V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť. Tí, ktorí však vyhľadávajú nádherné hory, menej skrotené civilizáciou, si tu istotne prídu na svoje.
Radi by sme im odporučili okruh Salatínskou dolinou cez Salatín, Pachoľa, Baníkovské sedlo s návratom cez Spálenú dolinu. Ide o jednodňovú kondične náročnú túru pre skúsených vysokohorských turistov, ponúkajúcu krásne, prírodné scenérie, ešte aspoň čiastočne divokých hôr. Nám sa ju podarilo absolvovať na jeseň, keď už bola v týchto končinách snehová pokrývka. To dodalo túre potrebné grády a ešte podčiarklo nádheru tunajšej prírody.
Spätný pohľad na Salatín. Za nami aj prvé čisto skalné pasáže.
Východisková lokalita a parkovanie
Nami prejdený okruh má štart i cieľ v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Najlepšou možnosťou ako sa do týchto končín dostať, sa nám javí cestovať autom. Tieto časti Západných Tatier sa nám zdajú už naozaj odľahlé, hoci nie sú vyslovene mimo civilizácie. Zuberec je predsa veľmi populárnym turistickým centrom Slovenska. Dopraviť sa môžete i pravidelnými autobusovými linkami z Liptovského Mikuláša a Zuberca. Do Mikuláša sa dá v rámci Slovenska prakticky dostať rýchlikmi.
V našom prípade sme vyrážali veľmi skoro ráno, približne o piatej hodine z Bratislavy a cesta, hoci vedie z veľkej časti po diaľniciach, je vcelku vysiľujúca. Záleží ako sa pred ňou vyspíte, najmä ak plánovanú túru plánujete podniknúť ako jednodňový výlet, čo je vcelku extrém. V takomto prípade je cesta autom asi jednoznačnou voľbou. Ak práve nie ste obyvateľom priľahlých okresov.
Ak ste nútení absolvovať kľukatú cestu z Liptovského Mikuláša do Zuberca, poteší vás, keď konečne vystúpite na parkovisku v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Parkovisko je naozaj obrovské, no počas lyžiarskej sezóny môže byť aj poriadne vyťažené. My sme ho našli začiatkom jesene, na prelome sezón v čase koronakrízy, takmer opustené. Vyzerá to tak, že obyčajne sa tu za parkovanie platí, no my sme tentokrát parkovali bezplatne. Zaparkovať by sa malo dať aj pri neďalekej chate Zverovka, z ktorej si budete musieť odšliapať pár minút po asfaltke na začiatok výstupu.
Hlavné turistické značky, i tie ktoré sa týkajú nášho okruhu, začínajú práve pri chate Zverovka. Prechádzajú však i parkoviskom v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Záleží, ktorým smerom sa chcete na okruh vydať. Ak chcete začať Roháčskou dolinou, vydajte sa od chaty Zverovka po červenej značke, prípadne z parkoviska krátko po zelenej, ktorá sa napája na spomínanú červenú. Ak chcete vystupovať Salatínskou dolinou, vydajte sa po modrej a neskôr po zelenej značke. Modrá tiež začína pri Zverovke a prechádza parkoviskom v lyžiarskom stredisku. Neskôr stúpa na hlavný hrebeň Západných Tatier Spáleným žľabom. Môžete sa však odpojiť na zelenú a pokračovať Salatínskou dolinou až na koniec zjazdovky. Zelená značka sa potom v mieste Predný Salatín - hrebeň znova spojí s modrou, ktorá sa napája na hrebeňovú červenú značku.
My sme volili začiatok túry na parkovisku v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Na hlavný hrebeň sme vystúpali zjazdovkou po modrej a zelenej značke. Môžeme konštatovať, že všetko bolo už od parkoviska dobre značené a chodník dobre priechodný, takže s orientáciou za pekného, slnečného počasia nebol vôbec problém.
Prvé stúpanie z parkoviska v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Vedie tadiaľ modrá značka. V pozadí Osobitá.
Vrcholová stanica lanovky v stredisku Roháče - Spálená. Zelená značka odtiaľto výraznejšie stúpa smerom na hrebeň Predného Salatína.
