovitými vrcholmi. Krajinársky ide doslova o skvost. Technicky je tu hrebeň nie príliš náročný, no môže sa stať, že s ťažkým batohom sa vám pôjde nepríjemne napríklad v krátkych strmších traverzoch.

Zvláštna sieťovina pod vrcholom Volovca.Zvláštna sieťovina pod vrcholom Volovca. Zrejme má zabrániť značnej erózii pôdy.

Úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier medzi Volovcom a Deravou.Úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier medzi Volovcom a Deravou. Tieto miesta majú odľahlejší charakter, ako vyhľadávaná časť v oblasti Ostrého Roháča.

Hraničný kameň na hlavnom hrebeni Západných Tatier.Hraničný kameň na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Kamene napomáhajú orientácii, hoci cesta hrebeňom je naozaj výrazná.

Traverzovanie svahov v oblasti Deravej.Traverzovanie svahov v oblasti Deravej. Výhľad sa nám značne zahmlil.

Cestou do sedla pod Hrubým vrchom.Cestou do sedla pod Hrubým vrchom. Hrubý vrch v mliečnej hmle.

Výstup na Hrubý vrch

Korunou tejto časti hlavného hrebeňa je pri postupe na východ výstup na Hrubý vrch. Za sedlom pod Hrubým vrchom pozvoľna začína strmina smerom k vrcholu. Za sedlom máte ešte možnosť zísť zelenou značkou do Jamníckej doliny, kde sa nachádza i spomínaná koliba pod Pustým, kde sa dá núdzovo prečkať noc, alebo nečas. Je to však zachádzka. Na poľskú stranu zo tohto sedla chodník nevedie. Ako sa ukáže, výstupový chodník na Hrubý vrch je tvorený nekonečnými serpentínkami naukladaných kameňov. Je to akoby nikdy nekončiace schodisko. Jedná sa o vyslovene vytrvalostrný výstup. Asi najlepšie je ho prekonať rovnomerným tempom, prípadne si sem tam oddýchnuť a pokochať sa výhľadmi, ktoré sú zaujímavé najmä smerom k Ostrému Roháču a Volovcu.

Keď sa konečne vydriapete na Hrubý vrch, môže vás z neho zahnať nepríjemný vietor. V opačnom prípade sa tu oplatí pozhovieť a vychutnávať krásne výhľady. Sú naozaj ako za odmenu. Vrchol Hrubého vrch sa nachádza vyosený mierne mimo hlavného hrebeňa. Ak by ste si naň radi odbehli, je potrebné odbočiť na zelenú značku smerom k vrchu Jakubina, na bočný hrebeň Otrhancov. Je to neďaleko, ale po prekonaní predošlého výšľapu často chýba chuť aj na túto malú zachádzku.

Kto by chcel, hrebeňom Otrhancov vedie zaujímavá, no celkom náročná túra, ktorou sa dostanete k rázcezstiu Račkovej a Jamníckej doliny. Z pohľadu náročnosti to však nie je ideálny spôsob ako v prípade núdze opustiť hlavný hrebeň. Je to pomerne vyčerpávajúca túra s nutnosťou prekonávať viacero ďalších vrcholov, pričom nie je ani orientačne úplne jednoduchá. Lepšie je pokračovať hrebeňom ďalej na východ cez Končistú do Račkovho sedla, z ktorého možno zostúpiť žltou značkou k ďalšej núdzovej útulni - Kolibe pod Klinom a ďalej až na Tatranskú magistrálu do bodu Račkova dolina, ústie, kde sa nachádza kemping, prípadne sa dá zostúpiť ďalej až do obce Pribylina. Upozorňujeme, že je to síce menej náročný, no riadne dlhý zostup.

V práve opísanej časti hlavného hrebeňa z Volovca na Hrubý vrch je takisto problém načerpať vodu a budete sa musieť spoľahnúť na vlastné zdroje, prípadne zostúpiť a hľadať vodu nižšie v doline.

Hrubý vrch, po poľsky Jarzabczy Wierch (2137 m n. m.).Hrubý vrch, po poľsky Jarzabczy Wierch (2137 m n. m.). Vrch pôsobiaci mamutím dojmom. Je naozaj obrovitý.

Smerovník v oblasti Hrubého vrchu.Smerovník v oblasti Hrubého vrchu. Stúpame po temene tejto hory nekonečným skalným schodiskom.

Hrubý vrch, vrchol.Hrubý vrch, vrchol. Výhľady z neho sú za vhodných podmienok top.

Turisti vystupujúci na Hrubý vrch od západu.Turisti vystupujúci na Hrubý vrch od západu. V pozadí panoráma zadymených Západných Tatier. Našťastie nehorelo.:)

Vidmo pod vrcholom Hrubého vrchu.Vidmo pod vrcholom Hrubého vrchu. Na výhľady nebol vhodný deň, potešil však aj tento prírodný úkaz.