Začiatok túry - okruh Pod Spálenou - Salatín - Pachoľa - Baníkovské sedlo
Túru sme začali plní očakávania, pretože jeseň už stihla pocukrovať slovenské hory celkom peknou nádielkou snehu. Správy hlásili miestami okolo 20 centimetrov snehu, nad dvetisíc metrov dokonca súvislú snehovú pokrývku. Žltá farba jesene premiešaná s belobou snehu, nanesená na plátno skalnatého hlavného hrebeňa Západných Tatier. To je to pravé orechové! Navyše krízová situácia spojená s pandémiou koronavírusu sľubovala minimum turistov na našej trase.
Na hrebeň Predného Salatína
Vyrazili sme teda z parkoviska lyžiarskejho strediska Roháče - Spálená priamo hore zjazdovkou po modrej a neskôr po zelenej značke, smerom na Brestovú. Prvý stupák po zjazdovke turistu pekne rozdýcha, no nie je príliš dlhý. Terén sa neskôr položí a svah relatívne príjemne stúpa až k vrcholovej stanici lanovky. S orientáciou v tejto časti túry problémy neboli. Zjazdovka vás bezpečne vedie, správnym smerom ku krásnym končiarom Západných Tatier, ktoré pekne vidno na obzore.
Zjazdovka bola ľudoprázdna a tak sme mali skôr obavy, či tu nenatrafíme na divú zver v podobe medveďa. Slnečné počasie bolo dokonalé a za takých podmienok bolo príjemné chvíľku sa zastaviť na zjazdovke, na trocha ionťáku z termosky. Predsa len, dlhá cesta autom vyčerpala a treba sa občerstviť. Batoh bol navyše tiež ťažký. Sú v ňom mačky a zimné oblečenie, ak by sa hore na hrebeni náhodou vyskytli vyložene zimné podmienky.
Zasnežené kopce v diaľke lákajú a tak stúpame ďalej. Kto by chcel, zelenou značkou sa dá kúsok vrátiť, dostať znova na modrú a prejsť si trasu cez Spálený žľab na Predný Salatín 1624m. Toto miesto si v teréne zaiste všimnete, no je fajn mať orientáciu naštudovanú vopred aj z mapy. I táto varianta výstupu vedie v konečnom dôsledku na Brestovú. V našom prípade sme pokračovali po zelenej značke a zjazdovke ďalej až na jej horný koniec. Tým sme sa pripravili o Spálený žľab a čiastočne aj cestu bočným hrebeňom z Predného Salatína na Brestovú. Na druhej strane sme sa týmto spôsobom dostali na kratší náučný chodník, vedúci od vrcholovej stanice lanovky smerom do miesta Predný Salatín - hrebeň. Zeleno značený chodník v tomto prípade pri stanici zabáča doprava, smerom k bočnému hrebeňu a vyvedie vás o čosi strmšmím terénom, približne doprostred uvedeného bočného hrebeňa medzi Predným Salatínom a Brestovou. Tento chodník je ozvláštnený infotabuľami a niekoľkými lavičkami, ktoré ponúkajú možnosť posedieť si pri peknom výhľade smerom k Baníkovu. K dispozícii tu bol dokonca i ďalekohľad.
Po prekonaní výstupu na bočný hrebeň už nasleduje krátky pohľadný presun, s nie príliš dlhým stúpaním na Brestovú 1934m. Tá je známa krásnymi výhľadmi na centrum Západných Tatier s Baníkovom a Roháčmi, ako aj tým, že sa v tomto mieste napojíte na hlavný hrebeň pohoria, značený červenou značkou. Oplatí sa tu na chvíľu zastaviť.
Na západ si z Brestovej môžete dopriať pohľad na Sivý vrch. Ten je prvým kopcom, ktorý dosiahnete po začatí hrebeňovky Západných Tatier v smere od západu na východ. Brestová je pekné miesto, dalo by sa tu kochať vcelku dlho. Stretáme tu i zopár turistov, ktorí ako sa neskôr ukáže, taktiež prechádzajú náš okruh. Je teda zjavne obľúbený. Na nás už však máva Salatín a tak sa poberieme naň. Láka svojou snehovou stráňou, ktorá sa v lúčoch slnka bliští a nie je celkom jasné v akých presne podmienkach sa nachádza.
Z Brestovej pozorujeme akúsi dvojicu, ktorá sa pokúša o prechod tejto stráne. Vyzerá to tak, že im to ide dobre a tak sa rozhodneme ich nasledovať. Zatiaľ bez mačiek na vibramoch, hoci hrebeň je vysnežený. Sneh je však odmäknutý, nakoľko panuje krásne jesenné počasie resp. skôr babie leto. Je takmer bezvetrie a pomerne teplo. V takýchto podmienkach je radosť postupovať hrebeňom, hoci je to fyzicky namáhavá túra.