Hrubý vrch - Končistá - Račkovo sedlo

Z Hrubého vrchu krátko zostúpime, čo je zaujímavé, keďže výstup trval pomerne dlho, a technicky nenáročným hrebeňom pokračujeme až ku Končistej 2002m, na ktorú vedie pozvoľné krátke stúpanie. Tento úsek cez Kopu Prawdy a Jarzabczu Prezelecz je zaujímavý výhľadmi, či už na samotný hrebeň, alebo do Račkovej doliny s Račkovými plesami (Vyšné, Suché a Čierne), z ktorých vyteká horský potok Račková.

Zo sedla sa dá strmo zostúpiť k menšiemu prameňu priamo pri žltej zostupovej značke. Treba riadne sledovať popod nohami, aby ste si ho všimli, no na doplnenie vody sa dá použiť. V opačnom prípade sa dá nabrať voda z plies. Jej pitnosť bez úpravy zaručiť bez následkov nemožno. Okrem toho je to znova zachádzka. Z výhľadov v tejto časti hrebeňa ešte stojí za zmienku dominantný Klin (Starobociansky Wierch - 2172 m. n m.).

Cesta hrebeňom Západných Tatier následne pokračuje ďalej na Klin, na posledný úsek značenej hrebeňovky, až do Pyšného sedla.

Zostup z Hrubého vrchu na východ.Zostup z Hrubého vrchu na východ. Hlavný hrebeň pokračuje smerom do Račkovho sedla a na Klin.

Hlavným hrebeňom Západných Tatier smerom ku Končistej.Hlavným hrebeňom Západných Tatier smerom ku Končistej. Tieto končiny sú pomerne odľahlé.

Račkove plesá v Račkovej doline.Račkove plesá v Račkovej doline. Nachádzajú sa priamo pod hrebeňom a možno tu núdzovo doplniť vodu aj v menšom prameni pri chodníku.

Cestou na Končistú (1993 m n. m.).Cestou na Končistú (1993 m n. m.). Hrebeň nás neomylne vedie do Račkovho sedla.

Račkovo sedlo 1965m.Račkovo sedlo 1965m. Predstavuje možnosť zostupu do civilizácie cez Račkovu dolinu.

Račkove plesá a Jakubina 2194m.Račkove plesá a Jakubina 2194m. Zostup z hlavného hrebeňa je možnosťou úniku, no počítajte s poriadne dlhým zostupom. Kus cesty pod plesami je menšia koliba.

Spätný pohľad do Račkovho sedla.Spätný pohľad do Račkovho sedla. Račkova dolina predstavuje jeden z tých dlhších prístupov na hlavný hrebeň Západných Tatier.

Rázcestie pod Klinom (1460 m n. m.).Rázcestie pod Klinom (1460 m n. m.). V tomto mieste sa spájajú únikové cesty z hlavného hrebeňa a nájdete tu i kolibu na núdzové prenocovanie.

Výhľady

Ako na takmer celom hlavnom hrebeni Západných Tatier, ani v úseku Plačlivé - Račkovo sedlo, nebudete o špičkové výhľady ukrátení. Ide o výhľadovo nadmieru bohatý úsek. Či už ide o Plačlivé, Ostrý Roháč, ale niekedy aj sedlá na tejto trase, z ktorých sú krásne výhľady do dolín ako Jamnícka a Račkova s ich plesami.

K najkrajším scenériám patria pohľady z hrebeňa na východ od Volovca. Ukazujú monumentálnosť Ostrého Roháča v celej jeho kráse a majestátnosti. Je to podľa nášho názoru jedna z najkrajších horských scenérií na Slovensku. Veľmi Pôsobivé sú i pohľady na Hrubý vrch, či Nižnú Bystrú nad Račkovou dolinou.

Cestou na Ostrý Roháč.Cestou na Ostrý Roháč. Oblasť Kokavské Záhrady.

Volovec.Volovec. Zostupujeme do Jamníckeho sedla.

Ostrý Roháč z hlavného hrebeňa v oblasti Deravej.Ostrý Roháč z hlavného hrebeňa v oblasti Deravej. Z týchto miest je azda najkrajší.

Čiastočné výhľady z Hrubého vrchu.Čiastočné výhľady z Hrubého vrchu. To stúpanie stálo za to.

Nižná Bystrá 2162m.Nižná Bystrá 2162m. Mohutný vrch nad Račkovou dolinou.

Náročnosť

Popísaný úsek hrebeňovky Západných Tatier Medzi Plačlivým a Račkovým sedlom je fyzicky veľmi náročnou túrou s niekoľkými technickými úsekmi s reťazami i bez nich, najmä v lokalite Ostrého Roháča. Z oblasti vrcholu Ostrého Roháča môžu hroziť fatálne pády a toto miesto nie je nič pre ľudí so sklonom k závrati.