Prvý úsek z parkoviska v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená až po hrebeň Predného Salatína predstavuje kondične náročnú túru, no bez technicky náročných úsekov. Terén sa neskôr, za Brestovou a najmä Salatínom, zmení na oveľa náročnejší. To už sa pohybujete po hlavnom hrebeni Západných Tatier, kde sa k fyzickej náročnosti vo výraznej miere pridá i technická. Našťastie, za dobrých poveternostných podmienok, je stále na čo pozerať. Túra je prekrásna.
Charakter výstupu smerom na hrebeň Predného Salatína. Dá sa naň dostať po zelenej, ale aj modrej značke. Toto je zelená.
Z výstupu na hrebeň Predného Salatína. Popri trase sú infotabule, ale aj pekné výhľadové miesta s lavičkami.
V závere stúpania na hrebeň Predného Salatína. Chodník je na záver o niečo viac položený.
Predný Salatín, hrebeň. Severným smerom sa nachádza vrchol Predného Salatína a juhozápadným vrchol Brestovej.
Cestou po modrej značke na Brestovú. V Pozadí Salatín, jeden z vrcholov hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Brestová 1902m. Na vrchole Brestovej sa náš okruh napája na trasu hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Na vrchole Brestovej. Hlavný hrebeň Západných tatier sa tu ostrejšie zatáča smerom na juh.
Výhľady z vrcholu Brestovej. Aj keby ste už nechceli pokračovať okruhom ďalej, prídete si tu na peknú odmenu.
Medzi Brestovou a Salatínom
Z Brestovej hrebeň smerom k Salatínu najskôr klesne do sedla Parychvost 1870m, aby opätovne znova strmo stúpal. V týchto miestach sa objavujú prvé skalnaté úseky, nejde však o nič mimoriadne náročné. V našom prípade sme boli zvedaví najmä na strmší zasnežený výstupový svah tesne pod vrcholom Salatína. Vyzeral riadne šikmý a na prvý pohľad šmykľavý. Ak by tu bol sneh tvrdý, alebo nebodaj ľad, bez patričnej výbavy by sme sem nikomu neodporúčali chodiť a ťahať čerta za rohy.
Tento úsek nie je dlhý, no pošmyknutie by mohlo skončiť veľmi dlhým pádom po svahu až hlboko smerom do Bobroveckej doliny. Počas našej túry bol sneh mäkký a nebolo treba použiť ani mačky. Na kvalitných podrážkach sa po ňom dalo pohodlne vystúpať. Terén bol teda ľahší ako sa pôvodne zdal z vrcholu Brestovej. V prípade, že by tu sneh nebol, výstup chodníkom nie je technicky zložitý. Skôr si vyžiada fyzické sily.
Ďalší postup na Salatín už bol absolútne bezproblémový. Chodník v tejto časti prebiehal okrajom rozľahlého, mierne stúpajúceho svahu až na vrchol uvedeného kopca. Výhľady nepoľavovali na kráse a z vrcholu Salatína sa už návštevník týchto končín môže smelo pozrieť na ďalšiu cestu hrebeňom. Nasleduje zostup a technicky náročná trasa skalnatým hrebeňom Skriniarok. Je to krása, ale aj náročnosť spojená do jedného celku. Tento úsek už nemusí byť pre každého a za ťažších podmienok, ako je sneh, ľad, alebo neprívetivé počasie ho radšej vôbec neodporúčame osobám bez patričných skúseností, výbavy a kondície. Zostúpiť v prípade problémov totiž nie je veľmi kde a zostáva len návrat prejdenou trasou smerom na Salatín, alebo prechod cez Spálenú a Pachoľa do Baníkovského sedla, čo môže byť za určitých okolností extrémne vyčerpávajúce fyzicky i psychicky. Z Baníkovského sedla ešte treba pripočítať dlhý zostup Spálenou dolinou. Pre tých, ktorí ale s podobným typom turistiky už majú širšie skúsenosti, je práve toto jeden z najkrajších úsekov hrebeňa na popisovanom turistickom okruhu.
Chodník hlavným hrebeňom na Salatín. Je značený červenou značkou.
Sivý vrch 1806m. Jeho skalnatá špička je prvým vrcholom hlavného hrebeňa Západných Tatier na západe.