Pomerovo je tu viac fyzickú kondíciu vyžadujúcich úsekov v podobe dlhých stúpaní, ale aj výrazných zostupov. Najvýraznejšie stúpania sú na Ostrý Roháč, Volovec a Hrubý vrch. K nim sa práve viažu aj strmé zostupy. Táto časť hrebeňa si rovnako vyžaduje skúsenosti z ťažšej turistiky, dobré plánovanie a načasovanie. Takisto treba poznať možnosti zostupu v prípade nepríjemností. V Západných Tatrách sú únikové značené trasy do dolín obvykle dlhé a pomerne riedke. Radšej treba zostúpiť, kým je ešte dostatok síl, prípadne blízkosť chaty. V tomto prípade pôjde skôr o útulne v podobe Koliby pod Pustým v Jamníckej a Koliby pod Klinom v Račkovej doline.

Turistiku v tejto oblasti si naplánujte, keď je vhodné počasie, najmä ak to tu nepoznáte. Západné Tatry sú vo všeobecnosti dosť odľahlé pohorie s minimom dopravných spojov a chát, ktoré sú navyše situované mimo hlavný hrebeň.

Pre zdatného turistu, či skúsených horských bežcov môže pohyb v teréne opísaného úseku predstavovať krásny zážitok. Menej skúseným odporúčame poriadne sa pripraviť a prísť sem až potom. Na hlavnom hrebeni Západných Tatier je problémom doplnenie vody, či potravín. Rátajte s tým. V tomto úseku vodu doplníte maximálne tak v Jamníckych, či Račkových plesách. Takúto vodu je však pred požitím vhodné dezinfikovať. Treba počítať aj s tým, že k plesám je nutné zostupovať. Preverte si vopred, koľko času to zaberie.

Strmé zrázy medzi Plačlivým a Ostrým Roháčom.Strmé zrázy medzi Plačlivým a Ostrým Roháčom. Chodník je vedený bezpečnejšou stranou, no i tak tu nájdete strmé skalné prekážky.

Namrznutá reťaz na Ostrom Roháči.Namrznutá reťaz na Ostrom Roháči. Aj mimo zimy tu prídu vhod rukavice.

Prechod žiletkou Ostrého Roháča.Prechod žiletkou Ostrého Roháča. Pre niekoho nervydrásajúce miesto, pre iných číra radosť z hôr.

Expozícia na Ostrom Roháči.Expozícia na Ostrom Roháči. Nie je vidno do doliny, ale pád by bol fatálny. Úsek je istený reťazou, dá sa celkom pohodlne prejsť.

Možnosti ubytovania, prespatia a opekania

Celoročné ubytovanie v tejto oblasti poskytuje Žiarska chata, predstavujúca možnosť začatia uvedeného úseku hrebeňa. Chata ponúka viacero kategórií ubytovania. K dispozícii je možnosť prespať v búde pri chate vo vlastnom vybavení. Široké možnosti ubytovania ďalej nájdete v celom regióne Liptova, pretože ide o populárnu oblasť rekreácie.

Kemping je možný v autokempe v Račkovej doline, čo však predstavuje výrazný zostup z hrebeňa. Alternatívou je možnosť prejsť si popisovaný úsek so štartom v tomto kempe. Prespávanie vo voľnej prírode tohto národného parku dovolené nie je. Núdzové vetrolamy zo skál si však na hrebeni určite všimnete. Môžu sa hodiť, ak by vás tu prekvapila nejaká nepríjemná situácia.

V národnom parku, taktiež nie je možné oficiálne opekať. Opekanie však bolo možné napríklad v kempe v Račkovej doline. Využiť môžete stravovacie služby v Žiarskej chate. Sú i cenovo prijateľné.

Koliba pod Klinom.Koliba pod Klinom. Možnosť núdzového prenocovania v Račkovej doline.

Kedy sa oplatí vyraziť na túru

Návšteva hlavného Hrebeňa v popisovanom úseku je limitovaná trvaním zimnej uzávery v tomto národnom parku. Najlepším obdobím kedy sa podujať na dlhšiu túru ako je táto je koniec leta, resp. jeseň, keď je už v horách stabilnejšie počasie a v prípade Ostrého Roháča aj menej ľudí. Najkrajšie scenérie dokáže vytvoriť prvá vrstva snehu, prípadne námrazy v kombinácii s jesennými farbami tráv a skalami. Vtedy je tu priam radosť pohybovať sa i napriek veľkej fyzickej námahe. Naopak, nevýhodou je zvýšené riziko pádu, alebo pošmyknutia sa, kvôli namrznutému terénu.

Ostrý Roháč pri pohľade z Jamníckeho sedla.Ostrý Roháč pri pohľade z Jamníckeho sedla. Tesne na prelome leta a jesene.

Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí

  • Medvedia štôlňa - jediné verejnosti prístupné banské dielo v oblasti Liptova
  • Symbolický cintorín v Západných Tatrách - pamiatka obetí hôr neďaleko Žiarskej chaty
  • Koliba pod Klinom - zrenovovaná koliba s menšou expozíciou salašníctva
  • Baranec 2185m - populárny vyhliadkový vrchol
  • Kaďa v Liptovskom Jáne - prírodný termálny kúpeľ

Informácie o článku

  • Autor článku: Martin Kiňo
  • Autor fotografií: Martin Kiňo

Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.