Naša časť jesenného hrebeňa Západných Tatier. Salatín - Spálená - Pachoľa.
Vrchol Salatína 2048m. V pozadí Baníkov.
Zo Salatína na Spálenú skalnatým hrebeňom Skriniarok
Zo Salatína nasleduje zostup hlavným hrebeň smerom k jeho časti známej ako Skriniarky. Chodník tu vedie skalnatým terénom priamo po hrebeni. Je čiastočne exponovaný. Od severu sú strmšie skalné zrázy. V zimných podmienkach to môže byť nebezpečné miesto pre menej skúsených turistov. Počas búrky, silného vetra, alebo zlej viditeľnosti patrí k najnebezpečnejším miestam hrebeňa. Znova platí, že za dobrých podmienok je to pre horalov so skúsenosťami vyhľadávaná lahôdka s krásnymi výhľadmi.
Tomuto miestu dominuje výrazná skala, ktorej prechod je zabezpečený reťazami, hoci je to odhadom asi len desať metrov dlhý úsek. Zostup zo Salatína do týchto miest nie je náročný. V našom prípade bol kompletne pod vrstvou mokrého snehu, čo umožňovalo rýchly zbeh šetriaci kĺby.
Ďalej už bolo potrebné pozorne sledovať značenie i skalnatý terén. Ľahko sa stalo, že sme obišli skalnú prekážku z nesprávnej strany a dostali sa tak do zle schodného miesta. Všeobecne je tu však trasa dobre značená a cestu za dobrej viditeľnosti nie je problém nájsť. Úsek s ťažším batohom je fyzicky namáhavý, no zároveň technickejší úsek dovolí sa trocha rozptýliť. Niekto sa tu však naopak nemusí cítiť komfortne.
Čo do výhľadov ide o prekrásny úsek. Sú na obe strany hlavného hrebeňa. Do Bobroveckej a Hlbokej doliny na juhu i Roháčskej doliny a Zadnej Spálenej doliny. Takisto pútavé sú spätné pohľady na prejdenú trasu, na Brestovú a Salatín. No až takmer magicky pôsobí pohľad na horu Pachoľa, ktorá sa z týchto miest zdá pre bežného turistu až nedostupná, ako by tam sídlilo nejaké roháčske božstvo. Kopec sa z tejto strany javí skutočne impozantne. Návštevník týchto miest môže zneistieť, ak si uvedomí, že práve cez túto horu povedie i jeho ďalšia cesta.
Už sme predtým výstup na Pachoľa absolvovali a tak sme približne vedeli, čo očakávať. Človek, ktorý sa tu však ocitne poprvýkrát, už zaiste vyčerpaný výstupom z doliny a ťažkým batohom, sa môže naozaj mierne vyľakať. A to sa pred ním o malú chvíľu ukáže už spomínaná skala Skriniarok. Miesto sa pri prvom pohľade zdá dosť ťažké na prechod. S pomocou pár reťazí bude rýchlo za vami. Kto má chuť, nervy a čas, vyplatí sa v týchto miestach zastaviť a pokochať sa pohľadmi na jednotlivé kopce v diaľke. Po prekonaní hlavnej skalnej prekážky hrebeňa Skriniarok sa postupne prepracujete až na Spálenú 2083m, kde sa hlavný hrebeň stáča výrazne doprava, smerom k juhozápadu a Pacholi.
Skalná masa Sriniarok. Táto prekážka sa obchádza zľava, priestorom medzi dvoma vežovitými skalami.
Prekonaná časť hrebeňa Západných Tatier zo Skriniarok. Prvé reťaze sú za nami.
Výrazný skalný útvar v Skriniarkach. Podľa neho ich spoznáte už z diaľky.
Výhľad zo Spálenej na Baníkov. Po dosiahnutí vrchola Spálenej 2083m nás čaká skalnatý hrebeň na Pachoľa 2167m, najvyšší bod nášho okruhu.
Zo Spálenej na vrchol Pachole
Zo Spálenej na Pachoľa 2167m vedie rovnako zaujímavý, skalnatý, technický hrebeň, ktorý je skôr záležitosťou pre skúsených turistov. Po jeho prechode, kde sa môže vyskytnúť menšie blúdenie medzi skalami, sa dostanete k strmému stúpaniu v skalách Pachole. My sme mali stúpanie doplnené o snehovú zložku, takže zábavy bolo nadostač.
Stúpanie v skutočnosti nie je tak extrémne náročné, ako sa zdá na prvý pohľad z diaľky, povedzme zo Skriniarok. Uľahčuje ho i reťaz zavesená v najstrmších častiach výstupu. Výstup na Pachoľa netrvá dlho, ale určite však nebude zadarmo. Výstup stále možno zaradiť k fyzicky a technicky náročnejším. Stále je to turistika, ale miestami už zapájate aj ruky. Aj preto sú turistické paličky počas prechodu od Salatína až na Pachoľa skôr na obtiaž. Zároveň sú tieto úseky s plne nabaleným batohom povedzme na komplet hrebeňovku Západných Tatier značne namáhavé. Taktiež tu nie je v prípade problémov k dispozícii žiaden značený zostupový chodník. Najbližšie sa dá z hrebeňa zostúpiť až za Pachoľaťom v Baníkovskom sedle.
Keď sa napokon ocitnete na vrchole Pachoľaťa, za odmenu budete mať pekný výhľad z dvojtisícovky. Na vrchole sme si všimli kríž a bivakový múrik vybudovaný zo skál. Fúkalo tu a tak sme sa dlho nezdržali. Nastúpili sme cestu do Baníkovského sedla a odtiaľ späť Spálenou a Roháčskou dolinou naspäť do lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená.
Hrubá kopa 2166m na obzore. Cestou na Pachoľa sú pekné výhľady i na Baníkov.
Baníkov 2178m. A jeho severná stena.
Pachoľa 2167m. Podľa nás najpodmanivejší kopec na našom okruhu.
Sivý vrch vzadu v diaľke. V týchto miestach začnú pribúdať technické obtiaže. Opustíme trávnaté svahy a vydáme sa do skalného terénu.
Pachoľa 2167m. Tento kopec sa turistovi môže na prvý pohľad zdať nedostupný inak ako lezeckým terénom.
Zasnežená severná stena Baníkova. Turistická trasa kopíruje jeho hrebeň.
Pohľady zo svahu Pachole na Salatín. Oblasť tesne pod vrcholom Pachole.
Záver strmého výstupu na Pachoľa. V pozadí Spálená.
Vrchol Pachole. Krásne miesto, kde sa hrebeň výraznejšie stáča na východ.
Baníkov z Pachole. Priamo vedie cesta hlavným hrebeňom Západných Tatier. Z vrcholu Baníkova sa bočným hrebeňom doprava odpája zostupová trasa k chate Zverovka.
Z Pachole cez Baníkovské sedlo a zostup z hrebeňa
Zostup z Pachole do Baníkovského sedla je relatívne rýchly a vhodný na použitie paličiek. My sme mali tento svah zasnežený a tak sa nám podarilo rýchlo zostúpiť. Nad sedlom už sa strmí skalnatý svah vedúci na vrchol Baníkov. Je možné z neho po pár výškových metrov odbočiť smerom na zostupový chodník cez Jaloveské sedlo k Žiarskej chate, o ktorej je dobre vedieť. Je to jediná chata blízko k hlavnému hrebeňu, hoci je nutné zostúpiť až celkom do Žiarskej doliny. My však na Baníkov nestúpame, ale zostúpime smerom Spálenou dolinou do Roháčskej. Najskôr je nutné prekonať kompletne zasnežený severný svah. Sneh je mäkký, no ak by bol zmrznutý, odporúčali by sme si už v sedle nasadiť mačky a vytiahnuť aj čakan. Strmosť je dostatočná, aby prípadné pošmyknutie skončilo nešťastne. Keďže v našom prípade sú podmienky vhodné, volíme jazdu po zadku až na koniec svahu. Značne to urýchľuje zostup a patrí to ku klasickej zábave ,,za odmenu“ v tatranských končinách.
Pôvodne sme mali v pláne ešte obzrieť Roháčske plesá, ktoré nie sú až tak vzdialené, no je to zachádzka a deň je na jeseň prikrátky. Klesáme preto dolinou až k Roháčskemu vodopádu. Miestami je chodník premočený. Najlepšia obuv sa nám tu zdajú klasické vibramy, hoci sme na hrebeni stretli odvážlivca, ktorý celý popisovaný okruh prešiel v ľahučkých barefootkach a jednu krátku časť po snehu i celkom naboso. Nuž, proti gustu žiaden dišputát.
Dá sa povedať, že samotného zostupu sme už mali plné zuby. Asi sa prejavil nedostatok spánku a dlhá cesta autom. A to bolo ešte nutné prekonať záverečnú pasáž po červenej značke Roháčskou dolinou až k miestu Šindľovec rázcestie. V tomto mieste sa odpája krátky úsek zelenej značky smerom k parkovisku, z ktorého sme ráno vyrážali. Buďte obozretní, aby ste odbočku neminuli. V opačnom prípade vás červená značka zavedie až ku chate Zverovka, odkiaľ sa budete musieť znova vracať do lyžiarskeho strediska Roháče - Spálená.
Baníkov a Hrubá kopa z Pachole. Trasa na obzore už nepatrila k cieľom tohto výletu.
Chodníkom z Pachole do Baníkovského sedla. Tam začneme zostup do Spálenej a Roháčskej doliny.
Baníkovské sedlo 2040m. A môžeme započať zostup na sever.
Spätný pohľad na Pachoľa z Baníkovského sedla. Z východnej strany sa zdá prívetivejšia.
Spálená dolina z Baníkovského sedla. Tam smerujeme po zelenej značke.
Zostup z Baníkovského sedla do Spálenej doliny bude dnes na snehu. Našťastie nie je terén zmrznutý. Dalo sa šmyknúť po zadku.
Pohľad na Baníkovské sedlo. Jesenné obdobie už môže vyžadovať použitie zimnej výstroje.
Hrubá kopa zo zostupu Spálenou dolinou. Sneh nám tentokrát zostup urýchlil.
Záver zostupu do Roháčskej doliny. Zachytilo nás i niekoľko kvapiek dažďa.
Výhľady
Výhľadovo je okruh Salatínom a Pachoľaťom veľmi bohatý. Veľká časť prechádza priamo po hlavnom hrebeni Západných Tatier a tak sa môžete dívať na šíre okolie takmer neustále z výšky blízko k 2000m. Paradoxne najviac zaujmú ani nie tak vzdialené končiny, ale skôr pohľady na samotné horstvo Západných Tatier. Či už je to pohľad na Salatín, Brestovú alebo magické Pachoľa. Dlho budete mať na očiach aj mohutnú severnú stenu Baníkova, či Hrubú Kopu a hrebeň až po Ostrý Roháč, ba aj ďalej.
Veľmi pekné sú už výhľady počas stúpania na Brestovú. Preto ak by ste náhodou túru ukončili už po prekonaní prvého výrazného stúpania na hlavný hrebeň, nič neoľutujete. Z hrebeňa je dobre vidno i na prvý vrchol hrebeňovky na západe - Sivý vrch. Ak sú vrchy pod snehom, ako sme to mali možnosť zažiť my, výhľady sú ešte cennejšie.
Vyhliadka na zelenej značke pod hrebeňom Predného Salatína. K dispozícii i ďalekohľad a pohľady na centrálnu časť Západných Tatier.
Spätný pohľad na Brestovú. Naskytol sa nám po prekonaní strmého vysneženého úseku na svahu Salatína. Uprostred sedlo Parichvost 1870m.
Pohľady zo Salatína na Liptovskú Maru. Jeseň je na návštevu Západných Tatier ideálnym ročným obdobím.
Salatín zo Skriniarok. Trasa hlavného hrebeňa vedie skalnatým hrebeňom uprostred.
Hrubá kopa v žiari slnečných lúčov. Jesenná horská scenéria, doplnená snehovým pocukrovaním, bola dokonalá.
Pohľad na prekonanú časť hrebeňa spolu so Salatínom a Skriniarkami. Dolu sa nachádza Hlboká dolina s lokalitou Vrece.
Pekné chvíľky vo vetre na Pachoľati. Výhľady kazil opar v diaľke.
Pohľady na Spálenú dolinu. Počas zostupu nás predbehol tieň hrebeňa Západných Tatier.
Náročnosť okruhu cez hrebeň Salatína
Okruh z lyžiarskeho strediska Roháče – Spálená cez Brestovú Salatín, Spálenú a Baníkovské sedlo je technicky i kondične náročnou vysokohorskou túrou, ako takmer všetky túry na vrcholy Západných Tatier. Dvojnásobne to platí za zhoršených poveternostných podmienok. Problémom okrem môže byť nebezpečenstvo búrok a znížená viditeľnosť v čase hmly.
Z hlavného hrebeňa je minimum možností, kde sa dá v prípade problémov zostúpiť po turistickom značenom chodníku. Preto si je potrebné uvedomiť, že niektorý z najnepríjemnejších úsekov proste budete musieť prejsť celý, aby ste sa k dostali k zostupu. Všeobecne najlepším obdobím na prechod tejto túry je jeseň. Vtedy je obvykle v celých Tatrách najstabilnejšie počasie a najmenej turistov.
Celá uvedená túra vyžaduje dobrú pripravenosť na pobyt v horách, či už z pohľadu skúseností s dlhšími prechodmi vo vysokohorskom prostredí, ako aj z pohľadu dostatočného vybavenia. Nepodceňte dostatok tekutín. Problémom hlavného hrebeňa Západných Tatier je všeobecný nedostatok vody. Potoky sú až v dolinách. Priamo na hrebeni medzi Brestovou a Baníkovským sedlom žiadnu studničku, ani prameň neočakávajte. Rovnako tak ani žiaden bufet, či chatu. Budete sa musieť spoľahnúť na vlastné zásoby jedla i pitia.
Deti by sme sem neodporúčali brať a to ani v nosiči. Staršie deti, ktoré už majú viacero skúsenosti s túrami z Tatier, napríklad výstupy na jednotlivé štíty s veľkým prevýšením, by túru mohli zvládnuť, no je to na zváženie.
Táto túra nie je vhodná pre osoby, ktoré majú problémy s výškami, alebo koordináciou pohybu, či zdravotné problémy s pohybovým aparátom. Podobne by sme túru neodporúčali ani ľuďom s priemernou kondíciou. Prevýšenia sú skutočne veľké a potrápi výstup, ako aj strmý zostup. V tomto smere môžu čiastočne pomôcť paličky, ktoré ale na hlavnom hrebeni na viacerých miestach, najmä v skalách, skôr zavadzajú. Takže počítajte s tým, že ich nevyužijete počas celej trasy.
Z výbavy sa hodí do batoha zobrať klasické vybavenie do vysokohorského prostredia, vrátane nepremokavej bundy, čiapky, prípadne ľahších rukavíc. Všetko záleží od ročného obdobia kedy sa sem vyberiete. Keď na jeseň nasneži, môžu sa hodiť mačky, prípadne aj čakan. Počasie sa tu môže ľahko zmeniť a keď uviaznete, nie je od veci mať so sebou čelovku, lekárničku a samozrejme mapu, alebo GPS. V chladnejších dňoch sa hodí zobrať teplé tekutiny do termosky.
Tí, čo radi berú na svoje potulky psíka, tak toto nebude to pravé miesto, kam by ste ho mali brať.
Parametre trasy: dĺžka: 16.8 km, stúpanie 1480 m, klesanie 1480 m, celkový čas: 8:40h
Upozorňujeme, že na opísanej trase platí sezónna uzávera v termíne od 01.11. - 15.06. a pravidlá Tatranského národného parku. Odporúčame si všetko vopred naštudovať. Je dobré poznať možné zostupy z hrebeňa.
Zo Salatína cez Skriniarky na Spálenú. Prvé technicky náročnejšie pasáže.
Detailný pohľad na najvýraznejšie miesto Skriniarok. Je zabezpečené fixnou reťazou.
Reťaze na Pachoľa. Strmší výšvih dá fyzicky zabrať, najmä ak vlečiete ťažký batoh.
Spätný pohľad na vrchol Spálená 2083m z hrebeňa vedúceho na Pachoľa. Miestami je terén neprehľadný, chodníček sa stráca medzi skalami.
Možnosti ubytovania, prespatia a opekania
Západné Tatry v tejto časti, čo je vlastne ich najzápadnejší kút, ponúkajú viaceré možnosti ubytovania. Je to predovšetkým veľmi dobre známa rekreačná lokalita Zuberca. Priamo pod hrebeňom, v Roháčskej doline sa nachádza chata Zverovka a v Žiarskej doline Žiarska chata. Obe ponúkajú možnosť prenocovania a občerstvenia. Treba si uvedomiť, že na hrebeň je nutné z týchto lokalít nastúpať veľa výškových metrov. Chaty nie sú postavené v takej výške, ako je to zvykom pri horských chatách Vysokých Tatier. Ďalšou z chát, kde je možné občerstviť sa, prípadne sa ubytovať je bývalá Ťatliakova chata, ktorá leží na konci Roháčskej doliny. Ak by ste si chceli rozšíriť okruh o Roháčske plesá, určite na ňu pri zostupe narazíte.
Určite stojí za zmienku chata pod Náružím neďaleko Sivého vrchu, ktorá je výnimkou. Tá sa ako jediná nachádza tesne pod hlavným hrebeňom, presnejšie vo výške 1420m. Okrem toho je výnimočná i atmosférou, ktorá na nej panuje. Nie je to vyložene komerčná chata a ubytovanie na nej má svoje špecifické pravidlá, ktoré si môžete pozrieť na jej webe http://www.chatacervenec.sk/ . Nachádza sa v krásnom prostredí a je pri nej výdatný prameň. Skrátka niečo pre horských romantikov.
Priamo na hlavnom hrebeni Západných Tatier ako aj v celom národnom parku je táborenie zakázané. Na našom okruhu sme si všimli umelo vybudované kamenné múriky, akési vetrolamy, napríklad na Pacholi, ktoré môžu pomôcť ako varianta na bivak v prípade núdze. Oficiálne povolené to však nie je.
Kto by si rád opekal, tak v prípade národného parku samozrejme opekanie povolené nie je. Okrem toho je túra značne dlhá a opekanie zrejme ani nepripadá do úvahy. Hrebeň je bez stromov, takže veľmi nepočítajte, že si tu založíte ohník. Ak by ste si chceli niečo uvariť, pribaľte si radšej varič. To ale budete musieť trepať vodu navyše.
Vyhliadka na hrebeni Predného Salatína. Pekné miesto na pauzu po úvodnom výstupe z doliny na hrebeň.
Kedy sa oplatí podstúpiť okruh
Túra Brestová-Baníkovské sedlo je nádherná hocikedy, keď je vhodné počasie. V horúcom lete sem neodporúčame chodiť, pretože vás dokážu zničiť slnečné lúče a nedostatok vodných zdrojov. Absolútne najkrajšou sa nám zdá skorá jeseň, ešte pred uzáverou, keď sa menia farby lesa a na hrebeni sa môže vyskytnúť prvá snehová pokrývka. Takisto je tu vtedy minimum návštevníkov a tak si môžete krásu tejto skrátenej hrebeňovky dokonale vychutnať.
Jesenný hrebeň Západných Tatier cestou z Brestovej na Salatín. Hoci bol október v pohorí sa vyskytovalo miestami okolo 20cm snehu.
Prejdené úseky hlavného hrebeňa Západných Tatier počas nášho okruhu. Jednoducho nádhera, ale aj riadna fuška.
Tipy na výlet a atraktivity v blízkom okolí
- Ostrý Roháč - kráľ Západných tatier, ponúka exponovaný prechod ostrým svojho vrchola
- Skanzen Zuberec - veľmi pekné miesto, dokumentujúce tradičnú ľudovú architektúru
- Chata pod Náružím - chata vo výške 1420m, ponúka zážitok nefalšovanej horskej romantiky
- Chata Zverovka - nachádza sa v Roháčskej doline, môže byť cieľom na nenáročný výlet v tunajších horách
- Ťatliakova Chata – obľúbená chata v Roháčskej doline, ideálna na návštevu počas túry k Roháčskym plesám
- Žiarska chata - dôležitá chata na juhu Západných Tatier
- Koliba pod Klinom - núdzové ubytovanie, zrubovitého typu, ponúka drobnú expozíciu salašníctva
- Koliba pod Smrekom, pod Pustým - núdzové ubytovanie v zrube v Jamníckej doline
- Koliba pod Barancom, Horica - zrub salašníckeho typu, núdzové nocľažisko
- Baranec - prekrásny, náročný vrchol v bočnom hrebeni Roháčov
- Roháčske plesá - klasická túra k plesám v severnej časti Západných Tatier, ponúka krásne pohľady na hrebeň Roháčov
- Lyžiarske stredisko Roháče – Spálená – populárna zimná turistická destinácia, ponúka skvelú lyžovačku
Informácie o článku
- Autor článku: Martin Kiňo
- Autor fotografií: Martin Kiňo
Poznámka redakcie: Opisovanú lokalitu (lokality) sme osobne navštívili a zdokumentovali prostredníctvom fotografií. Informácie v článku predstavujú náš subjektívny názor, prezentujú naše zážitky a slúžia predovšetkým na usmernenie. Preto ich použitie v praxi je len na vašom zvážení a na vlastné riziko. Pred návštevou každej lokality je nevyhnutné si zistiť, či sa na ňu nevzťahuje návštevný poriadok, ktorým sa treba riadiť.